Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/210/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107230759 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1107230759.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: SOLVEX, s.r.o., Šustekova 13-15, 851 04 Bratislava, IČO: 35 809 728, právne zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, JUDr. Lukáš Garčár, advokát, konateľ, proti žalovanému: v 1 rade: Združenie slovenských spotrebiteľov, Palisády 22, 811 06 Bratislava, IČO: 00 678 881, v 2. rade: 3W, s.r.o., Michajlov 51, 067 73 Ubľa, IČO: 36 511 439, v 3. rade: G.. G. G., XXX XX X. S. XX, obaja zastúpení JUDr. Ľuba Berezňaninová, advokátka, Hlavná 45, 808 01 Prešov o ochranu proti neoprávneným zásahom do dobrej povesti a úhrade primeraného finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/219/2007-437 zo dňa 11.05.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/219/2007-437 zo dňa 11.05.2015 v napadnutej časti, ktorým súd návrh zamietol p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom č. k. 27Cb/219/2007-437 zo dňa 11.05.2015 návrh zamietol a konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil. O trovách konania súd rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom zo dňa 14.09.2007 sa žalobca proti žalovanému pôvodne v 1. rade Združenie slovenských spotrebiteľov, v 2. rade 3W, s.r.o., v 3. rade G.. G. G. domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaných zdržať sa uverejňovania nepravdivých údajov o žalobcovi, ktorými poškodzujú jeho meno a dobrú povesť, žalovaného v 3. rade zaviazať uverejniť v troch vybraných republikových denníkoch v Slovenskej republike ospravedlnenie a žalovaných v 1. až 3. rade zaviazať na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 100.000 Sk, ako aj náhradu trov konania. Zároveň navrhol, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by zakázal až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej uverejňovať akékoľvek informácie o žalobcovi na stránkach internetu, alebo iných médiách či obrazových, zvukových, alebo tlačových. Súd uznesením zo dňa 26.10.2007 zamietol návrh žalobcu na vydanie predbežného opatrenia. V priebehu konania žalobca podaním doručeným súdu na pojednávaní pred jeho otvorením zobral žalobu voči žalovanému v 1. rade Združenie slovenských spotrebiteľov späť a žiadal zmenu petitu. Súd na pojednávaní zastavil konanie voči žalovanému v 1. rade v zmysle ust. § 96 ods. 1 O.s.p. a pripustil zmenu žaloby nasledovne - žalovaní v 2. rade a v 3. rade sú povinní zdržať sa zverejňovania nepravdivých údajov o žalobcovi o jeho službách na webovom sídle L..sk a na internetovej stránke sociálnej siete facebook ,,Zlá cestovka,,. Žalovaní v druhom a treťom rade sú povinní odstrániť do troch dní od právoplatnosti rozsudku z titulu webového sídla L..sk ,,ck solvex“ a ,,solvex“. Žalovaní v druhom a treťom rade sú povinní zdržať sa používania slov ,,ck solvex“ a ,,solvex“ vo všetkých gramatických tvaroch v titule webového sídla L..sk ako akéhokoľvek iného webového sídla. Žalovaní v druhom a treťom rade sú povinní odstrániť do troch dní od právoplatnosti rozsudku z kľúčových slov webového sídla zlacestovka.sk slová ,,ck solvex“ a ,,solvex“. Žalovaní v druhom a treťom rade sú povinní zdržať sa používania slov ,,ck solvex“ a ,,solvex“ vo všetkých gramatických tvaroch ako kľúčových slov webového sídla L..sk ako aj akéhokoľvek iného webového sídla. Žalovaní v druhom a treťom rade sú povinní zdržať sa uverejňovania loga žalobcu na webovom sídle L..sk a na internetovej stránke sociálnej siete facebook ,,Zlácestovka“. Žalovaní v druhom a treťom rade sú povinní strpieť na svoje náklady uverejnenie nasledujúceho ospravedlnenia v troch celoštátnych denníkoch: spoločnosť 3W, s.r.o. so sídlom Michajlov 51, Ubľa a G.. G. G., G.C. X. S. XX sa ospravedlňujú spoločnosti Solvex s.r.o. so sídlom Šustekova 13-15, Bratislava za uverejnenie nepravdivých informácií jej službách na