Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/76/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111215602 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111215602.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcov: v 1. E. P.. C.. C. Z., Y.., V.O. XX/XX, XXX XX V. - E., v 2. rade iEcos, s.r.o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 45 299 781, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Cimrák s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 45 299 781 proti žalovaným: v 1. rade OLEJOVITA, s.r.o., Karpatská 28, 811 05 Bratislava, IČO: 45 481 954, v 2. rade GLANDULA MYSTERY s.r.o., Karpatská 28, 811 05 Bratislava, IČO: 45 283 087, v 3. rade C. Č., F. XX, XXX XX P., Š. D. F., zast.: JUDr. Eva Roskošová, advokátska kancelária, so sídlom Turecká 2/C, 903 01 Senec o žalobe o zakázanie neoprávneného zásahu do práv majiteľa úžitkového vzoru, oznámenie informácií, odstránenie následkov neoprávneného zásahu a poskytnutia primeraného zadosťučinenia, na odvolanie žalobcov v 1. a v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32CbPv/3/2011-294 zo dňa 29.1.2015 a na odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. č.k. 32CbPv/3/2011-324 zo dňa 27.2.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 200.000,- eur, rozsudok Okresného súdu Bratislava I. 32CbPv/3/2011-294 zo dňa 29.1.2015 v tejto časti zrušuje a konanie zastavuje. Vo zvyšnej časti, ktorým súd žalobu zamietol rozsudok Okresného súdu Bratislava I. 32CbPv/3/2011-294 zo dňa 29.1.2015 p o t v r d z u j e . Výrok o trovách konania zrušuje a v tejto časti vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I. 32CbPv/3/2011-324 zo dňa 27.2.2015 mení tak, že súd ukladá žalobcovi v 1. a 2. rade, aby v lehote do 10 dní od doručenia tohto rozhodnutia zaplatil na účet OS BA I súdny poplatok v sume 398,- eur. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcov v 1. a v 2. rade, ktorou sa domáhali aby súd zaviazal žalovaných v 1. a v 3. rade zdržať sa konania, ktorým by vyrábali, dodávali, distribuovali, ponúkali alebo akýmkoľvek iným spôsobom uvádzali na Slovenský trh či už priamo alebo prostredníctvom tretích osôb výživový doplnok OLEJOVITA s aktívnym organickým jódom, ako aj akýkoľvek iný výživový doplnok s aktívnym organickým jódom, ktorý je svojim zložením a účinkami zameniteľný s výživovým doplnkom Fortuna vitae - originál P.. Z., a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žiadali aby žalovaní v 1. až 3. rade boli povinní stiahnuť výživový doplnok OLEJOVITA s aktívnym organickým jódom zo slovenského trhu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadali aby súd uložil žalovaným v 1. až v 3. rade povinnosť poskytnúť žalobcom v 1. a 2. rade všetky informácie, ktoré sa týkajú pôvodu výživového doplnku OLEJOVITA s aktívnym organickým jódom, ako aj informácie o všetkých osobách prostredníctvom ktorých zmluvne zabezpečovali výrobu, spracovanie, skladovanie, distribúciu, dodávanie alebo predaj výživového doplnku OLEJOVITA s aktívnym organickým jódom, ak ide o fyzickú osobu v rozsahu meno, priezvisko a bydlisko, ak ide o právnickú osobu v rozsahu obchodné meno, IČO a sídlo, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa v rozsahu názov, IČO a miesto podnikania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žiadali aby žalovaní v 1. až 3 rade boli zaviazaní poskytnúť žalobcom v 1. a 2. rade všetky informácie o vyrobenom, spracovanom, objednanom alebo dodanom množstve a cene výživového doplnku OLEJOVITA s aktívnym organickým jódom, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní v 1. až 3. rade mali byť žalobcom v návrhu zaviazaní spoločne a nerozdielne poskytnúť žalobcom v 1. a 2. rade primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000 EUR, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej si žalobcovia v 1. a v 2. rade uplatňovali voči žalovaným spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania na účet ich právneho zástupcu, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesením sp. zn. 32 CbPv/3/2011 zo dňa 09.06.2014 súd konania voči žalovanému v 4 a 5 rade zastavil. Tým istým uznesením pripustil aj zmenu návrhu pripustil zmenu návrhu tak, ako je vyššie uvedená. Dňa 03.02.2011 podal žalobca v 1. a 2. rade na Okresný súd v Nitre žalobu proti nekalej súťaži. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalobca v 1. rade je majiteľom úžitkového vzoru vedeného na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pod číslom 3913 a dodávateľom výživového doplnku „Fortuna Vitae Tekvicový olej“ na trh v Slovenskej republike. Taktiež je majiteľom ochrannej známky č. 228885, č. 228982 a č. 228884 ohľadom výživového doplnku Fortuna Vita, resp. Fortuna Vitae. Žalobca v 1. rade vyrába a distribuuje prostredníctvom žalobcu v 2. rade výživový doplnok Fortuna Vitae Tekvicový olej s organickým jódom. Dňa 15.11.2010 sa žalobca v 1. rade prostredníctvom doručeného reklamného letáku dozvedel, že žalovaný v 1. rade ako distribútor a žalovaný v 2. rade ako výrobca ponúka na predaj výživový doplnok „OLEJOVITA - tekvicový olej s aktívnym organickým jódom“ prostredníctvom predajných miest OLEJOVITA s.r.o., teda prostredníctvom žalovaného v 3. rade, v pôvodnom žalobnom návrhu uviedol aj žalovaného v 4. rade Oto Bachár - OBIS, IČO: 40 879 402 a žalovaného v 5. rade Rastislav Králik - BAUIMPEX, IČO: 33 958 351. Výživový doplnok OLEJOVITA - tekvicový olej s aktívnym organickým jódom má obdobné zloženie a tiež použitie, na ktorý má od ÚPV Slovenskej republiky ochranu úžitkovým vzorom pod číslom 3913. Výživový doplnok OLEJOVITA sa ponúka na predaj aj na webovej stránke S..T..sk. Na umiestňovanie výživového doplnku na trh, ktorý zaregistroval ÚPV Slovenskej republiky úžitkovým vzorom ako potravinový doplnok pod číslom 3913, má podľa rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky spis č. OHVBPKV/4276/2010Jo právo žalobca v 2. rade na základe návrhu zo dňa 11.05.2010. Tým, že žalovaní v 1. až 5. rade ponúkajú a predávajú výživový doplnok „OLEJOVITA“ môže dochádzať k nekalej súťaži, konkrétne k vyvolaniu nebezpečenstva zámeny podľa § 47 písmeno c) Obchodného zákonníka. Taktiež podľa názoru žalobcov sa v tomto prípade jedná o parazitovanie na povesti podľa § 48 Obchodného zákonníka. Žalovaní v 1. - 5. rade nemajú technologickú a ani