Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/324/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231665 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110231665.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001 proti odporcovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 264,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/41/2010-197 zo dňa 14.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/41/2010-197 zo dňa 14.10.2014 v časti o zaplatenie 163,05 eur p o t v r d z u j e a vo zvyšnej časti istiny a časti úrokov z omeškania vo výške 8,50% zo sumy 264,47 eur od 10.09.2008 do zaplatenia a súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u j e a vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 264,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% zo sumy 264.47 eur od 10.09.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody, ktorú mu vznikla dňa 04.07.2008 v súvislosti s dopravnou nehodou na komunikácii D1 km: 459,300, spôsobenou motorovým vozidlom ečv: D. XXX D., ktorého prevádzkovateľ je poistený u odporcu. Dopravnou nehodou prišlo k poškodeniu zvodidiel s príslušenstvom a tým k škode na majetku navrhovateľa vo výške 484,21 eur. Odporca nerozporoval, že na komunikácii D1 v km: 459,30 prišlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobil vodič osobného motorového vozidla ečv: D. XXX R., poisteného u odporcu a navrhovateľovi bola spôsobená škoda na zvodidlách vo výške 484,21 eur. Po ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 05.09.2008 bolo navrhovateľovi poukázané poistné plnenie vo výške 219,74 eur s tým, že odporca z uplatneného nároku nepriznal navrhovateľovi náhradu za prestoje v sume vo výške 101,41 eur a opotrebenie poškodených zvodidiel predstavujúce sumu 163,05 eur, pričom mieru opotrebenia stanovil odporca v súlade s vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z.z. na 70%, čo zodpovedá sume 163,05 eur, ktorú sumu odpočítal od nároku uplatneného navrhovateľom. Navrhovateľ poukazujúc na § 9 ods. 1 a 6 z.č. 135/1961 Zb. uviedol, že je povinný závady v zjazdnosti pozemných komunikácií odstrániť bez prieťahov a uviesť zvodidlo do pôvodného stavu v súlade s STN, preto výmenou zvodidla nedošlo k jeho zhodnoteniu, ale k uvedeniu zvodidla do pôvodného stavu. Životnosť zvodidiel nie je žiadnym predpisom obmedzená, počas celej svojej existencie musia byť zvodidlá v 100% stave a spĺňať kritériá bezpečnosti cestnej premávky, mať vlastnosti vyžadovaného všeobecne právnymi predpismi a technickými predpismi, a preto navrhovateľ nemal možnosť voľby a bol povinný poškodenie odstrániť. Z vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh navrhovateľa, ktorý si plnil zákonnú povinnosť odstrániť bez prieťahov závady v zjazdnosti diaľnice, a to uvedením diaľnice do pôvodného stavu, čím zabezpečil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, je dôvodný. Odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo vykonané účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, a preto by nebolo spravodlivé, aby navrhovateľ ako poškodený znášal časť nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu a bol znevýhodnený voči škodcovi. Prvostupňový súd konštatoval, že za skutočnú škodu možno považovať aj náklady potrebné pre obstaranie novej veci, a to aj vtedy, ak tieto náklady prevyšujú cenu veci v dobe vzniku škody. Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to v uplatnenej výške od o dňa nasledujúceho po zaplatení časti poistného plnenia, t.j. od 10.09.2008 do zaplatenia. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne zdôvodnil poukazom na § 420, § 442 ods. 1, § 443, § 788 ods. 1, § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka. § 9 ods. 1 až 6, § 3d ods. 5 z.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ako aj § 4 ods. 2 a § 18 z.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a na ich úhradu zaviazal odporcu, ktorý nebol v konaní úspešný. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok zmenil a žalobný návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal navrhovateľa uhradiť odporcovi vzniknuté trovy konania. Odporca vo svojom odvolaní uviedol, že navrhovateľ si neuplatňoval nárok priamo od škodcu, v dôsledku konania ktorého mu vznikla škoda, ale od odporcu, s ktorým mal škodca podľa osobitného predpisu uzatvoreného poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, teda pri posudzovaní rozsahu plnenia, ktoré odporcu poukázal navrhovateľovi je potrebné prihliadať na § 4 ods. 2 písm. b) a § 5 ods. 1 písm. d) z.