Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111231946 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111231946.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: U. R. R., B.. XX.XX.XXXX, U. XX, O., zast. FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Marek Letkovský, so sídlom Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, v konaní o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia popretej pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.09.2015, č. k. 6Cbi/10/2011-40, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 6Cbi/10/2011-40 zo dňa 30.09.2015, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na nové konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Bratislave I v konaní pod č. k. 6Cbi/10/2011-40 vydal dňa 30.09.2015 rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Zároveň súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku Okresný súd Bratislava I uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 22.09.2011 sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka ním prihlásená do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010, popretá žalovaným ako správcom konkurznej podstaty úpadcu, je v celom rozsahu zistená a nesporná. Súd prvého stupňa v rámci vykonania dokazovania zistil, že žalobca si riadnym spôsobom prihlásil do konkurzného konania vedeného pod sp. zn. 3K/95/2010 pohľadávku v celkovej sume 1.755,49 Eur, pričom táto bola dňa 22.08.2011 popretá správcom konkurznej podstaty na základe nemožnosti preveriť jej skutočnú existenciu a jej evidenciu v účtovníctve úpadcu. Súd prvého stupňa pripustil zmenu žalobného návrhu na pojednávaní dňa 13.07.2015 a zistil, že žalobca si v konkurznom konaní prihláškou prihlásil svoju pohľadávku vo výške 1.755,49 Eur titulom nároku na vyrovnací podiel v družstve. Žalovaný pred súdom prvého stupňa poukazoval na to, že si žalobca v konaní uplatňuje nárok, ktorý úpadca rozporuje čo do právneho dôvodu a výšky, pričom uviedol, že koeficient AH nie je rovný číslu 1,0, je v zápornom čísle, ktorého hodnotu vyčíslil na -0,3037, čo znamená, že vyrovnací podiel žalobcu je rovný nule. Súd prvého stupňa v rámci vykonania dokazovania zistil, že žalobca podal žiadosť o zrušenie členského podielu v družstve zo dňa 11.02.2011, ktorou žiadal vyplatiť vyrovnací podiel vo výške 1.755,49 Eur. Z potvrdenia o zániku členstva žalobcu v družstve PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717 (ďalej len „PDSI“) a zo vzniku nároku na vyrovnací podiel zo dňa 30.03.2011 vyplýva, že úpadca potvrdil žalobcovi, že mu zaniklo členstvo v družstve dňa 30.03.2011. Žalobcovi podľa článku 16 ods. 1 Stanov družstva vzniklo voči úpadcovi právo na vyrovnací podiel vo výške 1.755,49 Eur, ktorý je podľa čl. 21 ods. 2 Stanov družstva splatný do 6 mesiacov odo dňa zániku účasti člena v družstve, t. j. do 30.09.2011. Súd prvého stupňa preskúmal Stanovy PDSI, a to článok 2 ods. 1, ods. 3, článok 10, čl. 11, čl. 14, čl. 21 bod 2 a bod 3 a zistil, že v konaní bolo sporné osvedčenie existencie právneho dôvodu určenia pohľadávky vo výške 1.755,49 Eur a jej výšky (určenie vyrovnacieho podielu po zániku člena družstva v družstve úpadcu) uplatnenej žalobcom ako veriteľom úpadcu, uvedených v prihláške do konkurzného konania vedeného pod sp. zn. 3K/95/2010, zapísanej v zozname pohľadávok úpadcu. Súd prvého stupňa preto s poukazom na ust. § 32 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 6 a ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „ZKR“), mal za preukázané, že koeficient AH je tvorený podielom rozdielu medzi vlastným imaním definovaným podľa príslušného právneho predpisu po zdanení a nedeliteľným fondom k sume všetkých nominálnych hodnôt členských vkladov. Na takto zistenom skutkovom základe, preto súd prvého stupňa vychádzajúc zo súvahy úpadcu k 18.04.2011, určil výpočet koeficientu AH podľa čl. 11 ods. 11 Stanov družstva vo výške -0,3037. Z uvedeného výpočtu vyplýva, že tento koeficient bol v čase zániku členstva žalobcu v družstve úpadcu záporný a vyrovnací podiel žalobcu bol v čase skončenia jeho členstva v družstve rovný nule. Súd prvého stupňa zároveň zo zápisnice o ústnom pojednávaní na DÚ Bratislava zo dňa 12.03.2014 za účasti Ing. Zdenka Juricu, CSc., predsedu predstavenstva PDSI, zistil, že menovaný sa nevedel vyjadriť k spôsobu výpočtu a k údajom, ktoré tvorili základ pre výpočet aktuálnej hodnoty vlastného imania. Súd prvého stupňa preto uviedol, že v incidenčnom spore o určenie pohľadávky popretej čo do právneho dôvodu a výšky, je dôkazné bremeno na veriteľovi spornej pohľadávky, ktorý je žalobcom. Podstatné je, či veriteľ preukáže, že sporná pohľadávka existuje z dôvodov a najviac v rozsahu, ako to uviedol v prihláške tejto pohľadávky. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k skutkovému záveru, že žalobca v konaní neosvedčil právny dôvod určenia pohľadávky vo výške 1.755,49 Eur a jej výšku uplatnenej žalobcom v prihláške do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010, zapísanej v zozname pohľadávok úpadcu, a preto žalobu zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov. Nakoľko v konaní mal úspech žalovaný, čím by mu vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto súd ich náhradu nepriznal. Dňa 13.11.2015 bolo do podateľne Okresného súdu Bratislava I doručené odvolanie žalobcu, prostredníctvom jeho právneho zástupcu FUTEJ & Partners, s.r.o., v ktorom sa konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval vecne nesprávne, ak nevyhovel návrhu navrhovateľa/žalobcu vo vzťahu k ním uplatnenému nároku. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. b), d) a e) a písm. f) OSP. V odvolaní ďalej uviedol, že žalobca si svoju pohľadávku vo výške 1.755,49 Eur vyplývajúcu z nároku na vyrovnací podiel voči úpadcovi, do konkurzu riadne a včas prihlásil dňa 22.08.2011, pričom žalovaný túto pohľadávku poprel z dôvodu nemožnosti jej preverenia z účtovníctva úpadcu. Má za to, že súd prvého stupňa pochybil, ak na jednej strane konštatoval, že prihlásenie pohľadávky nie je sporné, že je sporné osvedčenie existencie právneho dôvodu určenia pohľadávky vyplývajúcej z vyrovnacieho podielu po zániku členstva žalobcu v družstve a jeho výšky a následne v odôvodnení rozsudku sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného. V nadväznosti na túto skutočnosť sa súd prvého stupňa v rozsudku ďalej zaoberal výpočtom výšky vyrovnacieho podielu, vzorcom pre jeho výpočet a koeficientom AH, ktorý je upravený stanovami úpadcu ako jedna z premenných obsiahnutá vo vzorci nevyhnutnom pre určenie konečnej výšky vyrovnacieho podielu vystupujúceho člena úpadcu. Žalobca ako odvolateľ, v nadväznosti na uvedené skutočnosti, uvádza, že táto úvaha súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci, nakoľko súd pri výpočte výšky vyrovnacieho podielu dosadil jednotlivé hodnoty vecne nesprávne. Údaje, ktorých sa súd pri výpočte výšky vyrovnacieho podielu pridržiaval, sú vecne nesprávne, nakoľko pochádzajú z nesprávnej súvahy úpadcu za obdobie od 01.01.2011 do 18.04.2011. Odvolateľ má za to, že stanovy úpadcu neobsahujú ustanovenie o tom, ktoré účtovné obdobie je rozhodné pre výpočet výšky vyrovnacieho podielu a koeficientu AH, a preto je nutné postupovať podľa ust. § 233 ods. 5 Obchodného zákonníka. Žalobcovi zaniklo členstvo dňa 30.03.2011 a v nadväznosti na ust. § 233 ods. 5 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa použijú ustanovenia odseku 2 až 4, iba ak stanovy neurčujú inak, je potrebné vychádzať z údajov za účtovné obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010, kde je koeficient AH v sume 0,8176. Má za to, že je zrejmé, že súd prvého stupňa pochybil a určil nesprávny výpočet koeficientu AH, a teda výšky vyrovnacieho podielu žalobcu podľa nesprávnej súvahy predloženej žalovaným. Súd prvého stupňa mal vychádzať pri výpočte nároku na vyrovnací podiel žalobcu nielen zo stanov úpadcu, ale aj z ust. § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka. Na takto uvedenom základe žiada, aby odvolací súd napadnutý 1. výrok rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 30.09.2015 zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie alebo, ak nie sú dané dôvody, navrhuje, aby napadnutý 1. výrok rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 30.09.2015, odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava I vyzval dňa 20.11.2015 odporcu/žalovaného, aby sa vyjadril k odvolaniu žalobcu/ navrhovateľa, výzva doručená dňa 02.12.2015 tak, ako vyplýva z doručenky na č. listu 48 spisu s tým, že žalovaný /odporca vyjadrenie doručil do podateľne súdu prvého stupňa dňa 16.12.2015. Z vyjadrenia vyplýva, že žalovaný/odporca nepovažuje odvolanie za dôvodné. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne v celom rozsahu (čo do výroku 1. rozsudku napadnutého odvolaním). Žalovaný je toho názoru, že tvrdenia navrhovateľa o nutnosti použitia údajov z účtovného obdobia predchádzajúceho účtovnému obdobiu, v ktorom zaniklo členstvo v družstve, by bolo nutné konfrontovať s otázkou, či sa všeobecná právna úprava podľa ust. § 233 Obchodného zákonníka má riadiť dátumom zániku členstva v družstve, alebo dátumom vzniku členstva v družstve, kedy došlo k vzniku majetkového vzťahu medzi členom družstva a družstvom. Odporca má za to, že súd prvého stupňa uvedené zohľadnil tak, ako je uvedené v rozsudku. Vyjadrenie odporcu bolo dňa 30.12.2015 doručené právnemu zástupcovi žalobcu tak, ako vyplýva z č. l. 49 spisu, ktorý dňa 04.01.2016 doručil do podateľne vyjadrenie. Z vyjadrenia vyplýva, že považuje názor odporcu o nutnosti riadiť sa dátumom zániku členstva v družstve alebo dátumom vzniku členstva v družstve za zavádzajúce a účelové, je potrebné postupovať v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou v čase vzniku/zmeny/zániku právnej skutočnosti. V nadväznosti na vyššie uvedené preto zotrváva na podanom odvolaní. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že je dôvodné. Odvolací súd s poukazom na obsah odvolania konštatuje, že pohľadávka navrhovateľa prihláseného do konkurzu, vznikla titulom vyrovnacieho podielu spojeného so zánikom jeho členstva v družstve. Členstvo navrhovateľa zaniklo dňom 31.03.2011, pričom vyrovnací podiel bol splatný dňa 19.04.2011 (s poukazom na článok 21 bod 2 Stanov družstva založené na č. listu 30-31 spisu vedenom na súde prvého stupňa). Odvolací súd po posúdení odvolaním napadnutého rozsudku zistil, že Stanovy družstva neurčujú rozhodné obdobie na výpočet vyrovnacieho podielu, preto je potrebné v posudzovanej právnej veci vychádzať z ust. § 233 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu zániku členstva navrhovateľa v družstve, t.j. ku dňu 30.03.2011. Podľa ust. § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka, pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde. Tak isto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom pred dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje. V predmetnej právnej veci bola ako základ pre výpočet vyporiadacieho podielu použitá mimoriadna účtovná závierka zostavená pre účely konkurzu. Odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené ust. § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka, pričom uvádza, že je potrebné aplikovať riadnu účtovnú závierku, ktorá má byť zostavená, alebo bola zostavená, za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu , v ktorom členstvo zaniklo - t. j. účtovnú závierku za rok 2010. Ak súd prvého stupňa na posudzovanú právnu vec použil mimoriadnu účtovnú závierku zostavenú ku dňu 18.04.2011 a údaje z nej vyplývajúce na výpočet výšky vyrovnacieho podielu navrhovateľa, tak postupoval vecne nesprávne, v rozpore s ust. 233 ods. 3 Obchodného zákonníka. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že mimoriadna účtovná závierka, ktorá bola použitá ako základ na výpočet vyrovnacieho podielu, neobsahuje celé účtovné obdobie, ale len jeho časť (4 mesiace), pričom z charakteru a účelu zostavenia vyplýva, že neobsahuje údaje celého účtovného (hospodárskeho) roka, a teda nemôže byť ukazovateľom, z ktorého je možné čerpať pre účely určenia výšky vyrovnacieho podielu pri zániku členstva v družstve. Pre mimoriadnu účtovnú závierku, ako vyplýva už z jej označenia, je typické, že súvisí s uzavretím účtovných kníh spravidla k inému dátumu ako je koniec účtovného obdobia, t. j. je zostavená v prípadoch mimoriadnej situácie účtovnej jednotky (§ 16 ods. 4 písm. d/ zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, v znení k 30.12.2011). Na výpočet výšky vyrovnacieho podielu člena pri zániku členstva v družstve, nemôže byť použitá z vyššie uvedených dôvodov mimoriadna účtovná závierka, ale je nutné vychádzať z riadnej účtovnej závierky za obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo, teda z riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2010. S poukazom na zistený skutkový stav, preto odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) OSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Nakoľko odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, rozhodne súd prvého stupňa o náhrade trov i odvolacieho konania v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 OSP). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.