Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/171/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108235996 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1108235996.6 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: B. V., J. XX, S., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5. septembra 2017 č.k. 18C 204/2008-241 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému domáhala náhrady škody, nemajetkovej ujmy vo výške 33 193,91 Eur (1 milióna Sk) podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 29.10.2008 sa žalobkyňa domáhala náhrady škody od žalovaného titulom zodpovednosti štátu za náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Oprávnenosť svojho nároku odôvodnila tým, že dňa 26.2.2006 získala informáciu prostredníctvom rozhlasu o tom, že v dôsledku zmeny zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok zákonom č. 341/2005 Z.z. je potrebné v prípade vedenia súdneho výkonu rozhodnutia, ak konanie bolo začaté do 31.8.2005, aby oprávnený v súlade s § 372m ods. l O.s.p. v lehote šiestich mesiacov od účinnosti zákona č. 341/2005 podal návrh na vykonanie exekúcie exekútorovi a súčasne súd upovedomil o tomto kroku. V prípade neuplatnenia nároku prostredníctvom návrhu na exekúciu a neoznámenia súdu splnenie zákonom stanovenej povinnosti v lehote do 28.2.2006 bude konanie o výkon rozhodnutia súdom zastavené. Vzhľadom k tomu, že v danom čase bol na Okresnom súde Bratislava II vedený výkon rozhodnutia pod sp. zn. E 1123/01 zo dňa 10.1.2005, žalobkyňa listom zo dňa 26.2.2006 napísala návrh na vykonanie exekúcie, ktorý adresovala súdnemu exekútorovi W.. T. X. a na tom istom liste na druhej strane napísala oznámenie Okresnému súdu Bratislava II o podanom návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý osobne doručila dňa 27.2.2006 do podateľne súdu. Následne dňa 6.3.2006 obdržala doporučenú listovú zásielku od exekútora ktorým bola vyzvaná na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré obratom listom zo dňa 7.3.2006 zaslaným exekútorovi odstránila. Dňa 1.8.2006 jej bolo doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. E 1123/01 zo dňa 24.7.2006, ktorým konanie o výkon rozhodnutia bol zastavený s odôvodnením, že žalobkyňa ako oprávnená osoba neoznámila súdu, že podala návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a preto jej nepriznal ako oprávnenej právo na náhradu trov konania a s poučením, že odvolanie proti tomuto uzneseniu nie je prípustné. Nakoľko tvrdenie súdu v tomto jeho rozhodnutí sa nezakladalo na pravde a keďže podľa poučenia súdu žalobkyňa nemohla podať odvolanie, doručila Okresnému súdu Bratislava II do rúk predsedníčky súdu sťažnosť spolu s listinnými dôkazmi preukazujúcimi nesprávnosť dôvodov uvedených v uznesení. Súčasne sťažnosť zaslala aj na Ministerstvo spravodlivosti SR, kde žiadala, aby sťažnosť prešetrili a vyvodili postih voči zodpovednej osobe a prijali účinné opatrenia na zamedzenie podvodných praktík v súdnictve. Dňa 30.8.2006 prevzala listovú zásielku od Okresného súdu Bratislava II, ktorý listom predsedníčky tohto súdu pod zn. Spr.2086/06 zo dňa 24.8.2006 vyhodnotil jej sťažnosť za neopodstatnenú. Opätovne žiadala listom zo dňa 4.9.2006 súd a ministerstvo o prešetrenie situácie. Dňa 13.9.2006 prevzala doporučenú listovú zásielku od Okresného súdu Bratislava II, ktorej obsahom bol list zn. Spr. 2086/06 zo dňa 7.9.2006 v označením, že sa sťažuje na prieťahy v konaní a keďže nie je spokojná má sa obrátiť na Krajský súdu v Bratislave. Listom zo dňa 13.9.2009 žiadala predsedníčku Krajského súdu v Bratislave o prešetrenie sťažnosti na podvod súdu, ktorého úmysel bol poškodiť ju. Dňa 9.10.2006 žalobkyňa obdržala list z MS SR č. 18 222/2005-52 zo dňa 5.10.2006, ktorým jej bolo oznámené, že sťažnosť odstupujú na priame vybavenie predsedovi KS Ba a prešetrenie podlieha poplatku vo výške 200 Sk. Dňa 18.10.2006 jej bola doručená listová zásielka od Krajského súdu v Bratislave, ktorej obsahom bol list č. Špr.222/06 zo dňa 10.10.2006 v ktorej bolo konštatované že jej sťažnosť je neopodstatnená a že predsedníčka okresného súdu správne vyhodnotila jej sťažnosť za neopodstatnenú. Listom zo dňa 23.11.2006 k spis. zn. E 1123/01 dňa 24.11.2006 opakovane založila do spisu E 1123/01 podané oznámenie súdu o podanom návrhu na vykonanie exekúcie, doručené osobne súdu dňa 27.2.2006 vrátane prílohy opakovaného podania návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 23.11.2006 adresované W.. X., kde na str. 2 v ods. piatom a šiestom uvádza skutočnosti, ktoré už predtým písomne obdržal, boli mu známe ako aj súdu. Na str. 3 v odseku prvom uvádza skutočnosť, že na jej dožiadanie sa na exekučnom oddelení Okresného súdu Bratislava II o vyznačenie právoplatnosti uznesenia spis. zn. E 1123/01-32 zo dňa 10.1.2005 bolo prehlásené, že na tento typ uznesenia sa nevyznačuje právoplatnosť, čo uviedla aj notárke pri overovaní dokladov. Dňa 8.1.2007 jej bola doručená listová zásielka od súdneho exekútora W.. X., ktorej obsahom bol list zn. EX 15747/2006-2, 53Er/2428/2006 zo dňa 29.12.206 vo veci - výzva na opravenie návrhu na vykonanie exekúcie, s tým, že sa musím vzdať trov konania v sume 700 Sk, pretože trovy konania výkonu rozhodnutia nemožno priznať, ak v stanovenej lehote návrh na vykonanie exekúcie neopraví, súd exekučné konanie zastaví. Prílohou tohto listu bol list Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 12.12.2006- výzva adresovaná súdnemu exekútorovi. Dňa 13.2.2007 žalobkyňa prevzala uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 53Er 2428/2006 - 17, EX 15747/06 zo dňa 31.1.2007, ktorým bola zamietnutá už len časť náhrady trov konania o výkon rozhodnutia vo výške 700 Sk a o ktorom rozhodla sudkyňa, ktorá bola v čase podania jej "sťažnosti na podvod súdu..." predsedníčkou okresného súdu Bratislava II a ktorá jej sťažnosť prekvalifikovala na sťažnosť na prieťahy v konaní. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie zo dňa 24.2.2007. Dňa 3.10.2007 obdržala doporučenú listovú zásielku, ktorej obsahom bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. I8C0E 74/2007-32 zo dňa 22.6.2007, ktorým bolo potvrdené uznesenie prvého stupňa. Žalobkyňa považuje za zarážajúce a ponižujúce ľudskej dôstojnosti, že na súde, kde podľa Ústavy SR a zákonov majú byť chránené ľudské práva, trestané podvody, porušenie zákonov, korupcia, krivá výpoveď pred súdom, sa práve naopak beztrestne súdom ochránili podvod, nekalé praktiky a to s výsmechom "moci" proti obyčajnému občanovi. Svoju povinnosť ohľadom postupu vo veci podania návrhu na exekúciu v súlade so zmenou zákona si riadne splnila, o čom doložila súdu písomný listinný dôkaz. Okresný súd Bratislava II svojím postupom zapríčinil, že jej podanie nebolo zaevidované v príslušnom exekučnom spise, v dôsledku čoho nebolo možné pokračovať vo vymáhaní zostatku pohľadávky prostredníctvom exekútora. Keďže sa svojho zákonného práva na súdoch nedovolala, podala dňa 3.4.2008 ako poškodená osoba za hore uvedené podvody a nezákonnosti štátneho orgánu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na uplatnenie náhrady škody v nemajetkovej ujme 1,0 mil. Sk (331.939,18 €) z dôvodu zodpovednosti štátu na jeho ústredný orgán MS SR. Keďže v zákonnej lehote neobdržala na svoju žiadosť odpoveď, podala v zákonnej lehote žalobný návrh na súd prostredníctvom ktorého si uplatňuje nemajetkovú ujmu vo výške 331 939,18 Eur. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že podaním zo dňa 12.1.2011 žalobkyňa doplnila svoju žalobu o skutočnosť, že škoda jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v manipulácii súdu doručenou listinou, vo vyhodnotení jej sťažnosti okresným a krajským súdom ako i v odmietnutí vo vyznačení doložky právoplatnosti na rozhodnutí súdu (uznesenie sp. zn. E 1123/01 zo dňa 10.1.2005. Pokiaľ ide o nezákonné rozhodnutie, nezákonnými rozhodnutiami sú uznesenia okresného súdu ohľadom zastavenia výkonu rozhodnutia, zamietnutia nároku na vymáhanie trov konania v rámci exekučného konania, uznesenie Krajského súdu v Bratislave potvrdzujúcim rozhodnutie prvostupňového súdu o zamietnutí nároku na vymáhanie trov konania v rámci exekučného konania. 4. Vychádzal aj z vyjadrenia žalovaného, že v danom prípade podľa jeho názoru nie je splnená zákonná podmienka nezákonnosti rozhodnutia, nakoľko všetky rozhodnutia, o ktoré žalobkyňa opiera svoj nárok, sú právoplatné a doposiaľ neboli zrušené z dôvodu rozporu so zákonom. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, ani v tomto smere nebolo zo strany žalobkyne preukázané, kedy a akým spôsobom došlo k manipulácii so spisom, žalobkyňa navyše nepodala vo veci trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu podvodu. S poukazom na tieto skutočnosti žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. 