č. 381/2001 Z.z.. Pri stanovení výšky škody postupoval odporca v súlade s § 443 Občianskeho zákonníka berúc do úvahy mieru opotrebenia poškodených vecí. V prípade, ak by mieru opotrebenia nezohľadňoval, nebolo by možné hovoriť o cene veci v čase poškodenia. Ak sa pri náhrade škody vychádza z hodnoty veci v čase poškodenia, neznamená to, že poškodený dostane náhradu škody v takej výške, akú predstavuje cena novej veci, pretože takýmto spôsobom by sa navrhovateľ obohatil na úkor osoby zodpovedajúcej za spôsobenú škodu, najmä ak pri dopravnej nehode bola poškodená opotrebovaná vec. Výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase jej poškodenia len v prípade, ak pri vzniku škody bola poškodená celkom nová vec, pričom v prejednávanej veci nejde o tento prípad. Pri vynaložení určitej čiastky na opravu poškodenej veci je preto potrebné podľa odporcu, od tejto čiastky odpočítať čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu, a teda aj hodnote pred poškodením. Odporca poukázal na skutočnosť, že ako osoba zodpovedá poškodenému za samotné poškodenie veci, a nie za to aký je výsledok opravy poškodenej veci. Výška škody preto nemôže závisieť od toho, ako poškodený s poškodenou vecou naloží, či túto nechá opraviť alebo ju ponechá neopravenú, keďže ide o okolnosti, ktoré s konaním osoby zodpovednej za vznik škody a so škodovou udalosťou nesúvisia. Ak prvostupňový súd neprihliadol na mieru opotrebenia poškodenej veci, bol jeho postup podľa odporcu nesprávny. Za nesprávne považuje odporca aj priznanie nároku navrhovateľovi na úhradu tzv. prestojov vo výške 101,41 eur titulom ušlého zisku. Odporca poukázal na skutočnosť, že sa súd s týmto nárokom v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal, neuviedol dôvody, pre ktoré považuje nárok navrhovateľa za dôvodný, a preto v tejto časti považuje odporca rozsudok súdu za nepreskúmateľný. Odporca je názoru, že tzv. prestoje nie je možné považovať za ušlý zisk, pretože motorové vozidlá a zariadenia, ktoré navrhovateľ použil na odstránenie následkov vzniknutej dopravnej nehody neboli z jeho strany využívané pri inej podnikateľskej činnosti a ani v danom čase nemali vykonávať inú činnosť pre tretí subjekt na základe uzatvoreného zmluvné vzťahu medzi navrhovateľom a tretím subjektom. Ku obsahu odvolania sa vyjadril navrhovateľ svojim písomným podaním z 14.11.2014 a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil. Navrhovateľ sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa podľa, ktorého zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách predstavuje lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex generalis. Z § 9 ods. 6 citovaného zákona vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Navrhovateľ odkázal na konštantnú rozhodovaciu prax krajských súdov, ktorá preukazuje opodstatnenosť prednosti aplikácie špeciálnej právnej úpravy cestného zákona pred §§ 442 až 449 Občianskeho zákonníka, pričom nie je aplikovateľné ust. § 5 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Náhrada škody sa v tomto prípade neuplatňuje v režime Občianskeho zákonník, ale v režime § 9 ods. 6 cestného zákona. Podľa názoru navrhovateľa je zmyslom § 5 ods. 1 písm. d) o povinnom zmluvnom poistení ochrana pred povinnosťou plnenia nákladov navyše, t.j. takých, ktoré vzniknú z prejavu vôle poisteného, a ktoré by inak nahrádzať nemusel. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutia v analogických veciach, a to rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/145/2008, Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Co/255/2010 a sp.zn. 9Co/289/2009. Navrhovateľ upriamil pozornosť na § 9 ods. 1 z.č. 135/1961 Zb. podľa, ktorého ako správca pozemnej komunikácie nemal možnosť voľby, či poškodenú vec opraví sám, prípadne ponechá neoprávnený, alebo bol povinný vzniknuté poškodenie odstrániť. V predmetnom prípade je situácia špecifická v tom, že zvodidlá na diaľnici predstavujú bezpečnostný prvok a musia zodpovedať prísne nastaveným parametrom podľa právnych noriem, teda nie je možné pri uvádzaní komunikácie do pôvodného stavu použiť na opravu staré zvodidlá a opravu je možné vykonať len výmenou poškodených dielov za nové. K zlepšeniu úžitkových vlastností vymedzených zvodidiel oproti predchádzajúcemu stavu opravou neprišlo. Nárok na dopravné náklady považuje navrhovateľ za oprávnený náklad a skutočnú škodu, keďže bez účasti mechanizmov by sa oprava komunikácie nemohla vôbec uskutočniť. Dopravné náklady sa vzťahujú na mechanizmy, ktoré boli nevyhnutnou súčasťou pri odstraňovaní poškodenej komunikácie a účtujú sa na základe hodín, počas ktorých musel mechanizmus pracovať so zapnutým motorom. Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a včas (§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP) a v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v časti o zaplatenie 163,05 eur vecne správny a vo zvyšnej časti istiny a časti úrokov z omeškania je potrebné odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. písm. f) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd uvádza: Z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poisťovateľ povinnosť nahradiť za poisteného škodu, ktorá vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ak bol tento nárok uplatnený a preukázaný. Z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa uhrádza škoda, ktorá vznikla poškodením veci, pričom ide nielen o škodu na iných motorových vozidlách, ale aj o škodu spôsobenú na pozemných komunikáciách. Uhrádza sa skutočná škoda, ktorou je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti so škodnou udalosťou a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Prvostupňový súd správne dospel k záveru, že ustanovenie § 9 ods. 6 z.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách predstavuje lex specialis vo vzťahu ku všeobecným ustanoveniam §§ 442 a 443 Občianskeho zákonníka, ktorých aplikáciu týmto špeciálna právna úprava vylučuje. Povinnosť škodcu nahradiť náklady navrhovateľa vynaložené na odstránenie poškodenia zvodidiel, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, je potom priamo založená citovaným ustanovením zákona o pozemných komunikáciách. Na rozdiel od dotknutých ustanovení Občianskeho zákonníka, je škodca v prípade poškodenia zvodidiel , pri aplikácii zákona o pozemných komunikáciách povinný nahradiť náklady vynaložené na odstránenie poškodenia. V súvislosti s povinnosťami uloženými technickými normami nie je možné, aby navrhovateľ opravoval poškodené zvodidlá ich výmenou za také, ktoré svojou dobou užívania zodpovedajú veku a opotrebeniu poškodených zvodidiel a s odkazom na § 9 ods. 6 z.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách neprichádza zohľadnenie miery amortizácie v tomto prípade ani do úvahy. Odvolací súd preto prisvedčil ako vecne správnemu tomu záveru súdu prvého stupňa, ktorý v časti o zaplatenie 163,05 eur predstavujúcom odporcom tvrdenú amortizáciu, priznal navrhovateľovi nárok ako dôvodný. Pokiaľ ide o zaplatenie istiny 101,42 eur prvostupňový súd dospel k záveru, že aj v tejto časti je nárok navrhovateľa dôvodný, keď mu priznal žalovanú istinu v plnej výške, svoje závery však v tejto časti prvostupňový súd žiadnym spôsobom neodôvodnil. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v tejto časti sa domáhal navrhovateľ náhrady za využitie vlastných mechanizmov pri oprave poškodených častí zvodidiel, tzv. prestojov. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia. Súd vyhodnotením navrhovateľom predložených dôkazov síce dospel ku skutkovým zisteniam pokiaľ ide o výšku nároku uplatneného navrhovateľom , ale v odvolaní napadnutom rozhodnutí absentuje zrozumiteľný výklad právneho posúdenia súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení, ktorý spĺňal v plnej miere požiadavku § 157 Občianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia súdu nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Bude preto úlohou súdu prvého stupňa právne posúdiť svoje skutkové zistenia týkajúce sa časti istiny vo výške 101,42 eur a vyložiť svoje úvahy, ktorými sa spravoval a uviesť, ktoré právne predpisy aplikoval na zistený skutkový stav a s akými právnymi závermi, pričom pokiaľ bude posudzovať tzv. prestoje nárokované navrhovateľom ako ušlý zisk, bude potrebné, aby sa zaoberal splnením všetkých predpokladov vzniku nároku navrhovateľa na ušlý zisk. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie úroku z omeškania, poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že v tejto časti je výrok prvostupňového rozhodnutia nevykonateľný vzhľadom k tomu, že v ňom absentuje uvedenie periodicity, v ktorom priznal prvostupňový súd navrhovateľovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Odvolací súd sa stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa a ako vecne správnym rozhodnutím len v časti o zaplatenie 163,05 eur a v tejto v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil. Vo zvyšnej časti istiny a časti úrokov z omeškania je potrebné, aby súd svoje skutkové zistenia aj právne posúdil a svoje právne úvahy uviedol v odôvodnení rozhodnutia, neboli dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti a odvolací súd musel napadnuté rozhodnutie v tejto časti zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.