Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/115/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111205956 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111205956.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: BOKADA, a.s., Sasinkova 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 921 340, zast.: VIRE law & consulting s.r.o., Sasinkova 12, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: SIBAMAC, a.s., Bojnická 20, 831 04 Bratislava, IČO: 31 321 275 (sídlo predtým: Stará Vajnorská 25, Bratislava), zast.: Mgr. Gabriela Hrbáňová, advokátka, Malý trh 2/ A, 811 08 Bratislava, (substitučná plná moc: Mgr. Martin Hrbáň, advokát, Malý trh 2/A, Bratislava), o určenie pravosti popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/12/2011-312 zo dňa 28.03.2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/12/2011-312 zo dňa 28.03.2017 potvrdzuje. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh žalobcu o určenie pravosti pohľadávok vo výške 45.705,11 Eur ako aj 30.226,78 Eur s príslušenstvom, ktoré vznikli žalobcovi voči žalovanému pri rekonštrukcii na stavebnom diele Rekonštrukcia budovy areálu kaštieľa - rekreačné stredisko vo Y., vyplývajúcej zo Zmluvy o dielo č. 1/2006 v znení jej neskorších dodatkov. Druhým výrokom napadnutého rozsudku rozhodol o trovách konania tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. V konaní mal súd prvej inštancie nesporne preukázané, že na majetok žalovaného bol dňa 15.11.2010 uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6R/2/2010 povolená reštrukturalizácia. Žalobca si v zákonnej lehote uplatnil prihláškou č. 1 a č. 2 voči žalovanému pohľadávku vo výške 45.705,11 Eur a príslušenstvo vo výške 1.611,57 Eur, ako aj 30.226,78 Eur a príslušenstvo vo výške 588,80 Eur z dôvodu preplatenia faktúr č. 2010020 a č. 2010032 za odstránenie vád na označenom diele (treťou osobou TULIS Strechy s.r.o.) z dôvodu, že vykazované vady na realizovanom diele žalovaný ako zhotoviteľ riadne a včas neodstránil. Správca prihlásené pohľadávky žalobcu preskúmal a poprel v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, vzniku pohľadávky, nakoľko mal za to, že zo strany žalobcu nebol dodržaný riadny reklamačný postup podľa dohodnutej Zmluvy o dielo č. 1/2006. Ako popierací dôvod správca uviedol: „Pohľadávka je sporná. V prihláške je uplatnená zodpovednosť za vady diela, avšak zo strany veriteľa nebol dodržaný postup reklamácie podľa zmluvy o dielo.“ 2. V konaní mal súd prvej inštancie z predložených písomných dokladov, ako aj z výpovede svedkov, preukázané, že žalobca (právny predchodca spoločnosť VALOR - X s.r.o.) uzatvoril so žalovaným dňa 28.03.2006 Zmluvu o dielo č. 1/2006, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako zhotoviteľa realizovať pre žalobcu dielo - Rekonštrukcia kaštieľa - rekreačné stredisko vo Y.. Časť diela - strecha objektu, nebola zo strany žalovaného riadne opravená, vykazovala vady zatekaním, čo bolo predmetom rokovaní zmluvných strán (01.10.2009, 06.10.2009, 20.10.2009, 05.11.2009), na ktorom si strany stanovili termín odstránenia vzniknutých závad v čase priaznivých klimatických podmienok (jar 2009). Postup odstraňovania vád bol prijatý stranami sporu na rokovaní 05.11.2009, na čo odkazuje i Reklamácia závad zo dňa 17.03.2010. Dňa 08.04.2010 žalovaný začal s odstraňovaním vád, avšak dňa 01.05.2010 opustil stavenisko bez ukončenia opráv a odstránenia vzniknutých závad. Z dôvodu, že nedošlo k odstráneniu vád žalovaným, žalobca dňa 21.05.2010 uzatvoril zmluvu o dielo so spoločnosťou TULIS STRECHY s.r.o. za účelom odstránenia vzniklých vád na označenom objekte. Po vykonaní opráv tretím subjektom, žalobca uhradil vystavené faktúry spoločnosti TULIS STRECHY s.r.o., čo následne prihlásil do konania sp. zn. 6K 2/2010 označenými prihláškami č. 1 a č. 2 dňa 21.12.2010 s poukazom na čl. VI., bod 6.2 Zmluvy o dielo. 3. Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 2Cbi/12/2011-217 dňa 11.02.2014 rozhodol tak, že žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel a určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky vo výške 45.705,11 Eur s príslušenstvom vo výške 1.611,57 Eur, ako aj vo výške 30.226,78 Eur a príslušenstva vo výške 588,80 Eur, prihlásenej do reštrukturalizačného konania prihláškou č. 2 a táto je vymáhateľná voči žalovanému. Uviedol, že pohľadávky žalobcu vznikli zo zodpovednosti žalovaného za vady na stavebnom diele Rekonštrukcia budovy areálu kaštieľa - rekreačné stredisko vo Y., vyplývajúcej zo Zmluvy o dielo č. 1/2006 v znení neskorších dodatkov. Voči vydanému rozsudku podal odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací a vydané rozhodnutie uznesením sp. zn. 2CoKR/113/2014-268 dňa 21.01.2016 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že je potrebné sa vysporiadať jednak s otázkou včasnosti podanej žaloby a najmä s právnym dôvodom vzniku pohľadávky uvedenej v prihláške č. 1 a č. 2, vzhľadom na čl. VI., bod 6.2. Zmluvy o dielo a či rozsah prác fakturovaných spoločnosťou TULIS Strechy s.r.o. zodpovedá rozsahu vád, za ktoré zodpovedá žalovaný. 4. Súd prvej inštancie po zrušujúcom rozhodnutí odvolacím súdom posúdil žalobný návrh a opakovane vo veci rozhodol podľa § 124 ods. 1, 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), ako aj podľa § 384 a § 550 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník s tým, že dospel k záveru, že žaloba dôvodná nie je. V odôvodnení vydaného rozhodnutia uviedol, že preskúmaním listinných dôkazov, ako aj z výpovede svedkov, zistil, že reštrukturalizácia žalovaného bola povolená uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6R/2/2010 dňa 15.11.2010. Žalobca si v zákonnej lehote uplatnil prihláškou č. 1 sumu 45.705,11 Eur spolu s príslušenstvom, ako aj prihláškou č. 2 sumu 30.226,78 Eur s príslušenstvom. Prihlášky žalobcu boli doručené 21.12.2010, ktoré správca poprel dňa 28.01.2011. Súd prvej inštancie mal za to, že nakoľko žalobca žalobu doručil súdu dňa 23.02.2011, konštatoval, že žalobný návrh bol podaný včas. (§ 124 ods. 4 ZKR s účinnosťou do 01.01.2012) Zo záznamov z rokovaní sporových strán, predložených listín, ako aj z výpovede strán sporu, prvoinštančný súd zistil, že žalobca preukázal riadne písomné uplatnenie zodpovednosti za vady diela žalovanému až listom zo dňa 17.03.2010. Ako nepožívajúce právnu ochranu súd prvej inštancie v ďalšom konaní vyhodnotil tvrdenia žalobcu, že vady diela boli uplatnené v októbri 2009, nakoľko, ak by mal žalobca za to, že vady v spornom rozsahu riadne uplatnil skôr, nevidel dôvod, prečo by tak opätovne urobil v marci 2010. Súd teda ustálil, že žalobca prvýkrát riadne uplatnil vady diela až 17.03.2010. Z predložených záznamov z rokovaní mal za nesporné, že jediným termínom ukončenia odstraňovania vád diela, ku ktorému sa žalovaný zaviazal, bol termín „jar 2010“. Z dôvodu nedostatočnej špecifikácie termínu ukončenia odstraňovania vád diela žalovaným, súd prisvedčil argumentácii žalovaného, že vychádzal z termínu ukončenia odstraňovania vád „jar 2010“ (do 20.06.2010). 5. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca, ktorý napriek skutočnosti, že termín na odstránenie vád žalovanému ešte neuplynul (20.06.02010), už dňa 21.05.2010 uzatvoril zmluvu s inou spoločnosťou na odstránenie vád diela, a to so spoločnosťou TULIS Strechy s.r.o. s nástupom dňa 26.05.2010 a termínom ukončenia do 05.07.2010, teda v rozsahu, ktorý minimálne 34 dní prekrýval termín, v ktorom mal a mohol vady odstrániť sám žalovaný. Čo do rozsahu odstránenia vád diela treťou osobou (čo by malo vplyv na výšku uhradenej ceny odstránenia vád), žalobca preukazoval rozsah vykonaných prác spoločnosťou TULIS Znaleckým posudkom č. 46/2009 znalca Ing. Jozefa Prekopa zo dňa 12.10.2009. Súd prvej inštancie mal za to, že predmetom znaleckého skúmania vád mohol byť stav diela len od 17.09.2009 do 12.10.2009. Z dokazovania v konaní súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný v čase od 08.04.2010 do 01.05.2010 vykonával odstraňovanie vád, a teda stav strechy musel byť v čase podpisu Zmluvy o dielo so spoločnosťou TULIS (zo dňa 21.05.2010) iný ako je uvedený v znaleckom posudku, a teda znalecký posudok nemôže objektívnym spôsobom preukazovať stav strechy (vady diela) v rozhodnom období. 6. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalobcu, že na zazmluvnenie ďalšieho dodávateľa postačovala skutočnosť, že žalovaný opustil 01.05.2010 stavenisko, nakoľko žalovaný mal k dispozícii ešte 2 mesiace na odstránenie vád a žiadne zmluvné ani zákonné ustanovenie mu neurčovalo pokračovať v odstraňovaní vád bez prerušenia. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol i s poukazom na ustanovenie čl. VI., bod 6.2 Zmluvy o dielo s tým, že žalobcovi vzniklo za predpokladu riadneho reklamovania a preukázania ním tvrdeného rozsahu vád počas zhotovovania diela, právo na primeranú zľavu z ceny diela a nie právo na postup podľa čl. VI., bod 6.2 Zmluvy o dielo. Žalobca nepreukázal žiadnu písomnú ani inú výzvu žalovanému na protokolárne odovzdanie diela. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní i s poukazom na ust. § 550 Obchodného zákonníka -objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 345), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy a žalobný návrh zamietol. 7. Súčasne prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania rozsahu vád diela po 01.05.2010 a ich totožnosť s rozsahom prác vykonaných spoločnosťou TULIS. Na základe uvedeného súd ustálil, že pohľadávky žalobcu boli uplatnené riadne a včas, avšak žalobca nepreukázal právny dôvod ich vzniku a ani výšku. 8. Voči vydanému rozsudku podal odvolanie žalobca v zákonom stanovenej lehote a namietal nesprávnosť vydaného rozhodnutia. Uviedol, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o dielo (ďalej len „Zmluva o dielo“), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako zhotoviteľa zhotoviť stavebné dielo pre žalobcu za podmienok dohodnutých v Zmluve o dielo. V konaní bolo nepochybne rovnako preukázané, že žalovaným vykonané práce na diele boli realizované nekvalitným spôsobom, v dôsledku čoho dielo vykazovalo závažné vady, ktoré v neposlednej rade žalovaný uznal (rokovanie účastníkov zo dňa 01.10.2009, zo dňa 06.10.2009, zo dňa 20.10.2009 a zo dňa 05.11.2009). Mal za to, že nie je pravdou, že by žalobca preukázal riadne písomné uplatnenie zodpovednosti za vady diela žalovanému až listom zo dňa 17.03.2010. Medzi zmluvnými stranami bolo opakovane deklarované, a to v písomnej forme zápisov z rokovaní, že dielo vykazuje vady s uvedením ich špecifikácií, ako aj lehoty stanovenej na ich