Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/36/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899658 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011899658.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Andrey Dudášovej a členov senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Ley Stovičkovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ W. X., nar. XX.XX.XXXX, J., G. XX, 2/ B. X., nar. XX.XX.XXXX, J., G. XX, zastúpená navrhovateľom 1/ proti odporcovi: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Beethovenova 26, Trnava, zastúpené advokátom: JUDr. Dušan Slanina, Trnava, Bradlanská 2, o zaplatenie 459,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 24C/91/2002-163 zo dňa 7. mája 2010, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali od odporcu zaplatenia sumy 459,74 eur so 14% úrokom z omeškania od 23.7.2001 zamietol. O trovách konania vyslovil, že rozhodne samostatným rozhodnutím. Rozhodnutie súd odôvodnil právne podľa § 687 ods. 1, 691 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že navrhovatelia sú nájomcovia bytu, ktorý je vo vlastníctve odporcu ako prenajímateľa, pričom v tomto byte došlo k poškodeniu priečky v noci z 11.10.2000 na 12.10.2000, ktorú skutočnosť navrhovatelia bezodkladne oznámili odporcovi, ktorý dňa 13.10.2000 vykonal prostredníctvom svojich zamestnancov ohliadku poškodenej priečky. Následne došlo k oprave poškodenej priečky svojpomocne navrhovateľmi, ktorí od odporcu žiadali preplatenie vynaložených nákladov, o ktorej skutočnosti sa pôvodne navrhovatelia mali dohodnúť so zamestnancom odporcu pri uskutočnení ohliadky. Túto skutočnosť odporca poprel a odmietol preplatenie nákladov. Súd mal preukázané, že zo strany navrhovateľov bol odporca ako prenajímateľ upozornený na vzniknutú závadu prasknutím priečky v ich byte, čo potvrdil aj samotný odporca. Navrhovateľ uviedol, že odporcovi už nebola stanovená primeraná lehota na odstránenie tejto závady, a nebolo stanovené ani to, že v prípade ak závadu neodstráni v stanovenej lehote odporca, odstráni si ju sám navrhovateľ, pričom bude požadovať náhradu vynaložených nákladov. K tomuto nedošlo preto, podľa vyjadrenia navrhovateľa, že sa mal s pánom D. - pracovníkom odporcu dohodnúť na svojpomocnom odstránení závady priečky. Pri tomto svojom tvrdení však navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, existenciu dohody nevedeli žiadnym spôsobom preukázať, pričom samotný pán Krištofík, ktorý v konaní bol vypočutý ako svedok túto skutočnosť nepotvrdil. Navrhovatelia nevedeli preukázať ani doručenie žiadanky na vykonanie opravy prasknutej priečky odporcovi. Výsluchom účastníkov a svedkov mal súd preukázané, že zo strany navrhovateľov nebolo dané upozornenie prenajímateľovi o vzniknutej závade na priečke spolu s oznámením, že ak odporca ako prenajímateľ neodstráni vzniknutú závadu v primeranej lehote, urobia tak na jeho účet navrhovatelia ako nájomcovia bytu. Ak nebolo odporcovi dané upozornenie, nemohla mu ani márne uplynúť primeraná lehota na odstránenie závad z jeho strany, až po uplynutí ktorej môžu nájomcovia svojpomocne závadu odstrániť. Ak navrhovatelia bez ďalšieho pristúpili k svojpomocnému odstráneniu závad, náhrady sa nemohli domáhať od odporcov. V konaní nebolo ani zrejmé kedy závadu navrhovatelia odstránili, ani či si náhradu vykonaných opráv uplatnili u odporcu včas. Súd sa potom nezaoberal už ani výškou uplatňovanej v tomto konaní predstavujúcou skutočne vynaložené náklady na opravu priečky. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia a žiadali, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že zaviaže odporcu uhradiť sumu 459,74 eur so 14%-ným úrokom z omeškania od 01.08.2001 do zaplatenia. Súd prvého stupňa sa stotožnil so zavádzajúcim svedectvom A. S. a A. D., ktorých tvrdenie o nevedomosti vzniknutej závady vyvracia písomné stanovisko odporcu zo dňa 13.09.2001, pričom i súd konštatuje a odporca potvrdzuje vykonanie osobnej ohliadky pracovníkmi odporcu. Súd sa stotožnil s tvrdením odporcu, že navrhovateľ neodovzdal žiadanku na opravu predmetu nájmu, nezaoberal sa skutočnosťou, že si od predsedu samosprávy prevzal žiadanku na opravu a odniesol odporcovi a odovzdal pani S.. Pani S. túto skutočnosť poprela, ale potvrdila, že sa navrhovateľ s ňou rozprával. Súd sa v tejto súvislosti nezaoberal skutočnosťou, že odporca nepotvrdzuje kópie žiadaniek a nájomcovia nemajú možnosť preukázať svoje nároky. Keďže odporca mal vedomosť o vzniknutej závade na predmete nájmu, prišlo teda k naplneniu ustanovenia § 692 ods. 1 Občianskeho zákonníka i čl. 49 Stanov odporcu, pričom Občiansky zákonník nestanovuje formu či ústnu alebo písomnú nahlásenia závad. Z dôvodu, že predmet nájmu nebol v stave spôsobilom na riadne užívanie a nezabezpečoval riadne užívanie a nerušený výkon, na základe tejto skutočnosti bol odporca povinný predmet nájmu uviesť do takého stavu, aby sa zabezpečil nájomcom riadne užívanie. Povinnosťou odporcu teda bolo dohodnúť sa na termíne a spôsobe opravy priečky a stanoviť postup prác. Odporca takto nepostupoval, prišlo k ústnej dohode, že si tieto práce vykonajú navrhovatelia svojpomocne. Odporca odmietol uznať túto ústnu dohodu, namietal skutočnosť, že požiadali o úhradu až po 6 mesiacoch od ukončenia prác. Súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, pokiaľ si osvojil zavádzajúce tvrdenia svedkov a priklonil sa k tvrdeniu odporcu, ktorý nadriadil žiadanku nad zákon. Súd správne zistil stav vyplývajúci z ustanovenia § 687 ods. 1, 691 a 692 ods. 1 O.z. Navrhovatelia v odvolaní uvádzajú, že majú vážne pochybnosti o nezaujatosti sudcov krajského súdu a preto podávajú námietku zaujatosti a z tohto dôvodu žiadajú, aby vo veci rozhodoval iný odvolací súd. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje rozsudok potvrdiť, pretože navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno vyplývajúce z ustanovenia § 691 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého bolo ich povinnosťou upozorniť na vzniknutú závadu, čo odporca nepoprel, stanoviť primeranú lehotu na jej odstránenie ako aj upozornenie, že ak nepríde zo strany odporcu k odstráneniu závady, túto si vykonávajú sami v nevyhnutnej miere. Uvedenú hmotnoprávnu podmienku navrhovatelia nenaplnili a ani nepredložili skutočné náklady v nevyhnutnej miere, ktorá by stabilizovala vzniknutú závadu až následne by prišlo k uvedeniu do pôvodného stavu. Pokiaľ by bolo preukázané, že doručili odporcovi žiadanku na vykonanie opravy bolo by nepochybné, že by odporca postupoval v odstraňovaní štandardným spôsobom a to tak, že by zabezpečil odstránenie vzniknutej závady a žiadanka garantovala to, že vynaložené náklady budú hradené z fondu opráv domu. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), v zákonom ustanovenej lehote - včas (§ 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom tak, že vo veci oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania navrhovateľov. Predmetom konania na Okresnom súde v Trnave pod spis. zn. 24C/91/2002 bol návrh navrhovateľov podaný na súde dňa 27.02.2002, ktorým sa domáhali od odporcu zaplatenia sumy 13.850,- Sk/ 459,74 eur s príslušenstvom. Predmetom preskúmania odvolacieho súdu bola správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a postupu súdu pri zamietnutí návrhu. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonávaných dôkazov, prednesov účastníkov, listinných dôkazov, svedeckých výpovedí a žiadne skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonávanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho odkazuje. Podľa § 687 ods. 1 O.z. prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu. Podľa § 691 O.z. ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady brániace riadnemu užívaniu bytu, alebo ktorými je výkon nájomného práva ohrozený, má nájomca právo po predchádzajúcom upozornení prenajímateľa závady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať od neho náhradu účelne vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia závad. Ustanovenie § 691 sa priamo viaže k ustanoveniu § 687 ods. 1 O.z., upravuje postup v prípade nesplnenia povinnosti odstrániť závady brániace riadnemu užívaniu bytu prenajímateľom. Ide o prípad, keď sa nájomca rozhodne nedomáhať sa ich odstráneniu, ale odstráni ich sám na účet prenajímateľa. Hmotnoprávnou podmienku je však prechádzajúce upozornenie prenajímateľovi, ktoré musí obsahovať oznámenie, že ak prenajímateľ neodstráni v uvedenej lehote závady v prenajatom byte, urobí tak na jeho účet nájomca. Upozornenie prenajímateľovi nie je viazané na určitú formu. Odstránenie závady je možné len v nevyhnutnej miere, tzn. v takej miere, aby bolo možné predmet nájmu riadne užívať. V tomto upozornení pokiaľ poskytnutá lehota márne uplynie môže nájomca závady odstrániť sám. Pretože ide o závady viažuce sa ku spôsobilosti bytu slúžiť svojmu účelu, je možné závady odstrániť len v nevyhnutnej miere. Ak nájomca vynaložil náklady potrebné v nevyhnutnej miere na odstránenie závad, ktoré mu bránia v riadnom užívaní bytu, musí ich bez zbytočného odkladu uplatniť i prenajímateľ. Táto lehota má poriadkový charakter a vedie nájomcu k tomu, aby svoje nároky voči prenajímateľovi uplatnil čo najrýchlejšie. Svoje právo však musí uplatniť najneskôr v lehote 6 mesiacov od odstránenia závad. Ide o prekluzívnu lehotu a ak nájomca svoje právo v tejto lehote u prenajímateľa neuplatní, právo zanikne. Ak toto právo nájomca uplatní u prenajímateľa včas a prenajímateľ nie je ochotný plniť, nájomca musí svoje právo uplatniť na súde v trojročnej premlčacej lehote, ktorá sa podľa § 102 O.z. počíta odo dňa, keď sa toto právo uplatnilo u prenajímateľa. Z uvedeného vyplýva, že dôkazná povinnosť preukázať upozornenie prenajímateľovi je na nájomcovi. Upozornenie však musí dôjsť prenajímateľovi, musí obsahovať upozornenie na závady a stanoviť primeranú lehotu k ich odstráneniu ale i to, že ak závadu neodstráni prenajímateľ, odstráni ju sám nájomca a bude požadovať náhradu účelne vynaložených nákladov. K odvolaniu navrhovateľov odvolací súd uvádza, že pokiaľ namietali svedecké výpovede Marty Sahulovej a Milana Krištofíka a tieto v odvolaní vyhodnotili ako zavádzajúce bez bližšieho zdôvodnenia, odvolací súd poukazuje na správnosť hodnotenia svedeckej výpovede súdom prvého stupňa. V súlade s § 132 O.s.p. súd prvého stupňa hodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, hodnotiaca úvaha súdu vychádzala zo zisteného skutkového stavu a súd správne zhodnotil výsledky dokazovania. V odvolaní navrhovatelia opakujú argumenty, ktoré uvádzali aj pred súdom prvého stupňa, nenamietajú správne zistenie skutkového stavu vyplývajúce z ustanovenia § 687, 691 Občianskeho zákonníka, pričom zamietnutie návrhu súdom prvého stupňa práve bolo odôvodnené aplikáciou týchto ustanovení, keď súd prvého stupňa dospel k záveru, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky uplatneného nároku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že súd prvého stupňa sa pri svojom rozhodovaní riadil predchádzajúcim názorom odvolacieho súdu a doplnil dokazovanie v zmysle už vysloveného právneho názoru. Navrhovatelia svoje tvrdenia v konaní ničím nepreukázali podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. na preukázanie svojich tvrdení nepredložili dôkazy a preto neuniesli dôkazné bremeno preukázania svojho nároku, ktorým by dosiahli splnenie hmotnoprávnych podmienok uplatneného nároku. Pokiaľ navrhovatelia v podanom odvolaní uvádzajú, že uplatňujú aj námietku zaujatosti voči sudcom krajského súdu, uplatnená námietka zaujatosti nespĺňa náležitosti a z tohto dôvodu nebola ani predložená súdom prvého stupňa nadriadenému súdu ako námietka zaujatosti. S poukazom na § 15a ods. 3 O.s.p. O.s.p., v nej absentuje konkretizácia voči ktorým sudcom krajského súdu smeruje, nie sú identifikovaní a taktiež nie sú dané zákonom vyžadované obsahové náležitosti námietky zaujatosti. V súlade s § 15a veta druhá O.s.p. sa na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Na základe týchto skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu vecnej správnosti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. tak, že o náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.