5. Skonštatoval, že v poradí prvom rozsudku zo dňa 16.6.2011 č.k. 18C 204/2008-135 súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania právneho základu nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, t.j. nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia. Na základe odvolania žalobkyni bol rozsudok uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 439/2011-166 zo dňa 30.4.2013 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že súd sa dostatočným spôsobom nevyporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami, navyše svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. V poradí druhým rozsudkom č.k. 18C 204/2008 - 189 zo dňa 22.5.2015 súd prvej inštancie opätovne žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu nenaplnenia zákonných podmienok pre priznanie nároku, predovšetkým právneho základu nároku t.j. nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.11.2015 č.k. 4Co 536/2015-207 zrušil rozsudok prvostupňového súdu z dôvodu, že súd sa nevysporiadal dôsledne s nárokom žalobkyne z hľadiska nesprávneho úradného postupu. 6. Uviedol, že podaním zo dňa 14.8.2017 žalobkyňa zmenila svoj petit žaloby na náhradu škody a žiadala priznať 10 000 Eur titulom nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorú zmenu pripustil na pojednávaní uznesením zo dňa 5.9.2017. Súčasne na pojednávaní dňa 5.9.2017 žalobkyňa uviedla, že jej uplatnený nárok spočíva v nemajetkovej aj majetkovej ujme. Podľa znenia zákona č. 514/2003 Z.z. bola toho názoru, že výšku škody z hľadiska majetkovej a nemajetkovej ujmy nemusí špecifikovať, nakoľko zákon škodu bližšie neupravuje a ani jej neukladá povinnosť ju z hľadiska skutočnej škody a nemajetkovej ujmy vyčíslovať. Skonštatoval, že žalobkyňa bola v tomto smere zo strany súdu na pojednávaní konanom dňa 5.9.2017, ako aj na predchádzajúcom pojednávaní konanom dňa 29.6.2017, zo strany súdu poučená o povinnosti špecifikácie nároku s poukazom na rozdielny spôsob preukazovania existencie škody, ako aj na rozdielne podmienky plynutia premlčacích lehôt (zápisnice z pojednávania, zvukový záznam z pojednávania), avšak žalobkyňa poučenie zo strany súdu neakceptovala a trvala na pôvodnej formulácii. 7. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1 a 2, § 9 ods. l, § 17 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona 514/2003 Z.z. 8. Súd prvej inštancie ďalej vyvodil, že rozhodnutiami odvolacieho súdu bolo ustálené, že v danom prípade náhrada škody pripadá do úvahy len z dôvodu nesprávneho úradného postupu. 9. Vyslovil, že zákon rozoznáva medzi skutočnou škodou a nemajetkovou ujmou. Skutočná škoda predstavuje škodu a ušlý zisk. Škoda je zmenšenie majetku, resp. úbytok majetku poškodeného, ktorý už nastal, s tým, že predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu, prípadne na vyváženie dôsledkov vyplývajúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Pričom nemajetková ujma predstavuje spravodlivé zadosťučinenie spôsobené nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím na občianskej cti, poškodením dobrej povesti a pod. v súvislosti s odlišným charakterom majetkovej a nemajetkovej škody je potom spojený aj rozdielny postup pri preukazovaní uplatneného nároku ako aj pri posudzovaní premlčacích lehôt. 10. Poukázal na ust. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého žaloba musí obsahovať všeobecné (§ 127 CSP) a osobitné náležitosti (§ 132 CSP), medzi ktoré patrí pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a ich pripojenie a žalobný návrh. Žalobný návrh tzv. petit je podstatnou náležitosťou žaloby, nakoľko v ňom je sformulovaný nárok žalobcu, t.j. čoho sa žalobca domáha prostredníctvom podanej žaloby a tento musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Žalobný návrh vytyčuje rámec konania pred súdom t.j. vymedzuje práva a im zodpovedajúce povinnosti, o ktorých sa má rozhodovať a súčasne podmieňuje aj spôsob, ako o nich má byť rozhodnuté, nakoľko súd nemôže sporovým stranám priznať iné práva a uložiť iné povinnosti ako sú navrhované. Uviedol, že takto vymedzenou žiadosťou je súd viazaný, a to najmä ak je sporová strana v konaní zastúpená profesionálnym zástupcom. Určitosť a zrozumiteľnosť petitu nie je len formálnou podmienkou splnenia procesných podmienok, ale je nevyhnutnou požiadavkou z hľadiska materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. V konečnom dôsledku súd rozhoduje o formulácii výroku a nie je viazaný znením petitu obsiahnutého v žalobe, avšak pokiaľ súd použije iné slová, inú formuláciu výroku, táto musí vyjadrovať vôľu žalobcu čiže to, čoho sa žalobca žalobou domáha a musí zodpovedať skutkovým tvrdeniam obsiahnutým v žalobe. 