Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/300/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109209270 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1109209270.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: KK KUBANKA, spol. s r.o., Sedmokrásková 16100/5, Bratislava, IČO: 35 826 975, zast.: JUDr. Janka Hazlingerová, advokátka, Čapkova 8, Bratislava proti žalovanému: MAXIN, spol. s r.o., Pri Suchom Mlyne 9, Bratislava, IČO: 17 329 884, zast.: Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., Kollárovo námestie 20, Bratislava, IČO: 47 257 211 o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb 68/2009-372 zo dňa 27.7.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb 68/2009-372 zo dňa 27.7.2015 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Bratislavského rozhodcovského súdu pod sp. zn. 1Rci 5001/08-7 zo dňa 2.2.2009 podľa § 40 ods. 1 písm. g) zák. č. 244/2002 Z.z. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.3.2009 domáhal vydať rozhodnutia, ktorým by súd zrušil Rozhodcovský rozsudok Bratislavského rozhodcovského súdu sp. zn. 1Rci 5001/08-7 zo dňa 2.2.2009. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že Bratislavský Rozhodcovský súd zriadený pri Capitol Legal Arbitration s.r.o. Rozhodcovským rozsudkom pod č. lRci 5001/08 - 7 zo dňa 2.2.2009 rozhodol, že žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) je povinný zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) sumu 1.264,02 eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 20.9.2008 do zaplatenia, náhradu trov rozhodcovského konania v sume 395 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 161,24 eur, to všetko do 3 dní od právoplatností tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. Žalobca v zákonnej lehote stanovenej § 41 zákona o rozhodcovskom konaní podal z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. c), d), g) a h) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní žalobou na zrušenie Rozhodcovského rozsudku č. 1Rci 5001/08 - 7 zo dňa 2.2.2009, ktorý mu doposiaľ nebol doručený. Podľa § 9 Rokovacieho poriadku Bratislavského Rozhodcovského súdu je miestom konania spravidla sídlo zriaďovateľa alebo pobočka BRS alebo so súhlasom všetkých účastníkov sporu má predseda senátu po predchádzajúcom súhlase predsedu BRS určiť sám miesto rozhodcovského konania. Podľa oznámenia v Úradnom Vestníku sídlom Bratislavského Rozhodcovského súdu Kollárovo nám. č. 20, 811 06 Bratislava. Bratislavský Rozhodcovský súd má iba jednu pobočku so sídlom Paulínska 20, 917 00 Trnava, ktorá je určená na doručovanie podaní sporových strán. Žiadnu inú pobočku alebo účelovú organizačnú zložku rozhodcovský súd nemá. Účastníci sa nedohodli a ani dohodnúť nemohli na inom mieste rozhodcovského konania, pretože žalobcovi nebola doposiaľ doručená žaloba a nebolo mu umožnené v predmetnom spore vyjadriť sa alebo predložiť akýkoľvek dôkaz, nemal žiadnu vedomosť o tom, že žalovaný vymáha od neho zaplatenie dlžnej sumy vo výške 38.080 Sk (l.264,02 eur), pretože žalovaný si voči nemu žiaden nárok na zaplatenie tejto sumy neuplatnil, práve naopak tento nárok dobropisoval, a preto nepožiadal o jej zaplatenie pred podaním žaloby, pričom táto žaloba nebola žalobcovi nikdy doručená, žalovaný žalobcu nikdy nevyzval k zaplateniu vymáhaného nároku. Žalobcovi nebol doručený ani Rozhodcovský rozsudok zo dňa 2.2.2009, kópiu tohto rozsudku obdržal dňa 5.3.2009 na Okresnom súde Bratislava II, a to v exekučnom konaní pod č. 53 Er 63/2009, v ktorom žalovaný predložil Rozhodcovský rozsudok zo dňa 2.2.2009 s vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou 9.2.2009 a 12.2.2009, a to napriek tomu, že tento rozsudok nebol žalobcovi doposiaľ doručený. Žalobca ďalej uviedol, že z týchto dôvodov preto nemohol rozhodca bez súhlasu účastníkov a súhlasu predsedu súdu určiť miesto konania v Trnave, na Františkánskej ul. č. 22, a preto jediným miestom konania bolo a