odbornú spôsobilosť na to, aby vyvinuli predmetný výrobok s vlastnosťami, ktoré výrobok má. V spoločnosti Glandula Mystery s.r.o. (žalovaný v 2. rade) bol spoločníkom a konateľom spolu s pani C. Č. (žalovaná v 3. rade) žalobca v 1. rade, avšak ten zo spoločnosti vystúpil dňa 15.03.2010. Pani C. Č. je spoločníkom a konateľom v spoločnosti OLEJOVITA s.r.o., teda u žalovaného v 1. rade. Súd prvého stupňa sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise a na základe vykonaného dokazovania uviedol, že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca v 1. rade je majiteľom úžitkového vzoru vedeného na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pod č. 3913 a dodávateľom výživového doplnku „Fortuna Vitae Tekvicový olej“ na trh v Slovenskej republike. Taktiež je majiteľom ochrannej známky č. z. 228885, 228982, 228884 ohľadom výživového doplnku Fortuna Vita, resp. Fortuna Vitae. Žalobca v 1. rade vyrába a distribuuje prostredníctvom žalobcu v 2. rade výživový doplnok Fortuna Vitae Tekvicový olej s organickým jódom. Na umiestňovanie výživového doplnku registrovaného ÚPV SR úžitkovým vzorom č. 3913, má žalobca v 2. rade právo na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR spis č. OHVBPKV/4276/2010/Jo. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 41 Obchodného zákonníka fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len "súťažitelia"), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti; sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať. Podľa § 42 ods. 1 Obchodného zákonníka zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné konanie (ďalej len "nekalá súťaž") a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže. Podľa § 42 ods. 2 Obchodného zákonníka nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže upravuje osobitný zákon. Podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Podľa § 44 ods. 2 Obchodného zákonníka nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a) klamlivá reklama b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) podplácanie, f) zľahčovanie, g) porušovanie obchodného tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia. Pri posudzovaní určitého správania sa subjektov v rámci hospodárskej súťaže platí základné pravidlo a síce, že takéto konanie musí vždy napĺňať znaky všeobecnej generálnej klauzuly. Ak by určité konanie spĺňalo kritériá jednotlivých skutkových podstát uvedených v § 45 až 52 Obchodného zákonníka, ale nespĺňalo by kritériá generálnej klauzuly, takéto konanie by sa nemohlo považovať za nekalosúťažné. Žalovaný v 1. rade je právnická osoba - obchodná spoločnosť so sídlom Bratislava, SR, ktorej predmetom činnosti, okrem iného je výroba nápojov, výroba potravinových doplnkov, rastlinných a živočíšnych olejov a tukov. Žalovaný v 2. rade je rovnako právnická osoba - obchodná spoločnosť so sídlom Bratislava, SR, prakticky so zhodnými predmetmi činnosti ako u žalovaného v 1 rade. Ako je uvedené v žalobnom návrhu žalobca v 1. rade je majiteľom úžitkového vzoru č. 3913 a dodávateľom výživového doplnku „Fortuna Vitae Tekvicový olej“ na trh v Slovenskej republike, kde žalobca v 1. rade vyrába a distribuuje tento výživový doplnok prostredníctvom žalobcu v 2. rade. Žalobca v 2. rade je právnická osoba - obchodná spoločnosť so sídlom v Nitre, ktorej predmetom činnosti okrem iného je: výroba potravinových doplnkov, výroba rastlinných a živočíšnych olejov a tukov. Pre naplnenie generálnej klauzuly nekalosúťažného konania v zmysle § 44 Obchodného zákonníka je nevyhnutné, aby medzi žalobcami a žalovanými existoval súťažný vzťah. Tento vzťah môže byť vymedzený okrem iného aj vecne, keď súťažitelia dodávajú na trh zhodné, porovnateľné, alebo svojou funkciou vzájomne zastupiteľné výrobky. Rozhodné z tohto hľadiska je, aby s nimi ostatní účastníci počítali ako s alternatívnou. Súd riešil ako právnu otázku, či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Ide o určité „pravidlá a zvyklosti, ktoré sa dodržiavajú v konkurenčnom prostredí a ktoré aj samotní súťažitelia považujú za zodpovedajúce podnikateľskej korektnosti“ (rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cbo 245/2004). Tu je potrebné zdôrazniť, že porušenie dobrých mravov nespočíva v samotnom prípadnom porušení predpisov, ale v tom, že toto porušenie bolo prostriedkom na získanie súťažnej výhody, ktorá by inak pri normálnom behu veci a pri dodržaní predpisov nenastala. Konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pričom postačuje ak vznik ujmy objektívne len hrozí, nemusí aj skutočne vzniknúť. Z uvedeného vyplýva, že k nekalej súťaži dochádza iba konaním v hospodárskej súťaži, teda súťažiteľmi, ktorými sú všetky osoby, ktoré sa hospodárskej súťaže zúčastňujú. Nejde však o každé konanie, ale iba také, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pod ktorými je možné vidieť tie princípy poctivého obchodného konania, na ktorých je založená právna úprava výmeny výrobkov a služieb. Je nepochybné, že pokiaľ sa nekalosť súťaže odvodzuje zo skutkových okolností, je na žalobcoch, aby uviedli okolnosti úplne a ponúkli aj dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení. Súd rieši ako právnu otázku, či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, teda či sú dané predpoklady kvalifikácie konania podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobcovia svoj žalobný návrh odôvodňujú najmä tvrdením, že žalovaní ponúkajú na predaj a predávajú výživový doplnok „OLEJOVITA“, čím môže dochádzať k nekalosúťažnému konaniu a to klamlivej reklame (§ 45 Obchodného zákonníka) ako aj k vyvolaniu nebezpečenstva zámeny podľa § 47 písm. c) Obchodného zákonníka, nakoľko výživový doplnok „OLEJOVITA - výživový doplnok s aktívnym organickým jódom“ je v podobnom obale, deklarovanom zložení, použití a účinku - teda dochádza k napodobňovaniu výrobku žalobcu v 1. rade. Žalobcovia vo svojom žalobnom návrhu tvrdia, že konaním žalovaných dochádza k nekalosúťažnému konania a to ku klamlivej reklame na tom skutkovom základe, že „predávajú a vyrábajú produkt, ktorý nemôže mať bez porušenia práva k úžitkovému vzoru žalobcu v 1. rade deklarovaný vplyv na užívateľov - spotrebiteľov.