Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/92/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111203626 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111203626.6 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu FOKUS očná optika, a.s., Vajnorská 142, Bratislava, IČO: 47 823 305, práv. zast. advokátkou JUDr. Simonou Dobiášovou, Šoltésovej 18, Bratislava, proti žalovaným 1/ Optika Siloe, s.r.o., Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 35 809 205, práv. zast. BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., Dunajská 48, Bratislava, 2/ PROTRIEM spol. s r.o., Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 35 830 565, práv. zast. BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., Dunajská 48, Bratislava, 3/ OPTIVIF s.r.o., Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 36 290 840, práv. zast. BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., Dunajská 48, Bratislava, 4/ Red Three E s.r.o., Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 36 835 064, práv. zast. BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., Dunajská 48, Bratislava, 5/ JUVENUS s.r.o., Zámocká 22, Bratislava, IČO: 35 806 559, 6/ TYRNAVIA OPTIK, s.r.o., Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 36 703 770, práv. zast. BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., Dunajská 48, Bratislava, 7/ NEUTRA Optik, s.r.o., Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 44 331 061, práv. zast. BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., Dunajská 48, Bratislava, o návrhu na ochranu pred nekalosúťažným konaním a o odvolaní žalovaných 1/ až 7/ proti rozsudku Okresného súdu v Bratislave č.k. 33CbPv/1/2011-346 zo dňa 5.12.2013 v znení opravného uznesenia č.k. 33CbPv/1/2011-429 zo dňa 11.2.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Bratislave č.k. 33CbPv/1/2011-346 zo dňa 5.12.2013 v znení opravného uznesenia č.k. 33CbPv/1/2011-429 zo dňa 11.2.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil povinnosť žalovaných 1 -7 že sú povinní po dobu troch mesiacov na verejne prístupnom mieste, v každej prevádzke, kde podnikajú, umiestniť nasledujúci text: "Ospravedlnenie: Ospravedlňujeme sa týmto spoločnosti Očná optika, a.s. so sídlom Vajnorská 134, Bratislava, IČO: 31 322 115 ako aj jej zamestnancom - optometristom, že sme nepravdivo informovali verejnosť o tom, že optometristri sú personálom bez odbornej kvalifikácie. Optometristi sú odborne kvalifikovaným personálom pre vyšetrenie refrakčnej vady zraku.", a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a taktiež rozhodol, že žalovaní 1/ - 7/ sú povinní do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku publikovať verejné ospravedlnenie v nasledujúcom znení: Optika Siloe, s.r.o., Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 35 809 205, PROTRIEM spol. s r.o., Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 35 830 565, OPTIVIF s.r.o., Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 36 290 840, Red three E, s.r.o., Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 36 835 064, CASSOPTIC s.r.o., Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 36 290 335, TYRNAVIA OPTIK, s.r.o., Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 36 703 770NEUTRA Optik, s.r.o., Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 44 331 061, sa týmto spoločnosti Očná optika, a.s. ako aj jej zamestnancom - optometristom, ospravedlňujú za to, že sme nepravdivo informovali verejnosť o tom, že optometristi sú personálom bez odbornej kvalifikácie. Optometristri sú odborne kvalifikovaným personálom pre vyšetrenie refrakčnej vady zraku. " s tým, že toto verejné ospravedlnenie bude zverejnené na titulnej stránke regionálnych týždenníkov Košicko, Michalovsko, Banskobystricko, Spišsko, Žilinsko, Martinsko na náklady žalovaných 1/ - 7/, ktoré sú povinní znášať spoločne a nerozdielne. Taktiež určil žalovaným 1/ - 7/ povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,00 EUR, ktoré sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet žalobcu vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. číslo účtu: 26707012/200, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že žalovaní 1/ - 7/ sú povinní zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.030,00 EUR ako i trovy právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne žalobcu vo výške 2.868,60 EUR, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvého stupňa žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že reklamnou kampaňou žalovaní u bežného spotrebiteľa vyvolali dojem, že optometrista je osoba bez odbornej kvalifikácie na vyšetrenie zraku. Uviedol, že synonymom slovného spojenia „personál bez odbornej kvalifikácie“ použitým v reklamnej kampani je pojem „neodborník“, „amatér“, „diletant“, „laik“, „neprofesionál“ a teda slogan v predmetnej reklamnej kampani navodzuje u bežného spotrebiteľa dojem, že osoba označená v zátvorke - optometrista je laikom, neodborníkom, neprofesionálom pre vyšetrenie zraku. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa považoval za preukázané (a táto skutočnosť v podstate nebola medzi účastníkmi sporná), že optometria je nelekárska zdravotnícka profesia zameraná na ľudské oko a jeho vlastnosti a optometrista je zdravotnícky pracovník - očný optik s vyšším stupňom kvalifikácie, ktorý zisťuje refrakciu očného systému, vykonáva základnú starostlivosť o ľudské oko a zrakový systém, je oprávnený k meraniu a korekcii očnej refrakcie a k aplikácii korekčných pomôcok, k detekcii ochorenia oka. Optometrista je istým medzistupňom medzi profesiou očný lekár a očný optik, ktorý vykonáva neinvazívne vyšetrenia predného segmentu oka a aplikuje kontaktné šošovky. Pri zistení, že problém videnia klientovi nespôsobuje refrakčná chyba, bezodkladne odporučí klienta na vyšetrenie k očnému lekárovi. Súd prvého stupňa podrobne opísal význam slova optometria a zdôraznil, optometristom sa môže stať očný optik s minimálne päť ročnou praxou po absolvovaní dvoj prípadne trojročného štúdia na špecializovaných stredných zdravotných školách. Ukončenie vzdelania je podmienené vypracovaním absolventskej práce a úspešným absolvovaním absolventskej skúšky. Títo absolventi môžu pred menom používať titul diplomovaný optometrista (dipl. opto) alebo po absolvovaní nižšieho stupňa vysokoškolského štúdia na zdravotných prípadne prírodovedeckých fakultách majú pred menom titul bakalár (Bc). Súd prvého stupňa tiež pojmovo vymedzil termín „oftalmológ“ (očný lekár), resp. oftalmológia ako odbor medicíny, zaoberajúci sa chorobami oka a verifikáciou postihnutia očných dráh v mozgu a chirurgiou oka a periokulárnej oblasti, zahrňujúcej slzný systém, očné viečka.... Termín „očný lekár“ či „oftalmológ“ implikuje osobu s diplomom všeobecného lekára so špecializáciou v odbore oftalmológia. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní rešpektoval skutočnosť, že trhové hospodárstvo si nemožno predstaviť bez hospodárskej súťaže, ktorá musí mať aj určitý stupeň agresivity avšak musí ísť o čestnú súťaž, ktorá je na prospech tak podnikateľov, ako i spotrebiteľov a preto nie je možné akceptovať a tolerovať konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je nečestné, neetické a ľstivé. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že konaním žalovaných - reklamnou kampaňou opísanou vyššie - došlo k nekalosúťažnému konaniu, nakoľko išlo o konanie v hospodárskej súťaži, konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi, a bolo žalobcovi spôsobilé privodiť ujmu. Uvedené súd prvého stupňa odôvodnil tým, že medzi účastníkmi existuje súťažný vzťah a to v predmete (očná optika), čase (od vzniku jednotlivých účastníkov až do rozhodnutia súdu nepretržite) a priestore (na území SR) má súd za splnenú podmienku konania v hospodárskej súťaži. Čo sa týka pojmu dobrých mravov súťaže súd prvého stupňa poukázal, že slogan obsiahnutý v reklame žalovaných „Nedajte sa vyšetrovať personálom bez odbornej kvalifikácie (optometrista)“ pri zobrazení muža v bielom plášti (navodzujúci u bežného spotrebiteľa dojem, že sa jedná o lekára) navodzuje u bežného