mohlo byť iba sídlo rozhodcovského súdu. Z tohto dôvodu je preto miestom rozhodcovského konania v predmetnom spore sídlo Bratislavského Rozhodcovského súdu Kollárovo nám. č. 20, 811 06 Bratislava, ktoré je totožné so sídlom zriaďovateľa tohto súdu, pretože predseda súdu neurčil pobočku BSR za miesto konania rozhodcovského konania a rozhodca bez súhlasu všetkých účastníkov konania a súhlasu predsedu BRS nemohol určiť žiadne iné miesto konania rozhodcovského konania. Z týchto dôvodov preto žalobca podal žalobu na Okresný súd Bratislava I podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, ako aj z dôvodu, že doposiaľ mu nebola poskytnutá žiadna právna ochrana ako účastníkovi konania. Súd prvého stupňa k žalobcom uvedeným dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 244/2002 Z.z. uviedol, že účastníci konania uzavreli dňa 22.8.2007 zmluvu o dielo. Dňa 2.12.2008 účastníci konania podpísali „Protokol o odovzdaní a prevzatí diela“. Podľa bodu 1 preberacieho protokolu, preberací protokol je vyhotovený v zmysle ustanovení Zmluvy o dielo zo dňa 22.8.2007 uzatvorenej medzi zmluvnými stranami Maxin spol. s r.o. a KK KUBANKA spol. s r.o. Podľa bodu 2 preberacieho protokolu Preberací protokol predstavuje oddeliteľnú súčasť zmluvy. V bode 3 preberacieho protokolu sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vyplývajúce z ich vzájomných právnych vzťahov predložia na rozhodnutie rozhodcovskému súdu oznámenému Obchodným vestníkom XIV/1A/2006 dňa 2.1.2006. Podľa Obchodného vestníka OV 1A/2006 zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu Capitol Legal Arbitration s.r.o. zverejnil oznámenie, že dňa 7.12.2005 zriadil stály rozhodcovský súd s názvom: Bratislavský rozhodcovský súd, so sídlom: Kollárovo nám. 20, 811 06 Bratislava. V uvedenom obchodnom vestníku žiaden iný zriaďovateľ rozhodcovského súdu neoznamoval zriadenie rozhodcovského súdu. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa ustálil, že medzi účastníkmi bola platne dojednaná rozhodcovská doložka v rámci Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela uzavretého dňa 2.12.2008 zakladajúca právomoc Bratislavského rozhodcovského súdu. Čo sa týka námietok žalobcu podľa § 40 ods. 1 písm. d) zák. 244/2002 Z.z., žalobca tento dôvod žiadnym spôsobom nešpecifikoval, ani k tomuto dôvodu nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy. S poukazom na uvedené skutočnosti prvostupňový súd posúdil návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) a d) ako nedôvodný. K dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. h) zákona č. 244/2002 Z.z. súd prvého stupňa uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal a ani neoznačil žiadne skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, pre ktoré možno žiadať obnovu konania. S poukazom na uvedené skutočnosti súd posúdil návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. h) zák. 244/2002 Z. z. ako nedôvodný. Prvostupňový súd ďalej skúmal, či bol splnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedený v § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní, a teda či bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní a či každému účastníkov bola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ochranu. Z originálu spisu Bratislavského rozhodcovského súdu, ktorý je vedený pod dvoma spisovými značkami, a to 3Rco 5001/08 a 1Rci 5001/08 súd prvého stupňa zistil, že BRS doručoval žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovaný) výzvu pod sp. zn. 3Rco 5001/08-4 na adresu Sedmokrásková 16100/5, Bratislava. Na predmetnej obálke nie je vyznačené, že súčasťou výzvy je aj žaloba s prílohami. Predmetná výzva bola doručovaná žalobcovi do vlastných rúk, a to dňa 22.12.2008 na adresu uvedenú v obchodnom registri ako sídlo spoločnosti s tým, že zásielka bola opakovane doručovaná dňa 23.12.2008, v ktorý deň bola aj uložená na pošte. Kedy bola zásielka vrátená BRS, na zásielke vyznačené nie je. Súd