“ Súd má za to, aby bolo možné kvalifikovať určité konanie ako klamlivú reklamu, je nevyhnutné okrem naplnenia všetkých podmienok generálnej klauzuly nekalej súťaže podľa § 44 ods. 1 ObchZ, aj splnenie ďalších podmienok a síce, že konanie druhého súťažiteľa (v danom prípade žalovaných) musí spĺňať znaky reklamy, predmetom tejto reklamy musia byť tovary, služby, a pod. a reklama musí byť spôsobilá priviesť do omylu osoby, ktorým je určená, alebo ku ktorým sa dostane a v dôsledku toho ovplyvniť ich ekonomické správanie alebo poškodiť iného súťažiteľa. Podľa § 47 písm. c) Obchodného zákonníka je vyvolaním nebezpečenstva zámeny napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch, ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil, alebo aspoň podstatne obmedzil, pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa. Na tomto mieste súd uvádza, že len takú zameniteľnosť, ktorá môže viesť ku klamaniu verejnosti je možno považovať za nekalosúťažné konanie, pretože len táto je spôsobilá narušiť funkciu hospodárskej súťaže. Súd prisvedčil tvrdeniam žalovaných v 1. až 3. rade, že k vyššie uvedenému nekalosúťažnému konaniu zo strany žalovaných v danom prípade nedošlo. Pokiaľ však ide o napodobňovanie cudzích výrobkov, zákon smeruje k stíhaniu konaní so znakmi tzv. otrockého napodobňovania. Na základe predložených vecných a listinných dôkazov žalovanými a vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaní sa nekalosúťažného konania podľa § 47 písm. c) Obchodného zákonníka, a síce napodobňovania výrobku žalobcov nedopúšťajú a ani nikdy nedopustili. Etiketa výživového doplnku „OLEJOVITA “ je jedinečná. Táto etiketa je výrazne odlišná od etikety výživového doplnku „Fortuna Vitae“. Podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie žalobcov, že by mohlo dôjsť ku zámene týchto dvoch výrobkov, nieto ešte ku klamaniu spotrebiteľa. Naviac „OLEJOVITA“ (výrobok žalovaných) je zabalená v papierovej krabičke, a práve táto je znakom, ktorý „OLEJOVITU“ od výrobku žalobcov „Fortuna Vitae“ dostatočne odlišuje, pretože produkt žalobcov v žiadnom obale balený nie je. Vykonaným dokazovaním súd jednoznačne zistil, že žalobcovia začali s predajom produktu Fortuna Vitae neskôr ako žalovaný v 2. rade, keďže na základe Rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OHVBPKV/5661/2010 zo dňa 20.08.2010 o súhlase s umiestnením výživového doplnku žalovaného v 2. rade: Olejovita tekvicový olej s aktívnym organickým jódom, bol tento uvedený na trh v SR v priebehu mesiaca september 2010. Z predloženého listinného dôkazu priamo žalobcami jednoznačne vyplýva, že súhlas s umiestňovaním ich produktu na trh získali až Rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OHVBPKV/4276/2010/Jo zo dňa 29.09.2010, t.j. o viac ako mesiac neskôr ako produkt žalovaného v 2. rade. Je teda vylúčené, aby žalovaní zasahovali nejakým spôsobom do dobrej povesti produktu, prípadne na povesti produktu žalobcov parazitovali, nakoľko produkt žalobcov si svoju povesť začal vytvárať až po uvedení produktu žalovaného v 2. rade na trh. Súd poukazuje i na skutočnosť, že žalobca sa domáhal v predmetnej veci aj vydania predbežného opatrenia voči pôvodným žalovaným v 1. až 5. rade, ktorý návrh bol uznesením sp. zn. 32 CbPv 3/2011-51 zo dňa 22.06.2011 zamietnutý a predmetné uznesenie bolo potvrdené rozhodnutím KS v Bratislave sp.zn. 2Cob/407/2011-122 zo dňa 02.11.2011. Predmetom uvedeného návrhu bolo zakázať pôvodným žalovaným v 1. až 5. rade vyrábať, alebo distribuovať na trh v Slovenskej republike výživový doplnok „OLEJOVITA - tekvicový olej s aktívnym organickým jódom“ a zároveň žalovaným v 1. až 5. rade prikázať stiahnuť výživový doplnok „OLEJOVITA - tekvicový olej s aktívnym organickým jódom“ z obchodnej siete, a to všetko do právoplatného skončenia tohto konania alternatívne, aby nariadil predbežné opatrenie, ktorým súd žalovaným v 1. až 5. rade prikazuje spoločne a nerozdielne zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu ujmy porušovaním alebo ohrozením práva duševného vlastníctva vo výške 100.000,- €. Dokazovaním má súd za preukázané, že spoločníci žalovaného v 1. rade sú pôvodcami vynálezu, ktorý žiadali patentovať, a to na základe patentovej prihlášky č. 54 - 2010. Z tejto patentovej prihlášky je zrejmé, že žalovaní majú nielen technologickú a odbornú spôsobilosť, týkajúcu sa predmetného produktu, majú spôsobilosť tento produkt vyrobiť, naviac z patentovej prihlášky je zrejmé aj to, že produkt vyrobený popísaným výrobným procesom má všetky deklarované vlastnosti, čo potvrdzuje aj Certifikát č. 060/2010/N, vydaný na základe rozborov dvoch vzoriek výrobku žalovaných nezávislým skúšobným laboratóriom. Súd prvého stupňa zdôraznil, že patentová prihláška žalobcov č. 1117 - 2001 zo dňa 03.08.2001 bola zamietnutá. Úžitkový vzor 3040 sa rovnako ako úžitkový vzor 3913 týka potravinového doplnku obsahujúceho účinnú zložku s obsahom jódu, ktorého platnosť však skončila dňa 03.08.2011. Vykonaným dokazovaním súd tiež zistil, že žalobca v 1. rade nie je pôvodcom žiadneho vynálezu, na ktorý by mu bol udelený Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky patent a ktorého technické riešenie by sa využívalo pri výrobe produktu, ktorý je predmetom tohto sporu. Pokiaľ ide o zadosťučinenie vo výške 200.000 EUR v zmysle § 53 Obchodného zákonníka, ktorého sa domáhajú žalobcovia voči žalovaným 1. až 3. rade, súd zdôraznil, že žalobcovia súdu nepreukázali, že sa žalovaní v 1. až 3 rade zúčastňovali priamo alebo nepriamo na výrobe predmetného výživového doplnku žalobcov. Nepreukázali ani výšku nákladov, ktoré im vo fáze vývoja výživového produktu ako výrobcovi vznikli. Je nepostačujúce tvrdenie žalobcov, že využitím výsledkov dlhoročnej práce žalobcu v 1. rade sa žalovaní v 1. až 3. rade vyhli práve fáze vývoja, čo žalovaným následne zabezpečilo nemalú úsporu času a vynaložených finančných prostriedkov. Žalobcovia súdu nepredložili jediný dôkaz o tom, že by žalovaní v 1. až 3. rade použili na výrobu produktu OLEJOVITA know how žalobcov. Súd výšku finančného zadosťučinenia v sume 200.000 EUR žalobcom ako nedôvodnú nepriznal, pretože títo v konaní nepreukázali, že im konaním žalovaných bolo privodené nekalosúťažné konanie, nieto konanie, ktorým by v súvislosti s konaním nekalej súťaže utrpeli i nemajetkovú ujmu. Súd nevykonal dôkazy - výsluchy svedkov, tak ako ich na pojednávaní konanom dňa 20.11.2014 prezentoval právny zástupca žalobcov. Súd tieto dôkazy nevykonal s poukazom na skutočnosť, že v súdnom spise sú založené Čestné prehlásenia osôb, ktoré navrhol právny zástupca vypočuť ako svedkov a ich výsluchy by žiadnym spôsobom neovplyvnili rozhodnutie súdu či sa v danom prípade žalovaní 1. až 3. dopustili nekalosúťažného konania, alebo nie. Súd nepovažoval za hospodárne vypočuť navrhnutých svedkov. Súd tiež nevzhliadol za dôvodné ani pripojenie trestného spisu, tak ako to na pojednávaní dňa 20.11.2014 navrhol právny zástupca žalobcov. Tu je potrebné poukázať i na to, že účastníci konania boli súdom poučení, aby všetky dôkazy predložili pred prvým pojednávaním, resp. na prvom pojednávaní vo veci samej, ktorú skutočnosť právny zástupca žalobcov ignoroval. Účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 OSP poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli. Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Podľa § 133 OSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a ich náhradu priznal úspešným žalovaným v 1. až 3. rade. Proti tomuto rozsudku, v časti v ktorej bol návrh žalobcu zamietnutý, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v 1. a v 2. rade. Proti rozsudku v časti týkajúcej sa trov konania sa odvolali žalovaní v 1. až 3. rade. Odvolanie podali žalobcovia v 1. a v 2. rade aj proti uzneseniu vydanému súdom prvého stupňa č.k. 32CbPv/3/2011-324 zo dňa 27.2.2015, ktorým bola žalobcom v 1. a v 2. rade vyrubená povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 12.398,- eur za odvolanie. Podaním doručeným súdu dňa 9.3.2015 zobrali žalobcovia v 1. a v 2. rade návrh v časti o zaplatenie 200.000,- eur v celom rozsahu späť. Žalovaní v 1. až 3 rade podaním doručeným súdu dňa 22.1.2016 vyjadrili súhlas so späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie 200.000,- eur zo strany žalobcov v 1. a v 2. rade. Podľa ust. § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobcovia v 1. a v 2. rade zobrali späť návrh v časti o zaplatenie 200.000,- eur a žalovaní v 1. až 3. rade so späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasili, odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 200.000,- eur, rozsudok OS BA I. č.k. 32CbPv/3/2011-294 zo dňa 29.1.2015 v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Proti rozsudku sa odvolali žalobcovia v 1. a v 2. rade. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a to tak, že podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcom v 1. a v 2. rade náhradu trov konania. V odvolaní poukázali na ust. § 44 ods. 1 a § 44 ods. 2 Obch. zák. Žalobcovia už v podanej žalobe skutkovo popísali nekalosúťažné konanie žalovaných, ktoré má spočívať vo využití know how a poznatkov žalobcov pri vývoji, výrobe a následnom predaji konkurenčného výživového doplnku OLEJOVITA. Majú za to, že predmet sporu medzi žalobcami a žalovanými je svojou podstatou veľmi podobný sporu, ktorým sa NS SR zaoberal vo svojom rozsudku sp. zn. 3Obo/147/2007. Zo záverov vyslovených NS SR o.i. vyplýva, že aj využitím know how iného súťažiteľa možno získať neoprávnenú výhodu, čo je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je minimálne schopné privodiť tomuto súťažiteľovi ujmu. Počas prvostupňového konania bolo preukázané, že P.. Z. je vysokoškolský profesor, ktorý podstatnú časť svojho profesionálneho života venuje skúmaniu vplyvov organického jódu na ľudský organizmus, pričom za dosiahnuté výsledky je uznávaný nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Rovnako tak bolo preukázané, že P.. Z. bol spolu s p. Č. od 28.11.2009 do 15.3.2010 spoločníkom v spoločnosti GLANDULA MYSTERY, s.r.o. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že p. Č. začala spolupracovať s P.. Z., nakoľko mala záujem podieľať sa na predaji jeho produktu s organickým jódom. Rovnako tak nie je sporné, že svoju spoluprácu ukončili po vzájomných nezhodách. Následne dňa 30. marca 2010 bola do obchodného registra zapísaná spoločnosť OLEJOVITA s.r.o., s jediným spoločníkom a konateľom p. Č., ktorá zostala jediným spoločníkom a konateľom taktiež v spoločnosti GLANDULA MYSTERY s.r.o. Na dôvody založenia spoločnosti OLEJOVITA s.r.o. pod obchodným menom Fortuna Vita s.r.o., keď žalobcovia ponúkajú svoj výrobok pod názvom Fortuna Vitae, sa p. Č. nepamätala. Jej výpoveď potvrdzuje, že P.. Z. ponúkal svoj produkt skôr ako žalovaní, keďže sama tento produkt nakupovala ešte pred uvedením výživového doplnku OLEJOVITA na trh. Z protokolu o odovzdaní výrobnej dokumentácie na výživový doplnok OLEJOVITA zo dňa 16.6.2010, ktorý predložila právna zástupkyňa žalovaných a pravdivosť ktorého potvrdila vo svojej výpovedi p. Č. vyplýva, že za účelom zistenia technologického postupu prípravy potravinového doplnku obsahujúceho organický jód p. Č. kontaktovala C.. V., nakoľko jej spoločník (P.. Z.) odmietol zverejniť výrobný postup výrobku, ktorý predávala. Napriek tomu, že podľa samotného protokolu malo ísť o časovo a odborne náročnú problematiku (keďže p. V. chýbali relevantné podklady k danej problematike), práca p. V. bola ukončená po menej ako 4 mesiacoch. Podľa predmetného protokolu a výpovede p. Č. analyzoval p. V. počas tohto obdobia taktiež výživový doplnok Fortuna Vitae. Pani Č. tak bez akýchkoľvek predchádzajúcich teoretických alebo praktických skúseností začala v mimoriadne krátkej dobe po ukončení spolupráce s P.. Z. vyrábať a ponúkať na slovenskom trhu výživový doplnok s organickým jódom, ktorý je svojim obsahom a účinkami zameniteľný s výživovým doplnkom žalobcov. Žalobcovia v podanom návrhu zrozumiteľne popísali skutkové okolnosti správania sa žalovaných, ktoré napĺňa znaky nekalosúťažného konania. Účastník je pritom povinný návrhom len skutkovo vymedziť uplatnený nárok, právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou konajúcich súdov v zmysle zásady „iura novit curia“ (I. ÚS 457/2010). Napriek tomu prvostupňový súd posudzoval správanie sa žalovaných výlučne na základe právnej kvalifikácie uvedenej žalobcami a aj to nedostatočne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že súd nevenoval náležitú pozornosť ani otázke naplnenia znakov jednotlivých foriem nekalej súťaže podľa § 45 a nasl. Obch. zák. Mal za to, že bolo povinnosťou súdu prvého stupňa nariadiť v predmetnej veci znalecké dokazovanie bez ohľadu na to či potrebné odborné znalosti má sám sudca. Keďže súd znalecké dokazovanie nenariadil, jeho rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pritom nevyplývajú žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, na základe ktorých sa súd jednostranne priklonil k tvrdeniam žalovaných a odignoroval dôkazy predložené žalobcami najmä ak podľa databázy patentov bola patentová prihláška č. 54-2010 zamietnutá. Hoci právny zástupca žalobcu predložil listinný dôkaz o zamietnutí tejto prihlášky, súd dôvody jej zamietnutia ďalej neskúmal a s touto skutočnosťou sa v napadnutom rozhodnutí nijako nevysporiadal. Za nedostatočné považuje taktiež odôvodnenie rozhodnutia v časti nevykonania navrhovaných dôkazov. Zdôraznili, že rozporné s dobrými mravmi súťaže môže byť taktiež konanie, ktoré sa inak javí ako súladné so zákonom, nakoľko dobré mravy súťaže predstavujú podstatne širší pojem. Mali za to, že pokiaľ by prvostupňový súd hodnotil konanie žalovaných komplexne, vzhľadom na všetky vyššie uvádzané okolnosti daného prípadu a náležite sa vysporiadal s otázkou technickej a odbornej spôsobilosti žalovaných na výrobu daného produktu, konanie žalovaných by nebolo možné hodnotiť ako súladné s dobrými mravmi súťaže. Vo vzťahu k dôkazom navrhovaným účastníkmi konania Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 114/08 uviedol, že z formulácie § 132 O.s.p. nemožno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia, spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Výrok rozhodnutia v časti trov konania považuje za nepreskúmateľný, nakoľko súd neuviedol, ktorému z troch žalovaných priznal náhradu trov konania, preto sa ani nemôže vyjadriť k správnosti a dôvodnosti priznanej náhrady trov konania. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania sa odvolali aj žalovaní v 1. a v 3. rade. Namietali nesprávne právne posúdenie súdu prvého stupňa spočívajúce síce v správnej aplikácii právnej normy, ale v nesprávnej interpretácií obsahu tejto právnej normy na rozhodovanú právnu vec. Súd prvého stupňa pochybil keď pri priznávaní trov právneho zastúpenia za jednotlivé úkony služby právnej pomoci poskytnuté advokátom žalovaným v 1. až 3. rade v predmetnej právnej veci posúdil v zmysle § 10 ods. 8 vyhl. v zmysle ktorého vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov a masovokomunikačných prostriedkoch, vo veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva je tarifnou hodnotou veci 1000 eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy, a 2000 eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy. Žalobcovia v 1. a v 2. rade síce označili svoj návrh: ako zakázanie neoprávneného zásahu do práv majiteľa úžitkového vzoru, oznámenie informácií, odstránenie následkov neoprávneného zásahu a poskytnutia primeraného zadosťučinenia a návrh na vydanie predbežného opatrenia, ale v špecifikovaní svojich žalobných dôvodov sa obmedzujú na posudzovanie skutkovej, ako aj právnej stránky žalobou namietaného konania v podobe nekalej súťaže a s poukazom na jednotlivé osobitné skutkové podstaty nekalosúťažného konania v zmysle Obch. zák. V zmysle § 35 ods. 2 Obč. zák. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Predmetom konania vedeného na OS BA I. pod sp.zn. 32CbPv/3/2011 sú nároky žalobcov v 1. a v 2. rade vyplývajúce z nekalosúťažného konania žalovaných v 1. až 5. rade, nie ochranné známky, patenty, či úžitkové vzory, tieto slúžia iba ako dôkazy na podporu uvádzaných tvrdení. V nadväznosti na vyššie uvedené je evidentné, že prvostupňový súd pochybil keď pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia aplikoval ust. § 10 ods. 8 vyhl. a nie § 9 v spojení s § 10 ods. 1 a v nadväznosti na spoločné úkony advokáta zastupujúceho viacerých účastníkov konania v spojení s § 13 ods. 2. Žalovaní sa súčasne nestotožnili s právnym názorom aplikovaným pri absolútnom nepriznaní náhrady za úkony právnej služby, a síce konkrétne špecifikované pod poradovým číslom 3, 5,6,10. Mali za to, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s uvedenými nepriznanými úkonmi právnej služby a v podanom odvolaní poukázali na to, že aj tieto úkony boli z pohľadu žalovaných v 1. až 3. rade účelové a bolo nutné ich vzhľadom k predmetu prejednávanej veci realizovať. Z uvedených dôvodov žiadali, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žalobca v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalovaným v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne trovy konania a trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalovaných v 1. až 3. rade vo výške 13.982,12 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň vo vyjadrení k späťvzatiu v časti o zaplatenie 200.000,- eur si žalovaní v 1. až 3. rade uplatnili trovy právneho zastúpenia, ktoré im vznikli v súvislosti s druhostupňovým odvolacím konaním ako aj v súvislosti so spävzatím žaloby v tejto časti. Uplatnili si trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách konania a trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 5.990,36 eur. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu v 1. a v 2. rade proti rozsudku súdu prvého stupňa podľa bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v časti v ktorej súd žalobu zamietol ako aj súvisiacej časti týkajúcej sa trov konania a dospel k záveru, že odvolanie pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej nie je dôvodné. Odvolací súd nenariadil v predmetnej veci pojednávanie, ale s poukazom na ust. § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej v predmetnej veci vykonal dostatočné dokazovanie, všetky predložené listinné dôkazy riadne zhodnotil a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade bolo potrebné predmetnú žalobu žalobcov v 1. a v 2. rade posúdiť ako žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali svojich práv titulom nekalosúťažného konania a ktorého sa mali dopustiť žalovaní v 1. až 3. rade. Nekalou súťažou je konanie, ktoré kumulatívne musí napĺňať tieto znaky: 1.) Ide o konanie v hospodárskej súťaži 2.) Konanie musí byť v rozpore s dobrými mravmi súťaže, 3.) Konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Hospodárskou súťažou sa rozumie súperenie podnikateľských subjektov v hospodárskej oblasti s cieľom predstihnúť iné subjekty, a tým dosiahnuť hospodársky prospech, pričom sa predpokladá existencia minimálne dvoch súperiacich subjektov, a to nielen s podobnými výrobkami či službami, ale aj súťažitelia s rozdielnymi výrobkami a službami. Na to, aby určitým konaním súťažiteľov v rámci hospodárskej súťaže mohlo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu, sa vyžaduje, aby sa pri naplnení ostatných zákonných pojmových znakov nekalej súťaže produkty súťažiacich subjektov stretli na trhu, a to v predmete, čase a priestore. Túto podmienku nemožno považovať za splnenú, ak ide o súťažiteľov podnikajúcich v rôznych regiónoch a každý z nich si samostatne vytvára povesť a okruh zákazníkov. Súťažný vzťah nie je vzťahom právnym. Ide o vzťah faktický, ale súčasne o vzťah právne relevantný. Podľa § 44 ods. 2 Obchodného zákonníka nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a) klamlivá reklama b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) podplácanie, f) zľahčovanie, g) porušovanie obchodného tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia. Žalobca v 1. rade je majiteľom úžitkového vzoru vedeného na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pod č. 3913 a dodávateľom výživového doplnku „Fortuna Vitae Tekvicový olej“ na trh v Slovenskej republike. Taktiež je majiteľom ochrannej známky č. z. 228885, 228982, 228884 ohľadom výživového doplnku Fortuna Vita, resp. Fortuna Vitae. Žalobca v 1. rade vyrába a distribuuje prostredníctvom žalobcu v 2. rade výživový doplnok Fortuna Vitae Tekvicový olej s organickým jódom. Na umiestňovanie výživového doplnku registrovaného ÚPV SR úžitkovým vzorom č. 3913, má žalobca v 2. rade právo na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR spis č. OHVBPKV/4276/2010/Jo. Žalovaný v 1. rade je právnická osoba - obchodná spoločnosť so sídlom Bratislava, SR, ktorej predmetom činnosti, okrem iného je výroba nápojov, výroba potravinových doplnkov, rastlinných a živočíšnych olejov a tukov. Žalovaný v 2. rade je rovnako právnická osoba - obchodná spoločnosť so sídlom Bratislava, SR, prakticky so zhodnými predmetmi činnosti ako u žalovaného v 1 rade. Pre naplnenie generálnej klauzuly nekalosúťažného konania v zmysle § 44 Obchodného zákonníka je nevyhnutné, aby medzi žalobcami a žalovanými existoval súťažný vzťah. Tento vzťah môže byť vymedzený okrem iného aj vecne, keď súťažitelia dodávajú na trh zhodné, porovnateľné, alebo svojou funkciou vzájomne zastupiteľné výrobky. Rozhodné z tohto hľadiska je, aby s nimi ostatní účastníci počítali ako s alternatívnou. Rozpor s dobrými mravmi súťaže ako ďalší pojmový znak nekalosúťažného konania je právnou otázkou a nie otázkou skutkovou. Porušenie dobrých mravov nespočíva v samotnom prípadnom porušení predpisov, ale v tom, že toto porušenie bolo prostriedkom na získanie súťažnej výhody, ktorá by inak pri normálnom behu veci a pri dodržaní predpisov nenastala. Konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pričom postačuje ak vznik ujmy objektívne len hrozí, nemusí aj skutočne vzniknúť. Ujma ako pojem širší než škoda v sebe zahŕňa nielen škodu, ale aj nemajetkové zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že k nekalej súťaži dochádza iba konaním v hospodárskej súťaži, teda súťažiteľmi, ktorými sú všetky osoby, ktoré sa hospodárskej súťaže zúčastňujú. Nejde však o každé konanie, ale iba také, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pod ktorými nie je možné vidieť tie princípy poctivého obchodného konania, na ktorých je založená právna úprava výmeny výrobkov a služieb. Žalobcovia svoj žalobný návrh odôvodňujú najmä tvrdením, že žalovaní ponúkajú na predaj a predávajú výživový doplnok „OLEJOVITA“, čím môže dochádzať k nekalosúťažnému konaniu a to klamlivej reklame (§ 45 Obchodného zákonníka) ako aj k vyvolaniu nebezpečenstva zámeny podľa § 47 písm. c) Obchodného zákonníka, nakoľko výživový doplnok „OLEJOVITA - výživový doplnok s aktívnym organickým jódom“ je v podobnom obale, deklarovanom zložení, použití a účinku - teda dochádza k napodobňovaniu výrobku žalobcu v 1. rade. Jednou zo skutkových podstát nekalosúťažného konania je klamlivá reklama v zmysle § 45 Obchodného zákonníka. Musí ísť o reklamu spôsobilú vyvolať predstavu, ktorá je v rozpore so skutočnosťou, pričom stačí možnosť, že by k oklamaniu mohlo dôjsť. Okrem toho musí byť dôsledkom konania súťažiteľa spôsobilosť získať v hospodárskej súťaži prospech na úkor iného súťažiteľa. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade nebolo zo strany žalobcov v 1. a v 2. rade preukázané že by napríklad obchodné meno žalovaného v 1. rade alebo žalovaného v 2. rade bolo v rámci hospodárskej súťaže zameniteľné s obchodným menom, resp. označením žalobcov, súčasne nebolo preukázané, že by produkty účastníkov konania boli uvádzané na trh pod zhodným alebo zameniteľným označením a pre ktoré mohlo pri propagácií produktu dôjsť k zameniteľnosti účastníkov alebo ich produktov. Je potrebné uviesť, že len takú zameniteľnosť, ktorá môže viesť ku klamaniu verejnosti je možno považovať za nekalosúťažné konanie, pretože len táto je spôsobilá narušiť funkciu hospodárskej súťaže. Odvolací súd má za to, že v danom prípade k nekalosúťažnému konaniu žalovaných nedošlo. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že etiketa výživového doplnku „OLEJOVITA“ je jedinečná. Táto etiketa je výrazne odlišná od etikety výživového doplnku „Fortuna Vitae“. Ako vyplýva z grafiky a vyobrazenia, tvaru písma, ako aj samotného slovného znenia ochranných známok žalovaných v 1. a 2. rade, ktoré sú používané na etikete výživového doplnku „OLEJOVITA - výživový doplnok s aktívnym organickým jódom“, príbalovom letáku, papierovej krabičke, v ktorej je výrobok balený, ako aj na plastovej odmerke /na presné zmeranie dennej dávky pre spotrebiteľa/ tieto nie je možné žiadnym spôsobom zamieňať s označením výrobku žalobcu v 1. rade „Originál P.. Z. - FORTUNA Vitae - tekvicový olej s obsahom jódu“. Podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie žalobcov, že by mohlo dôjsť ku zámene týchto dvoch výrobkov, nieto ešte ku klamaniu spotrebiteľa. Naviac „OLEJOVITA“ (výrobok žalovaných) je zabalená v papierovej krabičke, a práve táto je znakom, ktorý „OLEJOVITU“ od výrobku žalobcov „Fortuna Vitae“ dostatočne odlišuje, pretože produkt žalobcov v žiadnom obale balený nie je. Žalovaná v 3. rade vo svojej výpovedi uviedla, že pre uvedenie výrobkov - produktu žalobcu v 1. rade na trh, bolo potrebné zabezpečiť splnenie požiadaviek stanovených