Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoKR/113/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111205956 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111205956.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave právnej veci navrhovateľa: BOKADA, a.s., Sasinkova 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 921 340, zast.: Ružička Csekes s.r.o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, proti odporcovi: SIBAMAC, a.s., Bojnická 20, 831 04 Bratislava, IČO: 31 321 275, zast.: Advokátska kancelária Gabriela Hrbáňová, s. r. o., Grösslingova 2503/62, 811 09 Bratislava, IČO: 47 252 961, o určenie pravosti popretej pohľadávky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 2 Cbi/12/2011-217 zo dňa 11.02.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 2 Cbi/12/2011-217 zo dňa 11.02.2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovateľ je veriteľom pohľadávky voči odporcovi vzniknutej zo zodpovednosti odporcu za vady na stavebnom diele K. L. C. F.C. - K. R. Y. Y., vyplývajúcej zo zmluvy o dielo č. X/XXXX v znení jej neskorších dodatkov, pozostávajúcej z istiny vo výške 45.705,11 eur a príslušenstva vo výške 1.611,57 eur prihlásenej do reštrukturalizačného konania prihláškou č. 1 a táto pohľadávka je vymáhateľná. Ďalej súd určil, že navrhovateľ je veriteľom pohľadávky voči odporcovi vzniknutej zo zodpovednosti odporcu za vady na stavebnom diele K. L. C. F. - K. R. Y. Y., vyplývajúcej zo Zmluvy o dielo č. X/ XXXX v znení jej neskorších dodatkov, pozostávajúcej z istiny vo výške 30.226,78 eur a príslušenstva vo výške 588,80 eur prihlásenej do reštrukturalizačného konania prihláškou č. 2 a táto pohľadávka je vymáhateľná. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.829,07 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s poukazom na §§ 32 ods. 1, 124 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným do 31.12.2011 (ďalej len ZKR), §§ 384, 550 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ObZ). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal žalobou doručenou súdu dňa 23.02.2011 určenia časti pohľadávok v sumách 45.705,11 eur a 30.226,78 eur s príslušenstvom, ktoré vznikli navrhovateľovi voči odporcovi zo zodpovednosti odporcu za vady na stavebnom diele K. L. C. F. - K. R. Y. Y., vyplývajúcej zo Zmluvy o dielo č. X/XXXX v znení jej neskorších dodatkov. Na majetok odporcu bol dňa 15.11.2010 uznesením 6 R/2/2010 Okresným súdom Bratislava I povolená reštrukturalizácia. Navrhovateľ v zákonnej lehote uplatnil prihláškou č. 1 voči odporcovi pohľadávku vo výške 45.705,11 eur s príslušenstvom vo výške 1.611,57 eur a pohľadávku vo výške 30.226,eur s príslušenstvom vo výške 588,80 eur. Správca poprel pohľadávky navrhovateľa v celej prihlásenej výške z dôvodu, že sú sporné, nakoľko nimi sú uplatnené zodpovednosti odporcu za vady diela, avšak zo strany navrhovateľa nebol dodržaný postup reklamácií podľa zmluvy o dielo. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 28.03.2006 uzatvoril s odporcom Zmluvu o dielo č. X/XXXX, predmetom ktorej bol záväzok odporcu ako zhotoviteľa zhotoviť pre navrhovateľa dielo - K. F. - K. R. Y. Y.. Časť diela - strecha objektu nebola zo strany odporcu riadne realizovaná, vykazovala vady, čím teda nepochybne došlo k porušeniu zmluvných povinností odporcu. Odporca v rozpore so ZoD nezačal s odstraňovaním vád bez zbytočného odkladu najneskôr do 4 dní od ich oznámenia navrhovateľom. Postup odstraňovania vád bol prijatý stranami sporu na rokovaní 05.11.2009. V