Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/184/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111208093 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111208093.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ B.. C. K., U.. XX. XX. XXXX, F. R. H. X, R., 2/ B.. O.I. K., U.. XX. XX. XXXX, F. R. H. X, R., 3/ E. K.Á., U.. XX. XX. XXXX, F. R. H. X, R., 4/ G.. K.. Y. R., U.. XX. XX. XXXX, R. Š. XX, R., navrhovatelia zastúpení advokátkou G.. Q. R., E. E. A. X, R., proti odporcom: 1/ H. T., U.. XX. XX. XXXX, F. R. H. X, R., 2/ R. R.K., U.. XX. XX. XXXX, F. R. H. X, R., 3/ F. I., U.. XX. XX. XXXX, F. R. H.L. X, R., 4/ K. I., U.. XX. XX. XXXX, F. R. H. X, R. o určenie neplatnosti rozhodnutia schôdze, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k.: 25C/41/2011-49 zo dňa 24. októbra 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, č. k.: 25C/41/2011-49 zo dňa 24. 10. 2012 p o t v r d z u j e. Odporcom s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, celom rozsahu zamietol. Odporcom nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa, § 120 ods. 4, § 80 písm. c/, § 154 ods. 1, § 159 ods. 2, § 132 Občianskeho súdneho poriadku, § 14 ods. 1, § 14 ods. 2, § 14 ods. 4, § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a vecne tým, že navrhovatelia v 1/ až 4/ rade sa návrhom, podaným na tunajší súd, domáhali určenia neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov bytového domu na H.L. Z. X H. R., konanej dňa 24. 2. 2011 o 1/ bode 2 programu označeného ako schválenie návrhu príspevkov do fondu údržby a opráv SVB H. X, ktorým prítomní vlastníci bytov bytového domu schválili navrhovanú výšku a spôsob príspevku do fondu údržby a opráv pre jednotlivé byty a nebytové priestory podľa LV č. XXXX, k. ú E. G., ako aj o 2/ bode 3 programu označeného ako schválenie návrhu príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv SVB H. X, ktorým prítomní vlastníci bytov bytového domu odsúhlasili výšku príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv pre jednotlivé byty a nebytové priestory podľa prílohy č. 2 zápisnice zo schôdze. Navrhovatelia sa domáhali (alternatívne) i určenia, že 3/ návrh na určenie výšky a spôsobu príspevku do fondu údržby a opráv SVB H. X pre jednotlivé byty a nebytové priestory, ktorý bol v programe Schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na H. X H. R., konanej dňa 24. 2. 2011 uvedený ako bod 2, nebol schválený, a určenia, že 4/ nebol schválený ani návrh na odsúhlasenie výšky príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv SVB H. X pre jednotlivé byty a nebytového priestory, ktorý bol v programe schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na H. X H. R., konanej dňa 24. 2. 2011 uvedený ako bod 3. Dôvodili, že dňa 19. 2. 2011 boli na základe oznamu vyveseného v spoločných priestoroch bytového domu oboznámení o schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na H.L. Z. Č.. X H. R. (ďalej len "bytový dom"), ktorá sa mala konať dňa 24. 2. 2011 o 18.00 hod so špecifikovaným programom. Na tejto schôdzi, ktorej sa osobne nezúčastnili, keď sa jej zúčastnili len odporcovia v 1/ a 4/ rade, boli prijaté rozhodnutia ohľadne spôsobu a výšky príspevku do fondu údržby a opráv a fondu prevádzky, údržby a opráv pre jednotlivé byty a nebytové priestory, ktorých spôsob prijatia namietali ako rozporný so zákonom, konkrétne s ustanovením § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len "zákon č. 182/1993 Z. z."), keďže o daných bodoch programu nerozhodla potrebná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. O výsledku hlasovania sa navrhovatelia dozvedeli dňa 3. 3. 2011, a to z obsahu zápisnice zo schôdze vyvesenej na vývesnej tabuli v spoločných priestoroch bytového domu. Určenia neplatnosti rozhodnutí prijatých schôdzou vlastníkov bytov dňa 24. 2. 2011 sa navrhovatelia domáhali s poukazom na § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. Odporcovia v 1/ až 4/ rade so žalobou navrhovateľov nesúhlasili, pričom namietali, že výsledok hlasovania zo schôdze vlastníkov dňa 24. 2. 2011 bol formou zápisnice oznámený vlastníkom v zákonom stanovenej lehote a v súlade so zmluvou o spoločenstve spôsobom v dome obvyklým, a to vyvesením na nástenke bytového domu ešte v deň konania schôdze, t. j. dňa 24. 2. 2011, od ktorého dátumu začala navrhovateľom v súlade s ustanovením § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. plynúť 15- dňová lehota, aby sa obrátili so žalobou na súd. Túto podľa odporcov navrhovatelia nedodržali. Naviac, navrhovatelia v 1/ a 2/ rade úhradou na účet spoločenstva vyjadrili súhlas s novo určenými zálohovými platbami za byt a nebytový priestor v ich vlastníctve. Súd nariadil vo veci pojednávanie na 24. 10. 2012, na ktorom po vykonaní dokazovania vyhlásil rozsudok vo veci samej. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že v danej veci, pokiaľ ide o prvú časť žalobného petitu, sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu zo dňa 24. 2. 2011 o bodoch programu 2 a 3 podľa zápisnice z tejto schôdze odvolávajúc sa na ustanovenie § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z., čím de facto namietali neplatnosť rozhodnutia prijatého vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na tomto zhromaždení. V konaní nebolo sporné, že navrhovatelia sa schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 24. 2. 2011 nezúčastnili, preto nemohli byť na tejto schôdzi prehlasovaní tak, ako to má na mysli ustanovenie § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z (k tomu aj rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe vo veci sp. zn. 14Cmo/378/2007). Navrhovatelia sa preto nemohli odvolávať a uplatňovať si na súde právo s poukazom na § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z., keďže nepatrili do kategórie prehlasovaných vlastníkov. Do úvahy neprichádza ani možnosť navrhovateľov dovolávať sa práv podľa druhej vety citovaného odseku § 14 zákona č. 182/1993 Z. z. poskytujúceho ochranu tým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorí sa nemohli objektívne zúčastniť hlasovania zhromaždenia vlastníkov, v dôsledku čoho sa nemohli ani dozvedieť o výsledkoch tohto hlasovania, a tak ovplyvniť jeho výsledok. Navrhovatelia sa evidentne dozvedeli o výsledkoch hlasovania zhromaždenia vlastníkov konaného dňa 24. 2. 2011, keď sami v návrhu na začatie konania uviedli ako deň získania vedomosti o výsledku tohto hlasovania dátum 3. 3. 2011. Vychádzajúc z obsahu skutkových tvrdení, mohli sa navrhovatelia obrátiť na súd podľa vety tretej ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. argumentujúc, že dňa 24. 2. 2011 sa nedosiahla potrebná a zákonom požadovaná väčšina hlasov na prijatie rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V takom prípade však ich žaloba nemala znieť na určenie neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov, keďže, ak sa nedosiahla väčšina stanovená zákonom na prijatie takého rozhodnutia, rozhodnutie de facto nebolo prijaté. Navrhovatelia však zvolili určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O. s. p. a žiadali vyhlásiť rozhodnutia prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 24. 2. 2011 za neplatné, za ktorej situácie museli preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd prvého stupňa taktiež skúmal naliehavosť právneho záujmu určovacej žaloby navrhovateľov, ktorú musel skúmať nevyhnutne v nadväznosti s otázkou vecnej legitimácie účastníkov konania, ktorú otázku považoval rovnako za rozhodnú. Rozhodnutia prijaté na zhromaždeniach alebo schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov zásadne zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. Z tohto dôvodu aj žaloba týkajúca sa rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov podaná na súd, aby vyvolala zamýšľané právne následky, musí smerovať proti všetkým aktuálnym vlastníkom bytov a nebytových priestorov. V opačnom prípade by totiž rozhodnutie súdu vo veci samej nezaväzovalo všetky subjekty, ktoré by zaväzovať malo, a z tohto dôvodu by bolo de facto reálne nevykonateľné. Vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sa nezúčastnili takého súdneho konania, či už ako účastníci konania vystupujúci na strane navrhovateľov alebo odporcov, by v takom prípade mohli úspešne namietať, že rozhodnutím súdu nie sú viazaní (k tomu aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/109/2007). Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. E. G., je zrejmé a nerozporovali to ani účastníci konania, že vo vlastníckych vzťahoch k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom bytového domu na H. X H. R. došlo počnúc od konania schôdze vlastníkov dňa 24. 2. 2011 a podania žaloby na súd dňa 14. 3. 2011 k zmenám, keď tak navrhovateľka v 4/ rade, ako aj odporkyne v 1/, 2/ a 3/ rade uskutočnili scudzovací úkon majúci za následok prevod vlastníckeho práva k bytom č. 1, 3, 4 a č. 5, ako aj k nebytovému priestoru č. 2-NPG7, a teda prestali byť vlastníčkami bytov a nebytových priestorov bytového domu. Vlastnícke právo k označeným bytom a nebytovým priestorom nadobudli pritom nielen navrhovatelia v 1/ a 2/ rade, a to vo vzťahu k bytu č. 2, a odporca v 4/ rade k bytu č. 1, ktorí sú účastníkmi prebiehajúceho konania, ale i také fyzické osoby, ktoré účastníkmi konania nie sú, a to pokiaľ ide o byt č. 4, č. 5 a nebytový priestor č. 2-NPG7. Je teda zrejmé, že žaloba, ktorou sa navrhovatelia domáhali vyhlásenia rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zo dňa 24. 2. 2011 za neplatné a (alternatívne) určenia, že o návrhu programu schôdze pod bodmi 2 a 3 nebolo rozhodnuté, smeruje voči aktuálne len jednému z vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, pričom ju podala i taká osoba, ktorá medzičasom už nie je vlastníkom žiadneho bytu a nebytového priestoru domu. Žaloba s daným okruhom účastníkov konania potom nemôže privodiť také rozhodnutie súdu, ktoré by zaväzovalo i iných vlastníkov bytov a nebytových priestorov než tých, ktorí aktuálne vystupujú ako účastníci konania. Pokiaľ by teda súd i pristúpil k vyhláseniu rozsudku vo veci samej, ktorým by vyhlásil za neplatné rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov tak ako žiadali navrhovatelia, tento rozsudok by bol účinný iba voči tým fyzickým osobám účastným v konaní a nevyvolal by zamýšľané právne následky. Tým zároveň nie je daný ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku súdu vo veci samej, nakoľko naliehavý právny záujem na navrhovateľmi žiadanom určení by bol osvedčený iba v prípade, ak by rozhodnutie súdu zaväzovalo všetkých aktuálnych vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V dôsledku zmeny vo vlastníckych vzťahoch k bytom a nebytovým priestorov sa totiž právne postavenie účastníkov konania (navrhovateľky v 4/ rade, odporkýň) nijako nezmení (k tomu aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 13Co/109/2007, ako i sp. zn. 14Co/244/2006). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prvostupňový súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu, t. j. vo všetkých jeho výrokoch, zamietol, bez toho, aby sa zaoberal jeho vecnou stránkou. O trovách prvostupňového konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď plne úspešným odporcom v 1/, 2/, 3/ a 4/ rade by patrilo právo na náhradu trov konania voči navrhovateľom v 1/, 2/, 3/ a 4/ rade, ktorí vo veci úspech nemali. Vzhľadom na to, že odporcovia náhradu trov konania nežiadali a z obsahu spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy vznikli, súd odporkyni v 1/ rade, odporkyni v 2/ rade, odporkyni v 3/ rade a odporcovi v 4/ rade náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie navrhovatelia. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a zaviaže odporcov k povinnosti nahradiť navrhovateľom trovy prvostupňového a odvolacieho konania, ako sú vyčíslené v prílohe odvolania. Svoje odvolanie navrhovatelia odôvodnili podľa § 205 ods. 2 písm. b/ a písm. f/. Vo svojom odvolaní navrhovatelia opisujú nimi tvrdený skutkový stav, na základe ktorého sa domáhajú svojím návrhom určenia neplatnosti rozhodnutia schôdze. Nesúhlasia s názorom a závermi prvostupňového súdu a tvrdia, že nie sú povinní právne klasifikovať svoj návrh, ale sú povinní len dostatočne skutkovo vymedziť vec a uviesť, čoho sa domáhajú. Rovnako nesúhlasia s tým, že by rozhodnutie súdu nemalo byť právne záväzné aj voči bývalým vlastníkom bytov. Noví vlastníci vzhľadom k tomu, že sa schôdze nezúčastnili a nehlasovali, neboli pasívne legitimovaní, vlastníkmi sa stali až po hlasovaní a podaní návrhu na súd. Taktiež namietali tým, že vzhľadom k tomu, že sa jedná o osobitný druh určovacej žaloby súd nemal podľa názoru navrhovateľov skúmať právny záujem. Ohľadom alternatívneho návrhu súd v odôvodnení uvádza, že alternatívny návrh (čoho sa navrhovatelia domáhajú) ako je obsiahnutý v návrhu nekorešponduje s ustanovením § 80 písm. c/ O. s. p., pretože súd nemôže rozhodovať smerom do minulosti. S uvedeným názorom súdu navrhovatelia nesúhlasia pričom zákon v tomto smere vykladajú tým, že podstatou určovacej žaloby podanej podľa § 80 písm. c/ O. s. p., alebo podľa iných predpisov je rozhodovanie o právnom úkone, ktorý sa už stal, nie ktorý sa len stane, teda nesúhlasia s tým, že súd nemôže rozhodnúť o tom, že konkrétne rozhodnutie nebolo prijaté tak, ako to bolo obsiahnuté v podanom návrhu. Ďalej namietajú tým, že rozhodnutie súdu nebolo dostatočne a náležite odôvodnené a vzhľadom k tomu je nepreskúmateľné a arbitrárne. Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadrili. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je opodstatnené. Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na námietku navrhovateľov ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdom prvého stupňa po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O. s. p. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2, 3 O. s. p.), keď v odôvodnení svojho rozsudku sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1, v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p., a v odvolacom konaní úspešným odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnili. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.