Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/237/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110234656 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110234656.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: ELAFINA, s.r.o. , Seberíniho 9, Bratislava, IČO: 36 685 275, zast.: Mgr. Katarína Bugáňová, advokát, Seberíniho 2, Bratislava proti žalovanému: KONTAKT A, s.r.o. Obchodná 52, Bratislava, IČO: 31 373 101, o zaplatenie 6.909,57 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 31Cb/46/2011-166 zo dňa 7.5.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 31Cb/46/2011-166 zo dňa 7.5.2015 p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 6.909,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 1.585,21 eur od 11.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 1585,21 eur od 11.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.585,21 eur od 11.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.585,21 eur od 11.4.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 123,34 eur od 1.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 140,34 eur od 3.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 116,59 eur od 4.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 98,74 eur od 29.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 89,32 eur od 1.7.2010 do zaplatenia. Súčasne žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 12.8.2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 6.909,57 eur spolu s príslušenstvom a trovami konania, titulom nájomnej zmluvy. Nárok odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. na dobu neurčitú, dňa 1.1.2010, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v k.ú. U. T.: U. - X. súp. č. XXXXXX v X.. V predmetnej zmluve si účastníci dojednali predmet a účel nájmu, dobu nájmu ako aj cenu nájmu a iné dojednania, pričom žalovaný si svoju povinnosť platiť dojednané nájomné a cenu služieb spojených s užívaním nebytových priestorov v celkovej výške 1.585,21 eur, vrátane DPH, počnúc mesiacom január 2010 a povinnosť uhradiť žalobcovi vynaložené telefónne náklady, počnúc mesiacom apríl 2010 neplnil, čím sa dostal zároveň i do omeškania. Žalovaný nezaplatil nedoplatok na nájomnom a na cene za služby a neuhradil náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s využívaním telefónnych liniek žalovaným, celkovo vo výške 6.909,57 eur. 3. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor s odôvodnením, že v účtovníctve neeviduje žiadne neuhradené záväzky voči žalobcovi, nepopiera však, že bol so žalobcom v obchodnom vzťahu, ale v období od februára do mája mu neboli žiadne faktúry doručené, a preto nemal dôvod vykonávať akékoľvek platby bez daňových dokladov. Ďalej uviedol, že si nie je vedomý svojej pasívnej legitimácie a žiadal, aby na nariadenom pojednávaní mu bolo umožnené predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd prvej inštancie prejednal vec a rozhodol v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a to v neprítomnosti strán sporu, ktoré mali doručenie predvolania riadne vykázané, pričom právna zástupkyňa žalobcu navrhla, aby súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti a žalovaný sa opätovne ospravedlnil z dôvodu jeho účasti na súdnom pojednávaní. Súd prvej inštancie neakceptoval žiadosť žalovaného na odročenie pojednávania z dôvodu, že vo veci bolo nariadených 7 pojednávaní, na ktoré sa vždy konateľ žalovaného ospravedlňoval z rôznych dôvodov a žiadal o odročenie pojednávania. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný nepreukázal existencie dôležitého dôvodu odročenia. Žalovaný mal dostatok času, aby sa k návrhu vyjadril a doložil do spisu listinné dôkazy, o ktoré opiera svoje tvrdenia. Súd prvej inštancie predmetné ospravedlnenie a to nedoloženie žiadnych podporných dokladov ohľadne neúčasti na pojednávaní vyhodnotil ako procesné obštrukcie, ktoré sledujú nedôvodné predlžovanie konania. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že odo dňa podania odporu, t.j. odo dňa 18.11.2010 neboli žalovaným predložené žiadne listinné dôkazy preukazujúce tvrdenia žalovaného uvádzané v odpore. 