webovom sídle L..sk a na internetovej stránke sociálnej siete facebook ,,Zlácestovka“, ktorými poškodili dobré meno spoločnosti Solvex s.r.o. Žalovaní v druhom a treťom rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 9.958,16 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní v druhom a treťom rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Vo vyjadrení zo dňa 6.2.2008 žalovaný v 3. rade uviedol, že spoločnosť Združenie slovenských spotrebiteľov nemá so stránkou T..L..sk <E.:/..L..sk> nič spoločné. Ďalej uviedol, že dňa 21.8.2006 zaslal žalobcovi doporučený list v ktorom ho žiadal, aby konkretizovali ako kazí ich dobré meno, taktiež dal žalobcovi priestor na vyjadrenie svojho názoru ohľadom ich vzájomného sporu na www stránkach, žalobca však na uvedenú výzvu nereagoval, takže žalovaný v 3. rade nevie ako ich dobré meno kazí. Stránka T..L..sk <E.:/..L..sk> obsahuje asi 50 strán A4 textu, sú tam údaje aj o iných cestovných kanceláriách, čestne prehlásil, že na stránkach L..sk publikuje svoje vlastné zážitky z dovolenky v Bulharsku, ktoré má podložené aj písomne, podpísané delegátom CK Solvex v Bulharsku. Ďalej uviedol, že všetky informácie sú pravdivé a žalovaný v 3. rade si nie je vedomý, že by sa tam vyskytoval nejaký klamlivý údaj. Podľa žalovaného v 3. rade stránka T..L..sk <E.:/..L..sk> vznikla za účelom upozornenia na nekalé praktiky a pritom sa nejedná iba o CK SOLVEX, lebo sú tam uvedené aj iné CK zo Slovenskej republiky. Právny zástupca sa k vyjadreniu žalovaných písomne vyjadril prípisom doručeným dňa 24.08.2012, v ktorom uviedol, že počas obdobia, február - máj 2007 iba na doméne T..L..sk <E.:/..L..sk> bolo pridaných niekoľko príspevkov týkajúcich sa žalobcu. Ako z nej vyplýva obsah domény za dotknuté obdobie v sebe zahŕňa šírenie nepravdivých skutkových údajov o žalobcovi, neprimeranú kritiku a vykresľuje ho ako ziskuchtivú kanceláriu, ktorá predá zájazd za každú cenu, ako cestovnú kanceláriu, na ktorú je podaná hromadná žaloba, alebo ako kanceláriu, ktorá dáva svojim klientom „zhnité hrušky“ za „zlaté jablká“. Podľa obsahu domény T..L..sk <E.:/..L..sk> web stránku číta denne 1.800 ľudí (v priemere 54.000 za mesiac), teda počas obdobia spravovania domény žalovaným si hanlivé a nepravdivé tvrdenia o žalobcovi prečítalo približne 216.000 ľudí, čo žalobca vníma ako rozširovanie dehonestujúcich informácii veľkého rozsahu. Okrem toho, ako uvádza samotná webová stránka, aj iné domény a diskusné fóra odkazujú na stránku „..L..sk. Žiaden zo žalovaných doteraz v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne pravdivosti údajov nimi zverejňovaných na internete (dôkaz pravdy), rovnako v konaní neuniesli dôkazné bremeno ohľadne primeranosti svojich hodnotiacich úsudkov, či zverejnenia primeranej kritiky iných. Internetová stránka T..:L.U..sk <E.:/..:L..sk> s názvom CK SOLVEX - naša nevydarená dovolenka v Bulharsku je stále funkčná, denne umožňuje tisíckam jej čitateľov urobiť si negatívny obraz o žalobcovi na základe nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov. Samotný jej názov predstavuje neprimeranú kritiku žalobcu (ktorý je nezameniteľne identifikovateľný jej obsahom). Administrátor tejto webovej stránky do šírenia zlého mena žalobcu investuje množstvo času a finančných prostriedkov - s úmyslom žalobcu vo veľkom poškodiť. Pri zadaní obchodného mena žalobcu do internetového vyhľadávača sa doména T..L..sk objaví na prvej strane s veľmi vysokým rankingom - ako 4-tá v poradí s názvom - CK SOLVEX naša nevydarená dovolenka v Bulharsku. Webová stránka obsahuje nespočetne veľa krát obchodný názov žalobcu, fotku jeho sídla a už jej samotný názov - CK SOLVEX naša nevydarená dovolenka v Bulharsku evokuje u čitateľov správny dojem, že celá stránka je zameraná na kritiku žalobcu a príspevky, ktoré aj vo svojom obsahu nemajú označenie konkrétnej cestovnej kancelárie, vytvárajú mylný dojem u čitateľa, že sú v podstate o žalobcovi. Žalovaný vo svojej neprimeranej kritiky posunul od 27.02.2012 aj na T..P..U. <E.:/..P..U.