zmysle zápisu z rokovania sa odporca zaviazal odstrániť vady diela do 30.04.2010 na vlastné náklady. Dňa 08.04.2010 odporca začal s odstraňovaním vád, avšak dňa 01.05.2010 opustil stavenisko bez ukončenia opráv a podania vysvetlenia. Z dôvodu, že nedošlo k odstráneniu vád odporcom, navrhovateľ dňa 21.05.2010 uzatvoril zmluvu o dielo so spoločnosťou TULIS STRECHY s.r.o.. Po vykonaní opráv tretím subjektom navrhovateľ v zmysle zmluvy uhradil faktúry v žalovaných výškach. Navrhovateľ popretie prihlásených pohľadávok reštrukturalizačným správcom odporcu považoval za nedôvodné a v rozpore s príslušnými ustanoveniami ZKR. Uviedol, že odporca nikdy nespochybnil existenciu vád strechy, sám ich priznal. Z dôvodu, že odporca opustil strechu bez uskutočnenia opráv a bez podania vysvetlenia, vzniklo navrhovateľovi právo podľa 6.2 ZoD odstrániť vady iným dodávateľom na náklady odporcu. Odporca sa bránil tým, že vady diela vznikli pred prvým protokolárnym odovzdaním diela, a preto sa nejedná o vady tak ako ich navrhovateľ uplatnil v prihláškach, ale jedná sa o vady riadneho zhotovenia diela. Ďalej uviedol, že nakoľko odstraňovanie vád zatekania strechy trvalo viac ako 15 dní, vznikol navrhovateľovi nárok na primeranú zľavu z ceny diela v zmysle ZoD a nie nárok na odstránenie vád diela prostredníctvom ďalšieho subdodávateľa a následné uplatnenie nárokov vo výške ceny odstraňovania voči odporcovi. Namietol, že z dokladov spoločnosti TULIS nie je zrejmé, že rozsah vykonaných prác sa vzťahoval výlučne na deklarované vady diela, a preto nie je daný rozsah zodpovednosti odporcu. Namietol tiež, že navrhovateľ nepreukázal výzvu odporcu na úhradu nákladov, a preto namietol omeškanie odporcu v celom rozsahu. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že dôvodom popretia časti pohľadávky navrhovateľa v tomto konaní zo strany správcu bolo, že pohľadávky navrhovateľa sú sporné, nakoľko nimi sú uplatnené zodpovednosti odporcu za vady diela, avšak zo strany navrhovateľa nebol dodržaný postup reklamácií podľa zmluvy o dielo. Súd vykonal výsluch svedka E. P., technický dozor stavby pre navrhovateľa, svedka L. V., ktorý vykonal opravu montáže strešnej krytiny, svedka D. L., zamestnanca dodávateľa strešnej krytiny. Súd ďalej uviedol, že obe strany argumentovali ustanovením § 550 ObZ. Uvedené ustanovenie dáva zhotoviteľovi právo dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Uvedené ustanovenie rieši otázku zistenia vád zhotovenia diela počas jeho zhotovovania pred protokolárnym odovzdaním diela ako celku. Podľa názoru súdu je jednoznačné, že navrhovateľ právo zakotvené týmto ustanovením v celom rozsahu využil a vyzval odporcu na odstránenie vád zhotovenia diela. Odporca vady diela v reklamovanom rozsahu uznal a zaviazal sa ich odstrániť v lehote do 30.04.2010 na vlastné náklady. Napriek tomu, že na odstránenie vád nastúpil, vady preukázateľne neodstránil a opustil dielo pred ukončením odstránenia vád bez odôvodnenia. Je tiež nesporné, že charakter vád diela (nekvalitná a neodborná montáž strešnej krytiny) bránila riadnemu užívaniu diela a naviac preukázateľne jej neodstránenie spôsobovalo neúmerné škody na objekte, nakoľko cez nekvalitne namontovanú krytinu zatekalo do stavby. Je preto nemožné od navrhovateľa spravodlivo požadovať, aby z dôvodu rozporov v rozsahu nárokov sporových strán vady neodstránil a zvyšoval tým rozsah škody. V zmysle ustanovenia § 384 ObZ bol navrhovateľ dokonca povinný v rámci prevenčnej povinnosti urobiť opatrenia na zmiernenie škody. Ako primerané