Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoKR/44/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111200738 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111200738.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: JUDr. PaedDr. Jozef Malich, Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, správca úpadcu Telemont, a.s. v konkurze, Trnavská cesta 102, 820 09 Bratislava, IČO: 35 824 620, zast.: Mgr. Ľuboš Jurčo, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v konaní o určenie pohľadávky vo výške 2.169,10 eur za pohľadávku proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 2 Cbi/2/2011 - 86 zo dňa 25.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 2 Cbi/2/2011 - 86 zo dňa 25.11.2013 potvrdzuje. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že pohľadávka žalobcu v sume 2.169,10 eur je v konkurznom konaní 4K/36/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I, týkajúcom sa úpadcu Telemont, a.s., Trnavská cesta 102, P.O.BOX 88, 820 09 Bratislava 29, IČO: 35 824 620, pohľadávkou proti podstate a bude uspokojená z konkurznej podstaty úpadcu. Zároveň žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že pôvodný žalobca Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, IČO: 30 807 484, sa domáhal žalobou doručenou súdu dňa 13.01.2011 určenia právneho dôvodu pohľadávky vo výške 2.169,10 eur titulom uplatnenia popretej pohľadávky, ktorá vznikla výplatou dávok garančného poistenia. Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 4K/36/2010 zo dňa 28.06.2010 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a za správcu konkurznej podstaty ustanovil žalovaného. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že pôvodný žalobca v zmysle ust. § 148 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSP) vyplatil za úpadcu dávky garančného poistenia, čím sa úpadca ako zamestnávateľ stal dlžníkom pôvodného žalobcu a pôvodný žalobca veriteľom úpadcu. Žalobca v zákonnej lehote uplatnil voči úpadcovi u žalovaného pohľadávku v celkovej výške 2.169,10 eur spočívajúcu vo vyplatených dávkach garančného poistenia. Žalovaný poprel pohľadávku žalobcu v celej výške z dôvodu, že pohľadávka nevznikla po vyhlásení konkurzu a nepovažuje ju za pohľadávku proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 1, 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR). 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že základnou a jedinou spornou otázkou medzi účastníkmi bolo, či pohľadávka z titulu vyplatenia garančného poistenia je pohľadávkou proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 1, 2 ZKR. 4. Žalovaný poprel pohľadávku žalobcu z dôvodu, že si túto mal uplatniť prihláškou v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu ako podmienenú pohľadávku, nakoľko sa netýka správy ani speňažovania majetku, ktorý podlieha konkurzu, a teda nie je pohľadávkou proti podstate. 5. Žalobca vo vzťahu k argumentácii žalovaného o tom, že pohľadávka žalobcu je podmienenou pohľadávkou v zmysle ust. § 28 ZKR uviedol, že súčasťou prihlášky podmienenej pohľadávky je vyhlásenie veriteľa o evidencii pohľadávky v účtovníctve. Pôvodný žalobca však nemal možnosť určiť výšku pohľadávky, ani okruh osôb, ani účtovne preukázať pohľadávku, a teda by musela byť správcom ako prihlásená podmienená pohľadávky popretá, ako aj všetky ostatné pohľadávky, ktoré vznikli a vzniknú titulom vyplatenia dávok garančného poistenia. 6. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 2 písm. d/, § 12, § 18 ods. 3, § 148 ods. 3 ZSP, ako aj s poukazom na ust. § 87 ods. l, 2, 3 a 7 ZKR uviedol, že sa pri rozhodnutí vo veci stotožnil s názormi Najvyššieho súdu SR, keď konštatoval, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého ust. § 87 ods. 1, 2 obsahuje taxatívny výpočet pohľadávok voči podstate. Vyslovil názor, že v ustanovení § 87 ods. 2 ZKR po texte „pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu“ nasleduje spojka „ako“, z čoho možno usudzovať, že v tomto ustanovení sú pohľadávky proti podstate uvedené príkladmo a ZKR nevylučuje možnosť považovať v zmysle tohto ustanovenia za pohľadávky proti podstate aj iné pohľadávky. Keďže pohľadávka pôvodného žalobcu vznikla z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia po vyhlásení konkurzu, konajúci súd mal za to, že je pohľadávkou voči podstate. S poukazom na uvedené konajúci súd vyhodnotil aj argumentáciu žalovaného, že pohľadávka žalobcu je ako budúca pohľadávka podmienenou pohľadávkou a mala byť teda uplatnená v zmysle ust. 29 ZKR ako účelovú a nedôvodnú. 7. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bolo uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 08.07.2010 a dávky garančného poistenia boli pôvodným žalobcom vyplatené zamestnancom úpadcu dňa 07.12.2010, a teda pohľadávka z nich vyplývajúca vznikla po vyhlásení konkurzu a je v zmysle ust. § 87 ZKR pohľadávkou proti podstate. 8. Námietku žalovaného o nedostatku právomoci súdu konať v prejednávanej veci vyhodnotil tiež ako účelovú a nedôvodnú s konštatovaním, že právo žalobcu žalovať žalovaného vyplýva priamo zo zákona (§ 32 ods. 6 ZKR), a teda konanie nemožno kvalifikovať ako nezákonný zásah súdu do prebiehajúceho konkurzného konania úpadcu. 9. S poukazom na uvedené a skutočnosť, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť svojho postupu pri popretí pohľadávky, mal súd prvej inštancie za to, že žalobca v celom rozsahu žalovaného nároku uniesol dôkazné bremeno, čím preukázal celý nárok a žalobe 10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný proti výroku I v celom rozsahu, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. V odvolaní uviedol, že konkurzné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, v ktorom sa uspokojujú pohľadávky veriteľov úpadcu, na ktorého majetok súd vyhlásil konkurz. Nevyhnutým predpokladom pre uspokojenie pohľadávky je prihlásenie pohľadávok. Z tohto aspektu ZKR pozná dve skupiny pohľadávok. Prvú skupinu pohľadávok tvoria pohľadávky, ktoré sa uplatňujú v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihláškou na súde a u správcu. V prvom rade ide o pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu. Ďalej sa touto formou a v tejto lehote prihlasujú aj podmienené pohľadávky, t. j. také pohľadávky, ktorých vznik je viazaný na splnenie podmienky a budúce pohľadávky, ktoré síce do vyhlásenia konkurzu nevznikli, ale sa musia prihlasovať v stanovenej lehote formou prihlášky na súde a u správcu. Poukázal na ust. § 28 ods. 4 ZKR, z ktorého vyplýva, že budúce pohľadávky voči úpadcovi si uplatňujú aj ručitelia, spoludlžníci, záložcovia úpadcu a ďalšie osoby, ktorým vznikne po vyhlásení konkurzu pohľadávka voči úpadcovi, ak budú za neho plniť záväzok. Druhú skupinu pohľadávok tvoria pohľadávky proti podstate, ktoré sa uplatňujú len u správcu konkurznej podstaty a pre ktoré zákon nestanovuje žiadne osobitné formálne a obsahové náležitosti a ani presnú lehotu na ich uplatnenie. Pohľadávky proti podstate sú definované vecne a časovo. Podľa § 87 ods. 1 ZKR medzi pohľadávky proti podstate patria všetky pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, pokiaľ vznikli v súvislosti so správou a speňažovaním toho majetku, ktorý podlieha konkurzu. Pohľadávkami proti podstate podľa tohto ustanovenia výslovne nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou. Podľa § 87 ods. 2 ZKR medzi pohľadávky proti podstate patria ďalej pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú určené taxatívnym výpočtom, ZKR sem zaraďuje dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. 11. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca podľa § 148 ods. 3 ZSP vyplatením dávky garančného poistenia zamestnancom žalovaného po vyhlásení konkurzu sa stal veriteľom žalovaného. Táto pohľadávka veriteľovi vznikla až po vyhlásení konkurzu. Bol toho názoru, že napriek tomu, že pohľadávka žalobcu vznikla po vyhlásení konkurzu, netýka sa správy a ani speňažovania majetku, ktorý podlieha konkurzu. Rovnako nepatrí medzi pohľadávky proti podstate, ktoré sú uvedené v taxatívnom výpočte § 87 ods. 1 a 2 ZKR a nejde ani o ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Pohľadávku žalobcu z titulu vyplatenia dávky garančného poistenia ZKR neprehlasuje ani v inom ustanovení za pohľadávku proti podstate. Z týchto dôvodov nie je možné uvedenú pohľadávku považovať za pohľadávku proti podstate. Ide o podmienenú budúcu pohľadávku v zmysle § 28 ods. 4 ZKR, o ktorej žalobca vedel, že vznikne po vyhlásení konkurzu, keďže bude plniť záväzok za úpadcu. 