Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/261/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244408 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111244408.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobkyne: G. T., U.. XX.XX.XXXX, R. E. XX, T., zastúpená: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, Bratislava v konaní o náhradu škody vo výške 2.166,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 03.10.2014, č. k. 12C/178/2011- 204, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 03.10.2014, č. k. 12C/178/2011- 204, v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne na začatie prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zároveň súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 2.166,88 Eur s prísl., ktorá mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len NBS) pri výkone dohľadu nad PODIELOVÝM DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len PDSI) a obchodníka s cennými papiermi (ďalej len obchodník s CP). 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovej lehote podala odvolanie žalobkyňa a to proti druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie a žiadala, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu škody v sume 2.166,88 eur s príslušenstvom, vrátane trov konania, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a zároveň rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Zároveň odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 09.12.2014, pod č.k. 12C/178/2011-239 potvrdil. Tiež potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 09.12.2014, pod č.k. 12C/178/2011-241. 4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa (dovolací súd konštatoval, že tu šlo o zjavnú, v rámci dovolacieho návrhu výslovne nevyjadrenú požiadavku na zrušenie rozhodnutí súdov oboch nižších stupňov). Žalobkyňa dovolanie odôvodnila odňatím jej možnosti konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a dovolacími dôvodmi uvedenými v § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p.. Zároveň namietala, že v odvolacom konaní jej bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že jej nebolo doručené vyjadrenie žalovanej k odvolaniu, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd poukazujúc na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 13.01.2015 vo veci Trandžíková proti Slovenskej republike. Žalovaná navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol alebo zamietol. 5. Dovolací súd uznesením zo dňa 29. marca 2016, sp. zn. 6Cdo/26/2016 rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 11. mája 2015, sp. zn. 6Co/25/2015, 6Co/26/2015 a 6Co/27/2015 vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách odvolacieho konania zrušil a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Vo zvyšku dovolanie odmietol. 6. Dovolací súd po zistení, že dovolanie bolo podané včas, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba čiastočne zrušiť, pričom konštatoval, že v preskúmavanej veci dovolanie žalobkyne bolo nasmerované proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému dovolanie zásadne prípustné nie je. Nešlo tu ani o prípad niektorej zo zákonom ustanovených výnimiek z pravidla, keďže dovolací súd v tejto veci doposiaľ nerozhodol a vylúčením tak bolo i odchýlenie sa odvolacieho súdu od názoru vysloveného dovolacím súdom, tiež odvolací súd vo výroku potvrdzujúceho rozsudku prípustnosť dovolania pre zásadný právny význam takéhoto rozhodnutia nevyslovil. Konštatoval však, že vyššie uvedené neplatí a dovolanie je prípustné vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v ust. § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom k týmto vadám dovolací súd prihliada z úradnej povinnosti. Poukázal na ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a konštatoval, že v preskúmavanej veci odvolacieho súdu je z obsahu spisu zrejmé, že odvolanie žalobkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa bolo preukázateľne doručené žalovanej na č.l. 238 spisu. Žalovaná sa k odvolaniu i písomne vyjadrila (č.l. 249 - 254), no jej vyjadrenie, hoci obsahovalo skutkovú i právnu argumentáciu, už nebolo doručené žalobkyni. Dovolací súd poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vydaný 13. januára 2015 vo veci Trandžíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa Európsky súd zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania a v tomto rozsudku dospel k názoru, že aj keď vyjadrenia k odvolaniu neobsahujú žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu vo výroku potvrdzujúcom v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie a v nadväzujúcom výroku o trovách odvolacieho konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. § 243b ods. 1 O.s.p.. 7. Pokiaľ sa žalobkyňa dovolaním okrem už uvedeného domáhala zrušenia rozsudku odvolacieho súdu aj v časti potvrdenia ním uznesení súdu prvej inštancie o súdnych poplatkoch, ktorým jej mal súd odňať možnosť konať pred súdom, dovolací súd k tejto časti dovolania žalobkyne uviedol, že smeruje proti rozhodnutiam, ktoré sú síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, majú však charakter uznesení a tento nestrácajú, i keď rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti s meritórnym rozhodnutím vo veci samej súvisí. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti takým rozhodnutiam odvolacieho súdu, proti ktorým dovolanie nie je prípustné. 8. Po zrušení rozsudku odvolacieho súdu a po vrátení veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie vo veci konal v súlade s ust. § 455 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), v zmysle ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu. 9. Po predložení veci odvolaciemu súdu odvolací súd má za preukázané, že súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu zaslal právnemu zástupcovi žalobcu vyjadrenie žalovaného k odvolaniu (z č.l. 249), ktoré vyjadrenie právny zástupca žalobcu prevzal dňa 11.01.2016. Právny zástupca žalobcu sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. 10. Vzhľadom na postup súdu prvej inštancie odvolací súd nezasielal opätovne vyjadrenie žalovaného právnemu zástupcovi žalobcu. 11. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na začatie prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zároveň súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne, ktorým sa voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 2.166,88 Eur s prísl., ktorá mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len NBS) pri výkone dohľadu nad PODIELOVÝM DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len PDSI) a obchodníka s cennými papiermi (ďalej len obchodník s CP). 12. Pokiaľ sa týka návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý bol v predmetnej veci zamietnutý, súd prvej inštancie takýto návrh ako nedôvodný zamietol, jednak s odôvodnením, že nie je povinný obrátiť sa so žiadosťou na súdny dvor Európskej únie a iniciovať prejudiciálne konanie o navrhovateľkou položených otázkach z dôvodu, že vo veci rozhoduje ako súd prvej inštancie a žalobkyňa nepožiadala o výklad platnosti právneho aktu Európskej únie a jednak mal súd za to, že zodpovedanie prejudiciálnych otázok žalobkyne nie je pre rozhodnutie súdu potrebné. Navyše uviedol, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES bola transponovaná do nášho právneho poriadku a to do zákona č. 566/2001 Z.z. a týkala sa primárnych oblastní právnej úpravy prospektu zverejňovanom pri verejnej ponuke cenných papierov a nie pri verejnej ponuke majetkových hodnôt a bola transponovaná v jej súlade. Preto vo vzťahu k prejednávanej veci je irelevantné zaoberať sa otázkami, ktoré žalobkyňa uviedla v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. 13. Žalobkyňa svoj návrh vo veci samej odôvodnila tým, že ako členka PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len Družstvo) vložila peňažné prostriedky do Družstva za účelom ich zhodnotenia. Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej NBS) a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej Obchodník s CP), s ktorým Družstvo uzatvorilo Zmluvu o správe portfólia cenných papierov, ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených žalobkyňou do Družstva mala byť v súlade s prospektom investície a na základe činnosti Obchodníka s CP podľa Zmluvy o riadení portfólia uzatvorenej dňa 02.06.2008 (ďalej len Zmluva) 8% p.a. (garantovaná výška zhodnotenia). Nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou Obchodníka s CP mala zákonnú právomoc vykonávať dohľad NBS v zmysle § 136 a nasl. zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách, kompetencie vyplývajú zo zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Žalobkyňa peňažné prostriedky do Družstva vložila z dôvodu, že sa spoľahla na to, že Družstvo aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS a tak bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú ochránené jeho peňažné prostriedky a budú zhodnotené v garantovanej výške. V máji 2010 sa žalobkyňa dozvedela, že Obchodník s CP s Družstvom ku dňu 30.04.2010 skončil činnosť, že družstvu neodovzdal žiadne portfólio CP, ani zverené peňažné prostriedky a z toho dôvodu družstvo nemá