Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/27/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107234195 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1107234195.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členiek senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: W. I., bytom Bratislava, D. X, zast. JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou v Bratislave, Lachova 32, proti žalovanému: W.. C. D., bytom Bratislava, G. X, zast. Mgr. Petrom Tóthom Vaňom, advokátom AK advocatius, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Palackého 12, o zaplatenie 4 315,20 € (130 000 Sk) s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8. februára 2011 č.k. 9C 158/ 2007-144 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 130 000 Sk (4 315,20 €) s 8,5 % úrokom z omeškania od 1.10.2007 do zaplatenia z titulu záväzku žalovaného voči advokátke JUDr. Júlii Chovancovej v zmysle zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 24.5.2007, ktorá túto svoju pohľadávku postúpila na neho zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.9.2007, s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Vychádzal z ustanovení § 524, § 525, § 526 a § 529 Obč. zák. a mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.9.2007 uzavretou medzi žalobcom ako postupníkom a Advokátskou kanceláriou JUDr. Júlia Chovancová ako postupcom bola na žalobcu postúpená pohľadávka vzniknutá na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 24.5.2007, ktorá však nikdy nenadobudla právoplatnosť. Konštatoval, že ž čl. IV tejto zmluvy mala zmluva nadobudnúť platnosť dňom podpísania oboma zmluvnými stranami, t.j. Júliou Chovancovou na jednej strane a C. D. a G. O. na strane druhej, pričom G. O. túto zmluvu nepodpísala, čo potvrdila aj svojou výpoveďou na pojednávaní dňa 25.11.2010. Na základe toho dospel k záveru, že na žalobcu bola postúpená neexistujúca pohľadávka, z ktorého dôvodu ide u neho o nedostatok aktívnej legitimácie v konaní. Rozhodnutie o náhrade trov konania po právoplatnosti rozsudku vo veci samej si vyhradil podľa § 151 ods. 3 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu vyhovieť dôvodiac tým, že i keď G. O., bývalá manželka žalovaného, zmluvu o poskytovaní právnych služieb ohľadom prevodu nehnuteľností nepodpísala, z jej výpovede na pojednávaní dňa 25.11.2010 jednoznačne vyplynulo, že mala vedomosť o zamýšľanom predaji, ale nesúhlasila s výškou podielu z jej predaja, ktorú mala dostať, nespochybnila, že ju v tejto záležitosti zastupoval advokát Mgr. Marián Fridrichovský, ktorý ako svedok uviedol, že G. O.Ž. zastupoval v roku 2007 vo veci predaja chaty, ktorej bola spoluvlastníčkou. Poukázal na to, že G. O. žiadne listiny nepodpísala z dôvodu, že nesúhlasila s výškou svojho podielu z predaja nehnuteľností a aj jeho právna predchodkyňa JUDr. Chovancová uviedla, že žalovaný nesúhlasil s delením kúpnej ceny medzi neho a jeho bývalú manželku, z ktorého dôvodu táto predmetnú zmluvu nepodpísala. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo len z toho dôvodu, že spoluvlastníčka sa nevedela dohodnúť so žalovaným na finančnom vyporiadaní kúpnej ceny. Žalovaný svojim tvrdením, že kúpnu zmluvu nepodpísal len preto, že mal dostať 50 % kúpnej ceny potvrdil, že jeho právny predchodca vykonal všetky právne úkony, aby sa mohol realizovať predaj nehnuteľností, ku ktorému tak nedošlo len z dôvodov na strane žalovaného. Mal za to, že skutočnosť, že zmluvu o poskytovaní právnych služieb nepodpísala aj bývalá manželka žalovaného ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti, nemá vplyv na existenciu záväzkov žalovaného. Bol preto toho názoru, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva je neplatná, tak žalovanému vznikla povinnosť vydať mu bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1 Obč. zák. s poukazom na § 451 ods. 2 a § 489 Obč. zák. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci a nevysporiadanie sa so všetkými zisteniami, ktoré v konaní vyšli najavo. Považoval záväzok žalovaného na plnenie za daný zo zákona bez ohľadu na to, či je zmluva o poskytovaní právnych služieb platná, alebo nie a mal za to, že existencia záväzku odporcu zodpovedá existencii jeho pohľadávky a je aktívne legitimovaným v dôsledku jej platného postúpenia pôvodným veriteľom. 