opatrenia nevyhnutné na zmiernenie škody príp. jej odvrátenia sa preukázateľne javí postup zvolený navrhovateľom a síce zabezpečenie odstránenia vád strechy tretím subjektom na náklady odporcu. Na ťarchu navrhovateľa tiež nemôže ísť skutočnosť, že odporca preukázateľne nikdy nevyzval navrhovateľa na riadne protokolárne prevzatie diela. Z toho dôvodu tvrdenie odporcu, že spôsob uplatnenia vád navrhovateľom je spôsobom po odovzdaní diela napriek tomu, že dielo odovzdané nebolo, je tvrdením účelovým a nedôvodným. Odporca svojim úmyselným konaním (neodstránenie vád diela, nevyzvanie navrhovateľa na prevzatie diela) spôsobil, že navrhovateľ nemohol dodržať zmluvne dohodnutý postup pri reklamácii vád diela, a preto takému konaniu odporcu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Súd súčasne konštatuje, že prevenčná povinnosť v zmysle ustanovenia § 384 ObZ má vyššiu prioritu ako nejasná úprava práv a povinností uvedených v ZoD. Navrhovateľ zvolil po nečinnosti odporcu a dôvodne predpokladateľnej hrozbe zvyšovania výšky škody z dôvodu zatekania strechy primeraný spôsobom zabránenia zvyšovania jej rozsahu formou objednania a úhrady odstránenia vád treťou osobou a dôvodne si náklady takého odstránenia uplatnil voči odporcovi. Súd vyhodnotil konanie odporcu ako výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a z toho dôvodu konaniu odporcu neposkytol právnu ochranu. Odporca, podľa názoru súdu, neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti tvrdenia, že rozsah prác fakturovaných spoločnosťou TULIS nezodpovedá rozsahu vád diela. Súčasne nepreukázal dôvodnosť námietky, že sa odporca nedostal do omeškania so zaplatením náhrady škody uplatnenej prihláškami nakoľko navrhovateľ nepreukázal doručenie výzvy na úhradu nároku na náhradu škody v prihlásenej výške. Súd konštatoval, že reštrukturalizačný správca poprel prihlásené pohľadávky len z dôvodu ich spornosti a deň vzniku omeškania v popieracom úkone neuviedol. Z dôvodu zachovania právnej istoty veriteľov je správca dôvodmi popretia viazaný, a preto súd uvedené námietky vyhodnotil ako nepreukázané, resp. účelové. Súd pri rozhodovaní vo veci interpretoval ustanovenia ZKR a súvisiacich právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a bral do úvahy skutočnosť, že rozhodnutie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. Navrhovateľ si v konaní uplatnil náhradu trov konania nasledovne: - 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava, pojednávania 15.10.2013, 10.12.2013 a 11.2.2014, vyjadrenie 05.11.2013) á 579,25 eur + režijný paušál - náhrada za stratu času á 157,68 eur - cestovné náklady á 97,68 eur Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v uplatnenej výške 3.829,07 eur. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej odvolanie odporca, podľa ktorého je rozsudok súdu nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, je svojvoľný, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd sa náležite nezaoberal tým, či pohľadávky navrhovateľa z hľadiska hmotného práva vznikli, v odôvodnení rozsudku dostatočne nevymedzil a výsledkami vykonaného dokazovania neodôvodnil zistený skutkový stav. Odôvodnenie rozsudku nespĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyžadované § 157 ods. 2 O.s.p.. Ďalej odvolateľ uviedol, že navrhovateľ ako právny dôvod prihlásených pohľadávok tvrdí, že prihlásené pohľadávky mu mali vzniknúť zo zodpovednosti odporcu za vady diela - strechy objektu ako nárok podľa článku VI. bod 6.2 zmluvy o dielo a že k týmto vadám na streche