Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/868/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110205340 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110205340.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: D. D., T. U. XX/XX, C. J., zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Zvarom, so sídlom Ulica SNP 1/A, Veľký Krtíš, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o zaplatenie 200.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08.septembra 2014 č.k. 16C 25/10-233, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 200.000 eur titulom náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Poukázal na to, že žalobca uplatnil svoj nárok proti žalovaným označeným ako Okresný súd Veľký Krtíš, Krajský súd v Banskej Bystrici a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a to titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím. V priebehu konania vzal svoj návrh v celom rozsahu späť voči žalovanému 2/ - Okresný súd Veľký Krtíš a žalovanému 3/ - Krajský súd v Banskej Bystrici s tým, že ako žalovaný v danej veci má vystupovať len Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, vo vzťahu ku ktorému žiadal pripustiť zmenu žaloby tak aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 200.000 eur spolu s úrokom z omeškania. Konštatoval, že z podania žalobcu zo dňa 08. 08. 2012 vyplynulo, že žiadal v priebehu nasledujúcich úkonov v súdnom konaní označovať ako účastníka na strane žalovaného Slovenskú republiku - Ministerstvo spravodlivosti SR. S poukazom na § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa stotožnil s námietkou nedostatku pasívnej legitimácie, vznesenou žalovaným v tom, že žalovaný označený žalobcom v predmetnom konaní nie je pasívne legitimovaný, keďže zodpovedným subjektom za vydanie nezákonného rozhodnutia a za nesprávny úradný postup je v zmysle citovaného ustanovenia zákona štát, teda Slovenská republika. Poznamenal, že súd nemôže sám upravovať okruh účastníkov ani o tejto skutočnosti žalobcu poučovať, nakoľko taký postup by znamenal porušenie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania. S poukazom na obsah splnomocnenia udeleného žalobcom jeho advokátovi na zastupovanie proti Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a vzhľadom na to, že žalobca výslovne uviedol, že zámenu účastníkov nežiada, neskúmal ďalšie predpoklady dôvodnosti uplatňovaného nároku a žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie označeného žalovaného zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, aby bolo jeho žalobe v celom rozsahu vyhovené, dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukazoval na to, že dňa 01. 08. 2012 bol vyzvaný na spresnenie nejasnosti v označení účastníkov konania, na čo reagoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 08. 08. 2012, kde uviedol správne označenie účastníka na strane žalovaného, a to Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR s poukazom na ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. a na ustanovenie § 21 ods. 4 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p. Poukázal na to, že v pôvodnej žalobe označil ako žalovaného 1/ Slovenskú republiku, a to označením: Ministerstvo spravodlivosti - SR; takéto pôvodné označenie žalovaného nebolo v rozpore so zákonom ustanoveným spôsobom označenia žalovaného v prípadoch, kedy žalovaným v konaní je štát, v mene ktorého koná konkrétny orgán. Vzhľadom na obsah jeho podania zo dňa 07. 01. 2010, ako aj ďalších podaní jeho právneho zástupcu, bolo celkom jednoznačne zrejmé, že žaluje štát, ktorý je zastúpený v konaní Ministerstvom spravodlivosti SR, a že náhradu škody požaduje z titulu spôsobenia škody nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, a teda, že pri uplatňovaní svojich nárokov vychádza zo zákona č. 514/2003 Z.z., čo aj na strane 3 pôvodnej žaloby zo dňa 07. 01. 2010 výslovne uvádzal. Poukazoval na to, že Okresný súd Bratislava 1 ho vyzval na odstránenie vád podania, a to aj v časti označenia žalovaného s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. Mal za to, že od začiatku žaloval Slovenskú republiku, zastúpenú príslušným orgánom, ale nesprávne označenie tohto účastníka bolo procesným nedostatkom, ktorý v priebehu konania jeho právny zástupca podaním zo dňa 08. 08. 2012 odstránil, keď správne označil účastníka na strane žalovaného ako Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR. Uviedol, že o zámenu účastníka nejde v prípadoch, ak sa v priebehu konania iba odstráni vada spočívajúca v neúplnom označení inak nepochybného účastníka. Znenia splnomocnenia udeleného advokátovi na zastupovanie v konaní proti žalovanému označenému ako Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky považoval za neopodstatnené. Záverom zdôraznil, že nesprávne označenie účastníka na strane žalovaného považoval súd len za procesnú vadu, ktorej odstránenie je možné a ku ktorej odstráneniu aj došlo a na ktorú mal súd; aj po zmene zákonného sudcu; prihliadnuť. