Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoKR/15/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110241945 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110241945.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: MURAT, s.r.o., Bratislavská 87, 902 01 Pezinok, IČO: 31 431 852, zast.: JUDr. Vojtech Horváth, advokát, Holubyho 35, 902 01 Pezinok, proti žalovanému: JUDr. PaedDr. Jozef Malich, Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, správca úpadcu Telemont, a.s., Trnavská cesta 102, P. O. BOX 88, 820 09 Bratislava 29, IČO: 35 824 620, zast.: Mgr. Ľuboš Jurčo, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o vylúčenie 527.012,84 eur zo súpisu majetku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 3 Cbi/69/2010 - 186 zo dňa 09.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 3 Cbi/69/2010 - 186 zo dňa 09.10.2014 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a . Žalovaný má právo na plnú náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom, prvým výrokom, súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu Telemont, a. s., Bratislava, IČO: 35 824 620, istinu 527.012,84 eur, druhým výrokom rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 457,86 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom, doručeným súdu dňa 19.10.2010, domáhal vylúčenia istiny 531.645,16 eur z konkurznej podstaty úpadcu Telemont, a.s., Trnavská cesta 102, Bratislava, IČO: 35 824 620 a náhrady trov konania. 3. Uznesením č. k. 3 Cbi/69/2010 - 89 zo dňa 17.10.2012 Okresný súd Bratislava I konanie v časti vylúčenia istiny vo výške 4.632,32 eur zastavil, nakoľko žalobca písomným podaním zo dňa 17.09.2012 zobral v uvedenej časti návrh späť s odôvodnením, že žalovaný dňa 07.03.2011 vydal žalobcovi časť tovaru nepatriaceho do konkurznej podstaty v hodnote 4.632,32 eur. Vzhľadom na uvedené, predmetom konania zostala istina vo výške 527.012,84 eur. 4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 4 K/36/2010 zo dňa 28.06.2010 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Telemont, a.s., Bratislava, IČO: 35 824 620, uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 2010/130 dňa 08.07.2010. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 09.07.2010. Za správcu úpadcu bol ustanovený JUDr. PaedDr. Jozef Malich, Bratislava 5. Žalobca a úpadca uzavreli Rámcovú zmluvu č. 0053/2006 zo dňa 01.04.2006, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Dodacie a obchodné podmienky zo dňa 01.01.2006. Podľa časti II. Predmet zmluvy: Predmetom plnenia - zmluvy je dodávka tovaru - káblový materiál a príslušenstvo, elektroinštalačný materiál, prístroje, svietidlá a svetelné zdroje, prípadne iný tovar špecifikovaný jednotlivými objednávkami alebo požiadavkami odberateľa, potvrdenými dodávateľom, v minimálnom ročnom finančnom objeme 10.000.000,- Sk a viac bez DPH a ceny obalov. Podľa časti IV. Dohodnuté podmienky predmetnej zmluvy bod. 1. Dodávateľ bude odberateľovi dodávať tovar a poskytovať služby podľa svojich dodacích a obchodných podmienok, pokiaľ nie je touto zmluvou dohodnutý odlišný postup. Podľa bodu 7. Iné: Vlastnícke právo k dodanému tovaru - finančný ekvivalent, prechádza na odberateľa až po jeho úplnom zaplatení. Kupujúci sa postará na svoje náklady, aby táto výhrada vlastníckeho práva platila voči tretím osobám. Odberateľ akceptuje toto vlastnícke právo aj keď s tovarom obchoduje ďalej a ďalej sa zaväzuje, že umožní dodávateľovi pri uplatnení tohto práva prístup k tovaru a nakladanie s ním. 6. Na základe uvedenej rámcovej zmluvy a v súlade s Dodacími a obchodnými podmienkami žalobcu, dodal žalobca postupne žalovanému káblový a elektroinštalačný tovar od augusta 2009 v celkovej hodnote kúpnej ceny 531.645,16 eur. Kúpnu cenu dodávok žalobca vyfakturoval 178 faktúrami, pričom štyri z týchto faktúr boli predmetom čiastočného späťvzatia a zastavenia konania. Hoci žalovaný od žalobcu tovar prevzal, jeho kúpnu cenu ani čiastočne nezaplatil. Prevzatý tovar použil na akciu SLOVAKIA RING. 7. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že nespochybňuje, že porušil svoju záväzkovú povinnosť a za dodaný tovar nezaplatil. Argumentoval však tým, že ak porušením zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného vznikla žalobcovi pred vyhlásením konkurzu pohľadávka, túto si mal riadne prihláškou prihlásiť do konkurzného konania. Peňažné prostriedky, ktoré obdržal žalovaný od SLOVAKIA RING s. r. o., nie sú za tovar žalobcu, ale za zhotovenie diela žalovaným. V odplate za vykonanie diela je obsiahnutá cena práce, cena aj iného tovaru, nielen vo vlastníctve žalobcu, réžia, atď.. 8. Súd prvej inštancie ďalej citoval ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, v spojitosti s ustanovením § 67 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 78 ods. 3 ZKR, ako aj ustanovenie § 153b ods. 1 a § 235b ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že úpadca spracoval tovar, ktorý podľa dohodnutej výhrady vlastníckeho práva v zmluve bol vo vlastníctve žalobcu. Úpadca sa podľa názoru súdu prvej inštancie mohol stať vlastníkom tovaru spracovaním tohto tovaru na novú vec v prípade, že by pôvodnému vlastníkovi (žalobcovi) zaplatil cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil, t. j. 527.012,84 eur ako peňažnej náhrady, ktorá má byť z konkurznej podstaty úpadcu vylúčená. Uviedol tiež, že keďže po vyhlásení konkurzu sa v sídle žalovaného nachádzal tovar žalobcu v celkovej hodnote 4.632,30 eur, tento tovar žalobcovi riadne vydal, lebo nebol jeho vlastníkom. Žalovaný teda časť nezabudovaného tovaru žalobcovi vydal, ale zároveň sa bráni vyplateniu finančného ekvivalentu za tovar zabudovaný. V danom prípade sa podľa názoru súdu prvej inštancie nejedná o výhradu vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom, ako uvádza žalovaný, ale o finančný ekvivalent zabudovaných hnuteľných vecí (tovaru). V neposlednom rade v tomto konaní nie je riešený vzťah žalovaného a SLOVAKIA RINGU, podstatná je len skutočnosť, že tovar bol reálne zabudovaný (spracovaný), a preto ho nemožno vydať, t.j. bol žalovanému dodaný a ten zaň musí zaplatiť. V žiadnom prípade sa nejedná o náhradu škody, ale o typické neplnenie povinností z obchodno-záväzkového vzťahu. Súd prvej inštancie preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení a ustálenej judikatúry žalobe vyhovel. 9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspechu účastníkov v konaní, tak ako špecifikoval na č. l. 10 rozsudku zo dňa 09.10.2014. 10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný s odôvodnením, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Odvolateľ uviedol, že nakoľko po vyhlásení konkurzu sa v jeho sídle nachádzal tovar žalobcu v celkovej hodnote 4.632,30 eur, tento tovar žalobcovi riadne vydal, lebo nebol jeho vlastníkom. K uvedenému tovaru bola riadne dohodnutá výhrada vlastníckeho práva, ktorý žalovaný uznáva, a preto bez ďalšieho tovar žalobcovi vydal. Namietal však, aby sa v konaní prejednávala existencia akejsi kvázi nasledujúcej, ďalšej výhrady vlastníckeho práva k „finančnému ekvivalentu“ v hodnote nezaplateného tovaru. Pokiaľ žalobcovi vznikla pohľadávka neplnením povinnosti zo záväzkového vzťahu, mal si túto pohľadávku v konkurze uplatniť prihláškou presne tak, ako si svoje pohľadávky, ktoré vznikli porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu prihlásili