11. Dospel k záveru, že pokiaľ žalobkyňa, i napriek poučeniu zo strany súdu, svoj nárok nešpecifikovala z hľadiska jednotlivých druhov škôd, ktorých náhrady sa voči štátu domáhala, neostávalo súdu inak rozhodnúť ako žalobu zamietnuť pre neurčitosť, nakoľko nie je v právomoci súdu určovať ktorá časť z uplatneného nároku predstavuje majetkovú škodu a ktorá časť zodpovedá finančnému zadosťučineniu z dôvodu nemajetkovej ujmy. Je vecou žalobcu v žalobe uviesť rozhodujúce skutočnosti, ktoré majú súdu umožniť aby daný právny vzťah a z neho vyvodený nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov významných nielen pre posúdenie otázok procesnej povahy, ale aj pre posúdenie veci samej. 12. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu podľa § 255 ods. l, § 262 ods. l Civilného sporového poriadku. 13. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jej nároku na zaplatenie náhrady škody spočívajúcej v majetkovej ujme v sume 3 553,29 Eur za nesprávny úradný postup a v prípade posúdenia nemajetkovej ujmy v peniazoch za spravodlivé zadosťučinenie v sume 6 446,71 Eur. Uviedla, že na základe uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 29.6.2017 doručila súdu dňa 15.8.2017 zmenu žaloby v zmysle § 139 a § 140 CSP, v ktorej za nesprávny úradný postup opakovane uviedla skutočnosti o existujúcej škode a príčinnej súvislosti, kde priamo špecifikovala aj k akému porušeniu právnej normy a povinnosti došlo zo strany štátneho orgánu z povahy výkonu jeho činnosti alebo jeho funkcie, keďže nekonal tak, ako to stanovuje zákonu, čo znamená, že inak by nedošlo k vzniku jej škody. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 5.9.2017 túto jej zmenu žaloby pripustil, pričom zároveň rozsudkom žalobu zamietol. Poukázala na čl. 1,2 a 3, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 2, čl. 11 ods. 1 a ust. § 124 a § 193 druhá veta CSP a na to, že na pojednávaní dňa 29.6.2017 pri stanovení jej termínu do 15.8.2017 „zmenu žaloby“, bolo konajúcou sudkyňou vyslovené, že súd doručí protistrane na vyjadrenie zmenu žaloby a následne jej vyjadrenie pre oboznámenie sa. Zmenu žaloby súdu doručila dňa 15.8.2017, opakovane v nej pravdivo opísala skutkový stav s uvedením príslušnej právnej normy, pričom touto zmenou žaloby podľa § 139 CSP nešlo o nový obsah žaloby. Uviedla, že obsahovo pravdivo opísala a listinnými dôkazmi preukázala ako aj v „žiadosti o predbežnom prerokovaní“ doručenej Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 3.4.2008, tiež v žalobe zo dňa 29.10.2008 výšku sumy aj s označením. Na pojednávaní dňa 5.9.2017 bola žalovanému doručená len zmena žaloby zo dňa 14.8.2017 a súd prvej inštancie nepostupoval tak, ako to prezentoval na pojednávaní dňa 29.6.2017, ktorý postup považovala za účelový a voči nej neprimeraný v postavení voči štátu, keďže nemá právnické vzdelanie, bráni sa sama proti porušeniu jej práv zo strany štátu, pretože nemá zo svojho dôchodku na právnu pomoc advokáta a bolo jej tak porušené právo na spravodlivý proces. Svoj nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch riadne uviedla v sume 10 000 Eur a špecifikovala dôvod, čoho sa týka. Škodu na majetku v peniazoch uviedla v sume 900 Sk (29,87 Eur), 700 Sk + 200 Sk, nie je podnikateľkou, preto ušlý zisk nemôže uviesť a v súvislosti s ochranou jej práva jej vznikli náklady za použitých 1 500 listov v sume 11,07 Eur, a tlačením na tlačiarni v sume 90,94 Eur. Spolu jej tak škoda vznikla v majetkovej ujme v sume 3 553,29 Eur a nemajetková ujma v sume 6 446,71 Eur, teda spolu v sume 10 000 Eur. 14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobkyňa zmenou žaloby uplatnila svoj nárok na náhradu skutočnej škody, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom podľa neho žiadnym spôsobom v konaní pred súdom prvej inštancie nekonkretizovala a nešpecifikovala, aká časť špecifikovanej sumy má predstavovať náhradu skutočnej škody a aká nemajetkovú ujmu. Skutočná škoda a nemajetková ujma pritom predstavujú dva rozdielne tituly, pre vznik nároku na náhradu ktorých zákon č. 514/2003 Z.z. predpokladá existenciu a preukázanie rozdielnych