Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/3/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107227575 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1107227575.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu C.S.CARGO Slovakia a.s., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 892 404, práv. zast. LEGAL ART, s.r.o., Palisády 36, Bratislava, proti žalovanému 1/ B. C., P. XXXX, Y.-M., Č. P., a žalovanému 2/ MEBLORAW Jozef Sarniak, ul. Ks. Boguckiego 4, Jablonka, Poľská republika, NIP: 7351280649, IČO: 490385300, práv. zast. V4 Legal s.r.o., Tvrdého 783/4, Žilina, o zaplatenie 25 761,50 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 25Cb/164/2007-115 zo dňa 25.3.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25Cb/164/2007-115 zo dňa 25.3.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 25.761,50 EUR istiny so 14 % úrokom z omeškania od 1.11.2006 do zaplatenia istiny a náhradu trov konania v sume 4.039,73 EUR na účet LEGAL ART, s.r.o., Bratislava, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba zo strany žalobcu bola dôvodná. Súd mal na základe predloženej objednávky č. B1 - 4500039503/2006 E260 preukázané, že spoločnosť Matador, a.s. (ďalej len ako ,,objednávateľ/odosielateľ“) si u žalobcu ako dopravcu objednala prepravu tovaru (pneumatík) z miesta nakládky v SR do miesta dodania v Maďarskej republike, čo žalobca akceptoval. Tým došlo medzi objednávateľom a žalobcom k vzniku záväzkového vzťahu, prepravnej zmluvy v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorá sa spravuje ustanoveniami Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). V tomto záväzkovom vzťahu existovala na strane žalobcu povinnosť prepraviť určený tovar z miesta určenia do miesta dodania a na strane objednávateľa vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi za vykonanie prepravy odmenu. Súd ďalej uviedol, že na základe objednávky č. 24008581/2006 mal preukázané, že žalobca ako dopravca poveril žalovaného 2/ ako ďalšieho dopravcu prepravou predmetného tovaru v celom rozsahu. Z listu právneho zástupcu žalovaného 2/ zo dňa 12.10.2006 a z Medzinárodného nákladného listu CMR č. 9292887 súdu vyplývalo, že žalovaný 2/ poveril vykonaním prepravy žalovaného 1/. Zo žalobcom predloženého Medzinárodného nákladného listu CMR č. 9292887 bolo zrejmé, že žalovaný 1/ sa dostavil na miesto nakládky, tovar prevzal avšak na miesto vykládky ho nedoručil. Vzhľadom na uvedené vznikol objednávateľovi nárok na náhradu škody za úplnú stratu zásielky, ktorú si vyčíslil v sume 38.239,44 EUR voči žalobcovi, ktorú ten uhradil dňa 4.10.2006. Súd mal preukázané, že žalobca si faktúrou č. 261/33/231 na sumu 38.239,- EUR splatnou dňa 5.10.2006 uplatnil zaplatenie uvedenej sumy titulom nedodania predmetného tovaru od žalovaného 2/. Ten však žalobcovi prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 12.10.2006 oznámil, že vykonaním prepravy poveril žalovaného 1/. Z listu žalobcu označeného ako ,,započítanie vzájomných pohľadávok“ zo dňa 14.8.2007 vyplývalo, že žalobca jednostranne započítal pohľadávky žalovaného 2/ v celkovej sume 12.477,50 EUR s pohľadávkou žalobcu v sume 38.239,- EUR, pričom po tomto započítaní predstavuje hodnota pohľadávky žalobcu sumu 25.761,50 EUR. Vzhľadom na uvedené súd považoval za preukázané a nesporné, že žalobcovi vznikol nárok na uhradenie žalovanej sumy ,a to jednak voči žalovanému 2/ tak aj voči žalovanému 1/, pričom obaja sú vo vzťahu k žalobcovi povinní zaplatiť uplatnenú sumu spoločne a nerozdielne. Nakoľko žalovaní nezaplatili predmetnú sumu v lehote splatnosti, súd skonštatoval, že sa dostali do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, a preto vznikol žalobcovi nárok aj na úroky z omeškania. Nakoľko však žalobca nemal so žalovanými osobitnú dohodu týkajúcu sa úrokov z omeškania, vznikol mu nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške. 3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že nakoľko žalobca ako dopravca rovnako ako objednávateľ mali v čase objednania prepravy tovaru sídlo na území SR, spravujú sa ich nároky uplatňované v tomto konaní, v súlade s ustanoveniami zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, hmotným právom SR. Súd teda aplikoval na záväzkový vzťah strán sporu ustanovenia Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave s poukazom na skutočnosť, že miesto prevzatia tovaru aj miesto dodania sa nachádzali v rôznych štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami uvedeného dohovoru. Na posúdenie nárokov, ktoré výslovne dohovorom upravené neboli, boli použité ustanovenia rozhodného práva, ktorým je právo slovenské, konkrétne ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,ObZ“). Súd tiež poukázal na to, že nakoľko si strany dohodou neurčili súd, na ktorom budú riešiť prípadný spor a miesto, na ktorom bola zásielka prevzatá na prepravu sa nachádza na území SR, je daná právomoc súdu prvej inštancie na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu. 4. Súd prvej inštancie záverom poukázal na to, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi dostatočne preukázal svoje tvrdenia, resp. žalobou uplatnený nárok. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili a nepredložili žiadny dôkaz, ktorým by tvrdenia žalobcu vyvrátili, a preto súd rozhodol tak, ako bolo vyššie uvedené. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 2/, a to v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ O.s.p. a § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p.. Zastával názor, že nespornou skutočnosťou je, že žalovaný 1/ je dopravcom v zmysle čl. 17 Dohovoru CMR, keďže prevzal tovar na dopravu a bol zodpovedný za jeho riadne doručenie, a teda v celom rozsahu aj za jeho stratu a zničenie. Uvedeným bola založená aj jeho pasívna vecná legitimácia, nakoľko prevzatím zásielky na prepravu mu vznikol aj zodpovednostný vzťah uplatňujúci sa v prípade je poškodenia alebo straty. Ďalej žalovaný 2/ zastával názor, že v danom konaní nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Spoločnosti Matador, a.s. ako odosielateľovi podľa žalovaného 2/ zostalo zachované toto postavenie bez ohľadu na ďalší postup pri vykonaní prepravy tovaru a ďalším aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatňovanie nárokov z prepravnej zmluvy bol príjemca tovaru, a to v zmysle čl. 13 Dohovoru CMR. Žalovaný 2/ uviedol, že zo zisteného skutkového stavu a žalobcom predložených dôkazov vyplývalo, že je potrebné postupovať podľa čl. 17 Dohovoru CMR, nakoľko žalovaný 1/ sa stal prevzatím zásielky skutočným dopravcom, zodpovedným za vykonanie prepravy a zároveň stranou prepravnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a odosielateľom. Žalovaný 1/ tak bol povinný počínať si tak, aby bol tovar riadne a včas dopravený na miesto vykládky, pričom vedel, že v prípade porušenia tejto povinnosti sa voči nemu uplatní reparačná funkcia zodpovednosti, a to nárok na náhradu škody. Podmienka príčinnej súvislosti medzi konaním a spôsobením škody však podľa žalovaného 2/ nikdy nebola splnená na jeho strane, nakoľko on nikdy tovar neprevzal a nestal sa tak zodpovedným za jeho stratu ani zničenie. V súvislosti s uvedeným poukázal na § 420 a nasl. OZ a § 427 ods. 1, OZ. K časti žalobcom uplatňovaných úrokov z omeškania žalovaný 2/ uviedol, že nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje úrok ročný, denný alebo iný, a preto považoval jeho petit ako i výrok súdu v tejto časti za nevykonateľný. V súvislosti s úrokom z omeškania žalovaný 2/ poukázal tiež na to, že nie je možné aby si ho žalobca uplatnil v zmysle ustanovení ObZ, ale je potrebné postupovať podľa Dohovoru CMR, ktorý limituje výšku úrokov ako aj dobu, od kedy ich možno požadovať. Žalovaný 2/ ďalej v odvolaní namietal, že postupom súdu prvej inštancie mu bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, na verejné prejednanie veci a bola mu odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko mu nebolo zrejmé, akým spôsobom konajúci súd uskutočnil náhradné doručenie a ani z akého dôvodu sa mu nepodarilo doručiť žiadne z predvolaní na pojednávania, na základe čoho nemal ani možnosť vyjadriť sa k nárokom a dôkazom predložených žalobcom. V súvislosti s uvedeným poukázal na čl. 19 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch a o zrušení Nariadenia Rady č. 1348/2000. Na základe uvedeného žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu voči žalovanému 2/ v celom rozsahu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ trovy konania a trovy právneho zastúpenia, vrátane trov odvolacieho konania, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia alebo aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie. 6. K odvolaniu žalovaného 2/ sa písomne vyjadril žalobca. K spornej otázke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že nemôže obstáť tvrdenie žalovaného 2/ o tom, že aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie nároku na náhradu škody bol výlučne odosielateľ a príjemca tovaru z dôvodu, že odosielateľ si v zmysle príslušných ustanovení Dohovoru CMR uplatnil svoj nárok na náhradu škody od žalobcu, ktorú ten odosielateľovi riadne zaplatil, čím predmetný nárok odosielateľa zanikol a žalobca sa tak následne stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie predmetného nároku v zmysle regresnej náhrady od žalovaných 1/ a 2/. K otázke pasívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že ako žalobca nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu k žalovanému 1/ a text zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a 2/ mu ani nebol známy. Žalobcovi vznikol záväzkovoprávny vzťah na základe zmluvy o preprave len so žalovaným 2/ a v danom prípade nedošlo k žiadnemu úkonu, ktorý by mal za následok postúpenie práv a záväzkov z tejto zmluvy na tretiu osobu. Preto žalobca zastával názor, že svoj nárok môže uplatňovať tak voči žalovanému 1/ ako aj voči žalovanému 2/, ktorí sú v danom prípade zaviazaní spoločne a nerozdielne. V tejto súvislosti poukázal žalobca na čl. 1 v spojení s čl. 34 Dohovoru CMR. Zastával názor, že vzťah medzi ním a žalovanými sa posudzuje ako regresný vzťah podľa príslušných ustanovení ObZ platného a účinného v čase vzniku nároku na náhradu škody, pričom poukázal na § 373, § 374 a § 383 ObZ a taktiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Obdo 43/2007 zo dňa 10.7.2008. K tvrdeniam žalovaného 2/ týkajúcich sa uplatnených a súdom priznaných úrokov z omeškania žalobca uviedol, že nakoľko medzi ním a žalovaným 2/ nedošlo k osobitnému dojednaniu o výške úrokov z omeškania, vznikol mu na ne nárok v zmysle § 369 ods. 1, ObZ a napriek tomu, že z predmetného ustanovenia nevyplýva o aký úrok ide, výkladom možno dospieť k záveru, že úrokové sadzby NBS boli v predmetnom období vyčísľované ako ročné úrokové sadzby. K tvrdeniam žalovaného 2/, že postupom súdu boli porušené jeho procesné práva žalobca uviedol, že doručovanie dokumentov obom žalovaným bolo náročné, nariadené pojednávania súd odročoval na neurčito, a to práve z dôvodu neprítomnosti žalovaných. Žalovaný 2/ sa napriek riadnemu doručeniu žaloby k nej nevyjadril, nedostavil sa na pojednávanie a ani neurobil žiadny úkon, z ktorého by bolo zrejmé, že má záujem sa brániť a uplatňovať svoje práva v predmetnej veci a práve jeho konaním došlo k neprimeraným a zbytočným prieťahom v konaní. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodol, že napadnutý rozsudok potvrdzuje a žalovanému 2/ uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu rov odvolacieho konania v sume 513,99 EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 7. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“) bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8. Podľa § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Podľa § 391 ods. 1, až 3, C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 9. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu zistený skutkový stav nedostatočne a nesprávne posúdil, v súvislosti s čím sa nezaoberal najmä splnením procesnej podmienky pasívnej vecnej legitimácie, napriek tomu, že na daný prípad správne aplikoval ustanovenia Dohovoru CMR. Pokiaľ ide o námietku žalovaného 2/ o odňatí jeho možnosti konať pred súdom, odvolací súd zastáva názor, že tento odvolací dôvod nebol preukázaný, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že zásielka obsahujúca žalobu a výzvu na vyjadrenie sa k nej preložené do poľského jazyka sa nevrátili súdu ako neprevzaté, no napriek tomu žalovaný 2/ neposkytol súdu v tomto smere žiadne vyjadrenie. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 25.3.2015 bolo žalovanému 2/ taktiež doručované, avšak zásielka sa vrátila súdu ako neprevzatá. Z vrátenej zásielky, ktorou bolo žalovanému 2/ doručované predvolanie na pojednávanie nie je zrejmé z akého dôvodu mu toto predvolanie nebolo doručené. V nadväznosti na námietky žalovaného 2/ týkajúce sa aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nedostatočne touto otázkou zaoberal. Odvolací súd zastáva názor, že aktívna vecná legitimácia žalobcu bola v konaní preukázaná a vyplývala z predložených listinných dôkazov. Žalobca odosielateľovi nahradil vzniknutú škodu, na základe čoho záväzkový vzťah medzi ním a odosielateľom založený objednávkou prepravy tovaru zanikol a žalobcova aktívna vecná legitimácia v konaní je tak založená z titulu uplatňovania regresnej náhrady voči subjektu, ktorý škodu pri preprave tovaru skutočne spôsobil, a preto námietku žalovaného 2/ v tomto smere považuje za nedôvodnú. Odvolaciemu súdu však nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, akými úvahami sa súd, aj v súlade s príslušnými ustanoveniami Dohovoru CMR, riadil pri posudzovaní pasívnej vecnej legitimácie, a teda pri určení subjektu, ktorý nesie zodpovednosť za spôsobenú škodu, a to, že tovar nebol doučený príjemcovi. So skutočností zistených z obsahu spisu, najmä z nákladného listu je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že tovar od odosielateľa bol na prepravu prevzatý žalovaným 1/, a preto je potrebné posúdiť, či žaloba bola v danom prípade podaná dôvodne tak proti žalovanému 1/ ako aj proti žalovanému 2/. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1, pís. b, a § 391 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.