Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/536/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108235996 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1108235996.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: B. V., bytom S., J. XX, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu škody, nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone orgánu verejnej moci, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22. mája 2015 čk. 18C 204/2008-189 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh (žalobu) žalobkyne, ktorou sa domáhala náhrady škody, nemajetkovej ujmy vo výške 3 3193,91 Eur (1 milióna Sk), ktorú odôvodnila tým, že na Okresnom súde Bratislava II bol pod sp. zn. E 1123/2001 zo dňa 10. 1. 2005 vedený výkon rozhodnutia, v ktorom bola oprávnená. Podľa § 372m ods. 1 zákona č. 341/2005 Z.z. zo dňa 24. 6. 2005 bolo potrebné do 6 mesiacov od jeho účinnosti (1. 9. 2005) podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona o exekúcii v tých prípadoch kde bolo začaté konanie o výkon rozhodnutia do 31. 8. 2005 a toto v uvedenej lehote súdu, na ktorom sa výkon rozhodnutie viedol, oznámiť. Z tohto dôvodu dňa 27. 2. 2006 podala do podateľne Okresného súdu Bratislava II oznámenie o tom, že o vymoženie pohľadávky požiadala exekútora, prezentačná pečiatka bola na druhej strane podania. Dňa 1. 8. 2006 jej bolo doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava II E 1123/2001 zo dňa 24. 7. 2006, ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu, že v zákonom určenej lehote neoznámila, že podala návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Z tohto dôvodu podala 3. 8. 2006 sťažnosť na Okresný súd Bratislava II., kde vybavovala sťažnosť vtedajšia predsedníčka súdu W.. V. O., ktorá podľa nej nepostupovala v zmysle platného zákona o sťažnostiach, pretože jej oznámila, že je všetko v poriadku. Pre nesprávny postup predsedníčky Okresného súdu Bratislava II pri vybavovaní sťažnosti navrhovateľky sa musela sťažovať na Krajský súd v Bratislave, za čo zaplatila aj poplatok, avšak aj z Krajského súdu v Bratislave jej došla podobná odpoveď a tiež aj z Ministerstva spravodlivosti SR. Z týchto dôvodov jej ide len o to, aby bol potrestaný ten, kto je za to zodpovedný, lebo je presvedčená o tom, že pracovníčka bola niekým navigovaná a predsedníčka súdu ochraňovala podvod, pretože inak si to nevie vysvetliť. Podľa nej predsedníčka súdu pochybila v tom, že nekonala podľa zákona o sudcoch, teda nepostupovala podľa zákona o vybavovaní sťažnosti, ako postupovať mala. Výšku nemajetkovej ujmy odôvodnila tým, že musela zaplatiť 200 Sk súdny poplatok za sťažnosť, okrem toho jej nebolo priznaných 700 Sk v exekučnom konaní a pokiaľ ide o jej zdravie utrpela ujmu už tým, že sa súdi od roku 2008 a nevie sa dovolať pravdy. 2. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, spisov Okresného súdu Bratislava II Ex 15747/2006, 53Er 2428/2006, oboznámením listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť spisu. Konštatoval, že žalobkyňa sa voči odporcovi domáhala náhrady škody v nemajetkovej ujme 33 193,91 Eur podľa zákona č. 514/2003 Z.z. 4. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 2, 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci 5. Dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na náhradu škody v nemajetkovej ujme nie je dôvodná, nakoľko nie je splnená jedna z podmienok zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch. Vyslovil, že zákon č. 514/2003 Z. z. jednoznačne ustanovuje zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu titulom tak nezákonného rozhodnutia ako aj nesprávneho úradného postupu. Z podania žalobkyne zo dňa 12.1.2011 doručené súdu 13.1.2011 jednoznačne vyplýva, titulom akých nezákonných rozhodnutí a titulom akého nesprávneho úradného postupu sa nároku na nemajetkovú ujmu domáha. Pokiaľ ide o označené súdne rozhodnutia, tieto podľa neho nespĺňajú atribúty nezákonných rozhodnutí v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., keďže tieto právoplatné rozhodnutia neboli príslušným orgánom zrušené ako nezákonné a nejde o rozhodnutia, ktoré by boli predbežne vykonateľné. Čo sa týka namietaného nesprávneho úradného postupu vo vzťahu ku konaniam štátnych orgánov pri riešení sťažnosti žalobkyne, v tejto časti žalobkyňa nepreukázala porušenie zákona zo strany štátnych orgánov, ale jej nesúhlas s vybavením veci, ktorý nemôže mať za následok vznik a existenciu nesprávneho úradného postupu, nakoľko nevyjadruje nezákonnosť podania ale iba negatívny, subjektívny postoj žalobkyne vo vzťahu k riešenej veci. Uviedol, že jedinou relevantnou námietkou v tomto konaní je namietanie nezaloženia jej podania zo dňa 26.2.2006 do príslušného súdneho spisu, avšak žalobkyňa nešpecifikovala, aká právna povinnosť a ktorého orgánu, či súdu alebo súdneho exekútora bola v tejto súvislosti porušená. V tejto súvislosti poukázal na to, že existenciu požadovanej nemajetkovej ujmy žalobkyňa nepreukázala. a navyše vo vzťahu k existencii a výške nemajetkovej ujmy neuniesla nielen dôkazné bremeno, ale aj bremeno tvrdenia. Dospel tak k záveru, že nie je splnená ani tretia zákonná podmienka vzniku zodpovednosti štátu za škodu a to vzťah príčinnej súvislosti medzi namietanými titulmi a požadovanou nemajetkovou ujmou. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a preto návrh v celom rozsahu zamietol. 6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. a žalovanému, úspešnému v konaní náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli. 7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázala na to, že na pojednávaní dňa 25.11.2014 bolo vyhlásené uznesenie, že súd vyhlasuje dokazovanie za skončené a na záver bolo vyhlásené ďalšie uznesenie, ktorým súd toto pojednávanie odročil na TP +ý.3.2015o 12.45 hod. na č.dv. 21 s tým, že prítomní berú TP na vedomie a že súd predloží vec VSU na prípravu hodnotenia dôkazov po skončení dokazovania. Záverom mala sudkyňa prehlásiť, že odročenie sa týka vynesenia rozsudku, čo však do zápisnice nebolo zapísané, nevie z akého dôvodu. Dňa 2.45.2015 jej bolo doručené súdom predvolanie na pojednávanie vo veci žaloby na deň 22.5.20185 o 9.15 hod., na ktorom pojednávaní súd neoboznámil účastníkov konania (sporové strany), prečo došlo k zmene sudcu a ani ako VSU vyhodnotil dôkazy po skončení dokazovania, žiadne iné dôkazy nepredložila ani na pojednávaní súdu dňa 22.5.2015. Namietala, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku opätovne stroho a zmätočne uvádza niečo z výpovede a nevychádza z dôsledného vyhodnotenia predložených listinných dôkazov a súvislosť medzi nimi a neriadil sa názorom odvolacieho súdu. Uviedla, že splnila zákonnú podmienku, a to oznámiť súdu, ktorý viedol výkon rozhodnutia o podanom návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, preto bola toho názoru, že jej vzniklo právo aj na priznanie trov konania v sume 700 Eur. Mala za to, že predsedníčka okresného súdu ako orgán štátnej správy súdu bola povinná prešetriť sťažnosť podľa zákona č. 152/1998 Z.z.o sťažnostiach, čo jej ukladá § 68 zákona č.757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonať opatrenia a nápravu v jej prospech, pretože mala preukázané, že zákon neporušila. Ministerstvo spravodlivosti SR ako riadiaci orgán štátnej správy súdnictva bolo po doručení jej prvej sťažnosti na konanie dňa 3.8.2006 nečinné, neprešetrilo obsah jej sťažnosti a druhé doručenie jej sťažnosti dňa 6.9.2006 opäť neprešetrilo obsah podania ako mu to ukladá zákon č. 757/2004 Z.z., ale listom č. XXXXX/XXXX-XX ju právne usmernil, že podľa § 67 ods. 1 tohto štátny orgán porušil zákon za svoju nečinnosť. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nepravdivo a zavádzajúco uviedol, že ako nezákonný postup označila vybavovanie sťažnosti vtedajšou predsedníčkou Okresného súdu Bratislava W.. O., ale aj Krajským súdom v Bratislave a Ministerstvom spravodlivosti SR, pretože jej podanie včas založené do správneho spisu, v ktorom sa výkon rozhodnutia viedol. Všetky listinné dôkazy pritom preukazujú opak. Vytýkala súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie jeho rozhodnutia, ktoré mala len za opísanie jej výpovede na pojednávaní, osobne ňou nadiktovanej do zápisnice. 