zákonom pre výrobu produktu (certifikácia výrobku, povoľovacie konania a iné) a z toho dôvodu sa dohodla so žalobcom v 1. rade, že vyššie uvedené zabezpečí na vlastné náklady. Keďže sa žalobcovi v 1. rade jej kroky „nepozdávali“ a považoval ich za zbytočné, žalovaná v 3. rade (pani Č.) asi po troch mesiacoch ukončila spoluprácu so žalobcom v 1. rade, a to vo februári roku 2010 a o mesiac neskôr ukončila spoluprácu vo vzťahu k živnostenskému a obchodnému registru. Po ukončení spolupráce so žalobcom v 1. rade začala spolupracovať s C.. L. V., N.. ako osobou kompetentnou konať pri vývoji, výskume a výrobe nového výživového doplnku. Žalovaná v 3. rade zdôraznila, že v čase keď spolupracovala so žalobcom v 1. rade nebola nikdy prítomná pri výrobe potravinového doplnku a nemala žiadnu vedomosť o tom, ako prebieha výrobný proces. Výrobný proces si zabezpečoval žalobca v 1. rade bez prítomnosti žalovanej v 3. rade. Až po ukončení spolupráce medzi žalobcom v 1. rade a žalovanou v 3. rade, začala žalovaná 3. zisťovať ako to s patentom žalobcu v 1. rade vlastne je, teda či je vlastníkom tohto patentu, alebo nie je. Zistila, že žalobca v 1. rade žiaden patent nevlastní, nakoľko k úžitkovému vzoru 3040 podával súčasne aj patentovú prihlášku č. PP1117 - 2001, ktorá bola však zamietnutá. Vykonaným dokazovaním súd jednoznačne zistil, že žalobcovia začali s predajom produktu Fortuna Vitae neskôr ako žalovaný v 2. rade, keďže na základe Rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OHVBPKV/5661/2010 zo dňa 20.08.2010 o súhlase s umiestnením výživového doplnku žalovaného v 2. rade: Olejovita tekvicový olej s aktívnym organickým jódom, bol tento uvedený na trh v SR v priebehu mesiaca september 2010. Z predloženého listinného dôkazu priamo žalobcami jednoznačne vyplýva, že súhlas s umiestňovaním ich produktu na trh získali až Rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OHVBPKV/4276/2010/Jo zo dňa 29.09.2010, t.j. o viac ako mesiac neskôr ako produkt žalovaného v 2. rade. Je teda vylúčené, aby žalovaní zasahovali nejakým spôsobom do dobrej povesti produktu, prípadne na povesti produktu žalobcov parazitovali. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalobcovia majú povolenie dodávať na trh v Slovenskej republike výživový doplnok - Fortuna Vitae Tekvicový olej, olej od slovinského výrobcu OLJARNA FRAM d.o.o., Fram 94, 2313 Fram, Slovinsko a to bez aktívneho organicky viazaného jódu. Žalobcovia počas celého súdneho konania nezdokladovali zloženie ich výrobku (produktu) ani schválenie prevádzky na výrobu takéhoto produktu, čím neuniesli dôkazné bremeno o skutočnostiach tvrdených o svojom produkte a jeho zložení. Na rozdiel od žalobcov, žalovaní v priebehu súdneho konania založili listinné dôkazy, z ktorých vyplýva dodržanie technických požiadaviek kladených zákonom na výrobky (Certifikát č. 060/2010/N), preukázali vykonanými protokolmi o skúškach obsah jódu v ich výživovom doplnku (Protokol o skúške č. 32816/2010), ako aj schválenie prevádzky výroby tohto produktu príslušným orgánom. Dokazovaním má súd za preukázané, že spoločníci žalovaného v 1. rade sú pôvodcami vynálezu, ktorý žiadali patentovať, a to na základe patentovej prihlášky č. 54 - 2010. Z tejto patentovej prihlášky je zrejmé, že žalovaní majú nielen technologickú a odbornú spôsobilosť, týkajúcu sa predmetného produktu, majú spôsobilosť tento produkt vyrobiť, naviac z patentovej prihlášky je zrejmé aj to, že produkt vyrobený popísaným výrobným procesom má všetky deklarované vlastnosti, čo potvrdzuje aj Certifikát č. 060/2010/N, vydaný na základe rozborov dvoch vzoriek výrobku žalovaných nezávislým skúšobným laboratóriom. Na rozdiel od Patentovej prihlášky č. 54 - 2010 žalobca v 1. rade je majiteľom úžitkového vzoru č. 3913 s názvom potravinový doplnok, ktorý má vplyv „na zlepšenie funkcie prostaty a liečenie jej ochorení a v súčasnosti sa používajú potravinové doplnky a lieky, ktoré obsahujú semená tekvice alebo olej z týchto semien (napríklad prostavit, Prostamol) a preparáty obsahujúce neorganické prídavky jódu (Gentos). Nevýhodou uvedených preparátov je potreba ich stabilizácie alebo konzervácie napríklad s alkoholom, vzhľadom na nízku antibakteriálnu odolnosť, obsiahnutého tekvicového oleja. Tak ako už súd vyššie uviedol, patentová prihláška žalobcov č. 1117 - 2001 zo dňa 03.08.2001 bola zamietnutá. Úžitkový vzor 3040 sa rovnako ako úžitkový vzor 3913 týka potravinového doplnku obsahujúceho účinnú zložku s obsahom jódu a mikroelementy, ktorého platnosť však skončila dňa 03.08.2011. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že samotný žalobcovia v podanom odvolaní uvádzajú, že sa predmetného nároku domáhajú titulom nekalosúťažného konania s pohľadu ktorého súd prvého stupňa ako aj odvolací súd celý uplatnený nárok posúdil a právne kvalifikoval. Odvolací súd súhlasne ako súd prvého stupňa má za to, že žalobcovia v 1. a v 2. rade nepreukázali, že zo strany žalovaných v 1. až 3. rade došlo k nekalosúťažnému konaniu resp., že konanie žalovaných napĺňa znaky nekalosúťažného konania tak, ako to predpokladá ust. § 44 ods. 1 Obch. zák., § 44 ods. 2 Obch. zák. a taktiež nebolo preukázané, že by zo strany žalovaných v 1. až 3. rade bolo naplnené ust. § 47 ods. 1 písm. c) Obch. zák. a t.j., že by došlo k vyvolaniu nebezpečenstva zámeny napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, v súvislosti s distribúciou výrobkov žalovaných 1. až 3. rade. Skutková podstata vyvolania nebezpečenstva zámeny podľa § 47 Obchodného zákonníka sa člení na tri čiastkové skutkové podstaty, a to: 1) použitie určitých označení, ktoré už niekto iný podľa práva používa, 2) použitie osobitných označení alebo osobitnej úpravy výrobkov, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik za príznačné, 3) napodobenie výrobkov, ich obalov alebo výkonov. Podľa odseku 3/ tohto ustanovenia, je možno príslušné konanie pod toto ustanovenie subsumovať, len pod podmienkou, že je spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným označením alebo výrobkami či výkonmi iného spotrebiteľa. Pojem zámena z hľadiska skutkovej podstaty nekalej súťaže tvorí dva znaky: vlastná zameniteľnosť a klamlivosť, ktorá vedie k zameniteľnosti, a tieto znaky musia byt naplnené súčasne. K vyššie uvedenému nekalosúťažnému konaniu však zo strany žalovaných v