Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/580/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109230309 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1109230309.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: AMI DESIGN spol. s r.o., Sama Chalúpku 12, Kremnica, zastúpeného advokátom JUDr. Jiřím Machalom, Tulská 35, Zvolen, proti žalovanému: Mgr. art. K. K., K. XX, D., zastúpenému Advokátska kancelária Michal Maťaš, s.r.o., Sabinovská 12, Bratislava, o zaplatenie 12.121,24 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 8C/229/2009-462, zo dňa 15.4.2014, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, ktorými bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.258,53 eura od 10.7.2009 do 30.6.2010 a ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5.559,50 eura, p o t v r d z u j e . II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 5.559,50 eura od 10.7.2009 až do zaplatenia z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu v časti istiny 1.258,53 eura (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.258,53 eura od 10.7.2009 do 30.6.2010 (výrok II.) a zastavil konanie o návrhu v časti istiny 2.550,12 eura s príslušenstvom (výrok III.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5.559,50 eura spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 10.7.2009 až do zaplatenia (výrok IV.) a návrh vo zvyšnej časti istiny s príslušenstvom zamietol (výrok V.). O trovách konania rozhodol, že o nich rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok VI.). 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 17.8.2009 domáhal proti žalovanému zaplatenia 12.121,24 eura spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 23.6.2009 až do zaplatenia titulom nezaplatenia faktúry č. XXX/XXXX vyhotovenej žalobcom 8.6.2009, splatnej 22.6.2009, za vyhotovenie a dodanie antikorovej prechodovej lišty v dĺžke 5,4 bežných metrov (ďalej len „bm“) a antikorových obrubníkov oddeľujúcich betónovú stenu od trávnika v dĺžke 118 bm. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že pre žalovaného realizoval dielo na základe zmluvy o dielo č. 11-07/AMI DESIGN/2007 uzatvorenej 28.2.2007. Dielo pozostáva z dodávky a montáže konštrukcií pre rodinný dom žalovaného na K. XX C. D.; nad rámec tejto zmluvy, na základe ústnej požiadavky žalovaného, vyhotovil a namontoval antikorovú prechodovú lištu v dĺžke 5,4 bm a antikorové obrubníky oddeľujúce betónovú stenu domu od trávnika v dĺžke 118 bm. Antikorovú prechodovú lištu žalovaný odsúhlasil podpisom písomnej cenovej ponuky č. 171-1-2008 z 15.10.2008 na sumu 45.764,- Sk (1.519,09 eura) vrátane 19 % DPH. Antikorové obrubníky oddeľujúce betónovú stenu domu od trávnika v dĺžke 118 bm žalovaný odsúhlasil podpisom písomnej cenovej ponuky č. 140-1-2008 z 12.7.2008 na sumu 275.000,- Sk bez DPH. Antikorové obrubníky žalobca riadne vyhotovil a žalovanému dodal. Pri ich dodaní došlo k zmene dohody vo veci miesta ich osadenia; žalovaný sám určoval, kde mali byť antikorové obrubníky osadené a časť týchto obrubníkov bola osadená na miesta, tak, že oddeľovali drevené pódium od trávnika. Dodávku týchto konštrukcií žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č. XXX/ XXXX vyhotovenou 8.6.2009, splatnou 22.6.2009, znejúcou na sumu 12.121,24 eura. Za vyhotovenie antikorovej prechodovej lišty v dĺžke 5,4 bm si vyúčtoval 837,11 eura (25.218,- Sk) a za jej montáž sumu 220,48 eura (6.642,18,- Sk). Za vyhotovenie a montáž antikorových obrubníkov oddeľujúcich betónovú stenu domu od trávnika v dĺžke 118 bm si žalobca vyúčtoval 9.128,21 eura (274.996,44,- Sk). Žalovaný za faktúru nezaplatil a vrátil ju listom z 21.7.2009 s odôvodnením, že je neoprávnene vystavená, pretože žalobca realizáciu antikorových obrubníkov riadne neukončil a žalovanému neodovzdal. Keďže žalovaný predmetnú faktúru za vykonané dielo nezaplatil, domáha sa jej zaplatenia súdnou cestou, vrátane príslušenstva. 3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení konštatoval, že žalovaný žalobcovi počas konania 30.6.2010 zaplatil časť vymáhanej sumy 1.258,53 eura ako cenu za dodané dielo antikorovú prechodovú lištu, pretože toto dielo bolo podľa žalovaného žalobcom riadne vyhotovené a dodané. Uvedená suma bola žalobcovi pripísaná na jeho účet 1.7.2010; keďže časť vymáhanej sumy bola počas konania zaplatená, zobral právny zástupca žalobcu 9.7.2010 žalobu v tejto časti istiny späť s tým, že sa i naďalej domáhal z tejto časti istiny zaplatenia úroku z omeškania 9 % ročne od 23.6.2009 do zaplatenia. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie so súhlasom žalovaného konanie v časti uplatňovanej istiny 1.258,53 eura zastavil a keďže žalovanému bola sporná faktúra doručená poštou až 9.7.2009 (neskôr ako splatnosť určená v samotnej faktúre 22.6.2009), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi príslušenstvo z tejto vymáhanej časti istiny až od 10.7.2009 (nasledujúci deň po doručení faktúry, keďže v deň doručenia faktúry bolo dielo riadne dokončené a dodané žalovanému protokolárne už 12.12.2008) až do 30.6.2010 (deň zaplatenia tejto sumy žalobcovi). Poukázal na to, že po zrealizovaní znaleckého dokazovania súdnym znalcom, právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu 16.8.2012 zobral žalobu späť aj v časti žalovanej istiny 2.550,123 eura s príslušenstvom a preto so súhlasom žalovaného konanie v tejto časti žalovanej istiny spolu s príslušenstvom zastavil. 4. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca pre žalovaného realizoval dielo na základe písomnej zmluvy o dielo č. 11-07/AMI DESIGN/2007 uzatvorenej 28.2.2007, ktoré pozostávalo z dodávky a montáže konštrukcií pre rodinný dom žalovaného na K. XX C. D.. Poznamenal, že toto dielo ešte nie je dokončené, ale spory z tejto zmluvy o dielo nie sú predmetom tohto súdneho sporu a že pri realizácii diela (na základe tejto zmluvy) došlo medzi žalobcom a žalovaným k viacerým nedorozumeniam a konfliktom, na základe ktorých v lete 2009 došlo k prerušeniu prác. Z výsluchu konateľa žalobcu a žalovaného ustálil, že strany sa nad rámec vyššie uvedenej zmluvy o dielo najprv ústne dohodli, že žalobca vyhotoví a namontuje pre žalovaného antikorové obrubníky oddeľujúce betónovú stenu domu od trávnika v dĺžke 118 bm. Na základe tohto ústneho dohovoru žalobca vyhotovil písomnú cenovú ponuku č. 140-1-2008 z 12.7.2008 (čl. 7) na sumu 483.747,- Sk s DPH, ktorú žalovaný svojím podpisom odsúhlasil s tým, že sa nakoniec dohodli na zmene ceny na sumu celkovo 250.000,- Sk bez DPH. Zo znenia tejto cenovej ponuky súdu prvej inštancie vyplynula dohoda o tom, že žalobca pre žalovaného vyhotoví antikorové obrubníky oddeľujúce betónovú stenu domu od trávnika v dĺžke 118 bm - antikorový plech hrúbky 2 mm, lem antikorová guľatina o 10 mm, antikorová pásovina 40 x 3 mm, dopraví a namontuje ich spolu s montážou prvkov, kotvenia do betónu, prípravných prác vrátane úpravy terénu; avšak nevyplynula mu z nej aj dohoda na dodaní antikorových obrubníkov oddeľujúcich drevené pódium od trávnika, tak, ako to uvádzal počas konania žalobca, ani to, v akej dĺžke. Uviedol, že z obsahu cenovej ponuky podpísanej obomi stranami, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako písomnú zmluvu o dielo, ani nevyplýva, kde by dohodnuté antikorové obrubníky oddeľujúce betónovú stenu od trávnika mali byť konkrétne osadené, na ktorých konkrétnych miestach; preto mal súd prvej inštancie za to, že faktické osadenie antikorových obrubníkov t.j. určenie konkrétneho miesta ich osadenia bolo vecou určenia žalovaným za splnenia dohodnutej podmienky, že antikorové obrubníky museli byť osadené tak, aby oddeľovali betónovú stenu od trávnika. Z cenovej ponuky - z časti názov výrobku - mu jednoznačne vyplynulo, že išlo o antikorový obrubník na oddelenie betónovej steny od trávnika, z čoho dovodil, že pojem oddelenie betónovej steny od trávnika nie je iba miestom, kde sa má antikorový obrubník osadiť, ale i podmienkou pre určitú kvalitu takéhoto antikorového obrubníka (je možné, že antikorový obrubník oddeľujúci drevené pódium od trávnika by mohol mať inú kvalitu, technológiu vyhotovenia, inú montáž prvkov, iné kotvenie do dreva, iné prípravné práce, inú hrúbku, rozmery atď.). Skonštatoval, že dokonca i v časti cenovej ponuky montáž a doprava, popis výrobku, je uvedené kotvenie do betónu, nie kotvenie do dreva alebo iného materiálu; z uvedeného potom ustálil, že predmetnou písomnou cenovou ponukou bolo dohodnuté dielo - antikorový obrubník osadiť iba na miesto oddeľujúce betónovú stenu od trávnika o dĺžke 118 bm a že žiadne iné antikorové obrubníky neboli v tejto cenovej ponuke dohodnuté. A keďže vyhotovenie a montáž antikorových obrubníkov oddeľujúcich betónovú stenu od trávnika bolo dohodnuté písomne, mal za to, že akákoľvek zmena tejto dohody musela byť podľa § 40 Občianskeho zákonníka iba písomná. Na základe vykonaného dokazovania však podľa súdu prvej inštancie nebolo zistené, že by bola uzatvorená akákoľvek písomná zmena tejto dohody a žalobca ju v konaní ani nepreukázal. 5. Súd prvej inštancie v odôvodnení zdôraznil, že predmetom sporu zostalo nezaplatenie faktúry č. XXX/ XXXX vyhotovenej žalobcom dňa 8.6.2009, splatnej 22.6.2009, za vyhotovenie a dodanie antikorových obrubníkov oddeľujúcich betónovú stenu od trávnika v dĺžke 118 bm. Vychádzal z toho, že počas konania nebolo medzi stranami súdneho konania sporné, že vyhotovenie a montáž antikorových obrubníkov oddeľujúcich betónovú stenu od trávnika v dĺžke 118 bm bolo dohodnuté písomnou cenovou ponukou č. 140-1-2008 z 12.7.2008 (čl. 7) vyhotovenou a podpísanou žalobcom a písomne odsúhlasenou a podpísanou žalovaným. Uviedol, že z vykonaného dokazovania sa mu nepodarilo zistiť, kedy žalovaný odsúhlasil túto cenovú ponuku svojím podpisom, vrátane dohody o zmene ceny na 250.000,- Sk za dielo. Mal však za nesporné, že cenová ponuka č. 140-1-2008 z 12.7.2008 predstavuje písomnú zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca bol povinný vyhotoviť (vyrobiť) a namontovať pre žalovaného antikorové obrubníky oddeľujúce betónovú stenu od trávnika v dĺžke 118 bm. Počas konania mala každá zo strán inú argumentáciu v tej časti, či boli touto cenovou ponukou dohodnuté iba antikorové obrubníky oddeľujúce betónovú stenu od trávnika v dĺžke 118 bm, tak ako to uvádzal žalovaný, alebo i antikorové obrubníky oddeľujúce drevené pódium od trávnika bez uvedenia dĺžky, tak ako to uvádzal žalobca. Mal za to, že touto cenovou ponukou nebolo (ani neskôr) dohodnuté iné dielo ako vyhotovenie a montáž antikorových obrubníkov oddeľujúcich betónovú stenu od trávnika v dĺžke 118 bm; ozrejmil, že aj keď z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca skutočne