Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/39/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110247490 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110247490.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: N.. L. Ď., X. V. XX, X., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 30. septembra 2014, č.k. 15C/160/2010-43, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 145,28 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 33.300 eur, podľa zák. č. 514/2003 Z.z.; a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na to, že žalobca svoju žalobu o náhradu škody vo výške 145,28 eur a nemajetkovej ujmy v sume 33.300 eur, podľa zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podal dňa 06.12.2010, proti žalovanému označenému ako Ministerstvo spravodlivosti SR, sídlom Župné námestie 11, Bratislava, a preto ho; keď z citovaného zákona nepochybne vyplýva, že za škodu zodpovedá štát (Slovenská republika) za ktorý koná príslušný ústredný orgán štátnej správy; uznesením zo dňa 7.2.2013, č.k. 15C/160/2010-15, vyzval na odstránenie vád návrhu. Na výzvu súdu žalobca písomným podaním zo dňa 8.3.2013, doručeným dňa 11.3.2013, označil ako účastníka na strane žalovaného v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.z. Slovenskú republiku - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava. Následne však uznesením zo dňa 18.2.2014, č.k. 15C/160/2010-29, pripustil súd prvej inštancie zámenu účastníka na strane odporcu podľa § 92 ods. 4 O.s.p. tak, že namiesto doterajšieho odporcu Ministerstvo spravodlivosti SR do konania vstúpila Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR. Zdôraznil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca sa o škode dozvedel doručením oznámenia o prešetrení sťažnosti ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou pod č.: ÚVTOS- sť-5/11-2009 zo dňa 10.02.2009, ani to, že dňa 31.05.2010 podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstve spravodlivosti SR, ktoré tento nárok neuznalo. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 1, § 3 ods.1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. c/, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 a § 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z.z, o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a dospel záveru, že podanej žalobe nemožno vyhovieť, nakoľko žalovaný v konaní dôvodne vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatnených nárokov. Poukázal na to, že trojročná premlčacia doba uplatnených nárokov v zmysle ust. § 19 citovaného zákona začala plynúť dňa 10.02.2009, plynula až do 31.05.2010, t.j. 15 mesiacov a 21 dní, a ďalej od 01.06.2010, pričom jej zostávajúca časť (20 mesiacov a 9 dní) uplynula dňa 10.02.2013. Preto, keď uplatneniu nárokov na súde zo strany žalobcu došlo v súlade s § 1 v spojení s § 3 ods.1 písm. d/ zák. č. 514/2003 Z.z. až jeho písomným zo dňa 8.3.2013; doručeným súdu dňa 11.3.2013; stalo sa tak po márnom uplynutí premlčacej doby (§ 100 ods. 1 veta posledná Občianskeho zákonníka, v spojení s § 25 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z.). Vzhľadom na uvedené, s prihliadnutím sa skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania dôvodne vzniesol námietku premlčania, dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť; s tým, že s poukazom na zásadu hospodárnosti a účelnosti konania sa vecnou opodstatnenosťou podanej žaloby už nezaoberal. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak žalovanému ich náhradu nepriznal, keď mu v konaní žiadne nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku označenia žalovaného a konanie zaťažil vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vytýkal súd prvej inštancie, že uznesením zo dňa 18.2.2014, č.k. 15C/160/2010-29 pripustil zámenu účastníkov konania podľa § 92 ods. 4 O.s.p. (tak, že namiesto ministerstva do konania vstupuje štát) napriek skutočnosti, že z textu podanej žaloby bolo zrejmé, že žalobu nepodal proti Ministerstvu spravodlivosti, ale proti štátu, a napriek tomu, že návrh na pripustenie zámeny účastníkov na strane žalovaného nikto nepodal. Poukázal na to, že prvoinštančný súd takto postupoval v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.4.1994, sp. zn. 4Cdo/11/1994, podľa ktorého o zámenu účastníkov nejde, ak sa v priebehu konania iba odstráni vada spočívajúca v neúplnom označení inak nepochybného účastníka konania. V dôsledku tohto nesprávneho postupu podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne posúdil i dôvodnosť námietky premlčania vznesenej žalovaným a pochybil, keď túto vyhodnotil ako opodstatnenú a z tohto dôvodu žalobu zamietol. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák.č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol podanú žalobu ako nedôvodnú vychádzajúc zo zistenia, že proti pasívne vecne legitimovanému žalovanému - Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR; ktorý vzniesol námietku premlčania; žalobca svoje nároky uplatnil až po márnom uplynutí premlčacej doby, nakoľko za riadne uplatnenie nárokov treba považovať až písomné podanie žalobcu doručené dňa 11.3.2013, ktorým na výzvu súdu, resp. uznesenie zo dňa 7.2.2013, č.k. 15C/160/2010-15, upresnil označenie žalovaného. 