Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/178/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109215281 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1109215281.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: QALT s.r.o., 044 20 Baška č. 168, IČO: 31 690 220, zast.: Advokátska kancelária NIŽNÍK spol. s r.o., Kováčska 21, 040 01 Košice, IČO: 36 601 365 proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 o zaplatenie sumy 61.095,12 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb 96/2009-291 zo dňa 14.5.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb 96/2009-291 zo dňa 14.5.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 17.4.2009 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 61.095,12 eur titulom poistného plnenia. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 30.12.2003 poistnú zmluvu č. 771 000 3885, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie súboru motorových a prípojných vozidiel vo vlastníctve alebo prenájme žalobcu. Havarijne poistené boli aj dve motorové vozidlá žalobcu zn. Škoda Superb, výrobné číslo podvozku: H. (EČV: G. XXXN.) a výrobné č. podvozku: H. (EČV: G. XXXN.) a motorové vozidlo zn. Škoda Octavia Combi Ambiente, výrobné č. podvozku: H. (EČV: G. XXXN.). Žalobca si uplatňoval u žalovaného poistné plnenie za odcudzenie predmetných motorových vozidiel podvodným konaním osôb, ktoré sa neoprávnene zmocnili vozidiel, pričom výšku poistného plnenia odvodzoval zo všeobecnej hodnoty motorových vozidiel v čase ich odcudzenia. 3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že v prípade všetkých troch motorových vozidiel bol prístup dotknutých osôb k vozidlám založený oprávnene, a to nájomným vzťahom v zmysle uzavretých nájomných zmlúv, kedy boli nájomcom odovzdané príslušné doklady a kľúče od vozidla, teda po dobu trvania nájomného vzťahu tieto osoby užívali motorové vozidlá oprávnene. Konajúci súd zistil, že v prípade motorových vozidiel EČV: G. XXXN. a EČV: G. XXXN. došlo po ukončení nájomného vzťahu k ich neoprávnenému užívaniu, nakoľko tieto neboli v dohodnutej dobe vrátené žalobcovi. V prípade motorového vozidla EČV: G. XXX N. nájomkyňa na základe svojho podvodného konania uzatvorila so žalobcom novú nájomnú zmluvu, a to na základe nepravdivých tvrdení, že je zamestnancom nájomcu. Z vykonaného dokazovania tak vyplýva, že po ukončení nájomného vzťahu došlo zo strany nájomcov k neoprávnenému užívaniu prenajatých motorových vozidiel, ktoré boli žalobcom pôvodne dobrovoľne poskytnuté dotknutým osobám na dočasné užívanie. Na základe uvedeného tak dospel prvoinštančný súd k záveru, že ani jedno z vyššie uvedených podvodných konaní nemožno kvalifikovať ako neoprávnené zmocnenie sa vozidla cudzou osobou prekonaním prekážok brániacich nepovolaným osobám vstupu do vozidla, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na plnenie v zmysle článku XX bod 3 VPP. Dodal, že vozidlá boli spočiatku oprávnene užívané s tým, že následným konaním dotknutých osôb došlo k ich neoprávnenému užívaniu, avšak ani v jednom prípade to nebol spôsob konania, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako zmocnenie sa vozidla s prekonaním prekážok brániacich nepovolaným osobám vstupu do vozidla. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. 4. V súvislosti s posúdením otázky premlčania súd prvej inštancie uviedol, že nárok na poistné plnenie bol zo strany žalobcu uplatnený žalobou doručenou súdu dňa 24.4.2009, výsledky šetrenia poistnej udalosti boli žalobcovi oznámené listom zo dňa 5.3.2005, a teda nárok na poistné plnenie sa stal splatným dňa 21.3.2005. Na základe uvedeného je zrejmé, že nárok uplatnený žalobou by nebol premlčaný. Pokiaľ ide o nárok uplatnený rozšírením žaloby podaním žalobcu zo dňa 2.5.2014, s poukazom na § 402 Obchodného zákonníka, keďže nedošlo k zmene samotného uplatneného práva, a preto nepovažoval prvoinštančný súd ani rozšírený návrh žalobcu za premlčaný. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), d), a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého ani jedno z podvodných konaní nemožno kvalifikovať ako neoprávnené zmocnenie sa vozidla cudzou osobou prekonaním prekážok brániacich nepovolaným osobám vstupu do vozidla, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na plnenie v zmysle čl. XX bod 3 VPP. Uviedol, že poistnú zmluvu č. 771 0003875 uzavrel so žalovaným s úmyslom a v dobrej viere, že poistenie pre prípad odcudzenia vozidiel sa vzťahuje aj na prípadné nevrátenie prenajatého vozidla nájomcom po uplynutí doby nájmu. Žalobca prezentoval názor, podľa ktorého sa žalobcom prenajímaných motorových vozidiel po ukončení doby nájmu neoprávnene zmocnili osoby, ktoré síce počas doby nájmu užívali motorové vozidlá oprávnene, no uplynutím doby nájmu a následným nevrátením predmetu nájmu prenajímateľovi došlo k poistnej udalosti - odcudzeniu veci, a to prekonaním právnej prekážky, resp. zákonnej požiadavky, ktorá im po uplynutí doby nájmu bránila v oprávnenosti užívania vozidla. Žaloba má za to, že prekonanie prekážok môže mať tak mechanický, resp. fyzický, ale aj právny charakter. Z tohto pohľadu možno za právnu prekážku považovať nevrátenie prenajímaného vozidla po uplynutí doby nájmu. V danom prípade podľa názoru žalobcu, ak nájomcovia mali u seba vozidlá patriace žalobcovi bez toho, aby riadne predĺžili dobu nájmu, prekonali právnu prekážku neuzavretím resp. nepredĺžením nájomnej zmluvy. V tejto súvislosti namietal, že ani v poistnej zmluve ani vo všeobecných poistných podmienkach nie je uvedené, že k odcudzeniu vozidla musí dôjsť prekonaním prekážok, ktoré majú nevyhnutné len charakter technický, resp. mechanický. Okrem uvedeného ak teda žalovaný ako prvý použil pojem pripúšťajúci rôzny výklad, je potrebné ho v pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá tento výraz použila ako prvá. Žalobca ďalej poukázal na výpoveď svedka p. Z., ktorý uviedol, že pokiaľ určitá udalosť nebola definovaná vo výlukách z poistenia, potom bola poisťovňa povinný poskytnúť poistencovi poistné plnenie. Žalobca súčasne namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko z neho nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel prvoinštančný súd k danému záveru a z ktorých dôkazov vychádzal. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 18.6.2015 poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.12.2014, č.k. 1Cob 173/2014-281, ktorým bol zrušený predchádzajúci (vyhovujúci) rozsudok súdu prvej inštancie v tejto veci. Podľa názoru žalovaného z obsahu poistnej zmluvy, ako aj gramaticko-logickým výkladom možno vyvodiť jednoznačný záver, že odcudzením predmetu poistenia sa má na mysli zmocnenie sa vozidla prekonaním mechanických prekážok brániacich nepovolaným osobám vstupu do vozila, akými sú napr. prekonanie uzamykacích a zabezpečovacích mechanizmov na vozidle. Žalovaný ďalej uviedol, že ani v jednom prípade nahlásenej škodovej udalosti nedošlo k odcudzeniu poisteného vozidla tak, ako to definujú všeobecné poistné podmienky a žalobcovi tak nevzniklo právo na poistné plnenie. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 4.9.2013, sp. zn. 23Cdo 2666/2012, ktoré je aplikovateľné aj na daný prípad. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 7. Žalobca v rámci svojej repliky zo dňa 1.8.2016 opakovane vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že prekonaním prekážok bolo myslené len prekonanie mechanických prekážok. Poukázal na všeobecné poistné podmienky žalovaného platné od 2007, 2008 a 2011 a uviedol, že v týchto VPP bol pojem odcudzenie už presne definovaný. V čase, kedy žalobca uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu (2003), nemal žalovaný jednoznačne vo VPP definovaný pojem odcudzenie. Vychádzajúc z uvedeného možno podľa názoru žalobcu dospieť k záveru, že pochybenie žalovaného, ktorý jednoznačne nedefinoval, čo sa rozumie pojmom odcudzenie a zároveň konkrétne nedefinoval, aké prekážky musia byť prekonané k tomu, aby