odstránenie. Dôvod, prečo žalobca zaslal žalovanému reklamáciu vád a výzvu na nástup na dokončovacie práce, vyplýva zo samotných záverov rokovaní účastníkov konania zachytených v záznamoch z rokovaní. Ako príklad uvádzal záznam z rokovania zo dňa 05.11.2009 (č. l. 79), v ktorom účastníci zhodne deklarujú, že strecha diela bude opravená v čase priaznivých klimatických podmienok (jar 2010). Nadväzujúc na to, žalobca dňa 17.03.2010 listom vyzval žalovaného na nástup na realizáciu prác súvisiace s dokončovacími prácami. Argumentácia súdu prvej inštancie o tom, že žalobca písomne nereklamoval u žalovaného vady, je teda svojvoľná, nemajúca oporu vo vykonanom dokazovaní. Napokon, bol to práve žalovaný, kto v záznamoch z rokovaní trval na tom, že vady diela majú byť odstránené až v čase vhodných klimatických podmienok, pričom práve v nadväznosti na toto usmernenie bol žalovaný zo strany žalobcu vyzvaný na nástup na práce súvisiace s dokončovacími prácami listom zo dňa 17.03.2010. S posúdením odstránenia vád v termíne jar 2010 (do 20.6.2010), žalobca nesúhlasil, nakoľko súd prvej inštancie posúdil tento výklad absolútne v prospech žalovaného. Súd prvej inštancie mal podľa názoru žalobcu jednoznačne zadefinovať, akým spôsobom a prečo dospel k záveru, že pojmom „jar 2010“ je nutné chápať dátum do 20.06.2010 a nie 15.04.2010, alebo 20.05.2010, alebo dokonca 21.03.2010. Žalobca navyše pripomína, že pojem „jar 2010“ bol iba dôvetkom k použitej formulácii „v čase priaznivých klimatických podmienok“, ktorá tomuto pojmu predchádzala. Priaznivé klimatické podmienky nastali už začiatkom mesiaca apríl 2010, kedy pracovníci žalovaného dňa 08.04.2010 začali s odstraňovaním vád diela. Dňa 01.05.2010 však pracovníci žalovaného opustili stavenisko bez ukončenia opráv a bez podania akéhokoľvek vysvetlenia a viac sa na stavenisko nevrátili. Samotný žalovaný už v októbri 2009 prisľúbil dobu odstránenia vád diela za cca dva týždne (zápis z rokovania zo dňa 20.10.2009 bod 6., č. 1. 80), teda v prípade začatia s odstraňovaním vád diela dňa 08.04.2010 žalovaný mal ukončiť odstraňovanie závád diela do cca 22.04.2010. Je teda zrejmé, že žalovaný si bol v plnej miere vedomý lehoty, v rámci ktorej sa majú vady diela odstrániť. Z uvedeného dôvodu, preto žalobca oprávnene predpokladal a legitímne očakával, že táto lehota bude zo strany žalovaného skutočne dodržaná. Ako vyplýva z listinných dôkazov, žalovaný mal vady diela odstrániť v lehote dvoch týždňov. Žalobca však napriek tomu poskytol žalovanému ďalší dodatočný čas, kedy v podstate čakal na ukončenie odstránenia vád diela až do bezdôvodného opustenia staveniska pracovníkmi žalovaného, teda tri týždne. Žalobca však napriek porušeniu záväzku žalovaného ukončiť odstránenie vád diela v dohodnutej lehote, ďalej nečinne čakal, a to až do 21.05.2010, t. j. ďalšie tri týždne (zhruba mesiac po predpokladanom termíne ukončenia odstraňovania vád diela). Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca mal svojím postupom, spočívajúcim v odstránení vád diela treťou osobou, znemožniť žalovanému realizovať svoju povinnosť, považoval za absurdný a v rozpore s dobrými mravmi. Spoločnosť TULIS STRECHY s.r.o. vady odstránila a dňa 06.06.2010 a dňa 02.08.2010 vystavila faktúry za vykonané práce, teda za odstránenie vád, ktoré žalobca v plnej výške uhradil. 