aj ostatní veritelia, napr. Tatra banka, a. s., Slovnaft, a. s., NOTE a. s., a podobne. Odvolateľ vytkol súdu prvej inštancie, že na posúdenie predmetnej veci aplikoval ustanovenie § 135 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko zastáva názor, že vyhlásením konkurzu sa musí prejednávaná právna vec podriadiť režimu, ktorý je regulovaný Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, ktorého základnou ideou je kolektívne uspokojenie veriteľov, prípadne individuálne uspokojenie zabezpečených veriteľov. Žalobca však v tomto konkurznom konaní postavenie zabezpečeného veriteľa nemá. Podľa názoru odvolateľa dojednaná doložka o výhrade vlastníckeho práva uvedená v čl. V. Rámcovej zmluvy, môže byť platná iba v časti, týkajúcej sa vlastníckeho práva k dodanému tovaru a nie k finančnému ekvivalentu v hodnote dodaného tovaru. Peniaze ako zákonné platidlo nie sú vecou určenou individuálne, ale len druhovo genericky. Súd prvej inštancie tým, že rozhodol, že žalobcovi patrí finančná náhrada, zvýhodnil žalobcu pred inými veriteľmi, keď mu poskytol inú možnosť uspokojenia svojej pohľadávky v konkurznom konaní. Uviedol tiež, že v Obchodnom vestníku č. 175/2010 zo dňa 10.09.2010 správca zverejnil súpis majetku podstát. V tomto súpise všeobecnej podstaty sa rozhodne nenachádzal rozpísaný tovar žalobcu vo výške 527.012,84 eur ani peňažná suma 527.012,84 eur, ale na strane 223 Obchodného vestníka č. 175/2009 sa nachádzala peňažná pohľadávka voči dlžníkovi SLOVAKIA RING v celkovej výške 632.213,39 eur ako súpis oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Tatra banka, a. s.. Súd prvého stupňa uvedené nebral do úvahy a akceptoval podanie vylučovacej žaloby po uplynutí 30 - dňovej lehoty (keď žaloba bola podaná dňa 19.10.2010) a navyše vo vzťahu k majetku, ktorý nebol zapísaný do súpisu majetku. Odvolateľ tiež považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania, pričom poukázal na ustanovenie § 100 ods. 2 písm. a/ ZKR, z ktorého vyplýva, že v konkurze nie je možné uspokojiť trovy konania účastníkov, okrem § 78 ods. 4 ZKR, kedy súd môže určiť, že trovy konania sú pohľadávkou proti podstate. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vedeného súdom prvej inštancie, ako aj náhradu trov odvolacieho konania. 11. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, a preto navrhol, aby odvolací súd jeho rozsudok potvrdil. Žalobca má za to, že predmetný rozsudok vychádza zo správnych skutkových zistení a zo správneho právneho posúdenia veci. Rozsudok je akceptovateľným spôsobom odôvodnený; súd prvej inštancie rešpektoval právo, konal v súlade so zmyslom a účelom dotknutej právnej úpravy a jeho rozsudok je spravodlivý. Žalobca odmietol žalovaným navrhovanú mechanickú, resp. formalistickú aplikáciu právneho predpisu bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného príslušnou právnou normou. Súčasne uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania. 12. Dňa 11.06.2015 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalovaného, prílohou ktorého bolo uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Cdo 2549/2010 zo dňa 29.08.2012, ktorý posudzoval obdobnú právnu vec, v ktorej je rovnako ako v prejednávanej veci žalobcom obchodná spoločnosť MURAT, s. r. o., Pezinok. 13. Predmetné podanie bolo zaslané žalobcovi s tým, že k uvedenému má možnosť vyjadriť sa v lehote 10 dní. 14. Žalobca sa k podaniu žalovaného vyjadril v tom smere, že žalovaným napadnutým rozsudok súdu prvej inštancie dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetnou záležitosťou, t. j. na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam s tým, že súdy SR nie sú viazané rozhodnutiami súdov iných štátov. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 379 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v spojení s ustanovením § 385 ods. 1 CSP, oboznámil sa s dokladmi na vec sa vzťahujúcimi, s dôkazmi vykonanými pred súdom prvého stupňa, s dôvodmi uvedenými v odvolaní ako aj s vyjadrením k odvolaniu a dospel k nasledujúcemu záveru. 16. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému správcovi úpadcu povinnosť vylúčiť zo súpisu podstaty úpadcu Telemont, a. s., Bratislava, IČO: 35 824 620, istinu 527.012,84 eur s odôvodnením, že úpadca spracoval tovar, ktorý bol podľa dohodnutej výhrady vlastníckeho práva v zmluve vo vlastníctve žalobcu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sa nejedná o výhradu vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom, ale o finančný ekvivalent zabudovaných hnuteľných vecí (tovaru). Za podstatnú považoval súd prvej inštancie skutočnosť, že tovar bol reálne zabudovaný (spracovaný), a preto ho nemožno vydať, t. j. bol žalovanému dodaný a ten zaň musí zaplatiť. 17. Základom argumentácie odvolateľa bolo tvrdenie, že pokiaľ porušením zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného vznikla žalobcovi pred vyhlásením konkurzu pohľadávka, túto si mal riadne prihláškou prihlásiť do konkurzu. Vyhlásením konkurzu sa musí prejednávaná právna vec podriadiť režimu, regulovaného Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii a dojednaná doložka o výhrade vlastníckeho práva uvedená v čl. V. Rámcovej zmluvy je platná iba v časti týkajúcej sa vlastníckeho práva k dodanému tovaru a nie k finančnému ekvivalentu v hodnote dodaného tovaru. 18. Odvolateľ tiež namietal, že žalobca podal žalobu po uplynutí 30 - dňovej lehoty v rozpore s ustanovením § 78 ZKR. 19. V prejednávanej veci je nesporné, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 4 K/36/2010 zo dňa 28.06.2010 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Telemont, a. s., Bratislava, IČO: 35 824 620. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 2010/130 dňa 08.07.2010. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 09.07.2010. Za správcu úpadcu bol ustanovený JUDr. PaedDr. Jozef Malich. 20. Žalobca sa svojim návrhom domáhal vylúčenia istiny 531.645,16 eur zo súpisu majetku úpadcu Telemont, a. s., Bratislava, IČO: 35 824 620 a náhrady trov konania, pričom argumentoval tým, že predmetný tovar sa nikdy nestal súčasťou majetku úpadcu vzhľadom na dohodu podľa bodu VII. uzatvorenej zmluvy a dodacích a obchodných podmienok, podľa ktorých vlastnícke právo k dodanému tovaru - finančný ekvivalent prechádza na odberateľa až po jeho úplnom zaplatení. 21. Podľa ustanovenia § 67 ZKR: 1) konkurzu podlieha: a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon 2) majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov. 22. Podľa § 78 ods. 3 ZKR, ten kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu musí tak urobiť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi, najneskôr do 30 dní od zverejnenia zápisu tohto majetku do súpisu v obchodnom vestníku. Neskôr môže právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu uplatniť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi len ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, i keď mal byť zapísaný s poznámkou v prospech neho. Ak sa právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu včas neuplatní, zanikne; právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu zanikne najneskôr rozvrhnutím výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. 