sme mohli hovoriť o odcudzení, nemôže byť na ťarchu žalobcovi, ktorý uzatváral poistnú zmluvu s ubezpečením, že poistenie sa vzťahuje aj na prípady nevrátenia prenajatého vozidla. Na záver zdôraznil, že ani poistná zmluva ani VPP nestanovujú charakter prekážok, ktoré musia byť prekonané k tomu, aby sa poistná udalosť hodnotila ako odcudzenie vozidla, a teda v zmysle pravidla in dubio contra proferentem je možné vyhodnotiť vôľu žalovaného aj tak, že prekážky, ktoré musia byť tretími osobami prekonané, môžu mať právnu povahu. Z tohto titulu má žalobca za to, že žalovaný je povinný poskytnúť žalobcovi uplatnené poistné plnenie. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu podľa § 379 - 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 10. Odvolací súd sa zhodne so súdom prvej inštancie nestotožňuje s názorom žalobcu, že prekonanie prekážok v danom prípade môže mať tak mechanický, ako aj právny charakter. Podľa článku XX bod 3 všeobecných poistných podmienok „z poistenia pre prípad odcudzenia celého vozidla vzniká povinnosť poisťovateľa plniť, pokiaľ sa poistného vozidla neoprávnene zmocnila cudzia osoba prekonaním prekážok brániacich nepovolaným osobám vstupu do vozidla a došlo k odcudzeniu celého vozidla“. V zmysle zisteného skutkového stavu, vozidlá žalobcu boli spočiatku užívané oprávnene s tým, že následným konaním dotknutých osôb došlo k ich neoprávnenému užívaniu, avšak možno konštatovať, že ani v jednom prípade nešlo o spôsob konania, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako zmocnenie sa vozidla prekonaním prekážok brániacich nepovolaným osobám vstupu do vozidla. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné rozlišovať neoprávnené užívanie motorového vozidla a zmocnenie sa vozidla prekonaním prekážok brániacich nepovolaným osobám vstupu do vozidla. Pokým v prvom prípade ide o užívanie vozidla napr. bez platnej nájomnej zmluvy, v druhom prípade je nevyhnutné získať „moc“ nad vozidlom prekonaním určitých prekážok brániacich vstupu do vozidla. Za takúto prekážku nie je možné považovať neuzavretie nájomnej zmluvy. Okrem uvedeného názor žalobcu, v zmysle ktorého prekonanie prekážok v danom prípade môže mať tak mechanický, ako aj právny charakter, nemá oporu v pozitívnom práve. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 4.9.2013, sp. zn. 23Cdo 2666/2012, v zmysle ktorého „súd dospel k záveru, že nenastala poistná udalosť, pretože konanie tretej osoby nie je možné považovať za odcudzenie vozidla v prípade, ak táto tretia osoba začala predmetné vozidlo užívať oprávnene na základe uzatvorenej zmluvy o nájme a keď mu žalobca odovzdal vozidlo dobrovoľne. Iba zo skutočnosti, že menovaný v dojednanej dobe vozidlo nevrátil, nemožno bez ďalšieho usudzovať, že by toto vozidlo odcudzil. Najvyšší súd dospel k záveru, že ak žalobca zverí ako prenajímateľ tretej osobe vozidlo dobrovoľne do užívania na základe zmluvy o nájme, nie je táto skutočnosť náhodnou poistnou udalosťou, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Odvolací súd správne dovodil, že dané okolnosti nájmu nemôžu byť považované za odcudzenie vozidla“. 11. K argumentu žalobcu, že pokiaľ určitá udalosť nebola definovaná vo výlukách z poistenia, resp. nepatrila pod škody z plnenia vylúčené, potom bol poisťovateľ povinný poskytnúť poistencovi poistné plnenie, odvolací súd uvádza, že na to, aby v konkrétnom prípade vznikol nárok na poistné plnenie je nevyhnutné preukázať, že došlo ku škodovej udalosti, ktorá je krytá zmluvným poistením. V danom prípade však udalosť - nevrátenie motorového vozidla po ukončení nájmu - nie je možné hodnotiť ako udalosť, na ktorú by sa vzťahovalo poistenie v zmysle uzavretej poistnej zmluvy. 12. Na záver odvolací súd uvádza, že vznesenou námietkou premlčania sa nezaoberal, keďže potvrdzoval rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá z iných dôvodov. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 15. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).