9. Čo do nedodržania lehoty na obdobie, kedy žalovaný mal ešte možnosť vady odstrániť (do 20.06.2010) a žalobca dojednal s treťou osobou (TULIS STRECHY s.r.o.) lehotu na odstránenie závad do 05.07.2010, teda v rozsahu, ktorý v rozsahu 34 dní prekrýval termín, v ktorom mohol vady diela odstrániť žalovaný, žalobca uviedol, že počas odstraňovania závad tretím subjektom, sa pracovníci žalovaného na stavbe neobjavili, snahu o odstránenie vád žalovaný nepreukázal. 10. V závere odvolania žalovaný poukázal na nutnosť postupovať tak, aby základné právo účastníkov na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR bolo v plnej miere rešpektované. Úkony účastníkov je nutné vykladať v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu a interpretáciu nemožno použiť v takom smere, aby došlo k obmedzeniu základného práva na súdnu ochranu. Všeobecný súd musí vychádzať z toho, že má poskytovať v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, nakoľko súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a má slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. 11. Námietka žalovaného o tom, že znalecký posudok bol vyhotovený ešte koncom septembra 2009 a žalobca reklamoval vady až v marci 2010, a teda neposkytuje reálny obraz o vadách diela, je z pohľadu žalobcu irelevantná a účelová, nakoľko vzhľadom na príchod zimného obdobia už ďalšie práce súvisiace s odstraňovaním vád realizované neboli. O uvedenom v konečnom dôsledku svedčia aj záznamy z rokovaní účastníkov konania z konca roka 2009. Uviedol, že súd prvej inštancie vo vzťahu k znaleckému posudku sa nepokúsil o porovnanie jednotlivých položiek uvedených v znaleckom posudku, neuskutočnil komparáciu jednotlivých prác vykonaných žalovaným a spoločnosťou TULIS STRECHY s.r.o., ani nijakým relevantným spôsobom nevysvetlil, z akého dôvodu nepovažuje znalecký posudok za vystihujúci reálny stav a vo svojom rozhodnutí jednostranne prisvedčil argumentácii žalovaného. 12. Záverom žalobca uviedol, že sa nemôže stotožniť s argumentáciou súdu prvej inštancie týkajúcou sa vyhodnotenia postupu žalobcu podľa bodu 6.2 článku VI. Zmluvy o dielo. Článok VI. Zmluvy o dielo pojednáva o zodpovednosti žalovaného vo všeobecnej rovine. Je síce pravdou, že prvé tri vety bodu 6.2 Zmluvy o dielo upravujú prípad odstraňovania vád po protokolárnom odovzdaní diela, avšak počnúc štvrtou vetou je upravený všeobecný postup v prípade odstraňovania vád, kedy nie je explicitne uvedené, že sa musí jednať o vady po protokolárnom odovzdaní diela. Nikde v bode 6.2 Zmluvy o dielo nie je zmienka o skutočnosti, že by postup zvolený žalobcom nebol v súlade s prezentovaným bodom. Ak by aj pripustili argumentáciu súdu prvej inštancie, k protokolárnemu odovzdaniu diela by v konečnom dôsledku aj tak následkom nečinnosti žalovaného nikdy nedošlo, t. j. nemohol by byť postup podľa bodu 6.2 aplikovateľný. Je evidentné, že otázka zodpovednosti žalovaného ako zhotoviteľa je všeobecne a komplexne upravená v jedinom článku VI. Zmluvy o dielo. Napadnutý rozsudok žiadal zmeniť a žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovieť. 13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 14. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. 15. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť a vydané rozhodnutie je vecne správne. 16. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Odvolací súd mal nesporne preukázané, že žalobca sa domáhal v reštrukturalizačnom konaní voči žalovanému (reštrukturalizácia povolená uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6R/2/2010 dňa 15.11.2010 - nie 23.11.2010 ako mylne uviedol súd prvej inštancie) prihláškou č. 1 a prihláškou č. 2 určenia, že je veriteľom prihlásenej pohľadávky vo výške 45.705,11 Eur spolu s príslušenstvom, ako aj prihláškou č. 2 vo výške 30.226,78 Eur s príslušenstvom a táto je vymáhateľná. Ako právny dôvod vzniku žalobca poukazoval na vzniknutý stav s následkom úhrady prihlásených súm spoločnosti TULIS Strechy s.r.o. pri porušení zmluvnej povinnosti žalovaným odstrániť vady diela s poukazom na čl. VI., bod 6.2 Zmluvy o dielo zo dňa 28.03.2006. 