objektu došlo ešte pred protokolárnym odovzdaním diela. Ak navrhovateľom tvrdená vada diela mala vzniknúť ešte počas vykonávania diela a pred odovzdaním a prevzatím diela, tak navrhovateľovi nemohlo voči odporcovi vzniknúť právo zo zodpovednosti za vady diela. Navrhovateľovi by voči odporcovi mohlo vzniknúť len právo podľa § 550 ObZ dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Právo navrhovateľa ako objednávateľa požadovať odstránenie vád a vykonávanie diela riadnym spôsobom nie je právom zodpovednosti za vady, pretože v dobe vzniku tohto oprávnenia ešte nebol záväzok vykonať dielo zo zmluvy splnený. Zodpovednosť za vady vzniká až v prípade, že dielo má vady v okamihu, keď povinný (zhotoviteľ) prejaví vôľu splniť záväzok vykonať dielo tým, že ukončené dielo ponúkne objednávateľovi, aby ho prevzal. Ustanovenie § 550 ObZ navrhovateľovi nepriznáva nárok, aby si prípadné vady vzniknuté vadným vykonaním diela odporcom nechal odstrániť iným dodávateľom podľa voľby navrhovateľa a na náklady odporcu. Pohľadávky navrhovateľa nemohli vzniknúť z článku VI. bod 6.2 zmluvy o dielo, pretože v tomto ustanovení sú dohodnuté práva navrhovateľa zo zodpovednosti odporcu za vady diela, t. j. v čase po odovzdaní a prevzatí diela. Toto ustanovenie nezakladá navrhovateľovi žiadne nároky a nevzťahuje sa na prípad, ak by navrhovateľ v čase počas vykonávania diela odporcom zistil, že odporca ako zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami. V ustanovení článku VI. bod 6.2 si účastníci dohodli nároky navrhovateľa zo zodpovednosti odporcu za prípadné drobné vady. Výkladom ustanovenia článku VI. bod 6.3 je potrebné dospieť k záveru, že za drobnú vadu sa nepovažuje, ak stavebné objekty nie sú zhotovené podľa zmluvy o dielo a odstránenie vád vyžaduje viac ako 15 dní. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že súd v odôvodnení rozsudku vôbec nevysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Okrem dôkazov výsluchom troch svedkov súd v odôvodnení rozsudku vôbec neuviedol, aké dôkazy boli v konaní účastníkmi predložené, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ktoré nevykonal a z akého dôvodu a ktoré dôkazy považoval za rozhodujúce. Postupom súdu sa odporcovi odňala možnosť konať pred súdom. Súd v rozpore s koncentračnou zásadou § 118a ods. 1 O.s.p. vykonal dôkazy výsluchom svedkov E. P., L. V. C. D. L., na tieto dôkazy, ktoré boli vykonané v rozpore so zákonom predpísaným postupom súdu pri vykonávaní dokazovania, ako na jediné aj prihliadal a vychádzal z nich. Výsluch týchto svedkov navrhol navrhovateľ (nie obidve sporové strany ako tvrdí súd), a to až po prvom pojednávaní. Odporca ďalej uviedol, že základným rozporom medzi účastníkmi je, či odporcovi vznikol záväzok nahradiť navrhovateľovi náklady, ktoré navrhovateľ vynaložil na to, aby si vady strechy ako vady vykonávaného diela odstránil iným dodávateľom podľa vlastnej voľby. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že konanie navrhovateľa spočívajúce v tom, že si zabezpečil odstránenie vád strechy tretím subjektom na náklady odporcu, súd posúdil ako opatrenie potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie, ktoré mal byť navrhovateľ oprávnený urobiť podľa § 384 ObZ. Navrhovateľ sa môže v incidenčnom spore domáhať určenia popretých pohľadávok len z právneho dôvodu, ktorý uplatnil v prihláškach pohľadávok a čo bolo správcom popreté a súd môže v rozsudku vydanom v incidenčnom spore priznať navrhovateľovi len to, čo uplatnil v prihláškach. Ak nároky navrhovateľa prihlásené v