vyhotovil a osadil aj antikorové obrubníky oddeľujúce drevené pódium od trávnika, toto vyhotovenie a osadenie nie je súčasťou zmluvy o dielo, zaplatenie ktorého je predmetom tohto súdneho sporu. Súd prvej inštancie tiež poukázal na spornosť otázky, v akej dĺžke žalobca vyhotovil a osadil antikorové obrubníky oddeľujúce betónovú stenu od trávnika, keďže žalobca uvádzal, že ich bolo osadených 118 bm a žalovaný, že iba 78 bm (neskôr uvádzal 60,40 bm). Na základe nariadeného znaleckého dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca fakticky osadil antikorové obrubníky v dĺžke 83,315 m; súdny znalec ďalej vlastným meraním zistil, že na stavbe bolo osadených 83,315 m obrubníkov (tretia osoba osadila 58,460 m) a z ďalších odpovedí súdneho znalca vyplynulo, že na stavbe bolo žalobcom osadených 60,715 m obrubníkov oddeľujúcich betónovú stenu od trávnika, pričom všeobecná hodnota týchto obrubníkov oddeľujúcich betónovú stenu od trávnika je 5.636,142 eura a že žalobca osadil antikorové obrubníky oddeľujúce drevené pódium od trávnika v dĺžke 16,495 m. Keďže žalovaný nesúhlasil so znaleckým posudkom v časti určenia všeobecnej hodnoty antikorových obrubníkov oddeľujúcich betónovú stenu od trávnika vo výške 5.636,142 eura a namietal použitie metodiky pri tomto určení, súd prvej inštancie nariadil kontrolné znalecké dokazovanie; z predloženého znaleckého posudku č. 14/2013 z 27.6.2013 súdneho znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty stavebných prác a odhad hodnoty nehnuteľností Ing. N. I. zistil, že žalobca osadil antikorové obrubníky oddeľujúce betónovú stenu od trávnika v dĺžke 60,39 m, ktorých všeobecnú hodnotu určil na 5.559,50 eura, s čím vyslovil súhlas aj žalobca. Súd prvej inštancie poznamenal, že so závermi kontrolného znaleckého dokazovania v časti určenia rozsahu antikorových obrubníkov oddeľujúcich betónovú stenu od trávnika v dĺžke 60,39 m žalovaný síce súhlasil, ale nesúhlasil s určením výšky všeobecnej hodnoty obrubníkov na 5.559,50 eura. V nadväznosti na uvedené vypočul na pojednávaní súdneho znalca Ing. N. I. a ustálil, že žalobca osadil antikorové obrubníky oddeľujúce betónovú stenu od trávnika v celkovej dĺžke 60,39 m, ktorých všeobecná hodnota je 5.559,50 eura. 6. Na uvedenom základe vychádzajúc z predmetu sporu, ktorým je nezaplatenie ceny za osadené antikorové obrubníky oddeľujúce betónovú stenu od trávnika, súd prvej inštancie na podklade rozsiahleho znaleckého dokazovania ustálil (berúc do úvahy závery kontrolného znaleckého dokazovania), že žalobca preukázateľne vyhotovil, dodal a namontoval žalovanému antikorové obrubníky oddeľujúce betónovú stenu od trávnika v dĺžke 60,39 m, ktorých všeobecná hodnota je 5.559,50 eura a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5.559,50 eura spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 10.7.2009 do zaplatenia. Uzavrel, že keďže sa žalobca po oboch späťvzatiach domáhal zaplatenia istiny 8.312,59 eura a žalobe vyhovel iba v časti zaplatenia 5.559,50 eura, žalobu vo zvyšnej časti žalovanej istiny 2.753,09 eura s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol; o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. 7. Proti výroku IV. rozsudku, ktorými bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5.559,50 eura spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 10.7.2009 až do zaplatenia a proti výroku II. rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.258,53 eura od 10.7.2009 do 30.6.2010 podal žalovaný odvolanie a žiadal rozsudok v napadnutých častiach zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktoré spočíva v mylnom závere, že jeho záväzok na zaplatenie ceny diela sa stal splatným už dňom doručenia faktúry, hoci dielo v zmysle zmluvy o dielo nebolo dokončené. Poukázal na nepravdivé tvrdenia uvádzané v žalobe, že žalobca na stavbe osadil 118 bm antikorových obrubníkov na oddelenie betónovej steny od trávnika, lebo vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa na stavbe nachádza 118 bm obrubníkov oddeľujúcich betónovú stenu od trávnika. Po preukázaní, že dielo nebolo dokončené, bol žalobca nútený vziať žalobu čiastočne späť, čím de facto uznal, že dielo nebolo dokončené. Uviedol, že žalobca dielo ani nebol ochotný dokončiť, nakoľko ho sám z neznámeho dôvodu považoval za dokončené. Vzhľadom na nedokončenie diela mal žalovaný za to, že splatnosť ceny diela do dnešného dňa nenastala; žaloba je podaná predčasne a súd prvej inštancie mal žalobu zamietnuť. Argumentoval tým, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobca dohodnuté dielo sám nedokončil a predčasne svojvoľne opustil stavbu a dielo zanechal v štádiu rozpracovanosti, pričom predčasne vystavil faktúru na celú cenu diela; tento svoj protiprávny postup sa v konaní účelovo snažil ospravedlniť existenciou akéhosi vymysleného ústneho dodatku k zmluve o dielo, o existencii ktorého žalovaný nemá žiadnu vedomosť. Vzhľadom na to, že žalobca nemal úmysel dielo dokončiť, žalovaný bol nútený časť diela realizovať druhou spoločnosťou, aby predišiel hroziacej škode. Súdu prvej inštancie vyčítal, že pokračoval v konaní a vykonával ďalšie dokazovanie všeobecnej hodnoty antikorových obrubníkov, namiesto toho, aby žalobu ako predčasne podanú zamietol. Súd prvej inštancie sa s jeho tvrdením, že dielo nebolo dokončené, v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal a ani sa ním v konaní nezaoberal. Vyslovil názor, že za situácie, kedy žalobca ako zhotoviteľ svojvoľne neoprávnene prerušil práce na diele, nemožno dielo považovať za odovzdané; okrem toho nebol povinný prevziať nedokončené dielo, a toto nedokončené dielo od žalobcu ani nikdy neprevzal. Zdôraznil, že medzi účastníkmi nebol spísaný žiaden preberací protokol a zo strany žalobcu nebol vykonaný žiaden iný právny úkon smerujúci k odovzdaniu diela, preto mu nie je jasné, z akého právneho dôvodu sa žalobca vlastne domáha zaplatenia znalcom určenej všeobecnej hodnoty za nedokončené dielo. S poukazom na § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že cena diela sa platí až po skončení diela s tým, že napadnutý rozsudok odporuje citovanému ustanoveniu a nie je zrejmé ani to, na základe akého právneho dôvodu súd prvej inštancie stanovil splatnosť istiny 5.559,50 eura na 9.7.2009, keď v tom čase dielo nebolo dokončené ani odovzdané a záväzok žalobcu nezanikol ani iným spôsobom. Bol názoru, že súd prvej inštancie si nesprávne vyriešil prejudiciálnu otázku splatnosti záväzku; splatnosť ceny diela totiž nemožno vyvodzovať od doručenia faktúry, ak si zmluvné strany splatnosť ceny diela nedohodli a neboli splnené ani hmotnoprávne predpoklady splatnosti záväzku uvedené v dispozitívnych ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Zhrnul, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zmluva o dielo bola uzavretá v písomnej forme, a že žiadny ďalší písomný dodatok nebol uzavretý; správne vyhodnotil cenovú ponuku podpísanú obidvoma stranami ako písomnú zmluvu o dielo. V tejto súvislosti tiež správne uviedol, že akákoľvek zmena zmluvy by musela byť podľa § 40 Občianskeho zákonníka iba písomná. Žalovaný sa rovnako stotožnil aj s právnym názorom súdu prvej inštancie, že osadenie antikorových obrubníkov oddeľujúcich drevené pódium od trávnika nebolo súčasťou predmetnej zmluvy o dielo. Meritom veci je len právo na zaplatenie tých obrubníkov, ktoré oddeľujú betónovú stenu od trávnika, nakoľko žalobca takto vymedzil predmet sporu v žalobe a stotožnil sa aj so skutkovým zistením, že vyhotovil, dodal a namontoval antikorové obrubníky oddeľujúce betónovú stenu od trávnika len v dĺžke 60,39 bm. Žalovaný mal za to, že nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom určení všeobecnej hodnoty zrealizovaných antikorových obrubníkov. Nie je jasné, prečo súd prvej inštancie a obaja znalci pri výpočte istiny mylne vychádzali z jednotkovej ceny antikorových obrubníkov, keď táto nebola medzi účastníkmi vôbec dohodnutá; cena diela bola dohodnutá za dielo ako celok. Argumentoval tým, že s cenou diela súhlasil len za podmienky, že dielo bude dodané ako celok bez vád a nedorobkov a tomu zodpovedala aj dikcia cenovej ponuky, kde je explicitne uvedené, že cena je za celok. Nezohľadnila sa ani tá skutočnosť, že jednotková cena jedného metra obrubníkov na nedokončenom diele je podstatne nižšia, ako jednotková cena obrubníkov na dokončenom diele. Nesprávnosť napadnutého rozsudku v časti uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.258,53 eura od 10.7.2009 do 30.6.2010 žalovaný videl v tom, že 10.7.2009, odkedy súd prvej inštancie stanovil úrok z omeškania z ceny antikorovej prechodovej lišty, táto prechodová lišta ešte nebola žalovanému odovzdaná a preto mu nie je zrejmé, na základe čoho bola stanovená splatnosť 1.258,53 eura na 9.7.2009. 8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaný v odvolaní opakuje právnu argumentáciu týkajúcu sa ukončenia diela, vzniku práva na plnenia ako aj ceny realizovaných prác, ktorú uplatňoval v konaní a s ktorou sa súd prvej inštancie podľa jeho názoru riadne a správne vysporiadal. Mal za to, že jeho povinnosť dielo dokončiť položením všetkých dojednaných antikorových obrubníkov zanikla z dôvodov na strane žalovaného, keď žalobca predtým časť týchto obrubníkov na základe požiadavky žalovaného umiestňoval i na iné miesta, než podľa záveru súdu ich umiestňovať mal a následne žalovaný ich položenie realizoval prostredníctvom iného subjektu a v rozsahu v ktorom tieto práce realizoval iný subjekt vyvolal stav, že plnenie žalobcu sa stalo nemožné. K výhradám žalovaného k hodnote obrubníkov stanovenej v konaní uviedol, že aj tieto boli žalovaným uplatnené v rámci prvoinštančného konania a boli vyvrátené v rámci súdom nariadeného znaleckého dokazovania dvomi znalcami v dvoch znaleckých posudkoch a následne aj ich výsluchom na pojednávaniach. Výhradu žalovaného týkajúcu sa stanovenia dátumu 10.7.2009, od ktorého je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 1.258,53 eura považoval za neopodstatnenú; súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne zdôvodnil, prečo stanovil tento moment vzniku omeškania so zaplatením dlhu zo strany žalovaného a argument uplatnený až v podanom odvolaní, že dňa 10.7.2009 žalovanému ešte nebola prechodová lišta odovzdaná, považoval za nepravdivý. 