4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, poukázal na ust. § 261 ods. 2 a 6 Obchodného zákonníka, ďalej na ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., § 132 O.s.p., § 153 ods. 1 O.s.p., § 155 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., § 149 ods. 1 O.s.p. a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že bola v konaní jednoznačne preukázaná existencia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a to na základe riadne uzavretej nájomnej zmluvy, v ktorej si zmluvné strany dojednali predmet nájmu, výšku nájmu, vzájomné práva a povinnosti ako i ďalšie dojednania. Súd prvej inštancie mal tiež v konaní jednoznačne preukázané, že žalobca si splnil svoje povinnosti dojednané v predmetnej nájomnej zmluve, ale žalovaný príslušné dojednania porušil tým, že riadne neuhrádzal jednotlivé faktúry, čím sa zároveň dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Nestotožnil sa s námietkou nedostatku pasívnej legitimácie, nakoľko mal v konaní preukázanú existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a to riadnym uzatvorením nájomnej zmluvy. Celková dlžná čiastka uplatnená žalobcom pozostávala z dlžnej čiastky za prenájom nebytových priestorov, cenu za služby, cenu za prenájom telefónnych liniek a cenu za pripojenie na internet za obdobie od januára do apríla 2010 v celkovej výške 6.340,84 eur v súlade s predmetnou zmluvou a splátkovým kalendárom. Celková dlžná suma predstavuje čiastku 6.909,57 eur. 5. Súd prvej inštancie tiež zistil, že žalobca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť od spoločnosti Prvá garantovaná, a.s. na základe dobrovoľnej dražby zo dňa 5.12.2008. Na základe predmetnej dražby žalobca vstúpil do vzťahu medzi Prvou garantovanou, a.s. a žalovaným, ktorá so žalovaným mala uzatvorenú nájomnú zmluvu zo dňa 17.9.2008. Nakoľko vznikli medzi žalobcom a žalovaným po nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti spory ohľadne výšky nájomného, bola žalovanému daná výpoveď z nájmu nebytových priestorov a to pôvodným prenajímateľom dňa 27.11.2009 ku dňu 1.2.2010 a dňa 1.2.2010 došlo k uzatvoreniu zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi žalobcom a žalovaným. K námietke žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie sa súd prvej inštancie stotožnil s právnym názorom žalobcu, že žalovaný je pasívne legitimovaný, keď tento uzatvoril so žalobcom zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorú za žalovaného ako konateľ spoločnosti riadne podpísal a svoj podpis opatril pečiatkou spoločnosti žalovaného. Žalobca v súlade so zmluvou o nájme vystavil žalovanému faktúry - refakturácia hovorného v celkovej výške 568,73 eur v zmysle čl. 5 ods. 1 a to: faktúru č. 2010010007 na sumu 123,10 eur splatnú 29.1.2010, faktúru č. 2010030006 na sumu 140,34 eur splatnú 2.4.2010, faktúru č. 2010040003 na sumu 116,59 eur splatnú dňa 3.5.2010, faktúru č. 2010050003 na sumu 98,74 eur splatnú 28.5.2010, faktúru č. 2010060002 na sumu 89,32 eur splatnú 30.6.2010. Tiež mal súd prvej inštancie v konaní preukázané, že žalovaný predmetné faktúry prevzal, pričom prevzatie potvrdil svojim podpisom na jednotlivých faktúrach a z faktúry č. 2010050003 žalovaný i čiastočne plnil. 6. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj nárok na úhradu dohodnutého úroku z omeškania vo výške 0,05% denne, ktoré priznal od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr. 7. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný dňa 25.6.2015, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie namietal s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie pre nedostatok dôvodov, arbitrárnosť podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 8. V odvolaní zdôraznil, že jednotlivé faktúry, ktorých úhrada je predmetom tohto sporu neeviduje v účtovníctve a preto ani nemal dôvod vykonávať akékoľvek platby bez daňových dokladov. Zdôrazňuje, že mu postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď uviedol, že je síce pravdou, že bolo vytýčených viacero pojednávaní, avšak neprítomnosť na pojednávaniach bola riadne a z vážnych dôvodov vždy ospravedlnená, nikdy nebolo v úmysle žalovaného spôsobovať procesné obštrukcie. Má za to, že v danom prípade nebol daný dôvod postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov, resp. žalovaného. Uvádza, že spoločnosť žalovaného vždy ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní vážnymi dôvodmi, či už z dôvodu pracovnej neschopnosti štatutárneho orgánu alebo z dôvodu jeho pobytu mimo územia SR a vždy požiadal o odročenie pojednávania. Má za to, že na to, aby súd mohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti žalovaného neboli splnené zákonné dôvody. 