3. Žalovaný vo svojom vyjadreniu k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že ak by aj existoval jeho záväzok voči JUDr. Júlii Chovancovej, a to na základe akejkoľvek aj ústnej dohody predchádzajúcej dátumu 24.5.2007, v žiadnom prípade nebol predmetom postúpenia na žalobcu. Predmetom postúpenia na žalobcu bola jedine pohľadávka zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 24.5.2007, a keďže táto zmluva nikdy nenadobudla platnosť, s ktorým právnym posúdením súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožnil, nemôže byť podľa neho žalobca v konaní úspešný. Žalobcu nepovažoval za aktívne legitimovaného ani v prípade, pokiaľ by skutočne bezdôvodné obohatenie vzniklo, čo odmietal, pretože sa nijakým spôsobom neobohatil a na žalobcu bola postúpená len pohľadávka zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 243.5.2007, a nie aj akákoľvek iná pohľadávka z akéhokoľvek iného titulu. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 25. januára 2012 č.k. 4Co 260/2011-169 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa (prvej inštancie) ako vecne správny podľa v tom čase účinného ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil. 5. Vyslovil, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má len ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcovi, ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a jednou z prvých otázok, ktoré si súd musí vyriešiť. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. Obč. zák. zakladá nový záväzok medzi postupníkom a postupcom, obsahom ktorého je prechod pohľadávky z postupcu na postupníka. K platnému postúpeniu pohľadávky v zásade nie je potrebný súhlas dlžníka (§ 524 ods. 1 Obč. zák.), avšak nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú, identifikovateľnú) a existujúcu. 6. Odvolací súd konštatoval, že predmetom konania bol nárok žalobcu uplatňovaný zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.9.2007, uzavretej medzi ním ako postupníkom a Advokátskou kanceláriou JUDr. Júlia Chovancová ako postupcom, na základe ktorej postupca na neho previedol svoju pohľadávku v sume 130 000 Sk ako pohľadávku voči žalovanému W.. C. D. zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 24.5.2007, ktorú mal postupca JUDr. Júlia Chovancová uzavrieť s klientmi W.. C. D. (žalovaným) a G. O., predmetom ktorej zmluvy malo byť poskytovanie právnych služieb pri predaji nehnuteľnosti, chatky vedenej na LV č. XXXX kat. úz. D. I., parc.č. XXXX/X o výmere 44 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 379 m2 a parc. č. XXXX/X- zastavané plochy o výmere 37 m2, o celkovej výmere 460 m2, pričom podľa čl. III tejto zmluvy sa jej strany mali dohodnúť na odmene za vykonanie predmetu zmluvy vo výške 100 000 Sk, každá v jednej polovici a za zabezpečenie podkladov potrebných k podpisu zmluvy na čiastke vo výške 30 000 Sk, každý v jednej polovici (teda u žalovaného by povinnosť zaplatiť odmenu predstavovala výšku 65 000 Sk) a platnosť zmluvy bola stanovená v čl. IV zmluvy dňom podpísania oboma zmluvnými stranami. 7. Odvolací súd tak dospel k záveru, že keďže k nadobudnutiu platnosti zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 24.5.2007 nedošlo z dôvodu, že táto nebola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami, teda nedošlo k jej podpisu aj bývalou manželkou žalovaného G. O., nedošlo ani k vzniku pohľadávky na základe tejto písomnej zmluvy v prospech JUDr. Júlie Chovancovej, z ktorého dôvodu táto ako postupca nemohla previesť takúto pohľadávku voči žalovanému ako postupca na žalobcu ako postupníka zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 24.5.2007, na základe ktorej táto pohľadávka voči žalovanému neexistovala, a navyše ani v uvedenej sume 130 000 Sk (výška pohľadávky voči nemu by inak bola len vo výške 65 000 Sk). Z tohto dôvodu žalobca nebol aktívne legitimovaný v konaní. Uviedol tiež, že aktívne legitimovanou by bola mohla byť JUDr. Júlia