9. Žalovaný vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že zo samej skutočnosti, že časť diela zhotovil iný subjekt, ešte nevyplýva záver, že záväzok dielo dokončiť v celom zvyšnom rozsahu zanikol. Žalobca vo svojom vyjadrení ani neuviedol, ku ktorému dátumu mala jeho povinnosť dokončiť dielo zaniknúť a v tejto súvislosti podotkol, že v čase doručenia platobného rozkazu žalovanému nebola žiadna časť diela zhotovená iným subjektom. Žalobca sa taktiež nevyjadril ani ku skutočnosti, že do dnešného dňa na stavbe nie je osadených 118 bm antikorových obrubníkov a neodôvodnil, prečo považuje svoj záväzok zrealizovať dielo v celom zvyšnom rozsahu za splatný, keď mu žiadnu časť diela do dnešného dňa neodovzdal. Žalobcom zhotovené časti diela vykazujú vady, ktoré nemôže reklamovať kým mu dielo nebude odovzdané. Ozrejmil, že za účelom vykonania opatrení na predchádzanie vzniku škody bol nútený v priebehu konania nechať časť diela zhotoviť inému zhotoviteľovi a ďalej bližšie rozviedol dôvody, pre ktoré nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie a ktorými argumentoval aj v podanom odvolaní. 10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal rozsudok v napadnutých častiach, ktorými bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.258,53 eura od 10.7.2009 do 30.6.2010 (výrok II.) a ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5.559,50 eura (výrok IV. bez príslušenstva), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v týchto častiach nie je dôvodné. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 5.559,50 eura od 10.7.2009 až do zaplatenia (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti je potrebné zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.11.2016 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 13. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, ktoré odvolací súd vo svojom výroku I. potvrdil, odvolací súd uvádza, že zmluva o dielo je dvojstranný vzájomný záväzkový právny vzťah, ktorou sa zaväzuje objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo (§ 631 Občianskeho zákonníka). Pojmovým znakom tejto zmluvy je označenie predmetu diela a jeho rozsah; predmetom zmluvy o dielo je určitý pracovný výsledok, ktorý má najčastejšie materiálnu povahu; výsledok pracovnej činnosti môže byť generický (druhový) alebo špecifický (individuálny). Ak sa dohodne podľa druhových znakov ide o dielo určené genericky. Špecifické dielo vzniká, ak boli určené individualizujúce, t.j. špecifické znaky, ktoré robia dielo jedinečným, odlišným od iného predmetu. Ďalším pojmovým znakom zmluvy o dielo je dohoda o odmene a vykonanie diela na vlastné nebezpečenstvo zhotoviteľa. Výška ceny môže byť dojednaná zmluvou (§ 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka), alebo podľa rozpočtu (§ 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zmluva o dielo vznikne, len čo sa účastníci dohodnú na jej podstatných náležitostiach a k jej platnosti nie je predpísaná písomná forma; môže byť uzavretá aj ústne, nedostatok písomnej formy ju nerobí neplatnou. Cena je splatná v zásade až po dokončení diela, ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky (§ 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 14. Pokiaľ žalovaný namietal nesprávnosť napadnutého rozsudku v časti uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.258,53 eura od 10.7.2009 do 30.6.2010 (výrok II.) z dôvodu, že 10.7.2009, odkedy súd prvej inštancie stanovil úrok z omeškania z ceny antikorovej prechodovej lišty, táto prechodová lišta ešte nebola žalovanému odovzdaná, odvolací súd uvádza, že dodávku prechodovej lišty žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č. XXX/XXXX, v rámci ktorej účtoval 837,11 eura (25.218,- Sk) za vyhotovenie a dodávku antikorovej prechodovej lišty (v dĺžke 5,4 bm) a 220,48 eura účtoval (6.642,18,- Sk) za jej montáž, t.j. 1.258,53 eura spolu s DPH. V priebehu konania (30.6.2010) žalovaný zaplatil žalobcovi cenu antikorovej prechodovej lišty 1.258,53 eura, preto zobral právny zástupca žalobcu 9.7.2010 žalobu v tejto časti istiny späť s tým, že sa naďalej domáhal z tejto časti istiny zaplatenia úroku z omeškania 9 % ročne od 23.6.2009 do zaplatenia. Vzhľadom na to, že žalovanému bola sporná faktúra doručená poštou až 9.7.2009 (neskôr ako splatnosť určená v samotnej faktúre 22.6.2009), súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi príslušenstvo z tejto vymáhanej časti istiny od 10.7.2009, t.j. nasledujúci deň po doručení faktúry, keďže v deň doručenia faktúry bolo dielo riadne dokončené. Súd prvej inštancie pritom správne vychádzal z toho, že toto dielo bolo žalovanému protokolárne odovzdané už 12.12.2008, dôkazom čoho je odovzdávací protokol č. OP-171-1-2008 (č.l. 8) podpísaný v ten istý deň žalovaným; na uvedenom základe má odvolací súd za to, že argumentácia žalovaného (ktorú prvýkrát uplatnil až v podanom odvolaní) založená na tvrdení, že mu dňa 10.7.2009 ešte nebola prechodová lišta odovzdaná, je nepravdivá. O účelovosti jeho tvrdení v podanom odvolaní svedčí aj to, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 30.4.2010 uviedol, že antikorová prechodová lišta bola žalobcom dokončená a odovzdaná a že sporné je len dokončenie a odovzdanie antikorového obrubníka a tiež to, že v liste z 21.7.2009, ktorým žalovaný vrátil žalobcovi faktúru č. XXX/XXXX, nikde nenamieta neodovzdanie antikorovej prechodovej lišty, ale iba neukončenie a nezrealizovanie antikorových obrubníkov na oddelenie betónovej steny od trávnika. 