9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 10. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 8.12.2016, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konanie začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu odvolacích dôvodov podľa § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie žalovaného je nedôvodné. 12. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. 13. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné. 16. Z podaného odvolania žalovaného vyplývajú dve odvolacie námietky a to skutočnosť, že žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve faktúry, ktorých úhrady sa žalobca domáha v tomto konaní, a že mu bola postupom súdu prvej inštancie odňatá možnosť konať pred súdom, pokiaľ súd pojednával v neprítomnosti žalovaného aj napriek jeho žiadosti o odročenie pojednávania a ospravedlneniu. 17. K druhej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zisťoval, či v danom prípade nedošlo k porušeniu základných práv strany sporu, teda prejednaniu veci v jeho neprítomnosti a odvolací súd dospel k záveru, že súd postupoval správne, keď dňa 9.2.2015 prejednal vec v neprítomnosti žalovaného podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že ospravedlnenie žalovaného a žiadosť o odročenie pojednávania nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti. Pokiaľ žalovaný chcel požiadať odročenie pojednávania zo závažného dôvodu, mal spolu so žiadosťou pripojiť relevantný doklad o tom, že bude pracovne odcestovaný v zahraničí, čo však neurobil. Odkaz na e-mailovú stránku, resp. telefonické oznámenie takýmto relevantným spôsobom ospravedlnenia nie je. Tiež takýmto dokladom nie je ani pripojený list nachádzajúci sa na č.l. 123 spisu (takýmto dokladom môže byť napr. letenka, resp. iný relevantný dôkaz). Nemenej dôležitá je aj tá skutočnosť, že v zásade celý obsah spisu tvoria zápisnice o odročení pojednávania, žiadosti o odročenie pojednávania, resp. ospravedlnenia strán sporu. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že až do vyhlásenia rozhodnutia súdom prvej inštancie dňa 9.2.2015 žalovaný nepripojil žiadny dôkaz o svojich tvrdeniach, ktoré uviedol v podanom odpore a následne bol v spore pasívny. Súd prvej inštancie správne zistil, že medzi stranami sporu bol preukázaný zmluvný vzťah na základe uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej na dobu neurčitú, s účinnosťou od 1.2.2010. Žalovaný sa vyjadril, že nepopiera, že bol so žalobcom v obchodnom vzťahu a tiež v podanom odpore, ktorý bol jediným jeho vecnoprávnym vyjadrením v spore uviedol, resp. namietal, že v období od februára do mája mu neboli doručené žiadne faktúry spojené s prenájmom a službami predmetných nebytových priestorov a teda nemal dôvod vykonávať akékoľvek platby bez daňových dokladov. Tu je potrebné zdôrazniť, že žalobca však nenamieta, že v rozhodnom období predmetné nehnuteľnosti neužíval a tiež nevyužíval služby, ktorých úhrady sa žalobca domáha v tomto konaní. 18. Ako vyplýva z čl. 5 uzatvorenej zmluvy medzi stranami sporu nájomné a cenu služieb sa nájomca zaviazal hradiť vždy k 10. dňu príslušného mesiaca podľa splátkového kalendára vystaveného prenajímateľom vždy na obdobie jedného roka. Samotná námietka žalovaného, že mu neboli doručené faktúry a preto nemal žiadny dôvod vykonávať akékoľvek platby vyhodnotil odvolací súd, tak ako i súd prvej inštancie za námietku irelevantnú, ničím nepodloženú, nespochybňujúcu právny nárok žalobcu na úhradu žalovanej pohľadávky. 19. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd sa v ďalšom obmedzil už len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne správne potvrdil. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. 21. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).