Chovancová, keďže v prípade neplatnosti písomnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb by bolo možné vychádzať ako z dohody o poskytovaní právnych služieb uzavretej konkludentne. Len v takom prípade by bolo možné pokračovať v konaní vykonávaním dokazovania, či k takejto dohode došlo a aké úkony právnych služieb boli žalovanému poskytnuté. Preto poukazovanie žalobcu na skutočnosti, prečo nedošlo k podpisom listín zo strany G. O. a k predaju predmetnej nehnuteľnosti považoval v danom prípade za právne irelevantné. Nemal za dôvodná ani námietka žalobcu, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo, pretože rozhodujúca v prejednávanej veci bola predovšetkým otázka vecnej legitimácie účastníkov konania, ktorú musel súd prvej inštancie skúmať a dospel pritom k správnemu záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu v konaní, čo bolo postačujúce pre jeho rozhodnutie vo veci a nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, ktoré by bolo nehospodárne a výsledok rozhodnutia by nemohlo ovplyvniť. Nesprávny bol podľa neho aj názor žalobcu, že záväzok na plnenie žalovaného je daný zo zákona bez ohľadu na to, či je zmluva o poskytovaní právnych služieb platná alebo nie, a to vzhľadom na vyššie uvedené, že nárok žalobcu bol vyvodzovaný zo zmluvy o postúpenia pohľadávky voči žalovanému JUDr. Júliou Chovancovou ako pohľadávky z písomne uzavretej zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 24.5.2007, ktorá nebola platne uzavretá a na žalobcu tak bola postúpená neexistujúca pohľadávka aj v nesprávnej výške voči žalovanému, z ktorého dôvodu nemohlo ísť ani o platné postúpenie pohľadávky. Vyslovil, že o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p. 8. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 22. októbra 2015 č.k. 4Cdo 122/2013- 212 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.1.2012 č.k. 4Co 260/2011-169 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný, keďže zo Zmluvy z 24.5.2007, uzatvorenej medzi JUDr. Júliou Chovancovou a žalovaným o poskytovaní právnych služieb, z ktorej bola pohľadávka predmetom postúpenia (zmluva zo 14.9.2007 uzavretá medzi JUDr. Júliou Chovancovou a žalobcom) vyplýva, že táto nenadobudla platnosť a postúpená pohľadávka je ako taká neexistujúca, čo považoval dovolací súd za odporujúce dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu, keď tento pripustil vznik pohľadávky voči žalovanému v polovici 2 157,60 Eur (65 000 Sk) a teda pohľadávku za existujúcu, a tiež prípadnú aktívnu vecnú legitimáciu JUDr. Júlie Chovancovej, za predpokladu, že by bolo možné zmluvu o poskytovaní právnych služieb považovať za konkludentne uzavretú. Mal za to, že odvolací súd potom vzhľadom na uvedené nevysvetlil, či predmetnú zmluvu považoval za čiastočne platnú (vo vzťahu k žalovanému) a aký dopad čiastočná platnosť zmluvy by mohla mať na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a prečo túto zmluvu (s ohľadom na ním tvrdené okolnosti) považoval za neplatnú ako celok a podľa neho bez vnútorných protirečení nevysvetlil potvrdzujúci právny záver prvého stupňa o nedostatku aktívnej vecne legitimácie žalobcu. Považoval uvedené za vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. zakladajúcu prípustnosť dovolania a za dôvod, pre ktorý rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil. 9. K tomuto konštatovaniu Najvyššieho súdu SR odvolací súd na vysvetlenie uvádza, že svoje rozhodnutie o nároku žalobcu založil zhodne so súdom prvej inštancie len a len na závere, že žalobca v danom konaní nie je aktívne legitimovaným na uplatňovanie si nároku z titulu postúpenia pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 14.9.2007 medzi Advokátskou kanceláriou JUDr. Júlia Chovancová ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, ktorej predmetom mala byť pohľadávka postupcu zo Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 24.5.2007 voči žalovanému z v sume 130 000 Sk, a to z jednoznačného dôvodu, že nešlo o existujúcu pohľadávku, ktorá by mohla byť postúpená na žalobcu. K platnému uzavretiu uvedenej Zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi JUDr. Júliou Chovancovou a žalovaným totiž nedošlo, nakoľko táto zmluva o poskytovaní právnych služieb zo dňa 24.5.2007, ktorá mala byť uzavretá medzi JUDr. Júliou Chovancovou a žalovaným a G. O., bývalou manželkou žalovaného, nebola podpísaná G. O. ako jednou zo strán tejto zmluvy a pre jej platnosť sa aj v zmysle čl. IV bod 2 vyžadovalo podpísanie zmluvy obidvomi zmluvnými stranami. Odvolací súd tak uzavrel, že na žalobcu nemohla z Júlie Chovancovej prejsť pohľadávka vo výške 130 000 Sk, t.j. 4 315,20 Eur z neplatne uzavretej zmluvy ako neexistujúca pohľadávka. Odvolací súd v žiadnom prípade nepripúšťal predmetnú zmluvu za čiastočne platnú, tak ako uviedol dovolací súd, naopak jednoznačne zotrval na stanovisku o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na uplatnenie pohľadávky z titulu vyššie uvedeného postúpenia a len pripustil úvahu, že aktívne legitimovanou by mohla byť len JUDr. Júlia Chovancová a zo na základe iných dôvodov, a nie na základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 24.5.2007, ku ktorej platnému uzavretiu a teda ani k nárokovaniu v tejto zmluve uvedenej odmeny od žalovaného a jeho bývalej manželky nedošlo, čo však nebolo predmetom tohto konania o nároku žalobcu voči žalovanému, a preto sa v tejto veci nebolo potrebné tým ani zaoberať a bližšie vysvetľovať. V takom prípade v danom konaní ani nebolo možné pre nedostatok aktívne legitimácie žalobcu vykonávať dokazovanie ohľadom prípadného nároku JUDr. Júlie Chovancovej z iného právneho dôvodu. V prejednávanej veci bolo rozhodujúce predovšetkým ako prvé posúdenie otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a táto nebola daná, z ktorého dôvodu bolo potrebné jeho žalobu voči žalovanému zamietnuť. Nárok žalobcu v predmetnbom konaní jednoznačne je uplatňovaný z titulu postúpenia pohľadávky zo zmluvy o poskytnutí právnych služieb, ktorá nebola platne uzavretá a z nej neexistujúca pohľadávka ani nemohla byť na neho platne postúpená. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len „C.s.p.“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) preto opätovne prejednal vec bez pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 13. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 15. Odvolací súd sa musí v odôvodení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.). 16. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Nedostatok vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného je vždy bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie žaloby. 17. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne postupoval, keď skúmal aktívnu legitimáciu na strane žalobcu a dospel aj k správnemu záveru, že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaný, keďže na neho bola postúpená neexistujúca pohľadávka, s ktorým názorom sa stotožnil aj odvolací súd. 18. Predmetom sporu bol nárok žalobcu uplatňovaný t titulu postúpenia pohľadávky zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.9.2007 na neho ako postupníka Advokátskou kanceláriou JUDr. Júliou Chovancovou, a to pohľadávka v sume 130 000 Sk, t.j. 4 315,20 Eur zo Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 24.5.2007, ktorú mali uzavrieť JUDr. Júlia Chovancová so žalovaným a jeho bývalou manželkou G. O., ku ktorému platnému uzavretiu tejto zmluvy nedošlo v dôsledku jej nepodpísania býv. manželkou žalovaného G. O.. 19. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Citované ustanovenie upravuje postúpenie pohľadávky na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by inak sa tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Zmluvu uzaviera pôvodný veriteľ (postupiteľ) a iný subjekt postupník, ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Čas, miesto, predmet plnenia i ďalšie podmienky zostávajú nezmenené. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t.j. právo na plnenie od dlžníka <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/ postupenie-pohladavky/predmet-postupenia-pohladavky.html> a táto musí v čase postúpenia existovať. 