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák.č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal podanou žalobou náhrady nemajetkovej ujmy v sume 200.000 eur spôsobenej mu výkonom verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobu odôvodnil tým, že k nesprávnemu výkonu verejnej moci, ktorým boli poškodené jeho práva, došlo nezákonnými rozhodnutiami Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní pod sp.zn. 5Er 1202/2006 a Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní pod sp.zn. 16CoE 2/2002, ktorého rozhodnutie bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 167/2008 zo dňa 25.09.2008 zrušené. Ako žalovaných pôvodne označil 1/ Ministerstvo spravodlivosti - SR, 2/ Okresný súd Veľký Krtíš a 3/ Krajský súd Banská Bystrica. Pasívnu legitimáciu žalovaného 1/ označeného ako Ministerstvo spravodlivosti - SR odôvodnil poukazom na § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., keď v mene štátu koná vo veci náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci Ministerstvo spravodlivosti SR. 6. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením zo dňa 27. 06. 2011 č.k. 16C/25/2010 - 65 vyzval súd prvej inštancie žalobcu aby, okrem iného, odstránil vady žaloby pokiaľ ide o označenie žalovaných s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. Písomným podaním zo dňa 16. 08. 2011 žalobca zobral žalobu späť v časti proti žalovanému 2/ - Okresný súd Veľký Krtíš a proti žalovanému 3/ - Krajský súd Banská Bystrica; poznamenal, že v uznesení súdu prvej inštancie nebolo bližšie špecifikované, v čom je potrebné opraviť označenie strán vzhľadom na všeobecný odkaz na zákon č. 514/2003 Z.z. a mal zato, že na strane žalovaného má vystupovať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. 7. V písomnom podaní zo dňa 13. 12. 2011 vo veci žiadosti o odstúpenie veci z dôvodu vhodnosti (č.l. 80) žalobca označil ako stranu žalovaného Slovenskú republiku - Ministerstvo spravodlivosti SR. Ďalej je zrejmé, že súd prvej inštancie na základe uvedeného opravil (ceruzkou) označenie žalovaného na č.l. 3 spisu, t.j. na pôvodne podanej žalobe zo dňa 07.01.2010, a to s odkazom na č.l. 80 tak, že žalovaný má byť označený ako SR - Ministerstvo spravodlivosti SR. Výzvou zo dňa 01. 08. 2012 (č.l. 99) opätovne vyzval súd prvej inštancie žalobcu, aby odstránil vadu v označení žalovaného vzhľadom na jeho rozdielne označenie strany žalovaného v jeho podaniach , na čo žalobca reagoval podaním zo dňa 08. 08. 2012 (č.l. 100), ktorým uviedol, že správne má byť označená strana žalovaného ako Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR. Z ďalšieho priebehu konania pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že následne sa pokračovalo v konaní so žalovaným Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, o čom svedčia výzvy súdu (napr. č.l. 130, 212, 238), podanie samotného žalovaného (č.l. 131), dožiadanie (č.l. 134) , uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4NcC 54/2013 - 224 zo dňa 24. 07. 2013, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 232/2013 zo dňa 12. 12. 2013. 8. Na pojednávaní dňa 08. 09. 2014 na otázku súdu prvej inštancie žalobca uviedol, že žalovanou stranou je Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, v zmysle podania zo dňa 08. 08. 2012, a pretože došlo v tomto smere len k odstráneniu nedostatkov v označení žalovaného na základe výzvy súdu, nepovažoval za potrebné podať návrh na zámenu strany žalovaného. 9. Súd prvej inštancie vychádzal zo správneho právneho názoru, že pasívne vecne legitimovaným subjektom je v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát, teda Slovenská republika, ktorý je nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci, má spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávnych vzťahoch a má spôsobilosť byť stranou v spore. Štát ako zodpovedný subjekt nezodpovedá za seba, ale za subjekt, ktorý spôsobil škodu; tým je orgán verejnej moci. Pretože štát zodpovedá za tieto orgány, ony samy nie sú subjektmi zodpovednostného vzťahu. Orgán uvedený v § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý koná v týchto prípadoch v mene štátu, nezodpovedá za škodu podľa tohto zákona, a preto nie je v týchto veciach nositeľom právnej povinnosti, a nie je teda ani pasívne legitimovaný. 10. Sporové konanie sa začína na základe žaloby, ktorá je procesným úkonom a obracia sa ňou žalobca na súd, aby o jeho veci autoritatívne rozhodol. Žaloba má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p. účinnom do 30.06.2016) obsahovať aj osobitné náležitosti (§ 79 ods. 1 O.s.p. účinnom do 30.06.2016). Existencia riadnej žaloby je základnou podmienkou pre začatie sporu, a preto súd v prvom rade musí skúmať, či žaloba spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Ak zistí, že žaloba nemá predpísané náležitosti, teda je neúplná alebo síce má požadované náležitosti, ale tieto, prípadne niektoré z nich, sú uvedené nepresne, neurčito alebo nezrozumiteľne, teda je nesprávna, je povinný vyzvať žalobcu na jej doplnenie alebo opravu. 