8. Žalovaný odvolanie, ani vyjadrenie k odvolaniu nepodal. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) prejednal vec bez pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. 10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 11. Podľa § 387 ods. 1 písm. b/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 12. Žalobkyňa vo svojom odvolaní okrem iného namietala aj vedenie konania súdom prvej inštancie, ktorý po tom, ako v zápisnici o pojednávaní zo dňa 25.11.2014 vyhlásil dokazovanie za skončené a následne vyhlásil uznesenie, že z dôvodu postupu podľa § 7 písm. f/ zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch, odročil pojednávanie na termín pojednávania na deň 17.3.2015 s tým, že prítomní účastníci berú termín pojednávania na vedomie a súd predloží spis VSU na prípravu hodnotenia dôkazov po skončení dokazovania, pojednávanie zo dňa 17.3.2015 odročil z dôvodu neúčasti na ďalšie pojednávanie na deň 22.5.2015, na ktorom po vyjadreniach žalobkyne a žalovaného a vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. Takéto konanie súdu prvej inštancie, aj keď vo svojej podstate zmätočné, nemalo vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci. Uznesenie, ktorý sa končí dokazovanie totiž je uznesením upravujúcim vedenie konania, preto súd nie je ním viazaný (§ 170 ods. 2 O.s.p.). 13. Súd prvej inštancie sa však dopustil nesprávneho procesného postupu, keď sa nevysporiadal s nárokom žalobkyne zákonným spôsobom a vypracoval rozhodnutie bez zákonom stanovených náležitostí, znemožnil žalobkyni uplatnenie jej patriacich procesných práv, nakoľko absenciou náležitého odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a teda arbitrárnosťou svojho rozhodnutia, odňal žalobkyni možnosť v podanom opravnom prostriedku skutkovo a právne argumentovať, čím jej odňal možnosť konať pred súdom a porušil jej právo na spravodlivý súdny proces. Tieto procesné pochybenia súdu prvej inštancie nie je možné v odvolacom konaní napraviť. 14. Žalobkyňa sa svojou žalobou zo dňa 29.10.2008 domáha od žalovaného nemajetkovej ujmy vo výške 30 126 Eur za škodu jej spôsobenú, traumu, depresie, vydieranie, zastrašovanie, ponižovanie ľudskej dôstojnosti, za domáhanie sa právnej istoty, nekalej praktiky, manipulovaním s ňou doručenými listinami súdu. Na poslednom pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 22.5.2015 uviedla, že predsedníčka Okresného súdu Bratislava II W.. O. pochybila v tom, že nekonala podľa zákona o sudcoch, podľa zákona o vybavovaní sťažností ako mala a výšku nemajetkovej ujmy odôvodňovala tým, že musela zaplatiť 200 Sk súdny poplatok za sťažnosť, okrem toho jej nebolo priznaných 700 Sk v exekučnom konaní a pokiaľ ide o jej zdravie utrpela ujmu už tým, že sa súdi od roku 2008 a nevie sa dovolať pravdy. Bolo potrebné si predovšetkým ujasniť nárok žalobkyne aj v tom smere, či požaduje náhradu škody vzhľadom na vyššie uvedené sumy (200 Sk a 700 Sk) a aj nemajetkovú ujmu a ktorý nárok v akej výške. 15. Svoju žalobu odôvodnila tým, že na Okresnom súde Bratislava II mala vedený výkon rozhodnutia pod sp.zn. E 1123/01 zo dňa 10.1.2005 a dňa 1.2.2005 jej bolo doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.1.2005 č.k. E 1123/01-32 vo veci výkonu rozhodnutia voči povinnej M. I. s tým, že bola povinná v zmysle novely vtedy účinného Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 341/2005 Z.z.) podať návrh na vykonanie exekúcie do 6 mesiacov od jeho účinnosti (1.9.2005), t.j. do 28.2.2005. Uviedla, že na Okresný súd Bratislava II podala oznámenie, že podala u exekútora návrh na vykonanie exekúcie, doručené súdu 27.2.2006 (podľa podacej pečiatky) a pod bodom I a II mylne uviedla aj právoplatné rozsudky nespadajúce pod titul a postup podľa zákona č. 341/2005 Z.z., na prvej strane podania bol uvedený súdny exekútor preškrtnutý a na druhej strane adresát OS Bratislava II podčiarknutý. Napriek tomu mala z Okresného súdu Bratislava II dňa 1.8.2006 doručené uznesenie zo dňa 24.7.2006 č.k. E 1123/01 o zastavení výkonu rozhodnutia a že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s poučením, že odvolanie nie je