prihláškach pohľadávok súd zrejme právne podriadil pod § 384 ObZ, tak nemohol vyhovieť určovacej žalobe a určiť pohľadávky, ktoré navrhovateľ prihlásil ako pohľadávky z vád diela podľa článku VI. bod 2 zmluvy o dielo. Ak tak súd urobil, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdenie súdu o rozporoch v rozsahu nárokov sporových strán je tiež v rozpore so zistením súdu, že odporca vady diela v reklamovanom v rozsahu uznal. Ak totiž súd na jednej strane dospel k záveru, či odporca vady diela v reklamovanom rozsahu uznal, tak nemôže ďalej v rozpore s týmto zistením tvrdiť, že medzi stranami boli rozpory v rozsahu nárokov. Tiež nie je zrejmé, prečo a na základe akých skutkových zistení sa súdu ako primerané opatrenia nevyhnutné na zmiernenie škody javí postup zvolený navrhovateľom, a to zabezpečenie odstránenia vád strechy tretím subjektom na náklady odporcu. Súd taktiež neuvádza, na základe ktorého ustanovenia právneho predpisu dospel k záveru, že vady odporca spôsobil svojím úmyselným konaním (neodstránil vady v dohodnutej lehote a nevyzval navrhovateľa na prevzatie diela) ako výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a z toho dôvodu konaním odporcu neposkytol právnu ochranu. Takýto záver súdu je nesprávny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože nemá oporu v žiadnom ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu. Nepreskúmateľný je aj záver súdu, že odporca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti tvrdenia, že rozsah prác fakturovaných spoločnosťou TULIS nezodpovedá rozsahu vád diela. Odporca v konaní namietal, že navrhovateľ v konaní nijakým spôsobom nepreukázal rozsah vád strechy, za ktoré má zodpovedať odporca a nepreukázal ani skutočnosť, že kedy a v akom rozsahu vady zhotovovanej strechy odporcovi oznámil. Navrhovateľ musí predložiť dôkazy, z ktorých vyvodzuje tvrdenú zodpovednosť odporcu za vady diela a práva z vád diela. Až následne sa presúva dôkazné bremeno na odporcu, ktorý má právo preukazovať svoje tvrdenia, že zodpovednosť za vady diela u neho nevznikla a odporca nemá práva z vád diela, ktoré tvrdí. Nedostatok riadne a preskúmateľného odôvodnenia právneho posúdenia veci súdom vidí odporca aj v tom, že okrem citovania ustanovenie § 32 ods. 1 a 124 ods. 1 ZKR a okrem odkazu na §§ 384 a 550 ObZ súd v odôvodnení rozsudku necituje žiadne ustanovenia právnych predpisov a ani neodkazuje na ustanovenia právnych predpisov, ktoré na vec aplikoval. Súd na vec nesprávne aplikoval § 32 ods. 1 ZKR, ktoré na posudzovanú vec nie je možné aplikovať, nakoľko upravuje postup správcu v konkurznom konaní, avšak pohľadávka navrhovateľa bola popretá správcom v reštrukturalizácii odporcu ako dlžníka. Súd sa náležite nevysporiadal ani s námietkou odporcu, že ak by aj pohľadávky navrhovateľa v časti istiny vznikli, tak odporca sa nedostal do omeškania s ich platením, pretože splatnosť týchto pohľadávok nebola účastníkmi dohodnutá a navrhovateľ odporcu pred podaním prihlášok do reštrukturalizácie nepožiadal o zaplatenie istiny pohľadávok, a preto ani omeškanie odporcu s platením nemohli vôbec nastať a v dôsledku neexistencie omeškania odporcu s ich platením prihlásené úroky z omeškania vôbec nemohli vzniknúť. Túto námietku vyhodnotil súd ako nepreukázanú, respektíve účelovú a konštatoval, že odporca nepreukázal dôvodnosť námietky, že sa nedostal do omeškania so zaplatením náhrady škody uplatnenej prihláškami, nakoľko navrhovateľ nepreukázal doručenie výzvy na úhradu nároku na náhradu škody v prihlásenej výške a že reštrukturalizačný správca poprel prihlásené pohľadávky len z dôvodu ich spornosti a deň vzniku omeškania v popieracom úkone neuviedol, a preto z dôvodu právnej istoty veriteľov je správca dôvodmi popretia viazaný. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku a z obsahu spisu vyplýva, že súd sa vôbec nezaoberal skúmaním otázky, či vôbec a ak áno, tak kedy navrhovateľ odporcu požiadal o zaplatenie nákladov vynaložených na opravu strechy a či sa odporca dostal s ich platením do omeškania a nevykonal ani žiadne dokazovanie za účelom objasnenia tejto otázky. Odporca ďalej namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v časti výroku o trovách konania. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nevyplýva, ktorými ustanoveniami právnych predpisov sa súd riadil pri rozhodovaní o trovách konania a ich výške, či súd vychádzal pri ich určení z princípu, že ide o určovací spor s neoceniteľnou hodnotou sporu alebo či ide o spor s hodnotou veci oceniteľnou v peniazoch, v akej výške priznal RP, za ktoré obdobie a za aký počet časových jednotiek priznal náhradu za stratu času a za ktoré cesty a v akej výške priznal cestovné náklady. Odporca sa môže domnievať, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z princípov, že navrhovateľovi patrí náhrada trov konania ako v spore s hodnotou veci určiteľnou v peniazoch. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR totiž vyplýva, že konanie o takzvanej incidenčnej žalobe je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku ako aj trov konania určovacím sporom s neoceniteľnou hodnotou veci. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zmenil tak, že žaloba sa zamieta. Zároveň žiada, aby mu boli priznané trovy konania pred súdom prvého stupňa a trovy odvolacieho konania vo výške, ktorá bude uvedená v písomnom vyhotovení rozsudku k rukám právnej zástupkyne odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že odporca sa opiera o skutočnosť, že v prejednávanej veci sa nemôže jednať o vady diela, nakoľko nedostatky na diele vznikli pred protokolárnym odovzdaním diela a malo by sa teda jednať o porušenie povinnosti vykonať dielo riadnym spôsobom. Samotný navrhovateľ si v otázke právneho posúdenia protirečí, kedy sa odvoláva na § 550 ObZ. Cit. ustanovenie jednoznačne pripúšťa, aby sa vady na diele vyskytovali aj pred protokolárnym odovzdaním diela, t.j. mimo reklamačného konania. Aplikáciou § 550 ObZ možno dospieť k záveru, že navrhovateľ bol oprávnený dožadovať sa u odporcu toho, aby odstránil vady vzniknuté vadným vykonaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Pre prípad porušenia uvedenej povinnosti bolo účastníkmi dojednané oprávnenie navrhovateľa dať si uvedené vady odstrániť na náklady odporcu u tretieho subjektu. Ako dôkaz o nedostatkoch, resp. o vadách diela a následnej nevyhnutnosti opráv bol súdu predložený znalecký posudok A.. E. J. Č.. XX/XXXX zo dňa 12.10.2009. Preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odvolateľa podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Odvolací súd zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné. V zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., v odôvodnení rozsudku súd musí uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia) (Uznesenie NS SR, sp. zn. 1Cdo 4/2009 zo dňa 29.06.2010). Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, musí zodpovedať požiadavke vyplývajúcej z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, v zmysle ktorej je aj s ohľadom na ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. povinnosťou súdov uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založili. Právne závery uvedené súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku musia byť dostatočné, presvedčivé a preskúmateľné. Súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu je totiž nepochybne aj požiadavka, aby sa príslušný všeobecný súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu. Súd prvého stupňa sa týmito zásadami neriadil. Podľa § 121 ods. 1 ZKR prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote alebo prihlášku doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa. Doručenie prihlášky na súd má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Podľa § 122 ods. 1 ZKR pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a dlžníka, právny dôvod vzniku pohľadávky a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa. Podľa § 124 ods. 1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. Podľa ods. 2 prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Podľa ods. 4 veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. V súlade s § 122 ZKR navrhovateľ v zákonnej lehote uplatnil prihláškou č. 1 voči odporcovi pohľadávku vo výške 45.705,11 eur a príslušenstvo vo výške 1.611,57 eur a prihláškou č. 2 uplatnil pohľadávku vo výške 30.226,78 eur s príslušenstvom vo výške 588,50 eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky v obidvoch prihláškach navrhovateľ uviedol, že veriteľ ako objednávateľ a dlžník ako zhotoviteľ uzavreli dňa 28.03.2006 Zmluvu o dielo č. X/XXXX, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa zhotoviť pre objednávateľa stavebné dielo - K. L. C. C. F. - K. R. Y. Y.. Časť diela - strecha objektu nebola zo strany zhotoviteľa riadne realizovaná. V zmysle čl. VI. bod 6.2 ZoD bol zhotoviteľ povinný začať s odstraňovaním prípadných vád bez zbytočného odkladu, najneskôr do štyroch dní odo dňa ich oznámenia objednávateľom. V prípade nesplnenia povinnosti bol objednávateľ oprávnený začať nechať vady odstrániť iným dodávateľom podľa vlastnej voľby, a to na náklady zhotoviteľa. Zhotoviteľ mal do 30.04.2010 zabezpečiť odstránenie vád a nedorobkov na streche na vlastné náklady. Dňa 08.04.2010 zhotoviteľ začal s odstraňovaním vád a nedorobkov klampiarskych konštrukcií a izolácie strechy, avšak dňa 01.05.2010 jeho zamestnanci opustili stavenisko bez ukončenia opráv a bez podania akéhokoľvek vysvetlenia. Nakoľko zo strany zhotoviteľa nedošlo k odstráneniu vád, objednávateľ dňa 21.05.2010 uzatvoril so spoločnosťou TULIS STRECHY, s.r.o. zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola oprava strechy objektu. Veriteľ vystavenú faktúru uhradil. V zmysle čl. VI. bod 6.2 veriteľovi vznikol voči dlžníkovi nárok na pohľadávku s príslušenstvom, ktorú veriteľ prihlásil do reštrukturalizačného konania. Odvolací súd ďalej z obsahu spisu zistil, že správca poprel obidve prihlásené pohľadávky s tým, že sú sporné, nakoľko v prihláške je uplatnená zodpovednosť za vady diela, avšak zo strany veriteľa nebol dodržaný postup reklamácii podľa zmluvy o dielo. Príslušenstvo k pohľadávke nepoprel. Z ust. § 124 ods. 4 ZKR jednoznačne vyplýva, že veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí neuviedol, či veriteľ podal žalobu do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok v zmysle § 124 ods. 4 ZKR. Bez takéhoto určenia nie je možné zistiť podanie žaloby v zákonnej lehote. Veriteľ musí totiž v žalobe predovšetkým identifikovať konkurzné konanie, na účely ktorého vyvolal určovacie konanie, a