spotrebiteľa dojem, že jedine žalovaní prostredníctvom očných lekárov vyšetrujú zrak odborne. Uvedené konanie súd prvého stupňa vyhodnotil ako konanie v rozpore s obchodnou zdvorilosťou a zaužívanými zásadami poctivého hospodárskeho styku, konanie nečestné, nedobromyseľné a v rozpore so vžitými tradíciami a praxou. Nakoľko bola reklama umiestnená na prevádzkach očných optík patriacich do siete SILOE, uvedená reklama pôsobila na spotrebiteľov - záujemcov o kúpu očných pomôcok. Neobstojí obrana žalovaných spočívajúca v tvrdení, že lekár „vyšetruje“, kým optometrista „meria“ a teda tvrdenie, že optometrista nemá na „vyšetrenie“ odbornú kvalifikáciu nie je nepravdivé. Uvedenú konštrukciu by súd prvého stupňa teoreticky pripustil v prípade, keby sa obdobná reklama nachádzala v zdravotníckych zariadeniach - očných ambulanciách. Z vykonaného dokazovania (výpisov z OR žalovaných) súd prvého stupňa zistil, že 6 zo 7 žalovaných nemá oprávnenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v odbore oftamológia a teda tvrdenie konateľa žalovaných, že pri prevádzkach očných optík sa nachádzajú aj očné ambulancie je nepravdivé, resp. v konaní žalovanými nepreukázané. Z tvrdenia, že optometrista je „personálom bez odbornej kvalifikácie“ vystavených v prevádzkach očných optík, bežný spotrebiteľ nadobudne dojem, že očná optika využívajúca služby optometristu vyšetruje (tj „meria) zrak neodborne, nekvalifikovane. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že optometrista je odborne spôsobilou osobou pre vyšetrenie zraku spotrebiteľa a zistenie refrakcie očného systému a na predpísanie korekčnej pomôcky. Súd prvého stupňa dospel ďalej k záveru, že konanie žalovaných bolo spôsobilé (a spôsobilo) žalobcovi ujmu. Žalobca v konaní preukázal, že v dôsledku reklamy žalovaných mu vznikla nielen nemajetková, ale aj majetková škoda (ušlý zisk). Uviedol, že žalobca preukázal zníženie počtu vyšetrení zraku optometristami, ako aj pokles predaja okuliarov v prevádzkach žalobcu za obdobie november 2010 až apríl 2011. Súd prvého stupňa sa ďalej stotožnil s tvrdením žalobcu, že konaním žalovaných došlo k naplneniu skutkovej podstaty klamlivej reklamy v zmysle § 45 Obchodného zákonníka. V konaní považoval za preukázané, že konanie žalovaných - spustenie reklamnej kampane opísanej vyššie - spĺňa znaky reklamy, predmetom reklamy sú služby súvisiace s podnikaním, reklama žalovaných bola spôsobilá uviesť do omylu osoby, ktorým je určená (spotrebiteľov - záujemcov o kúpu očných pomôcok) a zároveň ovplyvnila ekonomické správanie týchto adresátov (odchodom z prevádzok žalobcu do prevádzok žalovaných) a tým poškodila súťažiteľa - žalobcu. Súd prvého stupňa sa rovnako stotožnil s tvrdením žalobcu, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty zľahčovania v zmysle § 50 Obchodného zákonníka. Zľahčujúci údaj (tvrdenie žalovaných o neodbornom poskytovaní služieb optometristami - teda tvrdenie o neschopnosti optometristov vyšetriť zrak v očnej optike, pod čím bežný spotrebiteľ chápe „zmerať“ zrak) sa týka výkonov poškodeného súťažiteľa - žalobcu. Je síce pravdou, že uvedený údaj vyslovene poškodeného súťažiteľa - žalobcu - nespomína, ale z okolností jasne vyplýva, voči ktorému súťažiteľovi zľahčujúci údaj smeruje. Žalobca síce nie je v reklamnej kampani priamo ani nepriamo označený, ale z celého kontextu a okolností je zrejmé, že reklamná kampaň je zameraná na konkurenčné očné optiky (teda podľa názoru súdu nielen na žalobcu, ale aj na prevádzkovateľov iných očných optík). Ako je už uvedené vyššie, súd prvého stupňa považoval za preukázané, že spôsobeniu ujmy skutočne došlo a v tejto súvislosti uviedol, že vyzdvihovanie predností vlastných výkonov žalovaným nie je nemožné, musí však rešpektovať určité hranice prípustnosti - nesmie dochádzať k zbytočnému znevažovaniu iného súťažiteľa tak, ako sa stalo v predmetnej reklamnej kampani. Nakoľko súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobcove práva boli nekalosúťažným konaním žalovaných porušené a ohrozené, súd vyhovel žalobe v časti, v ktorej sa žalobca domáha ospravedlnenia žalovanými. V uvedenom prípade požadoval žalobca ospravedlnenie formou, ktorou žalovaní napadnutú reklamu rozširovali a preto má súd za to, že navrhnutým ospravedlnením sa splní cieľ - oboznámenie sa s obsahom ospravedlnenia s relevantným (aj keď pravdepodobne nie totožným) okruhom osôb, ktoré boli zoznámené s diskriminačným konaním žalovaných. Navrhnutý spôsob ospravedlnenia sa vykoná na tom istom mieste (v prevádzkach žalovaných), v rovnakých inzertných časopisoch, a tak je predpoklad, že sa s ním oboznámi rovnaký okruh osôb. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že nárok na primerané zadosťučinenie je obsahom § 53 Obchodného zákonníka ako nárok, ktorý môže byť poskytnutý aj v peniazoch. Ide o tzv. satisfakčný nárok, ktorého cieľom je kompenzácia nemajetkovej ujmy z dôvodu nekalosúťažného konania. Zdôraznil, že žalobca nemá povinnosť dokazovať rozsah primeraného zadosťučinenia ale musí preukázať z akých dôvodov a v akej výške ho poskytuje. Nemusí preukazovať ( ako pri náhrade škody ) aký je presný peňažný ekvivalent spôsobenej nemateriálnej ujmy, na druhej strane nestačí iba všeobecné tvrdenie, že mu vznikla ujma. Žalobca sa žalobou domáhal okrem ospravedlnenia aj zaplatenia 10.000,00 EUR, pričom poukázal na pokles tržieb v čase po spustení reklamnej kampane žalovanými v 1/ až 7/ rade. Súd prvého stupňa výšku primeraného zadosťučinenia v peniazoch odvíjal od rozsahu a intenzity nekalosúťažného konania žalovaných v pomere ku zníženému obratu žalobcu od konca októbra 2010 do mája 2011 (kedy súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal šíriť napadnutú reklamnú kampaň). Z dôkazov založených v spise vyplýva, že tržby žalobcu po spustení reklamnej kampane v októbri - novembri 2010 rapídne klesli, postupne (ešte pred vydaním predbežného opatrenia) však opäť začali stúpať. Súd prvého stupňa nevedel z vykonaného dokazovania presne určiť, v akom rozsahu bol pokles tržieb žalobcu spôsobený reklamnou kampaňou žalovaných a v akom rozsahu aj inými okolnosťami (napr. povianočné obdobie, kedy je pokles tržieb v maloobchode bežný, pokles kúpyschopnosti obyvateľstva v období ťaživej ekonomickej situácii a pod.) a preto pri rozhodovaní o výške finančnej satisfakcie postupoval podľa svojej úvahy a po zohľadnení všetkých súvislostí (povianočné obdobie, celková ekonomická stagnácia, skutočnosť, že tržby žalobcovi po cca 1,5 mesiaci od spustenia reklamnej kampane pozvoľna opäť stúpali, súd prvého stupňa žalobcovi priznal nárok na ospravedlnenie v plnom rozsahu so zreteľom na skutočnosť, že vo veci bolo nariadené predbežné opatrenie a od mája 2011 už reklamná kampaň žalovanými šírená nebola) dospel k záveru, že žalobcov nárok na zaplatenie finančnej satisfakcie vo výške 5.000,00 EUR je dôvodný a primeraný a v tejto časti súd žalobe vyhovel. Vo zvyšku (v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy 5.000,00 EUR) súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle §142 odsek 3 O.s.p. a keďže zamietol žalobu žalobcu iba v nepatrnej časti, pri určení výšky finančnej satisfakcie, priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali žalovaní 1/ - 7/ odvolanie v ktorom odvolaciemu súdu navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. V odvolaní uviedli, že reklamu žalovaných 1/ - 7/ v znení ako bola zverejnená nemožno považovať za nečestnú, či neetickú a preto ani nemohlo dôjsť k naplneniu zákonných pojmových znakov nekalej súťaže. Uviedol, že žalovaní sami ponúkali vyšetrenie refrakčných vád zraku optometristami avšak optometrista nemôže byť stotožňovaný s očným lekárom, ako si nesprávne vyložil súd prvého stupňa, nakoľko odborná kvalifikácia očných lekárov je vyššia. Zdôraznil, že 3 reklamy žalovaných bolo o ponuke bezplatného vyšetrenia zraku očným lekárom u žalovaných 1/ - 7/ a nie o tom, že jedine žalovaní 1/ - 7/ sú schopní odborného vyšetrenia zraku ako súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil. Žalovaní ďalej namietali, že súd prvého stupňa nevykonal potrebné dokazovanie, keď nevypočul MUDr. Martu Ondrejkovú, PhD., ktorá mohla nestranne objasniť, že optometrista nie je spôsobilý na komplexné vyšetrenie zraku. Uviedol, že reklamu žalovaných nemožno posúdiť, že je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko sa len snažila upriamiť pozornosť spotrebiteľa na dôležitosť preventívneho vyšetrenia zraku odborným očným lekárom. Poukázal tiež na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi poklesom tržieb žalobcu a obsahom reklamy žalovaných a k uvedenému vyslovil názor, že žalobca nebol schopný cenovo konkurovať žalovaným 1/ - 7/. Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti odôvodnenia naplnených znakov klamlivej reklamy a zľahčovania považuje za nepreskúmateľný, keďže súd prvého stupňa nedostatočným spôsobom odôvodnil dôvody pre ktoré súd prvého stupňa považoval žalobcu v texte reklamy žalovaných za identifikovateľného a tým naplnený skutkový znak zľahčovania za naplnený. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti primeraného finančného zadosťučinenia a v časti trov konania podal žalobca riadne a včas odvolanie v ktorom odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zmeniť a žalovaným 1/ - 7/ uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- EUR a taktiež nahradiť trovy prvostupňového konania v sume 1.030,- EUR ako i trovy právneho zastúpenia v sume 3.411,82 EUR alebo aby napadnuté časti rozsudku súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu ich na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutkový stav týkajúci sa negatívneho dopadu nekalosúťažného konania žalovaných 1/ - 7/. Uviedol, že primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- EUR považuje za primerané vzhľadom na vysokú intenzitu, dĺžku trvania ako aj teritoriálny rozsah nekalosúťažného konania žalovaných 1/ - 7/ ako aj skutočnosť, že počet vyšetrení zraku žalobcom stúpol o 40% od času, kedy žalovaní od nekalosúťažného konania upustili. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti trov konania považoval žalobca za nesprávne z dôvodu, že súd prvého stupňa nepriznal odmenu právnej zástupkyni za vyjadrenie žalobcu zo dňa 22.7.2011 z dôvodu, že sa doklad o vyjadrení nenachádzal v spise a to napriek tomu, že ho žalobca na súd osobne podal 29.7.2011 o čom svedčí odtlačok úradnej pečiatky súdu na predmetnom dokumente, ktorý žalobca pripojil k podanému odvolaniu. Rovnako žalobca namietal, nepriznanie odmeny právnej zástupkyni za doplnenie vyjadrenia žalobcu zo dňa 15.8.2011, nakoľko ho nepovažoval za účelný, hoci v ňom boli uvedené dôležité informácie ohľadom profesie zdravotného pracovníka optometristu, ktorými žalobca vyvrátil klamlivé tvrdenia žalovaných o údajnej odbornej nespôsobilosti optometristov na vyšetrenie zraku. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili odporcovia 1/ - 7/, ktorí sa vo svojom vyjadrení odvolali na svoje odvolanie, v ktorom podrobne opísali prečo považujú priznanie nároku žalobcovi na akéhokoľvek finančného zadosťučinenia za nesprávne a zdôraznili, že v konaní nebol preukázaný pokles tržieb žalobcu vo vzťahu k uverejnenej reklame žalovaných. K námietke žalobcu ohľadom nepriznaných úkonov právneho zastúpenia vyjadril svoj súhlas s odôvodnením súdu prvého stupňa. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny. Podľa § 44 ods. 1 Obch. zák., nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, ktorý posúdil konanie žalovaných ako konanie, ktoré svojím charakterom naplnilo zákonné pojmové znaky nekalej súťaže tak, ako ju definuje § 44 ods. 1 Obch. zák., pričom sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vzhľadom na zásadu hospodárnosti nepovažuje za potrebné znovu opakovať. Súd prvého stupňa sa dôsledne vysporiadal so všetkými v konaní vznesenými námietkami a podrobne odôvodnil akým spôsobom konanie žalovaných naplnilo všetky zákonné podmienky nevyhnutné na to, aby určité konanie bolo možné považovať za nekalosúťažné. Odvolací súd sa taktiež stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že konanie žalovaných bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi ako súťažiteľovi, keď