11. V zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. účinnom do 30.06.2016 žalobca bol povinný v žalobe riadne označiť aj účastníkov konania tak, aby bolo nepochybné, kto je účastníkom konania, aby ho nebolo možné zameniť s niekým iným, a aby s ním mohol súd konať. Ak žaloba neobsahovala označenie účastníka konania, teda všetky údaje potrebné k jeho označeniu alebo ak bola žaloba v označení účastníkov konania neurčitá a nezrozumiteľná, t.j. ak obsahovala také označenie účastníka konania, ktoré neumožňovalo jeho presnú identifikáciu alebo ak bol zjavný vnútorný logický rozpor medzi jeho označením v žalobe a inými údajmi uvádzanými v žalobe, bol súd povinný pokúsiť sa také vady odstrániť postupom podľa ust. § 43 O.s.p.; za vadu tak bolo potrebné považovať aj prípady, keď označenie žalovaného nekorešpondovalo s popisom rozhodujúcich skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých mala vyplývať dôvodnosť nároku žalobcu vymedzeného v žalobnom petite. 12. V posudzovanej veci žalobca pôvodne označil v žalobe ako žalovaného 1/ štátny orgán Ministerstvo spravodlivosti - SR, podľa obsahu žaloby sa s poukazom na § 4 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z.; upravujúceho konanie príslušných orgánov v mene štátu; dovolával pasívnej legitimácie žalovaného 1/ a podľa popisu rozhodujúcich skutočností svoj nárok na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy opieral o zákon č. 514/2003 Z.z. 13. Vzhľadom na uvedený (vecný) logický rozpor/nesúlad medzi označením žalovaného 1/ s obsahom žaloby; z hľadiska vymedzenia rozhodujúcich skutkových okolností, keď zo skutkového odôvodnenia žaloby vyplýva označenie žalovaného 1/ ako orgánu konajúceho za štát; vyvolávajúci nezrozumiteľnosť žaloby a dôvodné pochybnosti o tom, kto má vystupovať ako žalovaný 1/, postupoval súd prvej inštancie správne, pokiaľ uznesením zo dňa 27.06.2011 (a následne aj výzvou zo dňa 01.08.2012) vyzval žalobcu na odstránenie tohto rozporu riadnym označením žalovaného postupom podľa ust. § 43 O.s.p. Žalobca tento nedostatok v označení žalovaného odstránil písomným podaním zo dňa 08.08.2012, čo aj konajúci súd rešpektoval, keď ďalej pokračoval v konaní so správne označeným žalovaným. Vzhľadom na uvedené neprichádzalo do úvahy pripustenie zámeny žalovaného postupom podľa § 92 ods. 4 O.s.p., keďže, ako správne argumentuje žalobca, nemôže ísť o zámenu strany žalovaného v prípade, keď sa v priebehu konania iba odstráni vada spočívajúca v jeho nesprávnom označení. Odvolací súd zhodne so žalobcom zastáva názor, že rozhodujúcim v tom smere, koho mienil žalobca označiť v spore ako žalovanú stranu, nemôže byť znenie splnomocnenia udeleného žalobcom na zastupovanie jeho advokátovi v tomto konaní. 14. So zreteľom na uvedené súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ v priebehu konania neprihliadol na to, že žalobca na jeho výzvu odstránil vadu v označení žalovaného tak, že ako žalovaného označil štát (Slovenskú republiku), zastúpený Ministerstvom spravodlivosti SR ako orgánom konajúcim v jeho mene, a za stavu, keď žalobca nepodal návrh na pripustenie zámeny na strane žalovaného, žalobu bez ďalšieho zamietol pre nedostatok pasívnej (vecnej) legitimácie na strane žalovaného za ktorého (naďalej) považoval Ministerstvo spravodlivosti SR. V dôsledku uvedeného pochybenia nemožno tento právny záver súdu prvej inštancie považovať za správny. 15. S poukazom na tieto nedostatky v procesnom postupe; ktoré nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom; dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie neprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uplatňovať jeho procesné právo opraviť vady žaloby, keď na jeho podania, ktorými odstránil súdom vytýkanú vadu, neprihliadol, čím porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces (fair process). 16. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám sporu odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý sa nimi buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je rovnako súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. 17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil podľa § 389 ods. písm. b/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP, v ktorom súd prvej inštancie; viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP); bude ďalej pokračovať v konaní proti žalobcom správne označenému žalovanému vecným prejednaním podanej žaloby a v novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).