23. Právo na podanie vylučovacej žaloby tretej osobe vzniká momentom zápisu sporného majetku (resp. akéhokoľvek majetku, o ktorom tretia osoba tvrdí, že má k nemu právo vylučujúceho zo zápisu) do súpisu. Zápis sporného majetku do súpisu je tou právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje vznik subjektívneho práva tretej osobe na podanie vylučovacej žaloby, pričom je právne irelevantné, či zápis bol zverejnený v obchodnom vestníku (Ďurica M., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár, Bratislava, C.H.BECK 2012, 548 a 549s.). Musí ísť o vec zapísanú do súpisu majetku úpadcu, ktorá je konkrétna a presne individualizovaná. 24. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou odvolateľa, že právna úprava vyplývajúca z ustanovenia § 78 zákona č. 7/2005 Z. z. v platnom znení, neumožňuje veriteľovi, ktorého majetok nebol do súpisu majetku zapísaný, domáhať sa vylúčenia veci, keďže neexistuje majetok, ktorý by sa mohol z konkurznej podstaty vylúčiť a na druhej strane, pokiaľ taký majetok neexistuje, tak nie je ani možné vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu istinu v požadovanej výške 527.012,84 eur. 25. Uvedený záver je súladný s rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 2549/2010 zo dňa 29.08.2012 o vylúčenie náhradného peňažného plnenia zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, vydanom v dovolacom konaní, kde Najvyšší súd ČR okrem iného uviedol, že „Časť dodaného tovaru, ktorého cena zostala nezaplatená, neskorší úpadca zabudoval do stavby tretieho subjektu. Správca konkurznej podstaty túto časť tovaru nezapísal do konkurznej podstaty. Ak nebol v posudzovanom prípade predmetný majetok zapísaný v konkurznej podstate, prípadne nedošlo k získaniu náhradného peňažitého plnenia speňažením tohto majetku z konkurznej podstaty, nemôže sa žalobca úspešne domáhať ani vylúčenia tohto majetku, prípadne peňažného plnenia zo súpisu majetku konkurznej podstaty. Vylučovacou žalobou je síce možné sa domáhať vylúčenia náhradného peňažného plnenia získaného správcom, za speňažený majetok z konkurznej podstaty, to však platí len vtedy, ak ide o peňažné plnenie získané speňaženým veci spísanej predtým do konkurznej podstaty.“ 26. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za vhodné poukázať na uznesenie č. k. 2 CoKR/95/2010 - 54 zo dňa 24.01.2011, ktorým odvolací Krajský súd v Bratislave zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 3 Cbi/69/2010 - 39 zo dňa 16.11.2010 v prejednávanej veci tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol, pričom dospel k záveru, že súd prvej inštancie pochybil, keď nariadil viesť na osobitnom účte finančné prostriedky vo výške 531.645,16 eur získané od dlžníka SLOVAKIA RING s. r. o. a zakázal žalovanému s týmito finančnými prostriedkami nakladať, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I medzi žalobcom a žalovaným o vylúčenie istiny 351.645,16 eur z konkurznej podstaty. Spájať finančné prostriedky získané od dlžníka SLOVAKIA RING s. r. o. s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému nie je možné, pretože ide o iný záväzkový vzťah. Okrem toho finančné prostriedky nie sú reálne existujúce v podobe, v akej boli prípadne vložené na účet žalovaného. Nie sú teda v tejto podobe ani súčasťou konkurznej podstaty. Peniaze ako zákonné platidlo nie sú vecou určenou individuálne, ale len druhovo - genericky. 27. Rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 1005/2003 zo dňa 13.12.2005, podľa ktorého: V právnej teórii ani v súdnej praxi nie je pochýb o tom, že predmetom vylučovacej žaloby môže byť aj peňažné plnenie; to však bez ďalšieho platí len vtedy, ak ide o náhradné peňažné plnenie získané správcom konkurznej podstaty za speňažený majetok z konkurznej podstaty, ktorý by inak sám bol (mohol byť) predmetom vylučovacej žaloby. „V právnej teórii rovnako nie je pochýb o tom, že vecou v právnom zmysle sú aj peniaze ako zákonné platidlo. Ide o veci určené druhovo (ktoré sa neurčujú počtom platidiel, ale počtom peňažných jednotiek týmito platidlami vyjadrenými). Mysliteľné však je aj jednotlivé určenie peňazí (napr. úschova bankoviek určených ich číslami, mince v zbierke a podobne). Rovnako tak sa však nepochybuje o tom, že ochranu vlastníckeho práva k peniazom proti tomu, kto ich neoprávnene zadržuje, možno vlastníkovi priznať len vtedy, ak ide o peniaze jednotlivo určené, individualizované a tým, ako sú označené v majetku toho, kto ich vlastníkovi zadržuje, rozpoznateľné.“ 28. Na situáciu, ktorá je predmetom prejednávaného sporu, reagoval aj zákonodarca v ustanovení § 45a - výhrada vlastníctva a finančný leasing - Zákona o konkurze a reštrukturalizácii s účinnosťou od 01.01.2016, kde podľa odseku 4, ak sa vec prevzatá podľa odseku 2 (t. j. vec, ktorú úpadca pred vyhlásením konkurzu kúpil a prevzal s výhradou vlastníctva bez toho, aby k nim nadobudol vlastnícke právo), u úpadcu nenachádza, možno nároky v konkurze uplatňovať len prihláškou. Podľa komentára k tomuto ustanoveniu (Ďurica, M., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár, II. vydanie, Bratislava; C. H. BECK 2015, 496s., ustanovenie odseku 4 upravuje práva predávajúceho, ak sa vec nenachádza u úpadcu. V tomto prípade si veriteľ môže voči úpadcovi uplatňovať svoje práva len prihláškou. Bez ohľadu na to, kedy veriteľovi pohľadávka vznikla, nemôže sa uplatňovať ako pohľadávka proti podstate. Takáto pohľadávka môže predstavovať napríklad právo na zaplatenie ceny alebo právo na náhradu škody. 29. Odvolaciemu súdu sú známe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave ako prvostupňového súdu (č. k. 56 Cbi/135/2001 zo dňa 27.10.2004) a Najvyššieho súdu SR (č. k. 5 Obdo 50/2005 zo dňa 16.08.2006), prípadne Krajského súdu v Košiciach, ktoré sú obsahom spisu a prílohou podania žalobcu. Tieto rozhodnutia sú však staršieho dáta a pre rozhodnutie odvolacieho súdu nie sú záväzné, pričom vec bola posúdená podľa ust. Občianskeho zákonníka a nie podľa ust. Zákona o konkurze a vyrovnaní ako zákona lex specialis upravujúceho vzťahy medzi účastníkmi konkurzného konania. 30. K námietke žalovaného, že žaloba bola podaná po uplynutí 30 - dňovej lehoty, stanovenej v ustanovení § 78 ods. 3 ZKR, odvolací súd udáva, že nakoľko správca zverejnil súpis majetku podstát v Obchodnom vestníku dňa 10.09.2010 a žalobca podal žalobu o vylúčenie istiny 531.645,16 eur na okresnom súde dňa 19.10.2010, t. j. až po 39 dní, je táto námietka žalovaného dôvodná. 31. Odvolací súd prejednal a rozhodol vec vychádzajúc z princípu právnej istoty ako východiskového princípu základných princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované aj interpretované právne normy Civilného sporového poriadku. V súlade s princípom právnej istoty odvolací súd poukazuje na vyššie uvedenú judikatúrnu líniu pri posudzovaní nároku, aký je posudzovaný v prejednávanej veci totožného žalobcu (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 2 CoKR/95/2010 zo dňa 24.11.2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 2549/2010 zo dňa 29.08.2012). Pri preskúmavaní veci odvolací súd nenašiel žiadnu oporu v tvrdeniach žalobu, ktorými by bolo možné argumentovať a vyššie uvedené závery právne vyvrátiť, prípadne sa od nich odkloniť, preto napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 32. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 33. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má právo na plnú náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 34. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).