Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/39/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231665 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1110231665.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Ivony Hrčekovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545 o zaplatenie sumy 264,47 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34Cb/41/2010-249 zo dňa 20.6.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34Cb/41/2010-249 zo dňa 20.6..2017 mení tak, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 101,42 eur s príslušenstvom z a m i e t a . Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 101,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 10.9.2008 do zaplatenia. Súčasne priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 13.7.2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 264,47 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % z dlžnej sumy 264,47 eur od 10.9.2008 do zaplatenia. 3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom (prvým v poradí) č.k. 34Cb/41/2010-197 zo dňa 14.10.2014 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Na odvolanie žalovaného odvolací súd rozsudkom č.k. 1Cob/324/2014-225 zo dňa 14.4.2016 rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy vo výške 163,05 eur potvrdil a vo zvyšnej časti istiny 101,42 eur a v časti úrokov z omeškania rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 4. Prvoinštančný súd v ďalšom konaní v zmysel záverov odvolacieho súdu skúmal, či suma vo výške 101,41 eur za vzniknuté prestoje pri využití vlastných mechanizmov pri oprave poškodených častí zvodidiel predstavuje skutočne vzniknutú škodu alebo ušlý zisk, či žalovaný mal právo odpočítať z poistného plnenia túto sumu za vyúčtované prestoje, ktoré predstavujú výkon mechanizmov, ktorý bezprostredne súvisel s realizáciou odstraňovania následkov škody. 5. Konajúci súd dospel k záveru, že zvodidlá sú považované za súčasť komunikácie, pričom zobral do úvahy obsah a aplikáciu technických predpisov žalobcu pri postupe odstraňovania ich poškodenia (Smernica TP 07/2000). Pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu - vyúčtovanie prestojov v sume vo výške 101,41 eur vychádzal z ustanovenia § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb., ktoré je vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka právnym predpisom lex specialis, a preto má prednosť pred ustanoveniami o náhrade škody upravenej v Občianskom zákonníku (lex generalis). Súd zároveň pri posudzovaní predmetného nároku žalobcu vychádzal zo Smernice na údržbu diaľnic TP 07/2000 bod 3.7.1 písm. d), v zmysle ktorej zistené závady na diaľniciach sa evidujú a operatívne odstraňujú. 6. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobcovi vznikla skutočná škoda na základe vzniknutých prestojov ako pasívny výkon mechanizmov bezprostredne súvisiaci s realizáciou odstraňovania následkov poškodenia zvodidiel. Súd mal skutočnú škodu preukázanú záznamom prevádzke vozidla nákladnej dopravy ŠPZ R. XXX G. zo dňa 22.7.2008 - prestoj 6 hod., sadzba 206,30 Sk/6,84 eur, spolu: 1.255,80 Sk/41,70 eur, záznamom prevádzke vozidla nákladnej dopravy ŠPZ R. XXX G. zo dňa 22.7.2008 - prestoj 12 hod., sadzba 149,90 Sk/4,97 eur, spolu: 1.798,80 Sk/59,71 eur. Prvoinštančný súd mal v konaní preukázané, že žalobca si riadne splnil svoju zákonnú povinnosť zabezpečiť bezpečnosť, plynulosť cestnej premávky, ako aj zjazdnosť diaľnice, a to úplným odstránením následkov dopravnej nehody. 7. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi prináleží aj suma za vzniknuté prestoje vo výške 101,41 eur, ktorá predstavuje skutočnú škodu vyčíslenú za pasívny výkon dopravného mechanizmu bezprostredne súvisiacu s odstraňovaním následkov poškodenia zvodidiel, ktorej výšku žalobca preukázal reálne vynaloženými nákladmi. Ďalej uviedol, že prestoje nemožno považovať za ušlý zisk, nakoľko predstavujú účasť mechanizmov na odstraňovaní následkov škody, pričom ide o dobu, počas ktorej je účasť mechanizmu nutná, aj keď tento nevykonáva žiadnu aktívnu činnosť pri odstraňovaní následkov škody. Poukázal tiež na ustálenú judikatúry, podľa ktorej poškodenému sa má vykompenzovať majetková strata do tej miery, aby sa eliminovali všetky negatívne dôsledky spôsobené vznikom škody. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobe v danej časti vyhovel. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že nespochybňuje povinnosť, ktorú má žalobca uloženú cestným zákonom. Namietal však, že zo znenia právnych predpisov, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, nevyplýva, z akého konkrétneho dôvodu súd považoval nárok na tzv. prestoje za nárok, ktorý spĺňa atribúty nároku na náhradu škody. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neuviedol, v čom spočíva zmenšenie majetkového stavu žalobcu a aké majetkové hodnoty žalobca vynaložil na uvedenie do pôvodného stavu. Žalovaný prezentoval názor, podľa ktorého nárok uplatnený žalobcom nie je nárokom na náhradu škody, pretože nespĺňa právnou teóriou definované atribúty skutočnej škody ani ušlého zisku. Ďalej uviedol, že sám žalobca vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov upustil od pôvodného uplatnenia nároku na tzv. prestoje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. 9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 31.8.2017 uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného ohľadom uplatneného nároku za tzv. prestoje. Poukázal na relevantné rozhodnutia všeobecných súdov a uviedol, že prestoj je súčasťou dopravných nákladov, ktoré sú skutočnou škodou, ktorá žalobcovi vznikla pri odstraňovaní následkov dopravnej nehody. Žalobca zastával názor, že prvoinštančný súd správne posúdil predložené dôkazy a vec správne právne vyhodnotil, preto navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ak vecne správny potvrdil. 10. Žalovaný vo svojej replike zo dňa 19.10.2017 zotrval na svojich argumentoch uvedených v odvolaní. 11. Žalobca v písomnom stanovisku zo dňa 23.1.2018 poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie zo dňa 31.8.2017, pričom zotrval na svojich tvrdeniach. 12. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť a žalobu o zaplatenie sumy 101,42 eur s príslušenstvom zamietnuť. 14. Predmetom konania je po potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 34Cb/41/2010-197 zo dňa 14.10.2014 v časti sumy 163,05 eur odvolacím súdom nárok žalobcu na zaplatenie sumy 101,42 eur s príslušenstvom. 15. K uplatnenému nároku na náhradu za tzv. prestoje odvolací súd uvádza, že žalobca charakterizoval prestoj ako celkovú dobu, počas ktorej dopravný prostriedok alebo mechanizmus pri odstraňovaní prekážky alebo škody na diaľnici alebo na ceste stojí. 16. Motorové vozidlá resp. mechanizmy, ktoré žalobca pri odstraňovaní škody použil, patrili žalobcovi, preto mal odvolací súd za to, že „náklady“ za dobu, počas ktorej tieto mechanizmy pri odstraňovaní škody nepracovali, nemožno považovať za skutočnú škodu ani za ušlý zisk, nakoľko žalobca nepreukázal, že by tieto mechanizmy v čase, keď mali tzv. prestoje počas odstraňovania škody, mali pracovať inde pre tretiu osobu, ktorá by žalobcovi za túto prácu zaplatila. Súčasne nie je možné predpokladať, že pokiaľ by tieto mechanizmy neboli použité pri odstraňovaní dotknutej škody, žalobca by získal majetkovú hodnotu, ktorú si v tomto konaní uplatňuje ako náhradu za tzv. prestoje. Z dokladov založených žalobcom pritom súčasne vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi náklady za prácu a dopravu, ktorú si žalobca vyčíslil. 17. S poukazom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že žalobca v danej veci neosvedčil, že má hmotnoprávny nárok na zaplatenie sumy 101,42 eur z titulu „prestojov“, a preto odvolací súd, keďže išlo o nesprávne právne posúdenie veci, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 zmenil tak, že žalobcu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. 18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania právo, a to vzhľadom na pomerný úspech žalobcu v časti zaplatenia sumy 163,05 eur a pomerný úspech žalovaného v časti zaplatenia sumy 101,42 eur. 19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).