údaje, ktoré sú potrebné na posúdenie dodržania lehoty na podanie žaloby. Predovšetkým musí uviesť, kedy bola povolená reštrukturalizácia, kedy podal veriteľ prihlášku § 121 ZKR. Súd bude musieť zisťovať tieto skutočnosti ako aj to, či správca poprel pohľadávku veriteľa v zákonnej lehote (§ 124 ods. 2 ZKR). Až následne môže súd posúdiť podanie incidenčnej žaloby veriteľom v súlade s § 124 ods. 4 ZKR. Súd prvého stupňa priznal uplatnený nárok v zmysle § 550 a 384 ObZ, pričom sa nevysporiadal s čl. VI. bod 6.2 ZoD a neuviedol, prečo nárok navrhovateľovi nepriznal podľa uplatneného právneho dôvodu (čl. VI. bod 6.2 ZoD) a tiež sa nevysporiadal s tvrdením odporcu, že pohľadávky navrhovateľa nemohli vzniknúť z čl. VI bod 6.2 zmluvy o dielo, pretože v tomto ustanovení sú dohodnuté práva navrhovateľa zo zodpovednosti odporcu za vady diela, t. j. v čase po odovzdaní a prevzatí diela. Nezaujal stanovisko, prečo priznal navrhovateľovi nárok v zmysle § 550 a 384 ObZ. Nárok navrhovateľa mohol pritom posúdiť len do právneho dôvodu, ktorý navrhovateľ uplatnil v prihláške. Rozhodnutie súdu je v tejto časti nepreskúmateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nárok navrhovateľa je podľa čl. VI. bod 6.2 ZoD oprávnený, bude sa musieť zaoberať otázkou, či rozsah prác fakturovaných spoločnosťou TULIS zodpovedá rozsahu vád, za ktoré zodpovedá odporca. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením odvolateľa, že súd prvého stupňa nesprávne použil § 32 ods. 1 ZKR, ktorý sa vzťahuje na konkurzné konanie. Súd mal aplikovať ust. § 124 ods. 1 ZKR. Tiež nesprávne uviedol, že na základe návrhu sporových strán vykonal výsluch E. P., L. V. C. D. L., pričom išlo o návrh navrhovateľa. Jednotlivé výpovede svedkov v rozhodnutí iba skonštatoval bez toho, aby z ich výpovedí urobil právny záver. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu prvého stupňa, že správca poprel prihlásené pohľadávky len z dôvodu ich spornosti a deň vzniku omeškania v popieracom úkone neuviedol a z tohto dôvodu sú uvedená námietky (týkajúce sa príslušenstva) nepreukázané, odvolací súd dodáva, že správca poprel len pohľadávku a nie príslušenstvo, preto je záver súdu prvého stupňa správny. V prípade vyčíslenia trov právneho zastúpenia súd prvého stupňa neuviedol, podľa akého právneho predpisu priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia. Z uvedenej sumy á 579,25 eur vyplýva, že trovy priznal z hodnoty žalovanej sumy. Konanie o takzvanej incidenčnej žalobe je však z hľadiska určenia trov konania určovacím sporom s neoceniteľnou hodnotou veci. V tomto prípade účastníkovi patrí právo na náhradu trov konania vo výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Preto priznané trovy právneho zastúpenia súdom sú v nesprávnej výške. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom súd prvého stupňa sa bude musieť postupovať v naznačenom smere. Následne výsledok dokazovania vyhodnotí a vec opätovne rozhodne. Na základe zmluvy o zlúčení, v zmysle ktorej došlo zápisom do obchodného registra s účinnosťou k 27.02.2014 k zániku navrhovateľa na základe zrušenia bez likvidácie a k prechodu imania zanikajúcej spoločnosti na nástupnícku spoločnosť BOKADA, a.s., Sasinkova 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 921 340, odvolací súd postupom podľa § 164 O. s. p. v spojení s ustanovením § 211 ods. 2 O. s. p. označil obchodné meno navrhovateľa tak, ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. v novom rozhodnutí o veci. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.