prvého stupňa konštatoval, že predmetná zásielka bola síce doručovaná žalobcovi na jeho adresu sídla zapísanú v obchodnom registri, avšak nebola doručovaná v zmysle Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu podľa § 28 ods. 4 na známu adresu žalobcu. Z rozhodcovského spisu mal preukázané, že žalovaný doručoval žalobcovi písomnosti aj na známu adresu žalobcu Slovnaftská 100, Bratislava, a to originál znaleckého posudku č. 02/2008. Ďalšiu zásielku, ktorú BRS doručoval žalobcovi, bol rozsudok označený pod č.k. 1Rci 5001/08-7, ktorý mal byť doručovaný prostredníctvom kuriéra s dátumom prevzatia na prepravu 4.2.2009. Z dokladu o prevzatí na doručenie nie je zrejmé, aké 2 listy kuriér na prepravu prevzal. Z obálky založenej v rozhodcovskom spise, v ktorej sa má nachádzať predmetný rozsudok nie je preukázané, že táto bola akýmkoľvek spôsobom doručovaná ani dôvod nedoručenia tejto zásielky. Z uvedených skutočností prvostupňový súd ustálil, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobcovi bol akýmkoľvek spôsobom doručovaný a doručený rozsudok BRS. Súd prvého stupňa mal za to, že Bratislavský rozhodcovský súd mal postupovať podľa § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z.z. a podľa Rokovacieho poriadku BRS § 29 ods. 1, 2, 3, teda ak sa mu nepodarilo doručiť žalobcovi výzvu na vyjadrenie k žalobe a žalobu na žiadnom známom mieste ani pri vynaložení priemerného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, tieto písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, či miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožní overiť snahu doručiť písomnosti. V danom prípade mal súd prvého stupňa za to, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z.z., a teda bol naplnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z., nakoľko žalobcovi bolo upreté právo na spravodlivý proces a nebola mu poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ochranu. Na základe vykonaného dokazovania, vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto súd prvého stupňa rozhodol tak, že zrušil rozhodcovský rozsudok Bratislavského rozhodcovského súdu pod sp. zn. 1Rci 5001/08-7 zo dňa 2.2.2009 podľa § 40 ods. 1 písm. g) zák. č. 244/2002 Z.z. a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku, proti výroku, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Bratislavského rozhodcovského súdu zrušený a proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého malo dôjsť k porušeniu zásady rovnosti účastníkov tým spôsobom, že rozhodcovský súd nepostupoval podľa § 25 ods. 1 a 2 rozhodcovského zákona a § 29 ods. 1 až 3 Rokovacieho poriadku, a ak sa mu nepodarilo doručiť žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k žalobe ani prílohám, mal ich doručovať do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, či miesta trvalého pobytu adresáta alebo iným spôsobom, ktorý umožní overiť snahu doručovať písomnosti. Predovšetkým poukázal na § 25 ods. 1 rozhodcovského zákona, v zmysle ktorého bolo postačujúce zaslanie zásielok na poslednú známu adresu sídla adresáta, ak nebolo možné doručiť písomnosť adresátovi ani po vynaložení primeraného úsilia. Žalovaný sa domnieva, že primeraným úsilím je bez pochybností dvojnásobný pokus o doručenie profesionálnym poštovým doručovateľom, a to najmä s ohľadom na fakt, že žalobca mal dokonca v rozhodnom čase zriadenú službu doposielania zásielok (P.O.BOX). K argumentácii prvostupňového súdu o tom, že ak sa nepodarilo rozhodcovskému súdu doručiť žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k žalobe a jej prílohám, mal ich doručovať do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, či miesta trvalého pobytu adresáta, žalovaný opätovne uvádza, že žalobca nemá na adrese Slovnaftská 100, Bratislava podľa výpisu zo živnostenského registra zriadenú žiadnu prevádzkareň a nejde ani o sídlo žalobcu. Ďalej uviedol, že rozhodcovský súd, aj keď na to nebol povinný, splnil v celom rozsahu dokonca