Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/7/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111237847 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1111237847.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: AVJ - EKON SERVIS, s.r.o., Tatranská 105, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 626 511, zast. S.. S. U., J.. XX.XX.XXXX, S. XXX, XXX XX Slovenská Ľ., Š. Q. N., proti žalovanému: SLOVDEKRA s.r.o., Polianky 19, 841 01 Bratislava, IČO: 31 324 797, zast. JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r.o., Zelinárska 8, 821 08 Bratislava, IČO: 45 941 815, o zaplatenie 2.380 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/19/2012-142 zo dňa 27.06.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/19/2012-142 zo dňa 27.06.2017 p o t v r d z u j e . Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 1.000 eur od 13.01.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.11.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia 2.380 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 2.380 eur od 26.11.2010 do zaplatenia a trov súdneho konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako predávajúci uzatvoril so žalovaným ústnu kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodať žalovanému tovar - projekt rekonštrukcie osvetlenia liniek a žalovaný sa zaviazal tovar prevziať a zaplatiť za tento projekt žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu. Na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy dodal žalobca žalovanému tovar, ktorý žalovaný bez výhrad prevzal a prevzatie potvrdil, kúpnu ceny za dodaný tovar však nezaplatil. Súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 30Rob/193/2011 zo dňa 26.01.2012, voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalobca nemal podľa výpisu z obchodného registra v činnosti predmet projektovanie elektrických zariadení, ktorá je viazanou živnosťou. Medzi stranami nebola uzatvorená žiadna zmluva ani žiadna dohoda, v ktorej by sa zmluvné strany dohodli na predmete, čase plnenia alebo dohode o cene. Žalovaný mal za to, že v prípade projektovania elektrických zariadení išlo o „dielo" a nie o tovar. Namietal, že zmluva platne nevznikla. Ďalej uviedol, že faktúra č. P. zo dňa 11.11.2010 nemala právny základ. Žalovaný z týchto dôvodov považoval žalobu za neopodstatnenú, a preto ju žiadal zamietnuť ako nedôvodnú. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na § 272 a § 292 Obchodného zákonníka a uviedol, že objednávku zo dňa 27.07.2010, ktorou si u žalovaného objednal tovar, považuje za záväznú a platnú, pričom termín a cena boli dohodnuté na osobnom rokovaní. Ďalej uviedol, že na základe objednávky žalovaného objednal vypracovanie projektu realizácie výmeny osvetlenia a úpravy elektroinštalácie STK v projekčnej kancelárii a za vypracovaný projekt projekčnej kancelárii aj zaplatil. Následne žalobca dodal žalovanému projekt, ktorý žalovaný bez výhrad prevzal a prevzatie písomne potvrdil aj s cenou. Po jeho dodaní vystavil žalobca žalovanému faktúru č. P. zo dňa 11.11.2010. Žalobca uvedenú faktúru neuhradil. 2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 34Cb/19/2012-114 zo dňa 17.12.2013 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 286 eur. 3. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/19/2012-114 zo dňa 17.12.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 34Cb/19/2012-119 zo dňa 17.12.2013, z dôvodu odvolania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvého stupňa bolo po vykonanom dokazovaní rozhodnúť o povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi, spočívajúce v peňažnej náhrade vo výške hodnoty projektovej dokumentácie určenej súdnym znalcom. Mal za to, že zo žiadnych dokladov predložených súdu, nevyplývalo, že by sa účastníci konania dohodli na cene diela a nebolo preukázané, že by uzatvorili platne zmluvu o dielo, pričom však žalobca na základe neplatného právneho úkonu žalovanému skutočne poskytol plnenie, súd prvej inštancie sa mal teda zaoberať otázkou, či žalobcom uplatnený nárok nebolo možné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie. Na