6. Odvolací súd však; vychádzajúc z obsahu spisu v danej veci; dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie, a na to nadväzujúce právne posúdenie otázky premlčania uplatnených nárokov súdom prvej inštancie, nie je správne. 7. Správne súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca sa o škode dozvedel doručením oznámenia o prešetrení sťažnosti ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou pod č.: ÚVTOS-sť-5/11-2009 zo dňa 10.02.2009, ani to, že dňa 31.05.2010 podal žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstve spravodlivosti SR, ktoré tento nárok neuznalo. Zároveň z listín, ktoré sú obsahom spisu vyplýva, že trojročná premlčacia doba v prípade nárokov žalobcu začala plynúť najskôr dňa 11.2.2009, v období od 1.6.2010 do 30.11.2010, s poukazom na ust. § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z., neplynula, a preto k jej uplynutiu mohlo dôjsť najskôr v auguste v roku 2012; a nie je preto správny ani záver súdu prvej inštancie, že k uplynutiu premlčacej doby došlo dňom 10.2.2013. 8. Súd prvej inštancie však najmä nesprávne ustálil okamih, kedy žalobca uplatnil svoje nároky na súde, ktorý má z hľadiska posúdenia dôvodnosti námietky premlčania vznesenej žalovaným rozhodujúci význam. 9. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry treba pre účely premlčania považovať nárok za riadne uplatnený na súde aj v prípade, ak je uplatnený žalobou, ktorá vykazuje vady, pokiaľ žalobca v konaní riadne pokračuje, t.j. vady žaloby odstráni v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, v súlade s výzvou, resp. uznesením súdu vydaným podľa ust. § 43 O.s.p. (porov. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci 4Cz 8/1976, ÚS ČR vo veci II. ÚS 182/2001) 10. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že; ako na to správne poukazuje aj žalobca v podanom odvolaní; nejde o zámenu účastníkov, ak sa v priebehu konania iba odstráni vada spočívajúca v neúplnom označení inak nepochybného účastníka konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.4.1994, sp. zn. 4Cdo/11/1994). 11. Zo spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že žalobca v pôvodne podanej žalobe označil ako žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR. Je však celkom zrejmé, že nakoľko z textu žaloby vyplýva, že žalobca svoje nároky od počiatku uplatňuje proti štátu; hoci ako žalovaného nesprávne označil Ministerstvo spravodlivosti SR, teda orgán konajúci za štát; išlo o vadu žaloby, ktorú bolo potrebné odstrániť. Rovnako uvedené vyhodnotil i súd prvej inštancie, ktorý žalobcu uznesením zo dňa 7.2.2013, č.k. 15C/160/2010-15, vyzval na opravu žaloby, resp. uvedenie označenia žalovaného do súladu so zák. č. 514/2003 Z.z. 12. Za daného stavu potom nemožno považovať za správny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý napriek skutočnosti, že žalobca písomným podaním doručeným dňa 11.3.2013 na výzvu súdu iba odstránil vadu žaloby týkajúcu sa označenia žalovaného; pričom nepodal návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania; uznesením zo dňa 18.2.2014, č.k. 15C/160/2010-29, pripustil zámenu účastníka na strane odporcu podľa § 92 ods. 4 O.s.p. tak, že namiesto doterajšieho odporcu Ministerstva spravodlivosti SR do konania vstupuje štát. Takýto postup a rozhodnutie súdu prvej inštancie; ktorým do konania pripustil vstup účastníka v tomto procesnom postavení už vystupujúceho; treba považovať za zmätočný a bez právneho významu pre posúdenie okamihu uplatnenia nárokov žalobcu na súde. 13. V nadväznosti na uvedené; keď je nepochybné, že žalobca svoje nároky od počiatku uplatňuje proti štátu (Slovenskej republike); je nesprávny i záver súdu prvej inštancie, že žalobca proti pasívne vecne legitimovanému žalovanému svoje nároky uplatnil až písomným podaním doručeným dňa 11.3.2013. Naopak, jeho nároky treba považovať za uplatnené už podaním žaloby, doručenej súdu dňa 6.12.2010; teda bezprostredne po uplynutí zákonnej 6-mesančej lehoty žalovaného na predbežné prerokovanie predmetných nárokov; a preto je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že námietka premlčania bola žalovaným vznesená opodstatnene, z ktorého dôvodu je potrebné podanú žalobu zamietnuť. 14. Je preto zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku premlčania uplatnených nárokov, a preto, keď (inak správne v súlade so zásadou hospodárnosti konania) žalobu zamietol bez toho, aby v konaní vykonal riadne dokazovanie a vecne sa zaoberal otázkou vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu a nemajetkovú ujmu uplatnenú žalobcom; odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom spor riadne prejedná; vychádzajúc zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) ohľadne nedôvodne vznesenej námietky premlčania; na základe skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním meritórne posúdi vecnú opodstatnenosť podanej žaloby, spor právne posúdi a rozhodne vo veci samej. 15. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).