20. V danom prípade išlo zo strany postupcu Advokátska kancelária JUDr. Júlia Chovancová na postupníka - žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.9.2007 o postúpenie neexistujúcej pohľadávky, ktorou mala byť pohľadávka postupcu zo Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 24.5.2007 voči žalovanému v sume 130 000 Sk, t.j. 4 315,20 Eur (ako odmena dohodnutá v čl. III bod 1 Zmluvy o poskytnutí právnych služieb zo dňa 24.5.2007, navyše v znení: „zástupca a klienti sa dohodli na zmluvnej odmene za vykonanie predmetu tejto zmluvy vo výške 100 000 Sk každá v jednej polovici(?) a za zabezpečenie podkladov, ktoré sú bezodkladne potrebné k podpisu zmluvy sa dohodli na čiastke vo výške 30 000 Sk, každý v jednej polovici“), pretože táto v čase postúpenia neexistovala, nakoľko k platnému uzavretiu Zmluvy o poskytnutí právnych služieb zo dňa 24.5.2007 medzi JUDr. Júliou Chovancovou a žalovaným a jeho bývalou manželkou G. O. nedošlo v dôsledku jej nepodpísania G. O., keď na platnosť tejto zmluvy sa vyžadovalo jej podpísanie obidvoma zmluvnými stranami (a to aj v zmysle čl. IV bod 2 tejto zmluvy). Nakoľko nedošlo k postúpeniu existujúcej pohľadávky na žalobcu, nebola daná ani jeho aktívna legitimácia na uplatňovanie si tejto pohľadávky voči žalovanému. V dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu bolo preto potrebné žalobu žalobcu zamietnuť. Námietky žalobcu v jeho odvolaní neboli dôvodné a vzhľadom na uvedené, aj právne irelevantné, nesúvisiace s predmetným konaním. Nebol správny názor žalobcu, že aj keď G. O., bývalá manželka žalovaného, zmluvu o poskytovaní právnych služieb ohľadom prevodu nehnuteľností nepodpísala, z jej výpovede na pojednávaní dňa 25.11.2010 jednoznačne vyplynulo, že mala vedomosť o zamýšľanom predaji, ale nesúhlasila s výškou podielu z jej predaja, ktorú mala dostať, že nespochybnila, že ju v tejto záležitosti zastupoval advokát Mgr. Marián Fridrichovský, ktorý ako svedok uviedol, že G. O. zastupoval v roku 2007 vo veci predaja chaty, ktorej bola spoluvlastníčkou, že G. O. žiadne listiny nepodpísala z dôvodu, že nesúhlasila s výškou svojho podielu z predaja nehnuteľností a aj jeho právna predchodkyňa JUDr. Chovancová uviedla, že žalovaný nesúhlasil s delením kúpnej ceny medzi neho a jeho bývalú manželku, z ktorého dôvodu táto predmetnú zmluvu nepodpísala. Taktiež nebolo podstatné konštatovanie žalobcu pre danú vec, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo len z toho dôvodu, že spoluvlastníčka sa nevedela dohodnúť so žalovaným na finančnom vyporiadaní kúpnej ceny, ani jeho tvrdenie, že skutočnosť, že zmluvu o poskytovaní právnych služieb nepodpísala aj bývalá manželka žalovaného ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti, nemá vplyv na existenciu záväzkov žalovaného. Žalobca si zrejme neujasnil z akého titulu si voči žalovanému svoj nárok uplatnil. Nesprávny je jeho názor, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva je neplatná, tak žalovanému vznikla povinnosť vydať mu bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1 Obč. zák. s poukazom na § 451 ods. 2 a § 489 Obč. zák. Takýto nárok z titulku bezdôvodného obohatenia mu voči žalovanému nemohol vzniknúť dôvodu, že žalovanému on žiadne plnenie (poskytnutie právnych služieb neposkytol) a na žalobcu bola postúpená len pohľadávka zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 24.5.2007, a nie aj akákoľvek iná pohľadávka z akéhokoľvek iného titulu. Predmetom postúpenia môže byť totiž len určitá pohľadávka, t.j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla, v ktorom prípade ide už o zmenu zmluvy, a teda zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku, ktorá predpokladá v zmysle § 493 Obč. zák. dohodu zmluvných strán. Žalobcom vytýkané nesprávne posúdenie veci súdom prvej inštancie dôvodiac tým, že sa tento nevysporiadal so všetkými zisteniami, ktoré v konaní vyšli najavo nebolo tiež dôvodné, nakoľko pre zamietnutie jeho žaloby bolo rozhodujúce predovšetkým posúdenie nedostatku jeho aktívnej legitimácie ako dostatočný dôvod, pre ktorý bolo žalobu potrebné zamietnuť. 21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 22. O nároku o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.