aj podmienky doručovania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, keď doručoval práve v súlade s týmito ustanoveniami, a to dokonca dvakrát v dňoch 22.12.2008 a 23.12.2008 a k doručeniu zásielky obsahujúcej potrebné dokumenty došlo náhradným spôsobom, teda spôsobom prípustným aj zmysle Občianskeho súdneho poriadku. V tejto súvislosti má žalovaný za to, že náhradným doručením sa zásielka považovala za doručenú a v dôsledku toho bolo možné považovať žalobcu za upovedomeného o jej obsahu. Žalovanému nie je zrejmé, z čoho by mali vyplývať viaceré možnosti rozhodcovského súdu na doručovanie písomností, resp. údajná povinnosť rozhodcovského súdu využiť všetky možnosti na doručovanie. Má za to, že v tomto smere súd prvého stupňa prekročil medze rozhodcovského zákona a rokovacieho poriadku a v rozpore s nimi ukladá rozhodcovskému súdu plniť povinnosti, na ktoré nebol povinný. Žalovaný ďalej namieta konštatovanie súdu prvého stupňa, že rozhodcovský súd nenariadil vo veci ústne prejednanie veci. Zdôraznil, že nenariadenie pojednávania nebolo zo strany žalobcu vznesené ako argument, pre ktorý žiada rozhodcovský rozsudok zrušiť a odhliadnuc od tejto skutočnosti je rozhodcovské konanie podľa § 26 ods. 1 rozhodcovského zákona v spojení s § 15 ods. 5 rokovacieho poriadku zásadne písomné. Žalovaný odvolaním napadol aj výrok rozsudku prvostupňového súdu týkajúci sa priznaných trov konania, nakoľko je toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci je nesporné, že súd prvého stupňa vyhovel žalobcovmu návrhu iba čiastočne, keďže žalobný návrh žalobcu smeroval k zrušeniu rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 pod písmenom c), d), g) a súčasne h) rozhodcovského zákona. Každé z týchto označených zákonných ustanovení predstavuje samostatný žalobný dôvod pre prípadné zrušenie rozhodcovského rozsudku a vyvoláva aj iné právne následky. V konečnom dôsledku však prvostupňový súd rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku, avšak iba podľa ustanovenia § 40 ods. 1 pod písmenom g) rozhodcovského zákona a vo zvyšku, t.j. z ďalších troch samostatných dôvodov žalobu zamietol. Vzhľadom na vyššie špecifikované skutočnosti tak podľa názoru žalovaného nemožno oprávnene dospieť k záveru, že v súdnom konaní bol úspešný alebo v prevažnej miere úspešný žalobca. Za daného stavu mal súd buď priznať náhradu trov konania žalovanému alebo využiť postup podľa § 150 ods. 1 O.s.p. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 2.10.2015 uviedol, že originál spisu Bratislavského rozhodcovského súdu nie zviazaný a jednotlivé strany a dokumenty nie sú očíslované. Sú založené iba v obaloch a uložené podľa dátumov na nich uvedených, z ktorého dôvodu nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, že spisový materiál je kompletný a ani to, či jednotlivé dokumenty boli vyhotovené v tých dňoch a s tým dátumom, ktorý je na nich uvedený. Poukázal na to, že písomné výzvy rozhodcovského súdu, ktoré sú založené v súdnom spise, sú označené iným číslom konania sporu, a to 3Rco 5001/08. Napadnuté rozhodnutie Bratislavského rozhodcovského súdu je však označené inou spisovou značkou konania, a to spisovou značkou 1Rci 5001/08. Na základe uvedenej skutočnosti má žalobca za to, že Bratislavský rozhodcovský súd vydal napadnuté rozhodnutie pod číslom 1Rci 5001/08 v inom konaní, ako v ktorom konal Bratislavský rozhodcovský súd pred vydaním napadnutého rozhodnutia, pretože všetky dôležité úkony a výzvy, ktoré mali predchádzať vydanému rozhodnutiu, vykonal Bratislavský rozhodcovský súd v konaní pod číslom 3Rco 5001/08. Všetky výzvy a rozhodnutia založené v spise boli vyhotovené a doručované v konaní 3Rco 5001/08 a nie v konaní 1Rci 5001/08, s výnimkou napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vydané pod číslom 1Rci 5001/08. Žalobca ďalej uviedol, že v spise je založená výzva zo dňa 22.12.2008, sp. zn. 3Rco 5001/08, na základe ktorej Bratislavský rozhodcovský súd, v mene ktorého konal rozhodca E.. E. D., vyzval žalobcu, aby sa písomne vyjadril k pripojenej žalobe. Z originálu spisu však vyplýva, že v tomto čase do funkcie rozhodcu v predmetnom spore nebol ustanovený E.. E. D. rozhodnutím predsedu rozhodcovského súdu. E.. E. D. bol ako rozhodca v predmetnej veci určený až rozhodnutím predsedu BRS zo dňa 2.1.2009. Z vedeného dôvodu má žalobca za to, že výzva zo dňa 22. 