pojednávaní dňa 03.12.2013 žalobca uviedol, že žalovaný si objednal dňa 21.07.2010 objednávkou projekt rekonštrukcie osvetlenia liniek, ktorý bol zadaný na vypracovanie obchodnej spoločnosti MEDEL s.r.o., ktorá projekt vyhotovila a ktorej žalobca za tento projekt zaplatil sumu 1.190 eur vrátane DPH, na základe faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 23.12.2010 so splatnosťou dňa 06.03.2011. Túto skutočnosť žalobca preukázal kópiou výpisu z účtu. Žalobca zdôraznil, že žalovaný si predmetné dielo prevzal, čo dokazuje pracovný list na zúčtovanie výkonov zákazníka, ktorý je založený v súdnom spise. Uviedol, že projekt nebol žalovaným spochybnený, ani vrátený. Na otázku, z akého dôvodu si žalobca vyúčtoval sumu 2.000 eur (bez DPH), keď uhradil za projekt sumu 1.100 eur (s DPH), žalobca uviedol, že to bolo preto, lebo dal vypracovať svojimi pracovníkmi podklady pre tento projekt, ktorí uskutočňovali zameranie priamo na mieste. Na základe týchto skutočností potom žalobca vystavil faktúru žalovanému za vypracovanie tohto projektu podľa priloženého pracovného listu. Na otázku súdu, či má doklad o vypracovaní podkladov pre projektovú kanceláriu, žalobca uviedol, že nemá a tiež uviedol, že ich dôkazmi sú objednávka a dodací list potvrdený objednávateľom. Žalovaný uviedol, k danému dielu sa mala najskôr vypracovať cenová ponuka, potom sa to malo dať do plánu na rok 2011. V danom prípade však bol skôr vypracovaný projekt než cenová ponuka, objednávka bola podpísaná bez uvedenia ceny. Žalovaný uviedol, že objednávateľ projektu, t.j. vedúci prevádzky K. U., nebol oprávnený objednávku vôbec vyhotoviť a nemal takúto objednávku prevziať. Na pojednávaní dňa 27.06.2017 žalobca predložil súdu k nahliadnutiu originál čestného vyhlásenia, vyhotoveného F.. K. U., ktorý potvrdzoval, že v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške 2.000 eur bez DPH. Žalovaný poukázal na závery odvolacieho súdu, ktorý potvrdil, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy a dojednaniu ceny a tiež uviedol, že v danom prípade nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žalovaný projektovú dokumentáciu ktorú si ani neobjednal, ani nevyužil. Cena za projektovú dokumentáciu bola 1.100 eur a pritom žalobca žaloval sumu 2.380 eur vrátane DPH. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil na základe ustanovení § 1 ods. 2, § 15 ods. 1, § 536 ods. 3, § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 451 ods. 1 a 2, § 458 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.. Ako nespornú v konaní označil skutočnosť, že p. U. ako vedúci prevádzky v Banskej Bystrici vyhotovil objednávku č. X/XXXX-XXX zo dňa 27.07.2010 adresovanú žalobcovi na vypracovanie technickej dokumentácie rekonštrukcie osvetlenia haly pre osobné automobily a haly pre nákladné automobily pre STK SLOVDEKRA Banská Bystrica (ďalej len "technická dokumentácia") a aj ju prevzal. Rovnako v konaní nebolo sporné, že dielo bolo žalobcom, v zmysle objednávky, dodané žalovanému a žalovaný predmet plnenia, t.j. projektovú dokumentáciu a ani faktúru žalobcovi nevrátil. Sporné bolo, či bola zmluva uzatvorená platne, t.j. či ju uzatvorila v mene žalovaného oprávnená osoba a či bola v zmluve vôľa strán uzavrieť zmluvu o dielo aj bez dohody o cene, resp. o spôsobe jej určenia a taktiež bola sporná výška ceny predmetu dodávky a spôsob jej určenia, nakoľko v objednávke výška ceny predmetu plnenia nebola uvedená. Súd dospel k záveru, že objednávka síce bola podpísaná oprávnenou osobou, avšak zmluvu posúdil ako neplatne uzatvorenú, keďže neobsahovala dojednanie podstatnej náležitosti, a to cenu za vyhotovenie diela. Rovnaký názor vyslovil aj odvolací súd, a to, že v konaní nebolo preukázané, že by zmluvné strany predmetnú zmluvu o dielo uzatvorili platne. Súd na základe uvedených skutočností, ako aj z dôvodu, že žalobca ani v konaní po zrušení rozsudku odvolacím súdom, nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorým by preukázal uzatvorenie ústnej dohody o cene diela za technickú dokumentáciu, sa preto už nezaoberal otázkou platnosti zmluvy o dielo. Súd sa zaoberal otázkou, či sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, a ak áno, v akej výške, a či žalobcom uplatnený nárok možno posúdiť ako bezdôvodné obohatenie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Keďže žalobca odovzdal žalovanému predmetné dielo, ktoré žalobcovi nikdy nevrátil, súd mal za to, že žalovaný sa obohatil na úkor žalobcu vo výške 1.000 eur. Súd pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z uhradenej ceny za vyhotovenú technickú dokumentáciu žalobcom svojmu dodávateľovi vo výške 1.000 eur bez DPH. Žalobca súdu nepredložil žiaden dôkaz o oprávnenosti uplatneného nároku v celej uplatnenej výške v sume 2.380 eur. Súd dospel k záveru, že žalobca plnil žalovanému bez právneho dôvodu, nakoľko medzi ním a žalovaným neexistoval žiaden právny vzťah (nebola uzatvorená zmluva na plnenie), a preto bol daný skutkový a právny základ uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie, z týchto dôvodov, zaviazal žalovaného k povinnosti uhradiť žalobcovi istinu vo výške 1.000 eur a zároveň zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, nakoľko žalobca aj žalovaný boli v spore čiastočne úspešní, pričom ich úspech bol približne rovnaký, preto súd žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Žalobca v odvolaní namietal, že konajúci súd síce vec správne právne posúdil, ale neuplatnil všetky okolnosti vzniku a rozsahu bezdôvodného obohatenia, čo sa prejavilo v nesprávne určenej výške bezdôvodného obohatenia, ktoré sa malo vydať. Mal za to, že bezdôvodným obohatením nebol len dodaný projekt v hodnote 1.000 eur bez DPH, ktoré žalobca zaplatil, ale aj práce súvisiace s vypracovaním projektu, ktoré slúžili ako podklad pre vypracovanie projektu, za ktoré tiež zaplatil. Namietal, že bolo potrebné vychádzať z priamej príčinnej súvislosti, že bez dodania podkladov pre projektovú spoločnosť MEDEL, s.r.o., by táto spoločnosť predmetný projekt vypracovať nemohla. Uviedol, že pokiaľ by nezabezpečil tieto práce žalobca vo vlastnej réžii, musela by spoločnosť MEDEL, s.r.o. vyslať na meracie práce a zakreslenie priestorov, ktorých sa projekt rekonštrukcie týkal, svojich pracovníkov a tieto práce, vrátane dopravných nákladov, fakturovať žalobcovi v rámci celkovej ceny za projekt. Podľa jeho názoru, tieto činnosti nemožno pri vypracovávaní projektu oddeliť, pretože boli nevyhnutné, pričom prvá činnosť sa vykonávala v teréne a druhá v projekčnej kancelárii. V zmysle uvedeného, bezdôvodné obohatenie žalobca vyčíslil ako 1.100 eur za projekt, 848,47 eur za súvisiace práce, t. j. spolu 1.948,47 eur vrátane DPH. Na okraj uviedol, že z celkovej fakturovanej sumy 2.000 eur bez DPH musel v roku 2010 zaplatiť 19 % DPH, t.j. 380 eur, pričom si doposiaľ nemohol uplatniť odpočet DPH, pretože mu nikto nič nezaplatil. Poukázal na zrušovacie uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Cob/63/2014-161 zo dňa 21.04.2016, podľa ktorého úlohou súdu prvej inštancie malo byť rozhodnutie o povinnosti žalovaného, vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi, spočívajúce v peňažnej náhrade vo výške hodnoty projektovej dokumentácie určenej súdnym znalcom, ktorým bol konajúci súd viazaný, a napriek tomu vydal rozhodnutie bez určenia hodnoty projektovej dokumentácie súdnym znalcom. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vydal nový rozsudok, ktorým zaviaže žalovaného na doplatenie dlžnej sumy 713 eur plus DPH, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 713 eur od 13.01.2011 do zaplatenia a trovy konania. 6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 02.10.2017, v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne i právne správne a zákonné. Ďalej uviedol, že sumu 1.000 eur uhradil žalobcovi na podklade doručeného rozsudku. Mal za to, že žalobca nebol oprávnený vypracovať akúkoľvek dokumentáciu, a preto dôvodnosť ničím nepodloženého vyčíslenia akýchsi nákladov žalobcu, nie je relevantná a ani nebola v konaní preukázaná. Okrem toho uviedol, že žalobca opomína, že podstatou bezdôvodného obohatenia nie je to, čo žalobca tvrdí, že vynaložil, ale to, o čo sa mal žalovaný obohatiť. Žalovaný akceptoval výšku sumy súdom priznanej žalobcovi, avšak akékoľvek ďalšie úvahy žalobcu považoval za irelevantné, neoprávnené a špekulatívne. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 20.10.2017, v ktorom uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní, pretože súd prvej inštancie bol viazaný uznesením krajského súdu, v zmysle ktorého, úlohou súdu prvej inštancie bolo po vykonanom dokazovaní rozhodnúť o povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi, spočívajúce v peňažnej náhrade, vo výške hodnoty projektovej dokumentácie určenej súdnym znalcom. Mal za to, že napriek uvedenému, súd prvej inštancie vydal rozhodnutie, bez určenia hodnoty projektovej dokumentácie súdnym znalcom. 8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č. k. 34Cb/19/2012-142 zo dňa 27.06.2017 je potrebné potvrdiť ako vecne správny. 9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 10. Podľa 451 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 11. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 12. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/19/2012-142 zo dňa 27.06.2017, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 16. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočnosti tiež tvrdí. 17. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca plnil žalovanému bez právneho dôvodu, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným neexistoval žiadny právny vzťah. Medzi stranami išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Keďže žalobca plnil žalovanému bez právneho dôvodu, žalovaný získal neoprávnene majetkový prospech a bezdôvodne sa obohatil na úkor žalobcu o sumu, za ktorú bola vykonaná predmetná projektová dokumentácia, t.j. o sumu 1.000 bez DPH. V zmysle § 456 a nasl. Občianskeho zákonníka, vznikla žalovanému povinnosť získané bezdôvodné obohatenie vydať žalobcovi. Uvedený právny záver nebol v odvolacom konaní stranami spochybnený. Žalobca však namietal celkovú výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalovaný vydať. 18. Odvolací súd zastáva názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pri preukazovaní ním tvrdených skutočností o výške uplatneného nároku bezdôvodného obohatenia v sume 2.380 eur. Žalobca vyčíslenie svojich nákladov, spočívajúce vo vykonaní prác súvisiacich s vypracovaním projektu, ktoré slúžili ako podklad pre vypracovanie projektu, žiadnym spôsobom nepreukázal a svoje tvrdenie nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. 19. Súd prvej inštancie po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave, vykonal vo veci ďalšie pojednávanie dňa 27.06.2017, na ktorom bol prítomný žalobca i právny zástupca žalobcu. Napriek účasti na danom pojednávaní, žalobca, ani jeho právny zástupca nenavrhli súdu určenie výšky hodnoty projektovej dokumentácie súdnym znalcom, rovnako tak neučinili ani na základe iného podania doručeného súdu pred pojednávaním. 20. Konanie, po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom, bolo na súde prvej inštancie uskutočnené za účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. 21. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že kontradiktórny civilný sporový proces zvýšil požiadavky na procesnú aktivitu sporových strán, a s tým spojenú procesnú diligenciu (zodpovednosť) so sankčnými dôsledkami v prípadoch procesnej pasivity. 22. V zmysle uvedeného, ak to žalobca považoval za potrebné, mal v rámci svojej procesnej aktivity navrhnúť súdu doplnenie dokazovania. Žalobca doplnenie dokazovania pred súdom prvej inštancie nenavrhol, a napriek tomu sa v odvolacom konaní domáhal zrušenia rozsudku, z dôvodu opomenutia určenia výšky hodnoty projektovej dokumentácie súdnym znalcom. Uvedenú námietku žalobcu preto odvolací súd považuje za nedôvodnú. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel k správnym právnym záverom, správne určil výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré bol žalovaný povinný vydať žalobcovi a svoje rozhodnutie zreteľným a dostatočným spôsobom odôvodnil. 23. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/19/2012-142 zo dňa 27.06.2017 potvrdil ako vecne správny. 24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).