prípustní a s odôvodnením, že ako oprávnená neoznámila súdu, že podala návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 3.8.2006 doručila predsedníčke OS Bratislava II sťažnosť na postup súdu ako podvod s úmyslom poškodiť ju pri vymožení jej práva, ktorú sťažnosť táto listom zo dňa 24.8.2006 považovala za neopodstatnenú, pričom išlo podľa nej o vyjadrenie navzájom si odporujúce. Opätovne podala sťažnosť proti vyriešeniu jej sťažnosti, na čo dostala odpoveď od predsedníčky súdu zo dňa 13.9.2006, prekvalifikovanú nedôvodne na sťažnosť na prieťahy a odkazom na Krajský súd v Bratislave. Dňa 13.9.2006 podala preto sťažnosť na Krajský súd v Bratislave a zaplatila na výzvu súdu aj súdny poplatok vo výške 200 Sk a z Krajského súdu v Bratislave dostala odpoveď zo dňa 10.10.2006 so súhlasným stanoviskom predsedníčky OS Bratislava II ako neopodstatnenou sťažnosťou, keďže zo spisu sp.zn. E 1123/01 ňou namietané skutočnosti sa mali týkať procesného postupu súdu v rozhodovacej činnosti. Listom zo dňa 23.11.2006 k sp.zn. E 1123/01 podaným na súd dňa 24.11.2006 opakovane založila do spisu sp.zn. E 1123/01 podané oznámenie (doručené OS Bratislava II dňa 27.2.2006) s vyznačenou prezenčnou pečiatkou) o podaní návrhu súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Dňa 8.1.2007 jej bol súdnym exekútorom doručený list zo dňa 29.12.2006 ako výzva na upravenie návrhu na vykonanie exekúcie s tým, že sa musí vzdať nároku na trovy konania vo výške 700 Sk, pretože trovy konania výkonu rozhodnutia jej nemožno priznať, keďže podľa oznámenia OS Bratislava II doručeného mu, tieto trovy konania vo výške 700 Sk nemožno priznať z dôvodu, že uznesením zo dňa 24.7.2006 č.k. E 1123/01-33 bolo konanie o výkon rozhodnutia zastavené a jej ako oprávnenej nebola priznaná náhrada trov konania. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.1.2007 č.k. 63Er 2428/2006-17 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti náhrady trov konania o výkon rozhodnutia vo výške 700 Sk zamietnutá. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.6.2007 č.k. 18CoE 74/2007-32 bolo toto uznesenie na jej odvolanie potvrdené a v závere odôvodnenia ním uvedené, že OS Bratislava II v čase o zastavení konania nemal k dispozícii oznámenie žalobkyne ako oprávnenej o podaní návrhu na vykonanie exekúcie (malo byť založené v inom spise). Žalovaný na jej žiadosť o predbežné prerokovanie jej nároku zo dňa 3.4.2008 nereagoval. Žalobkyňa uviedla, že si uplatňuje náhradu škody ako nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. z titulku nezákonného rozhodnutia, ako aj z nesprávneho úradného postupu. 16. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. ako procesnej normy platnej a účinnej v čase vydania napadnutého rozsudku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 17. S uvedeným ustanovením korešponduje ust. § 220 ods. 2 C.s.p. a základným atribútom odôvodnenia každého rozhodnutia je právne posúdenie veci a presvedčivosť a pravdivosť odôvodnenia. Súdne rozhodnutie nerešpektujúce zásady uvedené v cit. ustanoveniach o zákonných náležitostiach odôvodnenia je nepreskúmateľné. Nedostatok zákonného obsahu súdneho rozhodnutia sa prejavuje v jeho nepreskúmateľnosti, prípadne nedostatkov dôvodov, keď nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. V rozpore s ústavne konformným výkladom ust.§ 157 ods. 2 O.s.p. alebo § 220 ods. 2 C.s.p. je úplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia. 18. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva rozpor s vyššie uvedenými ustanoveniami, keď z neho nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s tvrdeniami žalobkyne a ňou doloženými dôkazmi, ktorými preukazovala svoj nárok. Svoje rozhodnutie o zamietnutí jej žaloby založil len na strohom konštatovaní, že pokiaľ ide o označené súdne rozhodnutia, tieto podľa neho nespĺňajú atribúty nezákonných rozhodnutí v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., keďže tieto právoplatné rozhodnutia neboli príslušným orgánom zrušené ako nezákonné a nejde o rozhodnutia, ktoré by boli predbežne vykonateľné. Čo sa týka namietaného nesprávneho úradného postupu