danom prípade nedošlo. Pokiaľ žalobcovia v podanom odvolaní namietali skutočnosť, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie navrhované zo strany žalobcov, že nevykonal dôkazy, ktoré boli nimi navrhnuté, odvolací súd poukazuje na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Odvolací súd má za to, že v danom prípade nebolo potrebné vykonávať navrhnuté dôkazy vypočutím ďalších svedkov tak, ako to navrhli žalobcovia v 1. a v 2. rade, keďže v súdnom spise sú založené čestné prehlásenia týchto osôb a ich výsluchy by vzhľadom na okolnosti a predložené dôkazy a výpovede účastníkov konania žiadnym spôsobom neovplyvnili rozhodnutie súdu v danej veci. Taktiež má odvolací súd za to, že v danom prípade vzhľadom na to, že v spise bolo založených dostatočné množstvo listinných dôkazov zo strany žalobcov aj žalovaných a boli vypočutí účastníci konania v predmetnej veci, nebolo potrebné na právne posúdenie týchto listinných dôkazov a vyvodenie právneho záveru vykonať v predmetnej veci znalecké dokazovanie. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dostatočne vyhodnotil správanie sa žalovaných aj s pohľadu generálnej klauzuly a to podľa § 44 ods. 1 Obch. zák. podľa ktorého nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že rozpor s dobrými mravmi súťaže ako ďalší pojmový znak nekalosúťažného konania je právnou otázkou a nie otázkou skutkovou. Ide o určité „pravidlá a zvyklosti, ktoré sa dodržiavajú v konkurenčnom prostredí a ktoré aj samotní súťažitelia považujú za zodpovedajúce podnikateľskej korektnosti“ (rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cbo 245/2004). Tu je potrebné zdôrazniť, že porušenie dobrých mravov nespočíva v samotnom prípadnom porušení predpisov, ale v tom, že toto porušenie bolo prostriedkom na získanie súťažnej výhody, ktorá by inak pri normálnom behu veci a pri dodržaní predpisov nenastala. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pričom postačuje ak vznik ujmy objektívne len hrozí, nemusí aj skutočne vzniknúť. Ujma ako pojem širší než škoda v sebe zahŕňa nielen škodu, ale aj nemajetkové zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že k nekalej súťaži dochádza iba konaním v hospodárskej súťaži, teda súťažiteľmi, ktorými sú všetky osoby, ktoré sa hospodárskej súťaže zúčastňujú. Nejde však o každé konanie, ale iba také, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pod ktorými je možné vidieť tie princípy poctivého obchodného konania, na ktorých je založená právna úprava výmeny výrobkov a služieb. Je nepochybné, že pokiaľ sa nekalosť súťaže odvodzuje zo skutkových okolností, je na žalobcoch, aby uviedli okolnosti úplne a ponúkli aj dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení. Žalobcovia svoj žalobný návrh odôvodňujú najmä tvrdením, že žalovaní ponúkajú na predaj a predávajú výživový doplnok „OLEJOVITA“, čím môže dochádzať k nekalosúťažnému konaniu a to klamlivej reklame (§ 45 Obchodného zákonníka) ako aj k vyvolaniu nebezpečenstva zámeny podľa § 47 písm. c) Obchodného zákonníka. Odvolací súd súhlasne ako súd prvého stupňa mal za to, že v danom prípade žalobcovia svoj nárok nepreukázali a odvolací súd sa stotožňuje v tejto súvislosti s odôvodnením súdu prvého stupňa tak, ako bolo uvedené vyššie. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dostatočne vyhodnotil všetky predložené listinné dôkazy, jednotlivo ich vzájomnej súvislosti, vysporiadal sa so všetkými listinnými dôkazmi a z predložených listinných dôkazov vyvodil správny právny záver. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. vo veci samej potvrdil. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania, v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Považoval za dôvodné odvolanie žalovaných v 1. až 3. rade týkajúce sa trov prvostupňového konania. Odvolací súd má za to, že v danom prípade súd prvého stupňa nesprávne rozhodol o trovách konania keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a to vyhlášky č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Je nesporné, že predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa sú nároky žalobcov vyplývajúce z nekalosúťažného konania žalovaných a nie ochranné známky patentov či úžitkové vzory, tieto slúžili iba ako dôkaz na podporu uvádzaných tvrdení. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné potom postupovať pri rozhodovaní o trovách konania podľa ust. § 9 v spojení s § 10 ods. 1 v nadväznosti na spoločné úkony advokáta zastupujúceho viacerých účastníkov konania v spojení s § 13 ods. 2 a nie podľa ust. § 10 ods. 8 cit. vyhl., ktorá sa vzťahuje na uplatnenie práva duševného vlastníctva. V novom rozhodnutí vo veci samej bude potrebné rozhodnúť o všetkých trovách prvostupňového aj odvolacieho konania ako aj o trovách, ktoré si žalovaní uplatnili v súvislosti so spätvzatí žaloby v časti o zaplatenie 200.000,- eur a posúdiť účelnosť a hospodárnosť vynaložených trov konania. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcov proti uzneseniu súdu prvého stupňa č.k. 32CbPv/3/2011-324 zo dňa 27.2.2015, ktorým vyrubil súdny poplatok za odvolanie v sume 12.398 eur odvolací súd má za to, že odvolanie žalobcov v 1. a v 2. rade je dôvodné a preto uznesenie súdu prvého stupňa s poukazom na ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Odvolací súd má za to, že v danom prípade bolo potrebné postupovať podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. podľa ktorej ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi súdny poplatok sa vyrubuje vo výške 99,50 eur. Vzhľadom k tej skutočnosti, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáhal zdržania sa nekalosúťažného konania zo strany žalovaných v 1. až v 3. rade štyrmi samostatnými petitmi tak, ako je to uvedené v uznesení, ktorým súd pripustil zmenu žalobného návrhu zo dňa 9.6.2014 odvolací súd má za to, že žalobcovia boli povinní zaplatiť uvedený súdny poplatok za každý samostatný petit tj. 4x 99,50 eur čo v súčte predstavuje sumu 398,- eur. Pokiaľ ide o súdny poplatok zo sumy 200.000,- eur, zaplatenia ktorej sa pôvode žalobcovia domáhali s titulom primeraného finančného zadosťučinenia z tejto sumy nie je potrebné platiť súdny poplatok. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 11 ods. 3 zák č. 71/1992 Zb. podľa ktorého poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.