Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/63/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111237847 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111237847.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: AVJ - EKON SERVIS, s.r.o., Tatranská 105, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 626 511, zast.: S.. S. U., J.. XX.XX.XXXX, S. XXX, XXX XX N. Ľ., Š.. Q. N., proti odporcovi: SLOVDEKRA s.r.o., Polianky 19, 841 01 Bratislava, IČO: 31 324 797, o zaplatenie 2.380 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/19/2012-114 zo dňa 17.12.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 34Cb/19/2012-119 zo dňa 17.12.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/19/2012-114 zo dňa 17.12.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 34Cb/19/2012-119 zo dňa 17.12.2013 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zamietol žalobu a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov konania odporcu vo výške 143 eur. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal od odporcu zaplatenia dlžnej kúpnej ceny vo výške 2.380 eur s prísl.. Navrhovateľ žalobu odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril ústnu kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa navrhovateľ ako predávajúci zaviazal dodať odporcovi tovar - projekt rekonštrukcie osvetlenia liniek a odporca sa zaviazal tovar prevziať a zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ dodal odporcovi tovar, ktorý odporca bez výhrad prevzal. Súd prvého stupňa zosumarizoval výsledky vykonaného dokazovania a mal za preukázané z objednávky č. X/XXXX-XXX zo dňa 27.07.2010, že táto bola vystavená na predmet plnenia - vyhotovenie projektovej dokumentácie dodávateľom - navrhovateľom pre odberateľa - odporcu. Z pracovného listu dodávateľa mal preukázané, že bol vystavený pre odberateľa - odporcu za vyhotovenie projektovej dokumentácie osvetlenia STK. Súd prvého stupňa skonštatoval, že nebolo sporné, že dielo bolo navrhovateľom v zmysle objednávky dodané odporcovi. Sporné bolo, či zmluva bola uzatvorená platne, konkrétne, či ju uzatvorila v mene odporcu oprávnená osoba a či bola v zmluve vôľa strán uzavrieť zmluvu o dielo aj bez dohody o cene, resp. o spôsobe jej určenia, nakoľko v objednávke výška ceny predmetu plnenia nebola uvedená. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že objednávka síce bola podpísaná oprávnenou osobou - vedúcim prevádzky v zmysle § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko ju podpísala osoba, ktorá obvykle takúto činnosť pre navrhovateľa vykonávala pri prevádzkovaní podniku, avšak v zmluve absentoval záväzok k zaplateniu ceny za vykonanie diela. Cena nebola vôbec dohodnutá a ani zmluvné strany neprejavili vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Konajúci súd skonštatoval, že pre platné uzavretie zmluvy o dielo sa síce nevyžaduje písomná forma, ale vôľa strán uzavrieť zmluvu o dielo aj bez dohody o cene, resp. o spôsobe jej určenia, musí existovať v čase vzniku zmluvy, čo v danom prípade nebolo preukázané. Preto posúdil zmluvu ako neplatne uzatvorenú a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal ich náhradu. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, pretože mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo porušené právo na rovnaké postavenie účastníkov v súdnom konaní. Odvolateľ uviedol, že prvostupňový súd konštatoval, že projekt bol dodaný skôr ako cenová ponuka na realizáciu rekonštrukcie. Táto otázka podľa jeho názoru nie je sporná, pretože je to logický postup pri zhotovovaní akéhokoľvek diela. Ďalej poukázal na zmätočnosť odôvodnenia na str. 6 rozsudku, kde sa konajúci súd zmieňuje o výkopových prácach a terase, pričom tie nie sú predmetom konania. Uviedol tiež, že cenová ponuka na rekonštrukciu osvetlenia za 17.088,30 eur nie je predmetom konania, tohto sa navrhovateľ nedomáhal, preto tvrdenie, že projekt bol dodaný skôr ako cenová ponuka, neobstojí. Mal za to, že zmluva bola riadne a platne uzavretá s oprávnenou osobou a cena nie je uvedená, pretože bola ústne dohodnutá. Navrhovateľ dodal odporcovi projekt vypracovaný firmou