15. Súd prvej inštancie v časti žalovanej istiny ustálil predmet konania ako nárok žalobcu na zaplatenie ceny za osadené antikorové obrubníky oddeľujúce betónovú stenu od trávnika a dospel k záveru, že žalobca preukázateľne vyhotovil, dodal a namontoval žalovanému antikorové obrubníky oddeľujúce betónovú stenu od trávnika v dĺžke 60,39 m, ktorých všeobecnú hodnotu určil podľa znaleckého dokazovania na 5.559,50 eura a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5.559,50 eura spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 10.7.2009 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalovanej istiny 2.753,09 eura s príslušenstvom žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sa so žalovaným najprv ústne dohodli, že žalobca vyhotoví a namontuje pre žalovaného antikorové obrubníky oddeľujúce betónovú stenu jeho rodinného domu (K. XX, D.) od trávnika v dĺžke 118 bm. Žalobca následne 12.7.2008 vyhotovil písomnú cenovú ponuku č. 140-1-2008 (čl. 7) na sumu 483.747,- Sk s DPH, ktorú žalovaný svojím podpisom odsúhlasil na 275.000,- Sk bez DPH. Z predmetnej cenovej ponuky vyplynula dohoda o tom, že žalobca pre žalovaného vyhotoví antikorové obrubníky slúžiace na oddelenie betónovej steny od trávnika v dĺžke 118 bm; v zmysle § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka tak zmluvné strany uzatvorili zmluvu o dielo (neurčitého dátumu, čo však pre posúdenie sporu nemá žiaden význam), predmetom ktorej bola dodávka a montáž antikorového plechu hrúbky 2 mm lemovaného antikorovou guľatinou s priemerom 10 mm a pásovinou 40 x 3 mm na rodinnom dome žalovaného, bez projektovej dokumentácie, ktorá by zachytila presnú schému dodania a montáže. Cena za zhotovenie diela bola stanovená pevnou sumou na 275.000,- Sk bez DPH. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zmluva o dielo bola uzavretá v písomnej forme s tým, že z vykonaného dokazovania nebol preukázaný žiaden jej písomný dodatok a správne vyhodnotil cenovú ponuku podpísanú zmluvnými stranami ako písomnú zmluvu o dielo s konštatovaním, že akákoľvek zmena zmluvy by musela byť iba písomná. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že vzhľadom na písomné vyhotovenie zmluvy o dielo mohli byť prípadné dodatky k tejto zmluve alebo jej zmeny vykonané len v písomnej forme (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a dodáva, že osadenie antikorových obrubníkov oddeľujúcich drevené pódium od trávnika nebolo súčasťou dojednanej zmluvy o dielo, tak ako to náležite uzavrel aj súd prvej inštancie. Odvolací súd nespochybňuje ani skutkový záver, že žalobca pre žalovaného vyhotovil, dodal a namontoval antikorové obrubníky oddeľujúce betónovú stenu od trávnika len v dĺžke 60,39 bm, čo v odvolaní nenamietal ani žalovaný. Treba poznamenať, že ani jedna zo zmluvných strán od predmetnej zmluvy neodstúpila. Žalovaný v podanom odvolaní nesúhlasil s uložením povinnosti zaplatiť žalobcovi 5.559,50 eura spolu s príslušenstvom (úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 10.7.2009 až do zaplatenia) namietajúc najmä skutočnosť, že nenastala splatnosť ceny diela, ktorú nemožno odvodzovať od doručenia faktúry; ak si zmluvné strany splatnosť ceny diela nedohodli, potom cena diela sa platí až po skončení diela. Vzhľadom na nedokončenie diela mal za to, že splatnosť ceny diela do dnešného dňa nenastala a nedokončené dielo od žalobcu ani nikdy neprevzal. 16. S ohľadom na to, že preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu je obmedzená maximálne na rozsah a dôvody vymedzené v podanom odvolaní, odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalovaného uvádza, že výsledky vykonaného dokazovania potvrdili, že žalobca dohodnuté dielo skutočne nedokončil v dojednanom rozsahu 118 bm, lebo ako sa uvádza vyššie, žalobca vyhotovil, dodal a osadil antikorové obrubníky oddeľujúce betónovú stenu od trávnika iba v rozsahu 60,39 bm. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť žalovanému, že s ohľadom na § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemal povinnosť zaplatiť dojednanú cenu diela, lebo táto sa platí (ak nie je dohodnuté inak) až po úplnom skončení diela; pretože nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu diela, naďalej trval záväzok žalobcu vykonať dielo riadne. Žalovaný ako objednávateľ nebol povinný prijať ani čiastočné splnenie diela, lebo žalobca ako zhotoviteľ bol povinný dielo vykonať riadne podľa zmluvy (§ 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobcovi by pri čiastočnom splnení diela patrila dojednaná cena iba vtedy, ak by bol ochotný (pripravený a schopný) dielo dokončiť, ale bránili by mu v tom okolnosti na strane objednávateľa (§ 641 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca v konaní tvrdil, že dielo nebolo možné dokončiť z dôvodu, že žalovaný neposkytol potrebnú súčinnosť, ktorá spočívala v stavebnej nepripravenosti betónových múrov na montáž antikorových obrubníkov, čo však žalovaný poprel a tvrdil, že žalobca svojvoľne predčasne opustil stavbu a dielo zanechal v štádiu rozpracovanosti. Pretože ani jedna z procesných strán netrvala ďalej na výsluchu nimi navrhovaných svedkov a súd prvej inštancie za súhlasu strán upustil od ich výsluchu, nebolo preukázané, či k nedokončeniu predmetného diela došlo v dôsledku nekonania žalobcu ako zhotoviteľa, alebo vinou žalovaného ako objednávateľa diela. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, či zhotoviteľ bol pripravený pokračovať v dokončení zvyšku diela, ale ani to, či žalovaný poskytol žalobcovi primeranú lehotu na riadne dokončenie diela (§ 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pre potvrdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie to však nebolo rozhodujúce, pretože smerodajným pre posúdenie uplatneného nároku v časti priznanej istiny 5.559,50 eura bolo zistenie, že si žalovaný nechal dielo dokončiť treťou osobou (Q. J. - KOLLAR, Textilná 23, Ružomberok, IČO: 350 55 855); ide o nespornú skutočnosť, ktorú potvrdili nielen výsledky znaleckého dokazovania, ale aj samotný žalovaný. Dokončenie predmetného diela v priebehu prvoinštančného konania iným zhotoviteľom nemalo za následok splnenie záväzku žalobcu, ale v dôsledku tejto skutočnosti záväzok žalobcu zanikol pre dodatočnú nemožnosť plnenia (§ 575 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka); povinnosť žalobcu vykonať dielo riadne teda zanikla v okamžiku, kedy bolo dielo dokončené treťou osobu, a to pre dodatočnú nemožnosť plnenia. Ak sa stane plnenie nemožným až v dobe existencie platného záväzku, záväzok zaniká a to okamžikom, keď nemožnosť nastala. Nemožnosť je dodatočná, ak sa plnenie stalo následkom určitej okolnosti nemožným, aj keď v dobe uzatvorenia zmluvy bolo objektívne splniteľné. Vychádzajúc z povahy a účelu plnenia predmetnej zmluvy o dielo, ktorý bol žalobcovi ako zhotoviteľovi známy v čase uzavretia zmluvy je zrejmé, že pre žalovaného ako veriteľa (ktorý si nechal dielo dokončiť ďalším subjektom) už nemalo ďalej žiaden hospodársky význam plnenie zvyšku záväzku žalobcom a preto došlo v danom prípade k zániku pôvodne dohodnutého záväzku v celom rozsahu; z logiky veci je tiež vylúčené, aby žalovaný bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel, oznamoval žalobcovi ako dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá (§ 575 ods. 3 veta druhá Občianskeho zákonníka). 17. Na objasnenie veci odvolací súd uvádza, že v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka je bezdôvodné obohatenie vymedzené predovšetkým ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať všetko, o čo sa bezdôvodne obohatil a oproti tomu vzniká i právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa druhý zo subjektov tohto záväzku obohatil. V § 457 Občianskeho zákonníka je upravený osobitný spôsob vydania predmetu obohatenia, ak zmluva, podľa ktorej si strany vzájomne plnili, bola neplatná alebo zrušená, pritom ak podľa zmluvy plnila len jedna strana, predmetné ustanovenie sa neuplatní a v takomto prípade sa povinnosť vydať plnenie z neplatnej alebo zrušenej zmluvy riadi ustanovením § 451 Občianskeho zákonníka. U takej zmluvy o dielo, u ktorej si objednávateľ nechá dielo dokončiť treťou osobou, nejde o právny úkon neplatný, ale o právny úkon, u ktorého dochádza k zániku povinnosti dlžníka (zhotoviteľa) plniť v dôsledku ďalšej nemožnosti plnenia (§ 575 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka). Ak jedna zo strán podľa zmluvy už plnila, má právo na vydanie toho, čo druhá strana získala na základe takto zaniknutého záväzku, nakoľko právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dotknuté (§ 577 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka); naturálna reštitúcia veci neraz neprichádza do úvahy, pretože došlo k zániku, strate alebo odcudzeniu veci, alebo v prípade, keď bezdôvodné obohatenie spočíva vo výkonoch. Pre tieto prípady sa v zmysle druhej vety ráta s peňažnou náhradou, ak naturálna reštitúcia nie je dobre možná najmä preto, lebo obohatenie spočívalo vo výkonoch (ide však len o príklad, keďže zákonodarca použil slovo „najmä“). Zákon síce neustanovuje v akej výške sa má peňažná náhrada poskytnúť, avšak vzhľadom na to, že peňažná náhrada predstavuje peňažný ekvivalent hodnoty veci alebo výkonu, ktorý sa mal vrátiť, treba vychádzať z toho, že peňažná náhrada má byť ekvivalentom hodnoty veci alebo výkonu, ktorú tieto veci majú v čase vrátenia. Na uvedenom základe odvolací súd dospel k záveru, že v situácii, keď k doteraz zhotovenému dielu (vyhotovenie, dodávka a osadenie antikorových obrubníkov oddeľujúcich betónovú stenu od trávnika v rozsahu 60,39 bm) nemá vlastnícke právo žalovaný, ale žalobca ako zhotoviteľ (zhotovovaná vec patrí vždy zhotoviteľovi do momentu odovzdania veci) a čiastočne zhotovené dielo nie je možné z charakteru jeho povahy vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi - naturálna reštitúcia nie je dobre možná (zabudovaná časť antikorových obrubníkov v rozsahu vykonanom žalobcom plní svoj účel aj funkciu, pričom žalovaný dokončenú časť dodávky antikorových obrubníkov trvalo užíva v súlade s jeho účelovým určením), je žalovaný povinný uhradiť to, o čo sa ako objednávateľ zhotovením veci v uvedenom rozsahu obohatil, t.j. znaleckým dokazovaním stanovenú všeobecnú hodnotu antikorových obrubníkov správne určenú súdom prvej inštancie vo výške 5.559,50 eura. 18. Keďže žalobca poskytol podľa tejto zmluvy plnenie, má nepochybne právo na vydanie majetkového prospechu z titulu bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol (§ 451 Občianskeho zákonníka v spojení s § 577 ods. 2 Občianskeho zákonníka) t.j. v okamihu poskytovania plnenia existoval právny dôvod plnenia (zmluva o dielo), ale následne, v dôsledku vyššie uvedenej právnej skutočnosti tento právny dôvod stratil svoje právne účinky. Stotožnenie sa s argumentáciou žalovaného, ktorý odmieta poskytnúť žalobcovi v zásade akékoľvek protiplnenie by viedlo až k absurdným záverom v zmysle ktorých, žalobca už