>. pod profilom ,,zlá cestovka“, kde ako hlavnú fotku pridal fotku s logom žalobcu, a na doméne T..L..sk <E.:/..L..sk> pridal odkazy na všetky dostupné internetové fóra obsahujúce kritiku žalobcu. Žalovaní ako administrátori webovej domény T..L..sk <E.:/..L..sk> už niekoľko rokov zasahujú do dobrej povesti žalobcu. Internetom, ako najdostupnejším a najmasovejším médiom šíria o žalobcovi nepravdivé údaje a neprimerané hodnotiace úsudky, ktoré sú nielen spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, ale i skutočne spôsobili žalobcovi značné zníženie podnikateľskej dôveryhodnosti, pokles predaja produktov a negatívne ohlasy možných spotrebiteľov na internete. Zasahovanie do obchodného mena a dobrej povesti žalobcu je hlavne u žalovaného v 3. rade a je motivované peňažným ziskom a zviditeľnením sa je mimo iného zrejmé i z toho, že od žalobcu žiadal vysokú finančnú sumu ako určitú kompenzáciu i z toho, že webové domény, ktoré na žalobcu systematicky útočili bol ochotný žalobcovi odpredať i keď sa v konaní pred súdom i ostatnými spotrebiteľmi prezentuje iba ako „šíriteľ upozornenia ostatných potencionálnych klientov žalobcu. Ďalej právny zástupca žalobcu vo vyjadrení uviedol, že v čase písania tohto vyjadrenia už internetové domény T..U..sk a T..U.-N..sk nemajú majiteľa, teda sú bez relevantného obsahu. Poukázaním na dané, ako i na rozsah, intenzitu a okolnosti neoprávneného použitia názvu žalobcu, (ide o zásah spôsobený prostredníctvom internetu), v zmysle konštantnej judikatúry slovenských súdov žalobca má nárok na primeranú satisfakciu, ktorú žiada v peniazoch. Satisfakcia vo- forme ospravedlnenia pre žalobcu nemá potrebnú váhu vzhľadom na doterajšie správanie sa žalovaného v 3. rade a čas, ktorý od začiatku neoprávneného zásahu uplynul. Žalovaný v 2. a 3. rade zotrval na svojom písomnom stanovisku ( žalovaný v 3. rade je zároveň štatutárny zástupca žalovaného v 2. rade) poukázal, že čo sa týka tvrdenia, že sa poškodzuje dobré meno žalobcu, za to si môže cestovná kancelária sama. Sú to všetko pravdivé údaje, uviedol žalovaný a doplnil: „ našiel som dokonca v tlači v roku 2004 článok o uvedenej cestovnej kancelárii, ani po rokoch neprišlo k náprave“. Čo sa týka zneužívania loga žalobcu žalovaný uviedol, že ho nezneužíva, nepoužíva ho na podnikateľské účely, ale uvádza ho len ako príklad pre orientáciu zákazníkov. Žalovaný ďalej uviedol, že chce, aby cestovná kancelária poskytovala riadne svoje služby, vie, že štátny aparát je na žalobcu krátky, preto sa obrátil na všetky možné inštitúcie, políciu, prokuratúru, ombudsmana, Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorá v podstate odpovedala a v predmetnom liste (ktorý žalobca predložil súdu k nahliadnutiu) SOI (týka iného prípadu vybavovania reklamácie CK Avantitours, ktorý predáva dovolenky CK Solvex Bratislava), v ktorom uviedla, že nie je v možnostiach SOI preukázateľne dokázať porušenie právnej normy, nakoľko pri dokazovaní zákonného ustanovenia musí SOI vychádzať výlučne z vlastných zistení čo pri zahraničných pobytoch nie je možné. Je pravdou, že najnegatívnejšie stanoviská prichádzajú práve na uvedenú spoločnosť uvádza sa v liste SOI. Žalovaný uviedol, že ,,zlácestovka“ nie je len o žalobcovi ale aj o ďalších cestovných kanceláriách. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v zmysle § 122 O.s.p. a to prednesom návrhov, výsluchom žalovaného v 2. a 3. rade, výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, výsluchom svedkov O. Ž., K. U., I. D., G. C., listinnými dôkazmi , čestným vyhlásením štatutárnych zástupcov troch spoločností spolupracujúcich so žalobcom a to F.. P. H., konateľky D-ETRAC Slovakia, s.r.o., konateľky CA Petrea S.. S. G., články zverejnené na internete týkajúce sa webovej stránky L..sk, videonahrávkou založenou v spise, fotodokumentáciou a ďalším spisovým materiálom. Súd zhodnotil skutkové tvrdenia zistené dokazovaním a dospel k záveru, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, pretože takto zistený skutkový stav súd považoval za dostatočný pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu, pričom poukázal na ust. § 79 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že konaním žalovaného nedošlo k zásahu do dobrej povesti žalobcu, ako aj neoprávnenému použitiu názvu, obchodného mena žalobcu zo strany žalovaných. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s právny názorom žalobcu, že zverejnením daných príbehov z dovoleniek v Bulharsku je poškodzovaná jeho dobrá povesť. Súd uviedol, že bolo potrebné poukázať na skutočnosť, že občan ako klient cestovných kancelárií je v oveľa slabšom postavení ako cestovná kancelária. Je úplne prirodzené, že klient pri výbere dovolenky sa nespolieha len na prezentáciu tej ktorej destinácie cestovnou kanceláriou, ale sám si pomocou internetu získava všetky dostupné informácie tak o vybranej destinácií, ako aj serióznosti tej ktorej cestovnej kancelárie a to predovšetkým skúsenosťami a názormi bývalých klientov. Súd poukázal na § 19 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka a čl. 26 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Ústavy SR. S poukazom na citované ustanovenia uviedol, že v prípade, pokiaľ by súd vyhovel žiadosti žalobcu zakázať žalovaným zverejňovať akékoľvek informácie, teda bez ohľadu na to, či by zverejnené informácie poškodzovali dobré meno žalobcu alebo nie, súd by zasiahol do ústavného práva žalovaných, čím by došlo k obmedzeniu práva slobody prejavu žalovaných, ktoré je zaručené Ústavou SR. Z predložených listinných dôkazov t.j. vytlačené príbehy príbehy klientov z webovej stránky T..L..sk, (č.l. 98-126, 294-309), ktoré zaznamenávajú postrehy a skúsenosti týchto klientov na ich dovolenkách, ktoré boli na uvedenej stránke zverejnené mal súd zato, že klienti na predmetných stránkach sa ,,podelili“ so svojimi skúsenosťami či už pozitívnymi, alebo negatívnymi na ich dovolenkách. Podľa názoru súdu je prirodzené, vzhľadom na fenomén sociálnej siete, že účastníci zájazdov svoje postrehy názory, skúsenosti zverejňujú. Súd sa rovnako nestotožnil s tvrdením žalobcu, že konaním žalovaných v 2. a 3. rade mu vznikla značná majetková ujma v dôsledku rušenia rezervácií, zájazdov a zvýšenia výdavkov na reklamu. Na preukázanie uvedeného tvrdenia žalobca predložil súdu päť emailových správ, ktoré mali toto tvrdenie žalobcu preukázať, že v období jún až júl 2013 došlo k nárastu rušenia rezervácií práve z dôvodu vzniku internetovej stránky žalovaných, pričom sám žalobca súdu predložil približne 180 pozitívnych reakcií v rámci poďakovaní a recenzií klientov CK Solvex, ktoré boli uverejnené na webovej stránke E../..N..N. poďakovania, poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, že konaním žalovaného v 2. a 3. rade mu vznikla škoda. Súd v rozsudku poukázal i na judikatúru slovenských súdov - rozhodnutie NS SR č.k.4C/212/2007 a rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS/211/08. Súd uviedol, že v predmetnom spore došlo k stretu dvoch základných práv a to práva na ochranu dobrej povesti a práva na slobodu prejavu, ktorá predstavuje jeden z najdôležitejších základov demokratickej spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že tak ako fyzické i právnické osoby majú v rámci slobody prejavu, ktorá je zaručená Ústavou SR, právo verejne (aj internetom) vyslovovať svoje názory na cestovné kancelárie, hodnotiť ich či opisovať svoje skúsenosti. Súd ďalej konštatoval, že internet je významným informačným zdrojom, preto je pochopiteľné, že je využívaným prostriedkom verejnosťou pri vyhľadávaní dovolenkových pobytov, a práve v letných mesiacoch stúpa návštevnosť internetových stránok, ktoré sa venujú problematike dovolenkových zájazdov. Podľa názoru súdu je úplne prirodzené, že v čase elektronických médií klienti uverejňujú svoje skúsenosti s cestovnými kanceláriami, a to predovšetkým v prípade negatívnych skúseností. Súd z výsluchu svedkov mal preukázané, že svedkom - klientom cestovnej kancelárie žalobcu neboli vždy poskytnuté také služby, ako bolo žalobcom (prípadne inými cestovnými kanceláriami) prezentované klientom pri ich výbere na dovolenku. Z vykonaného dokazovania nemal súd prvého stupňa za preukázané, že došlo k neoprávneným zásahom spôsobilým vyvolať zásah do dobrej povesti žalobcu žalovanými. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný preto súd žalobu žalobcu zamietol a konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil. O trovách konania súd rozhodne osobitným rozhodnutím v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie. Uviedol, že súd prvého stupňa si protirečí, nakoľko na jednej strane tvrdí, že v predmetnom spore došlo k stretu práva na ochranu dobrej povesti navrhovateľa a práva na slobodu prejavu odporcov a na druhej strane tvrdí, že neprišlo k zásahu do práva na ochranu dobrej povesti navrhovateľa. V prípade stretu práva na slobodu prejavu a práva na ochranu dobrej povesti je potrebné, aby súd zohľadnil všetky rozhodujúce okolnosti daného prípadu a v súlade s princípom proporcionality určil, ktorá sloboda (základné právo) má byť uprednostnené. Súd mal podľa žalobcu skúmať, kto, o kom, čo, kde, kedy a ako bolo uverejnené, pričom na základe odpovedí na dané otázky pomocou testu proporcionality určiť, ktorá sloboda má byť uprednostnená. Žalobca namietal, že súd neodôvodnil, z akého dôvodu uprednostnil pred právom na ochranu dobrej povesti žalobcu právo na slobodu prejavu žalovaných, preto nedostatočným odôvodnením rozsudku bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Žalobca ďalej uviedol, že z napadnutého rozsudku nie je zrejme či obsah príbehov, ktoré sú zverejnené na webovom sídle L..sk a na internetovej stránke sociálnej siete facebook ,,zlacestovka“ a ktorých pravdivosť namietal, považoval súd za skutkové tvrdenia alebo za kritiku. Podľa žalobcu žalovaní nepreukázali pravdivosť príbehov zverejnených na webových stránkach, navrhli iba výpoveď štyroch svedkov, avšak tieto výpovede považuje žalobca za nepreukázané tvrdenia. Záver súdu, že zverejnením príbehov nebola poškodená dobrá povesť navrhovateľa, preto nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Žalobca namietal, že nie je zrejmé, na základe akých dôkazov súd prvého stupňa dospel k záveru, že neboli vždy poskytnuté také služby, ako boli žalobcom prezentované klientom pri výbere dovolenky, nakoľko žalovaní nenavrhli žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval aké služby boli klientom ponúkané či poskytnuté. Žalobca ďalej uviedol, že súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevyjadril a nezdôvodnil prečo nevyhovel žalobnému návrhu, ktorým sa domáhal žalobca, aby súd uložil žalovaným povinnosť odstrániť a zdržať sa používania slova tvoriaceho obchodné meno žalobcu z titulu a kľúčových slov webového sídla zlacestovka.sk a zákazu uverejňovania jeho loga na webových stránkach. V tejto časti považuje rozsudok za nepreskúmateľný. Taktiež namietal, že súd sa nevysporiadal s tým, že žalovaný v 3. rade konal nekalosúťažne. Žalobca má za to, že v konaní preukázal neoprávnený zásah do svojej dobrej povesti konaním žalovaných samotným obsahom webových stránok. Rozsah a dôsledky tohto neoprávneného zásahu preukázal žalobca viacerými dôkazmi (napr. čestnými vyhláseniami svojich obchodných partnerov, e- mailovou korešpondenciou od svojich obchodných partnerov, množstvom e-mailovej korešpondencie od potenciálnych klientov (nie len piatimi emailovými správami, ako to nesprávne tvrdí súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku) a svedeckými výpoveďami svojich zamestnancov). Všetky tieto dôkazy preukazujú, že konaním žalovaných dochádza k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu. Toto konanie žalovaných je dlhodobé (viac než osem rokov), pričom samotní žalovaní aktívne vyhľadávajú obchodných partnerov žalobcu a zasielajú im výzvy na oboznámenie sa s obsahom webového sídla L..sk. S ohľadom na všetky tieto skutočnosti je poskytnutie primeraného zadosťučinenia podľa § 19b) ods. 2,3 Obč. zák. v uplatnenej výške dôvodné. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/219/2007 - 437 zo dňa 11.05.2015 v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaní v 2. a 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že nie je možné neoprávnene zasiahnuť do povesti právnickej osoby, ktorá si ju už predtým naštrbila, či dokonca znížila. Preto podľa žalovaných v dôsledku konania žalovaných nemožno hovoriť o neoprávnenom zásahu do dobrej povesti žalobcu. Poukázali na skutočnosť, že v súčasnosti existuje na internete viacero diskusných fór, ako aj špecializovaných web stránok zameraných na cestovanie, kde ľudia vyjadrujú svoje názory a skúsenosti s rôznymi cestovnými kanceláriami. Považujú v právnom štáte za neprípustné, aby verejné opísanie svojich osobných skúseností so službami poskytovanými žalobcom v rámci jeho podnikateľskej činnosti, bolo týmto spotrebiteľom na ujmu. Ak by súd vyhovel žalobe, vytvoril by sa nebezpečný precedens, ktorým by došlo k neoprávnenému zásahu do práv spotrebiteľa a k narušeniu hospodárskej súťaže. Žalovaní v 2. a 3. rade navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/219/2007-437 zo dňa 11.05.2015 potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným v 2. a 3. rade trovy odvolacieho konanie pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 524,66 Eur, k rukám právnej zástupkyne žalovaných. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 06.06.2016 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcua s vyjadrením žalovaných k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku dostatočne vysporiadal so všetkými argumentmi žalobcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa § 19b ods. 1 Obč. zák. právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení. Podľa § 19b ods. 2 Obč. zák. pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Podľa § 19b ods. 3 Obč. zák. odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že právnické osoby majú v občianskoprávnych vzťahoch svoj právny status, ktorý sa približuje statusu fyzických osôb. Analógiou mena fyzickej osoby je názov (firma) právnickej osoby. Názov ako nevyhnutný pojmový znak každej právnickej osoby musí byť určený hneď pri založení, či zriadení právnickej osoby (§ 19b ods. 1), pričom je irelevantné, či právnická osoba vzniká na základe zmluvy, registráciou, základnou listinou, zákonom a pod. Názov a dobrá povesť právnickej osoby sú obdobou mena a cti fyzickej osoby, a preto patria k primárnym individualizujúcim znakom každej právnickej osoby. Na ochranu týchto imateriálnych hodnôt v prípade neoprávneného zásahu do názvu a dobrej povesti právnických osôb slúžia špeciálne prostriedky súdnej ochrany, ktorými sú zdržovacia žaloba smerujúca k tomu, aby sa subjekt zásahu zdržal neoprávneného užívania názvu právnickej osoby, resp. zásahov do dobrej povesti právnickej osoby, odstraňovacia žaloba, ktorá smeruje k odstráneniu trvajúceho závadného stavu a satisfakčná žaloba, ktorá okrem požiadavky imateriálneho zadosťučinenia môže obsahovať aj požiadavku na náhradu imateriálnej ujmy v peniazoch. Výška peňažnej náhrady nie je limitovaná hornou hranicou. Ochranu poskytuje súd, ktorého úlohou je posúdiť, či neoprávnený zásah v podobe neoprávneného užívania názvu právnickej osoby, resp. v podobe zásahu do jej dobrej povesti, je objektívne prispôsobilý privodiť ujmu na chránených imateriálnych hodnotách. Zodpovednosť za neoprávnené zásahy do názvu a dobrej povesti právnických osôb je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti, ktorá je konštruovaná ako prísne objektívna zodpovednosť, t.j. zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie subjektu zásahu. V prípade, keď neoprávneným zásahom do názvu a dobrej povesti vznikla právnickej osobe škoda, voči rušiteľovi