vo vzťahu ku konaniam štátnych orgánov pri riešení sťažnosti žalobkyne, v tejto časti žalobkyňa podľa neho nepreukázala porušenie zákona zo strany štátnych orgánov, ale jej nesúhlas s vybavením veci, ktorý nemôže mať za následok vznik a existenciu nesprávneho úradného postupu, nakoľko nevyjadruje nezákonnosť podania ale iba negatívny, subjektívny postoj žalobkyne vo vzťahu k riešenej veci. Uviedol, že jedinou relevantnou námietkou v tomto konaní je namietanie nezaloženia jej podania zo dňa 26.2.2006 do príslušného súdneho spisu, avšak žalobkyňa nešpecifikovala, aká právna povinnosť a ktorého orgánu, či súdu alebo súdneho exekútora bola v tejto súvislosti porušená. V tejto súvislosti poukázal na to, že existenciu požadovanej nemajetkovej ujmy žalobkyňa nepreukázala. a navyše vo vzťahu k existencii a výške nemajetkovej ujmy neuniesla nielen dôkazné bremeno, ale aj bremeno tvrdenia. 19. Čo sa týka vyvodzovania nároku žalobkyne z titulu nezákonných rozhodnutí, je pravdou., že nebola splnená podmienka požadovaní zákonom č. 514/2003 Z.z., ktorý vyžaduje zrušenie právoplatného rozhodnutia pre nezákonnosť, pričom pod nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom alebo záväzkami SR vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Právna úprava ani neupravuje, či nezákonnosť rozhodnutia musí byť výslovne konštatovaná v rozhodnutí (vo výroku alebo jeho odôvodnení), ale pokiaľ príslušný orgán určité rozhodnutie zrušil (zmenil) z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, mohlo sa tak stať jedine z dôvodu jeho nezákonnosti. V danom prípade však proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.7.2006 č.k. E 1123/01-33 nebolo v zmysle ust. § 372m ods. 3 druhá veta O.s.p. prípustné odvolanie, takže toto rozhodnutie ani nebolo preskúmavané odvolacím súdom, čo vylučovalo i prípadnú možnosť jeho zrušenia a uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.1.2007 č.k. 63Erb2428/06-17 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti náhrady trov konania o výkon rozhodnutia vo výške 700 Sk bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.6.2007 č.k. 18CoE 74/2007-32 potvrdené. 20. S nárokom žalobkyne z titulu nesprávneho úradného postupu sa však súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal, a to so žalobkyňou uvedenými skutkovými tvrdeniami a doloženými dôkazmi najmä ohľadom jej tvrdenia o včasnom doložení podania zo dňa 27.2.2006 o oznámení, že podala návrh na vykonanie exekúcie, nevyhodnotil všetky podstatné skutočnosti rozhodné pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobkyne, keď z týchto skutočností uvedených žalobkyňou a ňou doložených dôkazov bolo úlohou súdu prvej inštancie vyvodiť či a v čom a v akej miere došlo k nesprávnemu úradnému postupu, tak ako na ňou zostávalo i posúdenie nároku po právnej stránke a posúdenie zodpovednosti za škodu, resp. nemajetkovú ujmu žalobkyne a nesprávne skonštatoval, že žalobkyňa nešpecifikovala, aká právna povinnosť a ktorého orgánu, či súdu alebo súdneho exekútora bola v tejto súvislosti porušená. 21. Uvedené nedostatky v postupe súdu prvej inštancie nebolo možno odvolacím súdom nahradiť, pretože podstatou odvolacieho konania je zabrániť rozhodnutiam bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku, v rámci ktorého by strana sporu mala zachovanú plnú možnosť obrany proti argumentom súdu prvej inštancie a došlo by aj k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania Uvedený postup, ktorým by odvolací súd nahrádzal vysporiadanie sa so všetkými podstatnými skutočnosťami rozhodnými vo veci a nahrádzanie s tým súvisiacich argumentov o základných právnych otázkach prejednávanej veci, by znamenal nezabezpečenie riadneho prístupu k spravodlivému procesu. 22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom opätovne rozhodne o žalobe žalobkyne tak, aby boli jeho skutkové a právne závery zrozumiteľné a presvedčivé, a aby na ne strany mohli v prípadnom odvolaní reagovať, a aby bolo v odvolacom konaní preskúmateľné. 23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.-s.p.). 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).