skutočností. Mal preto za to, že nárok na náhradu skutočnej škody a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nemožno zamieňať, posudzovať na základe rovnakých kritérií a rozhodovať o nich ako o totožnom nároku. Žalobkyňa si po zmene žaloby uplatňuje dva nároky, ide teda o objektívnu procesnú kumuláciu a v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku je povinná vždy žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. Nakoľko žalobkyňa v podaní o zmene žaloby, ani vo svojom ústnom prednese na pojednávaní nekonkretizovala a neindividualizovala uplatnené nároky, tak aby bolo možné ustáliť ich existenciu a dôvodnosť, súd prvej inštancie ju poučil a vyzval, aby tak urobila, avšak napriek tomu zotrvala na svojich tvrdeniach, v zmysle ktorých zákon č. 514/2003 Z.z. nevyžaduje špecifikáciu uplatnených nárokov a nepovažovala tak za potrebné rozdeľovať požadovanú sumu 10 000 Eur na čiastku požadovanú ako náhradu škody a čiastku požadovanú ako náhradu nemajetkovej ujmy a pôvodnou žalobou sa domáhala nemajetkovej ujmy v sume 1 000 000 Sk, teda zmenou žaloby sa domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy vo výrazne inej sume. Nakoľko žalobkyňa zmenou žaloby rozšírila pôvodne uplatnený návrh aj na nárok na náhradu skutočnej škody takýmto návrhom sa podľa neho nepochybne rozšírilo aj bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu na takto uplatnený návrh, ktoré však žalobkyňa neuniesla. Z tohto dôvodu preto považoval napadnutý rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne. Bol toho názoru, že keď žalobkyňa nešpecifikovala ustanovenie CSP, na základe ktorého odvolanie podala, zo znenia jej odvolania vyplýva, že namieta postup súdu prvej inštancie s tým, že tento jej neposkytol priestor pre uplatnenie jej patriacich práv nakoľko podanie zo dňa 14.8.2017 mu ako žalovanému bolo predložené na pojednávaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že súd prvej inštancie mu riadne v zmysle ust. § 105 ods. 1 prvá veta CSP doručil podanie žalobkyne na pojednávaní dňa 5.9.2017 a nie je mu zrejmé, akým spôsobom mali byť porušené ustanovenia CSP v neprospech žalobkyne. Ak žalobkyňa tvrdí, že bol poručený procesný postup „na možnú prípravu k súdnemu pojednávaniu 5.9.2017“, k nezachovaniu primeranej lehoty na prípravu na pojednávanie mohlo dôjsť len vo vzťahu k nemu, on však túto skutočnosť nenamietal a v zmysle zásady hospodárnosti konania nežiadal o odročenie pojednávania za účelom oboznámenia sa s predloženou žiadosťou žalobkyne na zmenu žaloby. Nakoľko mu súd prvej inštancie riadne doručil žiadosť žalobkyne o zmenu žaloby v zmysle ustanovení CSP, boli dané všetky predpoklady pre pokračovaní v konaní a rozhodnutie. Ako tiež vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, k tejto mu predloženej zmene žaloby sa vyjadril a aj k poučeniu žalobkyne súdom prvej inštancie ohľadom špecifikácie požadovanej výšky náhrad, nakoľko po zmene žaloby si uplatňovala dva nároky, ktorých existenciu je potrebné preukázať. Namietal žalobkyňou v odvolaní uplatnené doplnenie nároku na náhradu škody s odôvodnením, že v odvolacom konaní už nie je možné uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, predkladať súdu dôkazné prostriedky a navrhovať vykonanie dokazovania, a to z dôvodu viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. 15. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k tomuto vyjadreniu žalovaného sa nestotožnila s argumentáciou žalovaného, že k nezachovaniu primeranej lehoty na prípravu na pojednávanie mohlo dôjsť len vo vzťahu k žalovanému s poukazom na čl. 6 ods. 1, § 149, § 167 ods. 2,4 CSP. Mala za to, že súd prvej inštancie bol povinný zmenu žaloby ňou doručenú súdu dňa 5.8.2017 doručiť žalovanému na vyjadrenie, čo nevykonal. Skutkové tvrdenie k obsahu zmeny žaloby týkajúce sa sporu zo strany žalovaného tak nebolo vykonané a došlo tak k porušeniu ust. § 151 ods. 2 CSP. Vytýkala tiež súdu prvej inštancie, že sa nepokúsil o uzavretie mieru medzi ňou a žalovaným. Bola toho názoru, že preukázala vznik škody v priamej príčinnej súvislosti a poskytla aj relevantné dôkazy o vzniku škody. Poukázala na nález ÚS SR sp. zn. II.ÚS 157/06 zo dňa 29.3.2007, podľa ktorého v zmysle práva na súdnu ochranu technické, resp. administratívne nedopatrenia konajúceho súdu nemôžu ísť na ťarchu účastníka konania a môžu mať za následok odopretie mu prístupu k súdu. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) prejednal vec bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. 17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 18. Žalobkyňa sa svojou žalobou zo dňa 29.10.2008 domáhala od žalovaného nemajetkovej ujmy vo výške 33 193,91 Eur za škodu jej spôsobenú, traumu, depresie, vydieranie, zastrašovanie, ponižovanie ľudskej dôstojnosti, za domáhanie sa právnej istoty, nekalej praktiky, manipulovaním s ňou doručenými listinami súdu. Na poslednom pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 22.5.2015 uviedla, že predsedníčka Okresného súdu Bratislava II W.. O. pochybila v tom, že nekonala podľa zákona o sudcoch, podľa zákona o vybavovaní sťažností ako mala a výšku nemajetkovej ujmy odôvodňovala tým, že musela zaplatiť 200 Sk súdny poplatok za sťažnosť, okrem toho jej nebolo priznaných 700 Sk v exekučnom konaní a pokiaľ ide o jej zdravie, utrpela ujmu už tým, že sa súdi od roku 2008 a nevie sa dovolať pravdy. Svoju žalobu odôvodnila tým, že na Okresnom súde Bratislava II mala vedený výkon rozhodnutia pod sp. zn. E 1123/01 zo dňa 10.1.2005 a dňa 1.2.2005 jej bolo doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.1.2005 č.k. E 1123/01-32 vo veci výkonu rozhodnutia voči povinnej M. I. s tým, že bola povinná v zmysle novely vtedy účinného Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 341/2005 Z.z.) podať návrh na vykonanie exekúcie do 6 mesiacov od jeho účinnosti (1.9.2005), t.j. do 28.2.2005. Uviedla, že na Okresný súd Bratislava II podala oznámenie, že podala u exekútora návrh na vykonanie exekúcie, doručené súdu 27.2.2006 (podľa podacej pečiatky) a pod bodom I a II mylne uviedla aj právoplatné rozsudky nespadajúce pod titul a postup podľa zákona č. 341/2005 Z.z., na prvej strane podania bol uvedený súdny exekútor preškrtnutý a na druhej strane adresát OS Bratislava II podčiarknutý. Napriek tomu mala z Okresného súdu Bratislava II dňa 1.8.2006 doručené uznesenie zo dňa 24.7.2006 č.k. E 1123/01 o zastavení výkonu rozhodnutia a že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s poučením, že odvolanie nie je prípustné a s odôvodnením, že ako oprávnená neoznámila súdu, že podala návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 3.8.2006 doručila predsedníčke OS Bratislava II sťažnosť na postup súdu ako podvod s úmyslom poškodiť ju pri vymožení jej práva, ktorú sťažnosť táto listom zo dňa 24.8.2006 považovala za neopodstatnenú, pričom išlo podľa nej o vyjadrenie navzájom si odporujúce. Opätovne podala sťažnosť proti vyriešeniu jej sťažnosti, na čo dostala odpoveď od predsedníčky súdu zo dňa 13.9.2006, prekvalifikovanú nedôvodne na sťažnosť na prieťahy a odkazom na Krajský súd v Bratislave. Dňa 13.9.2006 podala preto sťažnosť na Krajský súd v Bratislave a zaplatila na výzvu súdu aj súdny poplatok vo výške 200 Sk a z Krajského súdu v Bratislave dostala odpoveď zo dňa 10.10.2006 so súhlasným stanoviskom predsedníčky OS Bratislava II ako neopodstatnenou sťažnosťou, keďže zo spisu sp. zn. E 1123/01 ňou namietané skutočnosti sa mali týkať procesného postupu súdu v rozhodovacej činnosti. Listom zo dňa 23.11.2006 k sp. zn. E 1123/01 podaným na súd dňa 24.11.2006 opakovane založila do spisu sp. zn. E 1123/01 podané oznámenie (doručené OS Bratislava II dňa 27.2.2006) s vyznačenou prezenčnou pečiatkou) o podaní návrhu súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Dňa 8.1.2007 jej bol súdnym exekútorom doručený list zo dňa 29.12.2006 ako výzva na upravenie návrhu na vykonanie exekúcie s tým, že sa musí vzdať nároku na trovy konania vo výške 700 Sk, pretože trovy konania výkonu rozhodnutia jej nemožno priznať, keďže podľa oznámenia OS Bratislava II doručeného mu, tieto trovy konania vo výške 700 Sk nemožno priznať z dôvodu, že uznesením zo dňa 24.7.2006 č.k. E 1123/01-33 bolo konanie o výkon rozhodnutia zastavené a jej ako oprávnenej nebola priznaná náhrada trov konania. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.1.2007 č.k. 63Er 2428/2006-17 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti náhrady trov konania o výkon rozhodnutia vo výške 700 Sk zamietnutá. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.6.2007 č.k. 18CoE 74/2007-32 bolo toto uznesenie na jej odvolanie potvrdené a v závere odôvodnenia ním uvedené, že OS Bratislava II v čase o zastavení konania nemal k dispozícii oznámenie žalobkyne ako oprávnenej o podaní návrhu na vykonanie exekúcie (malo byť založené v inom spise). Žalovaný na jej žiadosť o predbežné prerokovanie jej nároku zo dňa 3.4.2008 nereagoval. Žalobkyňa uviedla, že si uplatňuje náhradu škody ako nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. z titulku nezákonného rozhodnutia, ako aj z nesprávneho úradného postupu. 19. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom uznesení zo dňa 30. novembra 2016 č.k. 4Co 536/2015-207 vyslovil názor, že bolo potrebné si predovšetkým ujasniť nárok žalobkyne aj v tom smere, či požaduje náhradu škody vzhľadom na vyššie uvedené sumy (200 Sk a 700 Sk) a aj nemajetkovú ujmu. Z predchádzajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie tiež nebolo zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s tvrdeniami žalobkyne a ňou doloženými dôkazmi, ktorými preukazovala svoj nárok. Odvolací súd tak vytkol súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby žalobkyne založil len na strohom konštatovaní, že pokiaľ ide o označené súdne rozhodnutia, tieto podľa neho nespĺňajú atribúty nezákonných rozhodnutí v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., keďže tieto právoplatné rozhodnutia neboli príslušným orgánom zrušené ako nezákonné a nejde o rozhodnutia, ktoré by boli predbežne vykonateľné. Čo sa týka namietaného nesprávneho úradného postupu vo vzťahu ku konaniam štátnych orgánov pri riešení sťažnosti žalobkyne, v tejto časti žalobkyňa podľa neho nepreukázala porušenie zákona zo strany štátnych orgánov, ale jej nesúhlas s vybavením veci, ktorý nemôže mať za následok vznik a existenciu nesprávneho úradného postupu, nakoľko nevyjadruje nezákonnosť podania ale iba negatívny, subjektívny postoj žalobkyne vo vzťahu k riešenej veci. Uviedol, že jedinou relevantnou námietkou v tomto konaní je namietanie nezaloženia jej podania zo dňa 26.2.2006 do príslušného súdneho spisu, avšak žalobkyňa nešpecifikovala, aká právna povinnosť a ktorého orgánu, či súdu alebo súdneho exekútora bola v tejto súvislosti porušená. V tejto súvislosti poukázal na to, že existenciu požadovanej nemajetkovej ujmy žalobkyňa nepreukázala. a navyše vo vzťahu k existencii a výške nemajetkovej ujmy neuniesla nielen dôkazné bremeno, ale aj bremeno tvrdenia. Odvolací súd tak vo svojom zrušujúcom rozhodnutí tiež konštatoval, že s nárokom žalobkyne z titulu nesprávneho úradného postupu sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal, a to so žalobkyňou uvedenými skutkovými tvrdeniami a doloženými dôkazmi najmä ohľadom jej tvrdenia o včasnom doložení podania zo dňa 27.2.2006 o oznámení, že podala návrh na vykonanie exekúcie, nevyhodnotil všetky podstatné skutočnosti rozhodné pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobkyne, keď z týchto skutočností uvedených žalobkyňou a ňou doložených dôkazov bolo úlohou súdu prvej inštancie vyvodiť, či a v čom a v akej miere došlo k nesprávnemu úradnému postupu, tak ako na ňou zostávalo i posúdenie nároku po právnej stránke a posúdenie zodpovednosti za škodu, resp. nemajetkovú ujmu žalobkyne a nesprávne skonštatoval, že žalobkyňa nešpecifikovala, aká právna povinnosť a ktorého orgánu, či súdu alebo súdneho exekútora bola v tejto súvislosti porušená. 20. Súd prvej inštancie sa uvedeným právny názorom odvolacieho súdu v rozpore s ust. § 391 CSP, ktorým bol viazaný, neriadil a žalobu žalobkyne zamietol len z dôvodu, že i napriek poučeniu zo strany súdu, žalobkyňa svoj nárok nešpecifikovala z hľadiska jednotlivých druhov škôd, ktorých náhrady sa voči štátu domáhala, a že mu neostávalo inak rozhodnúť ako žalobu zamietnuť pre neurčitosť, nakoľko nie je v právomoci súdu určovať, ktorá časť z uplatneného nároku predstavuje majetkovú škodu a ktorá časť zodpovedá finančnému zadosťučineniu z dôvodu nemajetkovej ujmy. Vyslovil, že je vecou žalobcu v žalobe uviesť rozhodujúce skutočnosti, ktoré majú súdu umožniť aby daný právny vzťah a z neho vyvodený nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov významných nielen pre posúdenie otázok procesnej povahy, ale aj pre posúdenie veci samej. 