Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/142/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109218271 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1109218271.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Tibor Lucký, Medvedzie 167/37-14, 027 44 Tvrdošín, IČO: 35 011 475, zast.: JUDr. Ing. Igor Hudoba, advokát, PERSPECTA Legal s.r.o., Tomášikova 23/C, Bratislava, proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 2.162,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/148/2009-138 zo dňa 27.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/148/2009-138 zo dňa 27.11.2013 z r u š u j e a v e c v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal od odporcu zaplatenia 2.162,85 Eur titulom náhrady škody vo výške poškodenia hnuteľného majetku navrhovateľa, ktorá vznikla v dôsledku krádeže, ku ktorej došlo v jeho priestoroch dňa 21.10.2007. Zmenou návrhu si uplatnil príslušenstvo vo výške 14,25 % ročne od 29.03.2008 do zaplatenia. Súd prvého stupňa zistil, že dňa 07.08.2007 uzatvoril navrhovateľ s odporcom Poistnú zmluvu č. 80-1247.317-7, predmetom ktorej bolo živelné poistenie do škody 600.000,- Sk (19.916,35 Eur) a poistenie majetku proti odcudzeniu do výšky 710.000,- Sk (23.567,68 Eur), pričom poistné si v zmysle zmluvy navrhovateľ hradil riadne a včas. Dňa 21.10.2007 došlo v priestoroch navrhovateľa k poistnej udalosti, t. j. ku krádeži a poškodeniu hnuteľného majetku navrhovateľa. V ten istý deň oznámil uvedenú udalosť orgánom činným v trestnom konaní. Pri oznámení vlámania a krádeže orgánom činným v trestnom konaní bola škoda odhadnutá najmenej na sumu 40.042,- Sk (1.329,15 Eur) a poškodenie majetku na sumu 3.588,- Sk (119,10 Eur). Nakoľko v uvedenej trestnej veci nebol zistený páchateľ, trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi bolo prerušené. Na základe tejto skutočnosti oznámil dňa 17.01.2008 navrhovateľ odporcovi vznik škody. Odporca dňa 13.03.2008 oznámil navrhovateľovi, že dňa 13.03.2008 skončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorej mu vyplatil sumu 39.842,- Sk (1.322,51 Eur). Navrhovateľ požadoval listom zo dňa 29.05.2008 o nové prešetrenie poistnej udalosti a o doplatenie poistného plnenia v súlade s ukončeným šetrením polície. Na uvedenú žiadosť obdržal navrhovateľ list od odporcu, v ktorom uvádza, že uvedená poistná udalosť bola s ohľadom na šetrenie polície skončená uznesením o prerušení trestného stíhania zo dňa 20.12.2007 zlikvidovaná. Vzhľadom na skutočnosť, že iné ukončenie šetrenia polície mu doručené nebolo, na pôvodnej likvidačnej správe trvá. Z vyšetrovacieho spisu č. ČVS:ORP-1257/1- OVS-Dk-2007 z Obvodného oddelenia PZ Dolný Kubín z výpovede samotného navrhovateľa zo dňa 21.10.2007 súd zistil, že navrhovateľ presne uviedol, čo mu bolo odcudzené s tým, že sám uviedol, že viac to nebolo a určil výšku škody na 50.000,- Sk. Zároveň polícia požiadala Q. F. o odborné vyjadrenie - ohodnotenie hnuteľných vecí. Q. F. vypracoval 21.11.2007 odborné vyjadrenie č. 151/07/S, kde stanovil výšku ceny odcudzeného tovaru na 40.040,- Sk a výšku poškodenia na 3.590,- Sk. Odporca po odrátaní spoluúčasti vyplatil navrhovateľovi 39.842,- Sk. Vo výpovedi zo dňa 16.04.2008 navrhovateľ opäť uviedol, čo mu bolo odcudzené s tým, že určil výšku škody na najmenej 100.000,- Sk. Rozdiel mal byť v cene sladkostí. Súd prvého stupňa uviedol, že na základe vykonaného dokazovanie dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody vo výške 105.000,- Sk. Neuveril druhej výpovedi navrhovateľa pred políciou pol roka po krádeži. Skonštatoval, že sladkosti nie sú tak obvyklým tovarom v pohostinskom zariadení, aby navrhovateľ nezbadal rozdiel medzi ich krádežou v hodnote 25.000,- Sk a v hodnote 75.000,- Sk. Pretože navrhovateľovi podľa názoru súdu nevzniklo právo na náhradu škody nad rámec odporcom vyplateného poistného plnenia, nevzniklo mu ani právo na náhradu úroku z omeškania. Úspešnému odporcovi súd náhradu trov nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že právny dôvod žalovanej sumy potvrdil odporca tým, že časť poistného plnenia vyplatil navrhovateľovi. Výška žalovanej sumy vyplývala z predložených listinných dôkazov. Navrhovateľ v časti úrokov z omeškania požiadal súd o pripustenie zmeny návrhu na začatie konania a súd tejto žiadosti vyhovel. Argumentácia navrhovateľa v tejto časti je aj preto správna a táto mena nebola rozporovaná odporcom. Zdôraznil, že súd prvého stupňa neuviedol, na základe akých skutočností a z akých dôvodov neuveril navrhovateľovi a ako pri tejto podstatnej skutkovej otázke vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil listinné dôkazy predložené navrhovateľom. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/07, III. ÚS 209/04, I. ÚS 154/05, týkajúce sa práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a odporcu zaviaže na náhradu trov konania. K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, pričom uviedol, že sa pridržiava doterajších tvrdení. Dňa 29.05.2008 bola na úsek likvidácie poistných udalostí odporcu doručená žiadosť navrhovateľa o prešetrenie poistnej udalosti. Odporca mal za to, že predmetná škoda bola likvidovaná v súlade s uzavretou poistnou zmluvou, riadne a včas, a preto odporca namietal nárok navrhovateľa čo do základu aj výšky. Pokiaľ ide o príslušenstvo, odporca namietal aj výšku úroku 9,75 %, nakoľko v období od 13.05.2009 bola výška úroku 9 %. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20.05.2009 v spojení so zmenou návrhu zo dňa 20.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 2.162,85 Eur spolu s úrokom z omeškania 14,25 % ročne od 29.03.2008 až do zaplatenia. Súd prvého stupňa zhrnul jednotlivé dôkazy, ktoré boli vykonané a dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody vo výške, v akej si jej náhradu uplatňuje. Skonštatoval, že neuveril druhej výpovedi navrhovateľa pred políciou pol roka po krádeži, a že sladkosti nie sú tak obvyklý tovar v pohostinskom zariadení, aby navrhovateľ nezbadal rozdiel medzi ich krádežou v hodnote 25.000,- Sk a v hodnote 75.000,- Sk. Podľa názoru odvolacieho súdu je takéto odôvodnenie zamietnutia žaloby nedostačujúce. Súd prvého stupňa sa dostatočne nevysporiadal s dôkazmi predloženými navrhovateľom. Ako vyplýva z oznámenia odporcu o poistnom plnení zo dňa 13.03.2008, pri výpočte výšky škody vychádzal z uznesenia polície o prerušení trestného stíhania. Následne však navrhovateľ výšku škody korigoval, a to aj vo výpovedi na Obvodnom oddelení PZ v Dolnom Kubíne. Súd prvého stupňa uzavrel, že tejto výpovedi neuveril. V konaní však boli predložené aj ďalšie dôkazy. Treba podotknúť, že uznesenie orgánu činného v trestnom konaní nie je v zmysle Občianskeho zákonníka rozhodujúce pri plnení z poistenia. Ako sám konajúci súd v odôvodnení uviedol, vo veci vykonal dokazovanie, okrem iného aj listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: doklad o uhradení faktúry č. 070025 (televízor), zoznam odcudzeného tovaru v nákupných cenách s DPH, nadobúdacie doklady od odcudzenia tovaru, účtovný stav zásob v čase krádeže v nákupných cenách. Ich existenciu súd prvého stupňa iba skonštatoval, ale nijakým spôsobom nevyhodnotil. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami tvrdenými navrhovateľom, ako aj s priloženými dôkazmi. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akou úvahou bol súd prvého stupňa vedený k prijatiu záveru o nepreukázaní výšky uplatňovanej škody. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je založené len na stručnom opísaní skutkových okolností, ktoré súd prvého stupňa ďalej nepodrobil skúmaniu a nijakým spôsobom sa nevysporiadal s ďalšími predloženými dôkazmi. V tomto smere je rozhodnutie prvostupňového súdu nepreskúmateľné. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. US 85/06). Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, je mimo akúkoľvek pochybnosť, samozrejme sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III.ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV.ÚS 115/03). Konajúci súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnutý rozsudok nespĺňa. So zreteľom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude, v prípade zotrvania na názore odôvodňujúcom zamietnutie žaloby, svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť. Na záver odvolací súd poukazuje na to, že v spise absentuje zápisnica z pojednávania, na ktorom malo dôjsť k vyhláseniu rozsudku dňa 27.11.2013. A vzhľadom na vyjadrenie odporcu (v ktorom sa odporca odvoláva na úrok z omeškania vo výške 9,75 %) dodáva, že zrejme uniklo pozornosti odporcu, že navrhovateľ zmenou petitu upravil výšku požadovaného úroku z omeškania, ako aj dátum, od ktorého si ho uplatňuje, a to tak, že úrok z omeškania žiada priznať vo výške 14,25 % od 29.03.2008 do zaplatenia. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.