12. 2008 nie je riadnou výzvou na vyjadrenie sa k žalobe, pretože túto výzvu vykonal rozhodca, ktorý v tom čase nebol do funkcie rozhodcu ustanovený, ako aj z toho dôvodu, že táto výzva bola vykonaná v inom konaní (3Rco 5001/08), a nie v konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie (1Rci 5001/08). Ako vyplýva z rozhodcovského spisu Bratislavský rozhodcovský súd sa nepokúsil doručiť výzvu a žalobu ani na známu adresu prevádzky na Slovnaftskej ulici 100, Bratislava, a to napriek tomu, že mu táto adresa bola známa z listín, ktoré do spisu založil samotný žalovaný. Napriek tomu rozhodcovský súd voči žalobcovi od 22.12.2008 do 2.2.2009 neurobil žiaden úkon, nedoručoval výzvu na vyjadrenie a ani nezverejnil výzvu na svojej vývesnej tabuli. V dôsledku toho Bratislavský rozhodcovský súd rozhodol o podanej žalobe len na základe žaloby a listín, ktoré predložil žalovaný, pričom predmetom sporu bol nárok, ktorý žalovaný nepreukázal ani čo do dôvodu ani čo do výšky. Z uvedeného dôvodu preto prvostupňový súd správne rozhodol, keď zrušil rozhodcovský rozsudok podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: V súlade s § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. je dôvodom na uplatnenie si práva na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní). V súlade s citovaným zákonným ustanovením je potrebné skúmať, či bola s ohľadom na rovné postavenie strán rozhodcovského konania, poskytnutá stranám možnosť na rozhodcovskom súde vec prejednať, resp. či bola poskytnutá riadna a dostatočná možnosť k uplatneniu procesných práv účastníkov rozhodcovského konania. Zásadu rovnosti strán je potrebné skúmať jednak z hľadiska, či boli po formálnej stránke dodržané procesné postupy, ale tiež z hľadiska, či mali obidve strany dostatočnú možnosť uplatnenia svojich tvrdení, námietok, možnosť navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k navrhnutým dôkazom, tvrdeniam, argumentácii a protiargumentácii druhej strany. Je potrebné, aby takáto možnosť bola účastníkom nielen poskytnutá, ale aby s ohľadom na všetky súvislosti im bola poskytnutá riadne, teda v dostatočnom rozsahu. Zásada rovnosti účastníkov pred rozhodcovským súdom, rovnako ako aj pred súdom všeobecným je zaručená Ústavou SR. Rozhodcovský súd na základe zmluvnými stranami prejavenej vôle vedie konanie a prejednáva vec, pričom do jeho postupu nie sú ostatní účastníci oprávnení zasahovať a procesný postup súdu v konaní riadiť a ani v ňom rozhodovať, s čím dopredu vyjadrili v rozhodcovskej zmluve súhlas. Napriek tomu majú všetci účastníci v rozhodcovskom konaní, priebeh ktorého riadi rozhodcovský súd, rovnaké práva a povinnosti. Procesná rovnosť strán sporu sa uplatňuje rovnako v súdnom, ako aj v rozhodcovskom konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil, že obom účastníkom rozhodcovského konania nebola poskytnutá rovnaká možnosť vec pred rozhodcom prejednať a uplatniť ich procesné práva za primeraného použitia Občianskeho súdneho poriadku, ktorého aplikáciu pripúšťa § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní. Zásadu rovnosti strán zákon o rozhodcovskom konaní žiadnym spôsobom nekonkretizuje formou práv a povinností účastníkov rozhodcovského konania, preto je k jej posúdeniu nutné použiť primerane príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné, aby súd zasahoval do skutkového a právneho stavu ustáleného v rozhodcovskom konaní. Všeobecný súd je pri preskúmavaní povinný iba posúdiť, či nedošlo k takému postupu súdu, ktorý by zakladal dôvod uvedený žalobcom v žalobe v zmysle § 40 ods. 1 písm. g) zák. č. 244/2002 Z.z. Z dokazovania vykonaného v predmetnej veci súdom prvého stupňa vyplynulo, že Bratislavský rozhodcovský súd doručoval žalobcovi výzvu na vyjadrenie k žalobe, pričom na predmetnej obálke nie je vyznačené, že súčasťou výzvy bola aj žaloba s prílohami. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 45 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Na základe zisteného skutkového stavu možno konštatovať, že v danej veci nebolo preukázané, že by žalobcovi bola v rozhodcovskom konaní doručená spolu s výzvou na vyjadrenie aj žaloba s prílohami, nakoľko táto skutočnosť z doručenky nevyplýva. Ohľadom doručovania rozhodcovského rozsudku žalobcovi súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že tento bol doručovaný prostredníctvom kuriéra s dátumom prevzatia na prepravu 4.2.2009. Ďalej uviedol, že z dokladu o prevzatí na doručenie nie je zrejmé, aké 2 listy kuriér na prepravu prevzal. V rozhodcovskom spise je tiež založená obálka, v ktorej sa má nachádzať predmetný rozsudok, avšak z nej nevyplýva, že by táto bola akýmkoľvek spôsobom doručovaná a nie je preukázaný ani dôvod nedoručenia tejto zásielky. Z uvedených skutočností prvostupňový súd ustálil, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobcovi bol akýmkoľvek spôsobom doručovaný a doručený rozsudok Bratislavského rozhodcovského súdu. S uvedenými zisteniami a prijatými závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Z dokladu o doručovaní, ktorý má preukazovať doručenie rozhodcovského rozsudku žalobcovi, vyplýva iba skutočnosť, že kuriér prevzal dňa 4.2.2009 od odosielateľa, ktorým je žalovaný na doručenie dva listy adresátovi, ktorým je žalobca. Z uvedeného dokladu teda nevyplýva, že predmetom doručenia bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. 1Rci 5001/08-7 zo dňa 2.2.2009, že by bol doručovaný do vlastných rúk a ani samotné prevzatie alebo odmietnutie prevzatia zásielky. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že v danom prípade bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z.z., nakoľko žalobcovi bolo upreté právo na spravodlivý proces a nebola mu poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv. Keďže súd prvého stupňa rozhodol správne, pokiaľ rozhodcovský rozsudok Bratislavského rozhodcovského súdu sp. zn. 1Rci 5001/08-7 zo dňa 2.2.2009 podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. zrušil, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa týkajúcim na náhrady trov konania a poukázal na to, že prvostupňový súd rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku, avšak iba podľa ustanovenia § 40 ods. 1 pod písmenom g) rozhodcovského zákona a vo zvyšku, t.j. z ďalších troch samostatných dôvodov žalobu zamietol. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť tak podľa názoru žalovaného nemožno dospieť k záveru, že v súdnom konaní bol úspešný alebo v prevažnej miere úspešný žalobca. Prvostupňový súd tak mal za daného stavu buď priznať náhradu trov konania žalovanému alebo využiť postup podľa § 150 ods. 1 O.s.p. S uvedenou námietkou nie je možné sa stotožniť. Predmetom konania bola žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku a výsledkom tohto konania bolo, že súd prvého stupňa sporný rozhodcovský rozsudok zrušil, na základe čoho možno konštatovať, že žalobca bol v konaní plne úspešný. S poukazom na uvedené má odvolací súd za to, že prvostupňový súd rozhodol správne, pokiaľ o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a preto rozsudok aj v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolateľ navrhoval v súvislosti s náhradou trov konania aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., avšak žiadne bližšie dôvody na postup podľa uvedeného ustanovenia neuviedol a tieto nezistil ani odvolací súd, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. aj v časti trov prvostupňového konania. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.