Medel, s.r.o., ktorá je na takú činnosť oprávnená, pričom navrhovateľ tejto firme zaplatil za vypracovanie projektu 1.190 eur a zaplatil aj meracie a výškové práce na osvetlení. Nestotožnil sa s tvrdením, že nebola uzatvorená dohoda o cene, pretože táto bola dohodnutá v čase vzniku zmluvy a na základe tejto dohody bola vystavená aj objednávka podľa zaužívaných zvyklostí aj dodací list s uvedením dohodnutej ceny a táto nebola odporcom spochybnená až do podania žaloby. Prvostupňový súd spochybnil platnosť uzatvorenia ústnej zmluvy a namietal neexistenciu dohody o cene iba na základe vyhlásenia osoby, ktorá sa zúčastnila pojednávania dňa 03.12.2013, K.. Š., pričom ide o osobu, ktorá nebola prítomná pri uzatváraní zmluvy medzi navrhovateľom a zástupcom odporcu - vedúcim prevádzky K.. K. U.. Pán Š. nič nevidel a nič nepočul, ale ako jeden z konateľov firmy následne vyhlásil, že s cenou nesúhlasí. Uviedol tiež, projekt rekonštrukcie navrhovateľ dodal odporcovi oproti pracovnému listu, kde už bola uvedená aj dohodnutá cena, odporca bez výhrad dielo prevzal, dielo ani cenu nespochybnil, ani ho nevrátil. Zdôraznil, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s následkami plnenia z neplatnej zmluvy, v takom prípade ide o bezdôvodné obohatenie. Odvolateľ podotkol, že súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca odpor odôvodnený iba tým, že navrhovateľ nemá podľa výpisu z obchodného registra v činnosti predmet - projektovanie elektrických zariadení a že zmluvu nemohla v danom prípade nahradiť žiadna iná zmluva, lebo za odporcu konajú a podpisujú dvaja konatelia spoločne alebo prokurista s jedným z konateľov. Tieto argumenty navrhovateľ považoval za irelevantné, nakoľko v predmete činnosti má sprostredkovateľskú činnosť v oblasti výroby a v zmysle § 15 a 16 Obchodného zákonníka môžu za právnickú osobu konať aj iné osoby ako konatelia. Vzhľadom na uvedené mal za to, že súd mal odpor odmietnuť, lebo bol podaný bez odôvodnenia. Na záver namietol porušenie procesných podmienok podľa § 18 a nasl. O.s.p.. Prvostupňový súd pred zahájením pojednávania konštatoval, že K.. Š. nemá plnú moc od druhého konateľa F.. Z. Q., a teda nemal procesnú spôsobilosť účastníka konania podľa § 20 O.s.p.. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal odvolací súd, aby zrušil napadnutý rozsudok a odporcu zaviazal na zaplatenie požadovanej sumy a náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odvolateľa podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že objednávkou zo dňa 27.07.2010 si odporca objednal projekt rekonštrukcie osvetlenia liniek, za ktorého objednávku podpísal K.. U., ktorý bol vedúcim prevádzky v Banskej Bystrici. Následne K.. U. na pracovnom liste na zúčtovanie výkonov u zákazníka potvrdil vypracovanie projektovej dokumentácie osvetlenia pre SLOVDEKRA Banská Bystrica. Skutočnosť, že K.. U. ako vedúci prevádzky v Banskej Bystrici vyhotovil objednávku a dielo prevzal, nebola v konaní sporná. Potvrdzuje to aj vyjadrenie odporcu na pojednávaní dňa 03.12.2013, kde len namietol, že na túto činnosť nebol K.. U. oprávnený. Odporca nespochybnil, že k objednávke ako aj k prevzatiu projektu vedúcim prevádzky došlo. Zo žiadnych dokladov predložených súdu však nevyplýva, že by sa účastníci konania dohodli na cene diela. Navrhovateľ nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval dohodu o cene diela, prípadne o spôsobe jej určenia. Argumentoval len tým, že bola vopred ústne dohodnutá a objednávku vystavil odporca iba na základe obchodných zvyklostí zaužívaných v obchodnom styku medzi účastníkmi konania. Odvolací súd nespochybňuje, že medzi účastníkmi konania mohla vzniknúť takáto obchodná prax pri objednávaní a odovzdávaní plnenia. V konaní však neboli predložené také dôkazy, ktoré by preukázali výšku ústne dohodnutej ceny diela. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Navrhovateľ v sporovom konaní je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh, pričom podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti nevedie k preukázaniu jej tvrdení. Ak teda účastník konania, ktorý splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy, alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). V súvislosti s absenciou dohody o cene diele, odvolací súd zdôrazňuje, že podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú: označenie strán zmluvy (zhotoviteľ a objednávateľ § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka), vymedzenie rozsahu diela (s uvedením presného označenia kvality a kvantity diela § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka) a dohoda o cene (§ 536 ods. 3 Obchodného zákonníka). Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Z uvedeného vyplýva, že cena diela musí byť v zmluve o dielo buď výslovne a nezameniteľne označená alebo musí byť dostatočne určený spôsob určenia ceny za vykonanie diela. Obchodný zákonník dáva stranám aj možnosť uzavrieť zmluvu o dielo bez dohody o cene, avšak len za tej podmienky, že v zmluve o dielo prejavia strany vôľu uzavrieť zmluvu aj bez určenia tejto ceny. Ak zmluva neobsahuje žiadny údaj o cene, napriek dohode strán o celom obsahu zmluvy, zmluvu nemožno považovať za platne uzavretú, lebo v nej nie je výslovný prejav vôle o cene, alebo o jej neuvedení v zmluve. Objednávku a pracovný list, na ktoré odvolací súd poukázal vyššie, možno považovať len za dôkaz preukazujúci vypracovanie projektu odporcom a jeho odovzdanie navrhovateľovi, nie však za dôkaz preukazujúci vznik platnej zmluvy o dielo. Z uvedených dôkazov nevyplýva, že by sa účastníci konania dohodli na cene diela. Vzhľadom na uvedené odvolací súd súhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že sporná zmluva o dielo medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená platne, keďže títo sa nedohodli na všetkých podstatných náležitostiach vyžadovaných zákonom pre takýto záväzkový vzťah, avšak navrhovateľ na základe neplatnej zmluvy poskytol odporcovi plnenie - projektovú dokumentáciu rekonštrukcie osvetlenia, ktorým plnením vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane odporcu. Projektovú dokumentáciu je potrebné posúdiť ako výkony podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré v prospech odporcu navrhovateľ uskutočnil. Súd prvého stupňa sa nezaoberal následkami neplatnosti právneho úkonu. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohateným. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Vychádzajúc zo skutočnosti, že v konaní nebolo preukázané, že by účastníci konania uzavreli platne zmluvu o dielo, pričom však navrhovateľ na základe neplatného právneho úkonu odporcovi skutočne poskytol plnenie, súd prvého stupňa sa mal správne v zmysle zásady iura novit curia zaoberať otázkou, či navrhovateľom uplatnený nárok nie je možné posúdiť podľa iných ustanovení, konkrétne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Súd je totiž povinný vždy posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré sa na tvrdený a súdom zistený skutkový stav vzťahujú, a to bez ohľadu na právny názor účastníka konania. V zmysle uvedenej zásady, ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení umožňujúcich posúdenie uplatneného nároku po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je navrhovateľom navrhované, resp. ak výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa navrhovateľ dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe je alebo nie je uvedený právny dôvod požadovaného plnenia, alebo je uvedený nesprávne. Odvolací súd dodáva, že navrhovateľ v odvolaní správne poukázal na zmätočnosť odôvodnenia rozhodnutia na str. 6, kde sa konajúci súd zaoberá rozpočtom na stavebné práce „terasa - výkopy“. Táto skutočnosť s danou vecou nesúvisí, pričom prvostupňový súd ju v odôvodnení rozsudku uviedol zrejme nedopatrením. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011) Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný postupovať v súlade s uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 226 O.s.p. viazaný. Úlohou súdu prvého stupňa bude po vykonanom dokazovaní rozhodnúť o povinnosti odporcu vydať bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi spočívajúce v peňažnej náhrade vo výške hodnoty projektovej dokumentácie určenej súdnym znalcom. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.