z dôvodov podrobne opísaných súdom prvého stupňa nepochybne bolo konanie žalovaných spôsobilé negatívnym spôsobom ovplyvniť zmýšľanie adresátov, t.j. bežných spotrebiteľov, ktorým bolo reklama určená a následne ich ekonomické konanie odchodom z prevádzky žalobcu do prevádzok žalovaných a tým ekonomicky poškodiť žalobcu. Odvolací súd sa v zásade stotožnil s rozsudkom súdu prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa ospravedlnenia, keď navrhnutý obsah, spôsob a rozsah považoval za primeraný a spôsobilý privodiť nápravu zodpovedajúcu možným negatívnym následkom konania žalovaných. Za nedôvodnú považoval odvolací súd však žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal ospravedlnenia týkajúceho sa jeho zamestnancov - optometristov. Na podanie takejto žaloby sú podľa názoru odvolacieho súdu aktívne legitimovaní jednotliví zamestnanci žalobcu, ak konaním žalovaných došlo k negatívnemu zásahu do ich práv. Podľa § 511 ods. 1 Obč. zák., ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Žalobca sa ďalej domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne primerané finančné zadosťučinenie 10.000,- EUR. Súd prvého stupňa vyhovel žalobe v rozsahu 5.000,- EUR a nad túto sumu žalobu zamietol považujúc primerané zadosťučinenie za zodpovedajúce. Súd prvého stupňa uložil žalovaným povinnosť zaplatiť finančné zadosťučinenie spoločne a nerozdielne tak, ako to žalobca navrhol. Z obsahu odôvodnenia však nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvého stupňa považoval záväzok žalovaných za záväzok spoločný, z dôvodu ktorého im uložil povinnosť plniť spoločne a nerozdielne a preto odvolací súd považoval rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti pre nedostatok odôvodnenia za nepreskúmateľný. Po opätovnom posúdení povahy záväzku žalovaných je potom potrebné opätovne posúdiť aj primeranosť požadovaného finančného zadosťučinenia. Žalobca napadol rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti týkajúce sa náhrady trov konania a žiadal, aby mu súd priznal za ďalšie dva úkony a to vyjadrenie zo dňa 22.7.2011, ktoré bolo dňa 29.7.2011 osobne podané na Okresnom súde Bratislava I a tiež za doplnenie vyjadrenia k odvolaniu žalovaných zo dňa 15.8.2011, ktoré obsahovalo ďalšie informácie a skutočnosti týkajúce sa profesie zdravotníckeho pracovníka - optometristu, na základe ktorých žalobca vyvrátil klamlivé tvrdenie žalovaných o údajnej neodbornosti optometristu na vyšetrenie zraku. Vychádzajúc z obsahu spisu nepovažoval dovolací súd za pravdivé tvrdenie súdu prvého stupňa, že žalobca nepodal vyjadrenie k odvolaniu žalovaných zo dňa 22.5.2011, keď žalobca predložil dôkaz, že jeho vyjadrenie zo dňa 22.7.2011 bolo skutočne osobne podané na súde prvého stupňa dňa 29.7.2011. Žalobca teda preukázal, že takýto úkon právnej služby bol vykonaný a pre priznanie náhrady nie je rozhodujúce, či sa sudca ňom sudca dozvedel. Táto skutočnosť nemôže byť v neprospech účastníka, ktorý úkon vykonal a podľa výsledku sporu má právo aj na jeho náhradu. Odvolací súd sa však stotožnil so súdom prvého stupňa, keď žalobcovi nepriznal náhradu za doplnenie vyjadrenia k odvolaniu žalovaných zo dňa 15.8.2011, keď tento úkon zhodne so súdom prvého stupňa nepovažoval za účelný, nakoľko mal žalobca v samotnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 29.7.2011 uviesť všetky námietky a okolnosti, pre ktoré nepovažoval odvolanie žalovaných a nimi uvádzané skutočnosti za dôvodné. Ak tak neurobil a vyjadrenie bolo potrebné doplniť, nepatrí mu ani podľa názoru odvolacieho súdu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. za takýto úkon náhrada, keďže nebol potrebný na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa §221 odsek 1 písmena f/, h/, O. s. p. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a podľa odseku 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v ktorom súd prvého stupňa opätovne prejedná a rozhodne aj o trovách konania. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§ 224 odsek 3 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné