Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/323/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111213086 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111213086.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: MARTEL SLOVAKIA, s. r. o., sídlo Bystrička 301, IČO: 36 398 276, zastúpený Mgr. Richardom Karkó, advokátom, sídlo D. Dlabača 35, Žilina, proti žalovanému: J. D., U. W. XXXX/X, U., zastúpený Mgr. Viliamom Parákom, advokátom, sídlo ul. Čsl. armády 4, Nové Mesto nad Váhom, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 15C/67/2011-211 zo dňa 6. februára 2014 a proti uzneseniu tohto istého súdu, č. k. 15C/67/2011-226 zo dňa 14. apríla 2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a napadnuté uznesenie č. k. 15C/67/2011-226 zo dňa 14. apríla 2014 p o t v r d z u j e. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o náhradu škody podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka zamietol, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, titulom právneho zastúpenia J.. T. R. sumu 4.633,28 € na účet vedený v Č., G.. Y.., Q. J. Q. T. Č.: XXXXXXXXX/ XXXX, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa domáha náhrady škody od žalovaného, ako bývalého konateľa spoločnosti Pressburg Finance Group, spol. s r. o., ktorý v čase pôsobenia vo funkcii neuhradil faktúry vystavené žalobcom, čím nekonal s odbornou starostlivosťou v dôsledku čoho si žalobca uplatňuje náhradu škody podľa § 135a ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonníka titulom úrokov z omeškania (z vystavených a neuhradených faktúr) a zmluvnej pokuty (podľa čl. V. bodu 4. Zmluvy o dielo z 20. 07. 2006). Súd prvej inštancie v zdôvodnení rozsudku ponúkol výklad, že v prípade zodpovednosti za škodu v obchodnoprávnych vzťahov platí špeciálna úprava zodpovednosti za škodu z porušenia povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu, ktorá je založená na objektívnej zodpovednosti (§ 373 Obchodného zákonníka). Poškodenému subjektu vznikne nárok na náhradu škody vtedy, ak preukáže, že druhá strana porušila povinnosť zo záväzkového vzťahu, že jej vznikla určitá škoda a existuje kauzálny nexus medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody. Treba zdôrazniť, že porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, ako základný predpoklad vzniku zodpovednosti škodu nahradiť, musí byť poškodeným preukázané (čo konkrétne bolo v záväzkovom vzťahu porušené, či toto porušenie viedlo k spôsobeniu škody a vzťah príčiny a následku). Logickým výkladom ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka možno dospieť k názoru, že zákonodarca dal zákonný nárok na náhradu škody, ktorú má spoločnosť voči svojim konateľom, aj veriteľovi. Veriteľ si uplatňuje náhradu škody vo vlastnom mene, na vlastný účet, a to bez toho, aby mu nejaká škoda vznikla, pričom v konaní si uplatňuje škodu, ktorá vznikla spoločnosti. Základným predpokladom uplatnenia nároku veriteľom je, že nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. V zmysle uvedeného výkladu súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k skutočnosti, že má voči spoločnosti Pressburg Finance Group, spol. s r. o. pohľadávku, ktorá je exekučným titulom, a preto je právne bezvýznamné a nehospodárne sa zaoberať stavom majetku spoločnosti Pressburg Finance Group, spol. s r. o. Skutočnosť, že spoločnosť Pressburg Finance Group, spol. s r. o. nezaplatila žalobcovi faktúry nezakladá určitý skutok, ktorý by mal byť protiprávnym úkonom žalovaného, ktorým by spoločnosti Pressburg Finance Group, spol. s r. o. spôsobil škodu. V prípade, ak mal žalovaný, ako konateľ spoločnosti, porušiť svoje povinnosti, bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého vyvodzuje zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon, čo nepreukázal. Zo svedeckej výpovede H.. Š. Á., ktorý bol konateľom spoločnosti Pressburg Finance Group, spol. s r. o. po žalovanom bolo preukázané, že spoločnosť neevidovala žiadnu škodu spôsobenú predchádzajúcim konateľom, t. j. žalovaným. V závere dodal, že ust. § 135a ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka, nemožno na tento prípad aplikovať, nakoľko upravujú zodpovednosť konateľov voči spoločnosti v ktorej činnosť konateľa vykonávajú. Naviac, úroky z omeškania a zmluvná pokuta nie sú škodou a ide o samostatné a rozdielne právne inštitúty zákonom jednoznačne definované, pričom majú iný právny režim a podstatou ich uplatnenia sú iné skutočnosti. Úroky z omeškania a zmluvná pokuta z nezaplatených faktúr nie je úbytkom majetku, a teda ani škodou spoločnosti Pressburg Finance Group, spol. s r. o., ktorú by si žalobca mohol uplatňovať voči žalovanému. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, súd prvej inštancie zaviazal neúspešného žalobcu k náhrade jeho trov, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia. 2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca, zotrvávajúc na svojom tvrdení pred súdom prvej inštancie, že žalovaný svojim konaním naplnil predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, pretože nezabezpečil, aby spoločnosť Presburg Financ Group, s. r. o., splnila svoju povinnosť uhradiť žalobcovi faktúry vystavené titulom úhrady ceny zhotoveného diela. Základným predpokladom pre uplatnenie nároku voči konateľovi je v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka existencia pohľadávky, ktorá smeruje voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym orgánom a nemožnosť uspokojenie tejto pohľadávky z majetku spoločnosti. Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že zákonodarca predpokladá existenciu akejkoľvek pohľadávky veriteľa voči spoločnosti a nemožnosť jej uspokojenia z majetku spoločnosti a nezmieňuje sa o podmienke existencie pohľadávky, ktorá je exekučným titulom. Žalobca má voči spoločnosti Presburg Financ Group, s. r. o., pohľadávku titulom neuhradenej faktúry, ktorú spoločnosť Presburg Financ Group napriek viacerým výzvam žalobcovi neuhradila. Zároveň žalobca preukázal, že v čase, kedy vyzýval spoločnosť na úhradu dlžnej sumy spoločnosť disponovala len s minimálnymi finančnými prostriedkami, postačujúcimi na chod firmy, a teda nemohla zo svojho majetku uspokojiť pohľadávku žalobcu, v dôsledku čoho žalobca uniesol dôkazné bremeno. V čase vystavenie splatnosti faktúry bol konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti Presburg Financ Group, s. r. o., žalovaný, ktorý v rozpore s výkonom svojej pôsobnosti z odbornou starostlivosťou a so záujmami spoločnosti nezabezpečil, aby si spoločnosť splnila svoje záväzky riadne a včas, a teda nekonaním žalovaného sa spoločnosť dostala do omeškania s úhradou faktúr, v dôsledku čoho vznikla škoda žalobcovi vo výške úroku z omeškania zmluvnej pokuty, z dôvodov ktorých navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že na § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka sa aplikuje úplne rozdielna situácia okolnosti, než ktoré v žalobnom návrhu označuje žalobca. Žalobca nepreukázal vznik škody v zmysle ust. Obchodného zákonníka porušenie povinnosti ani kauzálny nexus škoda musí vzniknúť spoločnosti žalovaného a nie žalobcovi nezaplatením faktúr, a to reálna škoda a nemôže vzniknúť ako úbytok majetku na strane dlžníka. Túto škodu nemôže uplatňovať partner z obligačného vzťahu, ale iný tretí subjekt, teda z faktúr nezaplatených žalobcovi by musela vzniknúť škoda tým, že by spoločnosť žalovaného uhradila zmluvnú pokutu a úrok z omeškania, pričom takúto škodu by si následne ako reálnu škodu úbytok majetok mohol uplatniť tretí subjekt proti žalovanému v zmysle § 135a Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania zmluvná pokuta nemôže byť škodou, ktorú si žalobca uplatňuje voči žalovanému v zmysle § 135a, keďže ide o úplne rozdielne právne inštitúty, ktoré sa spravujú rozdielnymi ustanoveniami zákona a sú v zákone jednoznačne exaktne vymedzené vrátane podmienok ich vzniku, výšku a spôsobu ich výpočtu. Pre relevantné uplatnenie škody je potrebné preukázať vznik a uplatnenie voči zodpovednostnému subjektu, čo žalobca nepreukázal. Spoločnosť žalovaného neevidovala žiadnu škodu, túto si voči spoločnosti nikdy neuplatnila a rovnako žalobca nepreukázal ani reálny úbytok majetku spoločnosti žalovaného. Odvolanie žalobcu považuje za účelové, nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, v dôsledku čoho navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal náhradu trov odvolacieho konania. 4. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením č. k. 15C/67/2011-226 zo dňa 14. apríla 2014 zaviazal žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie vo výške 8.820,- € v lehote 15 dní od doručenia uznesenia z odkazom na ust. § 6 ods. 2 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb., položka č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. 5. Uznesenie odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca dôvodiac, že výška súdneho poplatku súdom prvej inštancie vyrubená je v nesprávnej výške, keďže súdny poplatok mal byť vyrubený v súlade s § 7 ods. 4, 5 a 6 zák. č. 71/92 Zb.. 6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C. s. p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C. s. p. v napadnutom rozsahu (výrok vo veci samej, výrok o trovách konania a uznesenie zo dňa 14. 4. 2014) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolania žalobcu nie sú dôvodné. 8. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2. dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia možnosť obmedziť sa v zdôvodnení rozhodnutia len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C. s. p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka titulom úrokov z omeškania (z vystavených a neuhradených faktúr) a zmluvnej pokuty (podľa čl. V. bodu 4. Zmluvy o dielo z 20. 07. 2006) dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nebolo žalobe vyhovené a to s dôvodu neexistencie pohľadávky, ktorá je exekučným titulom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov prvostupňového súdu (§ 387 ods. 2 C. s. p.). 10. Súd prvej inštancie v konaní ustálil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ku skutočnosti, že má voči spoločnosti Pressburg Finance Group, spol. s r. o. pohľadávku, ktorá je exekučným titulom, okolnosť ktorú žalovaný v odvolaní namieta tvrdiac, že zákonodarca predpokladá existenciu akejkoľvek pohľadávky veriteľa voči spoločnosti a nemožnosť jej uspokojenia z majetku spoločnosti a nezmieňuje sa o podmienke existencie pohľadávky, ktorá je exekučným titulom, s obranou ktorou nemožno súhlasiť, keď uvedená skutočnosť bola vyriešená judikatúrou v tom zmysle, že na pohľadávku by mal byť exekučný titul (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Obo/125/2008, NS ČR sp. zn. 29Cdo/3158/2013). Žalobca má voči spoločnosti Presburg Financ Group, s. r. o., pohľadávku titulom neuhradenej faktúry, avšak táto skutočnosť sama o sebe nezakladá povinnosť Presburg Financ Group, s. r. o., pohľadávku uhradiť spolu s úrokom z omeškania. Iba za predpokladu, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta sú exekučným titulom (a to bez ohľadu na skutočnosť, že povinná spoločnosť úrok z omeškania a zmluvnú pokutu žalobcovi nezaplatila) a toto predstavuje pre žalovaného škodu, ktorá vznikla spoločnosti tým, že žalovaný nevykonával funkciu konateľa s odbornou starostlivosťou a škoda povinnej spoločnosti ako reálny úbytok majetku je v príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti. Postavenie veriteľa v súdnom konaní je teda pomerne komplikované, pretože musí preukazovať vznik nároku spoločnosti na náhradu škodu voči konateľovi so všetkými predpokladmi tohto nároku, ďalej musí preukazovať existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti, ktorá je exekučným titulom a tiež nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti. V nadväznosti na uvedené je potom správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal akú škodu spôsobil žalovaný ako konateľ spoločnosti, keď z výsluchu svedka H.. Š. Á., ktorý bol konateľom spoločnosti Pressburg Finance Group, spol. s r. o., po žalovanom bolo preukázané, že spoločnosť neevidovala žiadnu škodu spôsobenú predchádzajúcim konateľom, t. j. žalovaným. Naviac, správne súd prvej inštancie dôvodil, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta nemôže byť škodou, ktorú si žalobca uplatňuje voči žalovanému v zmysle § 135a Obchodného zákonníka, keďže ide o úplne rozdielne právne inštitúty spravujúce sa rozdielnymi ustanoveniami zákona, vrátane podmienok ich vzniku, výšku a spôsobu ich výpočtu. 11. Obsah odvolania žalobcu teda nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 12. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o trovách konania, o ktorých prvostupňový súd správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., resp. § 255 ods. 1 C. s. p. 13. Následne sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalobcu voči uzneseniu č. k. 15C/67/2011-226 zo dňa 14. apríla 2014. 14. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení platnom do 30. 6. 2014 súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. 15. Podľa § 5 ods. 1 písm. a./ citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. 16. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Ak nie je možné základ poplatku takto zistiť, je základom poplatku cena obvyklá v mieste a v čase podania návrhu na vykonanie poplatkového úkonu. Ak je základom poplatku cena nehnuteľností, touto cenou sa rozumie cena zistená podľa osobitných predpisov. 17. Podľa § 7 ods. 5 citovaného zákona ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu života alebo na čas dlhší ako tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia, ak nie je ustanovené inak. To isté platí o cene práv, ktoré možno vykonávať opätovne. 18. Podľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej. 19. V posudzovanej právnej veci, z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o žalobe rozsudkom, voči ktorému žalobca podal odvolanie. V zmysle § 5 ods. 1 písm. a./ citovaného zákona č. 71/1992 Zb. vznikla žalobcovi poplatková povinnosť a súd prvej inštancie správne postupoval, keď zaviazal žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, keďže tento si poplatkovú povinnosť nesplnil dobrovoľne. Rovnako správne postupoval súd prvej inštancie aj pri určení výšky súdneho poplatku za odvolanie vo výške 8.820,- € v zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov Položky č. 1 písm. a/ (6 % zo sumy 147.000,- t. j. 29.298,63 € + 117,701,37 €), keď cenu predmetu konania určil vzhľadom na vyčíslenie samotných úrokov z omeškania ročne aj denne tak ako boli uplatnené v žalobe (celkovo 29.298,63 €), v spojení s § 7 ods. 5 citovaného zákona pri opakujúcich sa nárokoch, ktoré nebolo možné samostatne vyčísliť (14 % ročne zo sumy 31.134,03 € od 5. 6. 2009 do zaplatenia; 14,75 % ročne zo sumy 104.565,44 € od 30. 11. 2007 do zaplatenia; 14,25 % ročne zo sumy 53.118,45 € od 22. 1. 2008 do zaplatenia; 0,05 % denne zo sumy 31.134,03 € od 5. 6. 2009 do zaplatenia; 0,05 % denne zo sumy 104.565,44 € od 30. 11. 2007 do zaplatenia; 0,05 % denne zo sumy 53.118,45 € od 22. 1. 2008 do zaplatenia; t. j. celkovo 117.701,37 €). 20. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie č. k. 15C/67/2011-226 zo dňa 14. apríla 2014 ako vecne správne v zmysle § 381 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. 21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).