12. Uviedol, že zákonodarca v právnej úprave platnej od 01.01.2012 považuje vyplatené peňažné náhrady z garančného fondu za pohľadávku proti podstate, avšak iba vtedy, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate. Pričom za takúto pohľadávku proti podstate sa považuje mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený. 13. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že považuje pohľadávku žalobcu pre účely § 28 ods. 4 ZKR za takú pohľadávku, ktorá síce vznikla po vyhlásení konkurzu, avšak z toho dôvodu, že žalobca plnil záväzok za žalovaného. V žiadnom prípade teda nejde o pohľadávku proti podstate, ale o podmienenú pohľadávku podľa § 28 ods. 4 ZKR, ktorú si žalobca mal a mohol riadne prihlásiť prihláškou v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. 14. Na takto uvedenom základe navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a súčasne zaviaže žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. 15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom a navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil. V zmysle podaní predložených súdu prvej inštancie opätovne poukázal na ním tvrdené skutočnosti. Zdôraznil, že v zmysle § 148 ods. 3 ZSP po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Dávky garančného poistenia v uplatňovanej výške boli vyplatené zamestnancom úpadcu dňa 07.12.2010 po vyhlásení konkurzu. 16. S poukazom na ust. § 206a ods. 1 ZKR, podľa ktorého konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak, žalobca uviedol, že z ustanovenia § 87 ods. 2 pri použití jazykového, systematického a logického výkladu jednoznačne vyplýva, že nakoľko je v ňom použitá spojka „ako“, výpočet pohľadávok proti podstate je len demonštratívny a zákon nevylučuje možnosť považovať aj iné pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu za pohľadávky proti podstate. 17. V tejto súvislosti zároveň poukázal aj na ustanovenie § 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, v zmysle ktorého sociálne poistenie zahŕňa aj garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. 18. Na záver žalobca poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ by sporovaná pohľadávka bola považovaná za podmienenú pohľadávku a Sociálna poisťovňa by mala povinnosť prihlásiť ju v zákonom stanovenej lehote 45 dní, Sociálna poisťovňa nemá zákonom garantovanú možnosť určiť výšku pohľadávky, ani okruh osôb, ani účtovne preukázať pohľadávku. Vzhľadom na absenciu uvedených skutočností, ktoré sú k relevantnému prihláseniu pohľadávky do konkurzu vyžadované zákonom, každá takáto pohľadávka by musela byť popretá. Tým by fakticky došlo k popretiu práva Sociálnej poisťovne a jej právnych nástupcov na uplatnenie pohľadávok v konkurznom konaní a na ich uznanie pohľadávok. 19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj vyjadrením žalobcu k odvolaniu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 20. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 21. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý ustálil právny názor spočívajúci v tom, že zo strany žalobcu došlo k preukázaniu naplnenia zákonných podmienok uvedených v § 87 ods. l, ods. 2 a 3 ZKR s poukazom na § 102 ods. l ZSP a na tomto právnom základe ustálil skutkový záver spočívajúci v tom, že nárok na úhradu sumy 2.169,10 eur z titulu výplaty plnenia garančného poistenia zamestnancom úpadcu, je nárokom, ktorý je pohľadávkou proti podstate s nárokom na uspokojenie v súlade s § 87 ods. 3 ZKR. Odvolací súd sa oboznámil s rozhodnutím dovolacieho súdu sp. zn. 4Obdo 3/2010 zo dňa 31.08.2010, z ktorého odôvodnenia vyplýva záväzný právny názor, ktorým sú viazané súdy nižšieho stupňa, vrátane súdu, ktorý rozhodoval o nároku v prvej inštancii, ako aj súdu odvolacieho a nie je možné odkloniť sa bez ďalšieho od právneho