21. Žalobkyňa sa svojou žalobou pôvodne od žalovaného domáhala náhrady škody ako nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. vo výške 1 000 000 Sk (331 939,18 Eur), pričom z obsahu jej žaloby tiež vyplývalo, že jej mala vzniknúť okrem nemajetkovej ujmy aj majetková škoda, keď uviedla, že jej neboli priznané trovy konania po zastavení exekúcie sume 700 Sk v dôsledku toho, že nemala súdu oznámiť v stanovenej lehote, že podala návrh na vykonanie exekúcie u exekútora, ktorú povinnosť si však mala splniť a na základe výzvy súdu za podanie sťažnosti k sp. zn. Spr 2221/06 musela zaplatiť súdny poplatok v sume 200 Sk a doložila aj listinné dôkazy, z ktorých svoj nárok odôvodňovala. Podaním zo dňa 15.8.2017 žalobkyňa zmenila svoj žalobný petit a z titulu nesprávneho úradného postupu sa domáhala sumy 10 000 Eur s uvedením, že v tejto sume je zahrnutí aj náhrady škody zastaveného výkonu rozhodnutia pod č. E 1123/01, nepriznaní trovy konania, ktorých nepriznanie jej znovu zopakovala vo výške 700 Sk a že zaplatila sumu 200 Sk ako súdny poplatok za podanú sťažnosť na krajský súd a peňažnú náhradu spočívajúcu v nemajetkovej ujme sume 20 250 Eur, čo podľa nej nepresahuje 50- násobok minimálnej mzdy stanovenej na rok 2016 (405 Eur x 50 Eur). Nemožno sa tak stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nešpecifikovala svoj nárok. Okrem toho by ani nešlo o dôvod pre zamietnutie žaloby žalobkyne, nakoľko súd z uplatneného nároku žalobcom priznáva len to, čo má preukázané a pokiaľ dôvodom pre zamietnutie žaloby, či v celom rozsahu, alebo len v časti prichádza do úvahy v prípade nepreukázania nároku. 22. V podaní zo dňa 13.1.2011, ako aj na pojednávaní dňa 16.6.2011, tiež žalobkyňa uviedla, že svoj nárok si uplatňuje pre nezákonné rozhodnutie aj pre nesprávny postup, spočívajúci s manipuláciou spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. E 1123/01 týkajúci sa výkonu rozhodnutia, vedeného na základe jej návrhu ako oprávnenej, v ktorom nemalo byť súdom založené jej podanie, ktorým mala oznámiť súdu, že vo veci podala exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie (č.l. 25-26 s prezenčnou pečiatkou Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.2.2006, svedčiacou o tom, že takéto podanie súdu doložila), v dôsledku čoho jej neboli priznané trovy konania v sume 700 Sk. V podstate tento ňou označený nesprávny úradný postup súdu mal vyústiť do nezákonného rozhodnutia, ktorým jej trovy konania neboli priznané. 23. Ak orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu môžu byť hodnotené v zmysle ustanovení upravujúcich nezákonné rozhodnutie. Za nesprávny úradný postup teda nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2017 sp. zn. 2 Cdo 2/2017). 24. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí sa síce okrem iného stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a žalovaného, že nebola splnená podmienka požadovaná zákonom č. 514/2003 Z.z. vyžadujúca pre uplatnenie nároku z titulu nezákonného rozhodnutia zrušenie právoplatného rozhodnutia pre nezákonnosť. Poukázal však tiež na to, že v danom prípade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.7.2006 č.k. E 1123/01-33 nebolo v zmysle ust. § 372m ods. 3 druhá veta O.s.p. prípustné odvolanie, takže toto rozhodnutie ani nebolo preskúmavané odvolacím súdom, čo vylučovalo i prípadnú možnosť jeho zrušenia a uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.1.2007 č.k. 63Er 2428/06-17 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti náhrady trov konania o výkon rozhodnutia vo výške 700 Sk bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.6.2007 č.k. 18CoE 74/2007-32 potvrdené. Práve preto je potrebné sa vysporiadať vyčerpávajúco s namietaným nesprávnym úradným postupom aj dôsledným preskúmaním predmetného spisu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.7.2006 č.k. E 1123/01 a vysporiadať sa s tým, či (ne)došlo k pochybeniam uvádzaným žalobkyňou, v dôsledku ktorých jej mala vzniknúť údajná škoda spočívajúca v nepriznaní jej trov konania zastaveného výkonu rozhodnutia a s tým súvisiace poplatky za sťažnosti ňou podané. Teda skúmať, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Bratislava II a v dôsledku toho vydaného nezákonného rozhodnutia, a ak áno, potom sa zaoberať aj vznikom škody a príčinnou súvislosťou. 25. Súd prvej inštancie nesprávne vo veci rozhodol s odôvodnením že žalobkyňa riadne nešpecifikovala svoj nárok a nevysporiadal sa s jej nárokom kompletne a nevykonal dokazovanie vo veci neriadiac sa názorom odvolacieho súdu a svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 26. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom bude povinný sa riadiť vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.