sa možno domáhať aj náhrady škody podľa šiestej časti Občianskeho zákonníka. Predmetný návrh žalobcu na ochranu proti neoprávneným zásahom do dobrej povesti žalobcu, odstránenie závadného stavu na webovej stránke, zákaz uverejňovania loga na webovej stránke, uverejnenie ospravedlnenia a zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 9.958,16 eur súd prvého stupňa správne posúdil v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa správne posúdil, či je potrebné v danom prípade poskytnúť žalobcovi ochranu. Odvolací súd zdôrazňuje, že každý názor, stanovisko, či kritika je vzhľadom na význam slobody prejavu podľa článku 17 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako jedného z pilierov každej demokratickej spoločnosti, zásadne prípustnou záležitosťou. V každom konkrétnom prípade je však vždy nevyhnutné skúmať intenzitu tvrdeného porušenia základného práva na ochranu dobrej povesti, a to v kontexte so slobodou prejavu, s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv a ich ochrany. Samotné uverejnenie nepravdivého údaja dotýkajúceho sa dobrej povesti právnickej osoby, zakladá spravidla neoprávnený zásah do tejto dobrej povesti. Na druhej strane, každé zverejnenie nepravdivého údaja nemusí automaticky znamenať takýto zásah. Takýto zásah je daný len vtedy, ak presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať. Do práva na ochranu proti neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 2,3 Obč. zák. možno zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež neprimeranými hodnotiacimi úsudkami (kritikou). Ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter, teda toto tvrdenie musí objektívne zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. V danej veci dôkazné bremeno, že tvrdenia, ktoré na webovej stránke uviedli žalovaní, súd pravdivé, zaťažovalo žalovaných. S poukazom na vykonané dokazovanie, a to i svedeckými výpoveďami, v konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že tvrdenia na stránke T..L..sk sú pravdivé, a žalovaní tak uniesli dôkazné bremeno. Z výpovedí svedkov vyplynulo aj to, že práva zákazníkov zo zmlúv o obstarávaní zájazdu, ktorí majú postavenie spotrebiteľa, boli pri poskytovaní služieb zo strany žalobcu porušené. Z konania pred prvostupňovým súdom nevyplynulo, že cieľom zriadenia uvedenej webovej stránky bolo poškodenie dobrého mena žalobcu alebo profitovanie na jeho úkor. Dôvody odvolania žalobcu, týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov sú preto právne irelevantné. K ďalšej odvolacej námietke, že jeho logo, ktoré je použité na T..L..sk, je autorským dielom, odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že predmetné logo spĺňa kritériá autorského diela v zmysle zák. č. 618/2003 Z.z. autorského zákona. Logo žalobcu je zverejnené tak na internetovej stránke žalobcu, ako aj na všetkých jeho dokladoch a prevádzkach, a žalovaný v 2. rade toto logo použil len pre upozornenie potenciálnych zákazníkov so skúsenosťami so žalobcom a nebol za tým žiaden obchodný účel. Z dokazovania pred súdom prvého stupňa rovnako vyplynulo, že v danej veci nemohlo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu žalovaného v 3. rade, pretože žalobca a žalovaný v 3. rade nie sú konkurentmi na relevantnom trhu. Skutočnosť, že žalovaný v 2. rade zverejnil na T..L..sk svoju negatívnu skúsenosť so žalobcom a zároveň poskytol priestor aj iným nespokojným zákazníkom, aby sa podelili o svoje zážitky, nepredstavuje neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobcu. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil svoje závery, keď uprednostnil pred právom na ochranu dobrej povesti žalobcu právo na slobodu prejavu žalovaných, a nedostatočným odôvodnením malo dôjsť k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tj. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok prvostupňového súdu nemožno považovať za nepresvedčivý. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.