nemá žiadnu možnosť na dokončenie diela, ale súčasne, nemá mať ani nárok na jeho čiastočné zaplatenie formou vydania bezdôvodného obohatenia; nedokončené dielo by bolo síce vo vlastníctve žalobcu ako zhotoviteľa, ale súčasne si ho žalovaný ponechá a bude ho trvalo užívať na pozemku svojho rodinného domu. Neobstojí ani námietka žalovaného, že nebolo súdom prvej inštancie zohľadnené ani to, že jednotková cena jedného metra obrubníkov na nedokončenom diele je podstatne nižšia, ako jednotková cena obrubníkov na dokončenom diele, resp. že obaja znalci pri výpočte istiny mylne vychádzali z jednotkovej ceny antikorových obrubníkov, keď táto nebola medzi účastníkmi vôbec dohodnutá; odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na to, že znalec Ing. N. I. bol k záverom znaleckého posudku vypočutý súdom prvej inštancie a pri jeho výsluchu žalovaný tieto skutočnosti nenamietal; súdny znalec pritom vo svojej výpovedi (č.l. 417-418) potvrdil, že všeobecná hodnota bežného metra antikorových obrubníkov na nedokončenom diele je v danom prípade rovnaká ako na dokončenom diele z dôvodu, že antikorové obrubníky boli funkčne osadné; tiež vypovedal, že dodávka a osadenie antikorových obrubníkov nie je samostatne funkčnou stavbou, ani nehnuteľnosťou, preto žalobcom dokončená časť dodávky a osadenia obrubníkov má charakter funkčného a užívaniaschopného diela. A pretože pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p., § 217 <aspi:// module='KO'&link='KO160_2015SK%2523217'&ucin-k-dni='30.12.9999'>ods. 1 veta prvá C.s.p.), názor odvolacieho súdu nie sú spôsobilé zmeniť ani námietky žalovaného, že súd prvej inštancie nemal pokračovať v konaní a vykonávať ďalšie dokazovanie, lebo mal žalobu hneď na začiatku zamietnuť pre svoju predčasnosť. Skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní neboli ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie; na uvedenom základe odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, ktorými bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.258,53 eura od 10.7.2009 do 30.6.2010 a ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5.559,50 eura, ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 19. Vo vzťahu k priznanému úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 5.559,50 eura od 10.7.2009 až do zaplatenia odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti je potrebné zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Žalovaný v podanom odvolaní totiž dôvodne namietal mylný záver súdu prvej inštancie, že záväzok na zaplatenie z ceny diela sa stal splatným dňom doručenia faktúry, t.j. 10.7.2009. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne (§ 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Hodno zopakovať, že následkom dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle právneho záveru vysloveného v ods. 16 tohto odôvodnenia je zánik pôvodne dohodnutého záväzku žalobcu zo zmluvy o dielo pre žalovaného vyhotoviť antikorové obrubníky v dĺžke 118 bm a to s účinkami odkedy došlo k dokončeniu predmetného diela treťou osobou (Q. J. - KOLLAR, Textilná 23, Ružomberok, IČO: 350 55 855); presný dátum, kedy k tomu došlo však v konaní nebolo preukázané. Odvolací súd preto dal za pravdu žalovanému, že súd prvej inštancie nesprávne určil 10.7.2009 za deň, od ktorého žalobcovi patria úroky omeškania z jemu priznanej sumy 5.559,50 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Ak dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája § 517 Občianskeho zákonníka nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania. Súd prvej inštancie neaplikovaním § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok žalobcu na zaplatenie žalovaného príslušenstva po právnej stránke neposúdil správne, keď so záverom o povinnosti na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej istiny 5.559,50 eura nespojil nutné dôsledky takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia upraveného v uvedenom ustanovení Občianskeho zákonníka. Keďže súd prvej inštancie pri stanovení splatnosti istiny 5.559,50 eura na 9.7.2009 (kedy záväzok žalobcu ešte nezanikol) svoje rozhodnutie založil na nedostatočných skutkových a nesprávnych právnych záveroch, znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 5.559,50 eura od 10.7.2009 až do zaplatenia podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 O.s.p. vrátil vec v tomto rozsahu na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. V ďalšom konaní posúdi dôvodnosť nároku na zaplatenie úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 5.559,50 eura najmä so zreteľom na § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravená osobitná povinnosť na vydanie úžitkov (pri peňažnom plnení na vydanie úrokov z omeškania) toho, kto pri získaní bezdôvodného obohatenia nekonal dobromyseľne; úlohou súdu prvej inštancie bude zistiť, či žalovaný ako objednávateľ so zreteľom na všetky okolnosti prípadu konal alebo nekonal dobromyseľne, keď v priebehu súdneho konania nechal dokončiť predmetné dielo iným zhotoviteľom (napr. z pohľadu jeho tvrdení, že tak konal v záujme predchádzania vzniku škôd) a pre prípadné určenie vzniku omeškania s peňažným plnením žalovaného ustáli deň, kedy došlo k dokončeniu diela treťou osobou. Po opätovnom rozhodnutí veci svoje závery odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).