18. Podľa § 120 ods. 1 ZKR (s účinnosťou do 31. decembra 2011), ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Podľa § 121 ods. 1 ZKR ( s účinnosťou do 31. decembra 2011), prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote alebo prihlášku doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa. Doručenie prihlášky na súd má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Podľa § 122 ods. 1 ZKR ( s účinnosťou do 31.12.2011), pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a dlžníka, právny dôvod vzniku pohľadávky a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa. V zmysle ust. § 124 ods. 1 ZKR (v znení účinnom do 31. decembra 2011), každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva, sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. Podľa ust. § 124 ods. 4 ZKR v platnom znení, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky, v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. 19. Je nesporné, že žalobca si prihláškou č. 1 a č. 2 prihlásil uvedené sumy z právneho dôvodu vzniku podľa čl. VI. bod 6.2 Zmluvy o dielo, ako vady diela pri podrobnom popise vzniknutého stavu, čo už jednoznačne skonštatoval i odvolací súd v rozhodnutí sp. zn. 2CoKR/113/2014-268. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ako aj predložených listinných dokladov, je zrejmé, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o dielo č. 1/2006 dňa 28.03.2006 v zmysle dodatkov. Sporný čl. VI. bod 6.2. určoval Zodpovednosť a činnosti zhotoviteľa a objednávateľa diela. Predmetný bod zmluvy čl. VI. bod 6.2 obsahoval dojednania o odstránení drobných vád (začať odstraňovať do 4 dní odo dňa oznámenia) na vlastné náklady ako aj vád, ktorých odstránenie vyžaduje viac ako 15 dní. Drobné vady sa zaväzuje Zhotoviteľ odstrániť na vlastné náklady bez zbytočného odkladu po ich oznámení Objednávateľom, a to opravou alebo výmenou tak, aby sa nenarušilo, ak je to možné, zhotovenie jednotlivých stavebných objektov podľa zmluvy. Zhotoviteľ je povinný začať odstraňovať vady bez zbytočného odkladu najneskôr do 4 dní od oznámenia objednávateľom, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. V prípade nesplnenia tejto povinnosti je objednávateľ oprávnený nechať tieto vady odstrániť iným dodávateľom podľa vlastnej voľby na náklady zhotoviteľa. Táto cena prác vykonaných treťou osobou bude uplatnená voči Zhotoviteľovi vo výške fakturovaných nákladov treťou osobou. V prípade výskytu takých vád, ktoré budú vyžadovať odstránenie viac ako 15 dní, objednávateľ je oprávnený požadovať primeranú zľavu z ceny diela. Z charakteru, ako aj časovej dĺžky odstraňovania vád spoločnosťou TULIS Strechy s.r.o. (26.05.2010 do 05.07.2010) je zrejmé, že sa jednalo o odstraňovanie nie drobných vád diela treťou osobou. Správca pri popieraní prihlásených pohľadávok, pri posúdení právneho dôvodu ich vzniku, dôvod popretia uviedol, že pohľadávka je sporná, nakoľko v prihláške je uplatnená zodpovednosť za vady diela, avšak zo strany veriteľa nebol dodržaný postup reklamácie podľa Zmluvy o dielo (č. l. 6 spisu), s čím je možné vzhľadom na zistený skutkový stav súhlasiť. 20. V zmysle § 124 ods. 4 ZKR sa rozumie zisťovanie, či prihláška má stanovené formálne a obsahové náležitosti, či bola podaná včas a či sa údaje v nej uvedené zhodujú. Správca musí preskúmať pri každej pohľadávke právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom, ako aj poradie zabezpečovacieho práva. V tomto prípade, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolaním, ako aj z predložených písomných dokladov, mal odvolací súd zrejmé, že správca poprel len právny dôvod prihlásených pohľadávok veriteľa, výšku nenamietal, na základe čoho odvolací súd dospel k záveru, že dôvodom popretia nebol nesúhlas správcu s výškou prihlásených pohľadávok, ale len nesúhlas s právnym dôvodom ich uplatnenia, na základe čoho ohľadne prieskumu rozsahu odstraňovaných vád a následným preskúmavaním dôvodnosti uplatnenej výšky pohľadávok, sa javí nad rámec popretia. 21. Z obsahu uvedených prihlášok, ako aj z uplatnených pohľadávok a v neposlednej rade i z priloženej fotodokumentácie je zrejmé, že sa jednalo o vážne a rozsiahle vady časti diela (strechy), čo zakladalo žalobcovi ako objednávateľovi voči žalovanému nárok na zľavu z ceny diela pri riadnom uplatnení reklamácie ako takej, pričom je nesporné, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie ceny za odstránenie časti vád treťou osobou. Je možné konštatovať, že medzi stranami sporné ani nebolo, že stavebné práce na Rekonštrukcii budova a areál kaštieľa - rekreačné stredisko vo Y. vykazovali závady, čo žalobca prerokovával so žalovaným na stretnutiach dňa 01.10.2009, 06.10.2009, 20.10.2009 a 05.11.2009 s následným uplatneným reklamácie dňa 17.03.2010 a žiadal ich odstránenie (záznamy na č. l. 79 až 83 spisu). Je nesporné, že strany sa dohodli na odstránení závad v termíne zlepšených klimatických podmienok - jar 2010. Odvolací súd čo do výkladu časového ohraničenia „jar 2010“, sa stotožnil s prijatým záverom súdu prvej inštancie o uplynutí lehoty k 20.06.2010, nakoľko je možné konštatovať toto časové ohraničenie s výkladom jarnej rovnodennosti od 23.03.2010 do 20.06.2010, a teda, že pred uplynutím tohto termínu žalobca uzatvoril zmluvu za účelom zjednania nápravy so spoločnosťou TULIS Strechy s.r.o., t. j. predčasne (právo uplatňovať zľavu z ceny diela mu tento postup neupieral). 22. Odvolací súd v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nakoľko vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolacích dôvodoch žalobca poukazuje na vzniknutý stav veci, poukazuje na známe skutočnosti, pričom neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení nevysporiadal. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie. 23. Odvolací súd dospel k záveru, že popretie pohľadávky správcom z dôvodu, že pohľadávka je sporná, nakoľko v prihláške je uplatnená zodpovednosť za vady diela, avšak zo strany veriteľa nebol dodržaný postup reklamácie podľa Zmluvy o dielo, vzhľadom na zistený skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bolo dôvodné. Právo žalobcu nepochybne vzniklo na postup v zmysle čl. VI. 6.2 Zmluvy o dielo, posledný odsek, po protokolárnom odovzdaní diela (k čomu preukázateľne nedošlo) ako právo na zľavu z ceny diela. 24. Odvolací súd dáva do pozornosti, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie. Úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti. 25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 26. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP s tým, že nakoľko si žalovaný náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, žiadne trovy mu nevznikli, odvolací súd o nich rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).