názoru Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodoval o určenie pravosti pohľadávky s právnym názorom posudzovania pohľadávok proti podstate podľa § 87 ZKR v kontexte § 2 písm. d/ ZSP vo vzťahu ku garančnému poisteniu pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojenie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na sporenie. Z odôvodnenia rozhodnutia NS SR vyplýva, že po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka (§ 148 ods. 3 ZSP). Podľa § 87 ZKR sú pohľadávkami proti podstate pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku a ďalšie pohľadávky, o ktorých tak ustanovuje zákon. Pohľadávkami proti postate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou. Pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu ako dane, clá a iné nároky zamestnancov úpadcu. Výkladom uvedených ustanovení dospel dovolací súd k záveru, že nie je možné sa stotožniť v ním posudzovanej veci s právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého ust. § 87 ods. l, 2 ZKR obsahuje taxatívny výpočet pohľadávok proti podstate, a to z dôvodu, že v § 87 ods. 2 cit. zákona po texte „pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu“ nasleduje spojka „ako“, z čoho možno usudzovať a vyvodiť výklad, že sú tam uvedené pohľadávky iba príkladmo a že ZKR nevylučuje možnosť považovať v zmysle cit. ustanovenia za pohľadávky proti podstate aj iné pohľadávky, ktoré spĺňajú charakteristiku vzniku nároku. Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka Sociálnej poisťovne podľa záverov NS SR vznikla z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia po vyhlásení konkurzu, mal za to, že predmetnú pohľadávku možno považovať za pohľadávku proti podstate. Na podporu uvedeného názoru dovolací súd uvádza charakteristiku právnej úpravy pohľadávok proti podstate podľa predchádzajúcej úpravy uvedenej v zák. č. 328/1991 Zb. ZKV. Na takto zistenom právnom a skutkovom základe preto dovolací súd dospel k jednoznačnému záveru, ktorý vyslovil v rozhodnutí zo dňa 31.08.2010 v konaní pod sp. zn. 4Obdo 3/2010, že pohľadávka Sociálnej poisťovne ako žalobcu, resp. právneho nástupcu - Slovenská konsolidačná, a.s., ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu ako dávka garančného poistenia, je pohľadávkou proti podstate. 22. Podľa čl. 2 ods. 1, 2 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 23. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 24. Odvolací súd prejednal a rozhodol vec vychádzajúc z princípu právnej istoty ako východiskového princípu základných princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy CSP. V súlade s princípom právnej istoty odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúrnu líniu Najvyššieho súdu SR, pri posudzovaní totožného nároku, aký je posudzovaný v konaní o určenie prihlásenej pohľadávky žalobcu proti podstate žalobou zo dňa 02.12.2010, v súlade s ktorou rozhodol aj súd prvej inštancie. Pri preskúmavaní odvolania nenašiel žiadnu oporu v tvrdeniach odvolateľa, ktorými by bolo možné argumentovať a vyššie uvedené závery Najvyššieho súdu SR právne vyvrátiť a prípadne sa odkloniť od tejto konštantnej línie, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd dodáva, že žalobca na podporu uvedeného právneho názoru predložil súdu prvej inštancie aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to uznesenie sp.zn. 5 MObdo 6/2008 zo dňa 30.11.2010 a uznesenie sp. zn. 5 Obdo 2/2010 zo dňa 27.05.2010. 25. Odvolací súd sa stotožnil aj so zisteným skutkovým stavom veci, tak ako ho vykonal súd prvej inštancie, z ktorého vyvodil správny právny záver, ak určil, že pohľadávka žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cbi/2/2011 je pohľadávkou proti podstate a má byť uspokojená z podstaty uvedeného úpadcu z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 26. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol síce v odvolacom konaní úspešný, mal by právo na náhradu trov konania, nakoľko mu však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, rozhodol tak, že žalobca nemá právo na ich náhradu. 28. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).