prostriedky na výplatu ňou zverených prostriedkov Družstvu vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku konania subjektu finančného trhu - Obchodníka s CP, v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo jej tak vznikla škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil jej majetok, pretože túto sumu jej Družstvo nevrátilo a ani nevráti. NBS je orgán verejnej moci zodpovedný s účinnosťou od 01.01.2006 za dohľad nad finančným trhom v SR a má právnymi predpismi stanovené právomoci pri vykonávaní dohľadu nad finančným trhom v Slovenskej republike a zodpovednosť za jej riadne vykonávanie. NBS sa dopustila nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona tým, že dohľad nad činnosťou dohliadaných subjektov vykonávala v rozpore s účelom zákona o dohľade a jeho povahou a nedostatky vo výkone dohľadu, ktorých sa NBS dopustila komplexne a vo vzájomných súvislostiach naplňujú znaky nesprávneho úradného postupu. NBS nepostupovala v súlade s právnymi predpismi a žalobkyni vznikla škoda v príčinnej súvislosti s jej nesprávnym úradným postupom. NBS ako úrad dohľadu nad finančným trhom porušila § 1 ods. 1 zákona o dohľade, pretože nevykonávala dohľad nad Obchodníkom s CP a nad Družstvom tak, aby bol splnený účel zákona o dohľade, pri výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa Zmluvy, po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné pre nápravu zistených nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP, pričom vedela, že zistené nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorý mu zverili peňažné prostriedky na ich zhodnotenie, vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenie na zabránenie vzniku škody na majetku, ktoré zverilo Obchodníkovi s CP a ktorý bol tvorený z vložených peňažných prostriedkov jeho členov, najmä neupozornila včas Družstvo na riziká vyplývajúce z činnosti Obchodníka s CP po ich zistení, aby mohlo Družstvo a jednotliví členovia ochrániť svoje investície. NBS nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s CP aj keď o problémoch Družstva bola informovaná a zbytočnými prieťahmi spôsobila, že Obchodník s CP mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane žalobkyne až do 01.03.2011, kedy NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb. 14. Nesprávny úradný postup žalovanej žalobkyňa špecifikovala v písomnom podaní zo dňa 11.04.2013 takto: 1. oneskorené zistenie neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície a tým spôsobenej neplatnosti Prospektu investície a následné oneskorené zakázanie činnosti Družstva. 2. prijatie nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov. 3. prijatie nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení Obchodníka s SP pri činnosti voči Družstvu. 15. Žalovaná žiadala návrh zamietnuť. Namietala, že nie sú splnené zákonné podmienky pre priznanie nároku na náhradu žalobkyne v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. - nesprávny úradný postup, vznik škody, ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Uviedla, že Družstvo je podnikateľským subjektom, ktorý vyvíja svoju činnosť podľa Obchodného zákonníka. Žalobkyňa vložila svoje peňažné prostriedky do Družstva a teda vedela, že vložením finančných prostriedkov sa stala členkou podnikateľského subjektu - Družstva, pričom s členstvom sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia a majetku družstva. Za celkovú činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo Družstva ako štatutárny orgán Družstva. Žalobkyňa ako investor musela vedieť, že s takouto investíciou je spojené riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch. Úrad pre finančný trh, ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 01.01.2006 na NBS, schválil pre Družstvo dňa 21.03.2002, Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona 566/2001 Z.z. Prospekt investície je svojou povahou informačný dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácii pre ich investičné rozhodnutie. Pri schvaľovaní Prospektu investície orgánom dohľadu sa postupuje podľa § 127 ods. 4, v spojení s § 125 ods. 7 zákona 566/20001 Z.z. a posudzuje sa najmä jeho úplnosť, teda či prospekt investície obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 zákona 566/2001 Z.z. a tiež vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Podľa § 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z. za pravdivosť údajov v prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. NBS vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v zákone o cenných papieroch č. 566/2001 Z.z., teda kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke ako aj dodržiavanie § 126 ods. 5. Až od 01.06.2010 je NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ dodržiava schválený prospekt investície. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože to by bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Vo vzťahu k tvrdeniu, že NBS mala upozorniť žalobkyňu na zistené nedostatky v činnosti Obchodníka s CP žalovaná uviedla, že zákon o dohľade v § 2 ods. 2, § 17 ods. 1 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný. Účastníkmi konania je len dohliadaný subjekt, pričom iná osoba nemá nárok na poskytovanie výsledkov konania a zistení pri výkone dohľadu. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia, že NBS porušila svoju povinnosť tým, že neurobila nekonkretizovaný úkon alebo nevydala nekonkretizované rozhodnutie v zákonom stanovenej dobe, bola nečinná, robila zbytočné prieťahy v konaní, či vykonala iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb. Poukázala na to, že na majetok Družstva bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 a žalobkyňa si mala svoju pohľadávku prihlásiť v konkurznom konaní. Žalovaná tiež poukázala na skutočnosť, že na Okresnom súde Bratislava I prebieha konanie na návrh Družstva na náhradu škody vo výške 63.163.426,03 EUR, spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS a v uplatnenej škode sú zahrnuté aj členské vklady Družstva a peňažné prostriedky za zmenky, predané svojim členom. Žalovaná považovala za irelevantný údajný nesprávny úradný postup NBS pri dohľade nad Obchodníkom s CP vzhľadom na absenciu bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody žalobkyne. Uviedla, že do úvahy by mohol teoreticky prichádzať len eventuálny nesprávny úradný postup NBS pri dohľade nad Družstvom ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, keďže žalobkyňa vložila do Družstva finančné prostriedky a bola s ním v právnom vzťahu. K namietanému nesprávanému úradnému postupu uvedenému žalobkyňou v doplnení žaloby zo dňa 11.04.2013 bod bodom 1 (oneskorené zistenie neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície a tým spôsobenej neplatnosti Prospektu investície a následné oneskorené zakázanie činnosti Družstva), uviedla, že problematika verejnej ponuky majetkových hodnôt bola (do zrušenia s účinnosťou od 22.07.2013) osobitosťou slovenskej legislatívy, ktorú neregulovalo právo Európskej únie, ani žalobkyňou označovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie. Činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt bola (do zrušenia s účinnosťou od 22.07.2013) zákonom regulovaná len minimalisticky. Družstvo, ako podnikateľský subjekt, vypracovalo ničím neobmedzený podnikateľský plán, následne i Prospekt investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh a jeho rozhodnutie bolo možné preskúmať len v lehote troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti. Úrad pre finančný trh nebol povinný preverovať pravdivosť a hodnovernosť údajov v Prospekte investície, za ktoré zodpovedal a zodpovedá štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Ten zodpovedal za aktuálnosť údajov v Prospekte investície, za jeho dodržiavanie a to aj voči členom Družstva. Až do 01.01.2009 pokiaľ ide o aktuálnosť Prospektu investície, a do 01.06.2010 pokiaľ ide o dodržiavanie Prospektu investície, NBS nemohla uložiť Družstvu žiadne sankcie, pretože tieto povinnosti neboli vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt uložené. Ak teda nastali nové významné skutočnosti týkajúce sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, bolo povinnosťou štatutárneho orgánu Družstva vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie; také nové skutočnosti mohla totiž NBS zistiť až s určitým časovým odstupom najmä na základe zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. NBS z údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície a preto, využijúc svoje oprávnenie podľa § 2 ods. 8 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade, na rokovaní dňa 24.08.2007 tieto nedostatky pomenovala, dala odporúčania ohľadom rozloženia finančných nástrojov v portfóliu a požiadala Družstvo o informáciu o spôsobe riešenia daného stavu. Štatutárny orgán Družstva pritom deklaroval bezproblémovú a úspešnú činnosť Družstva, bez akýchkoľvek sťažností zo strany jeho členov. Ak žalobkyňa nemohla rozpoznať riziko svojej investície, nebolo to zapríčinené neaktualizáciou údajov v Prospekte investície, ale konaním predstavenstva Družstva. Naviac, samotné Družstvo v polročných a ročných finančných správach neuvádzalo indície a informácie o zhoršenej finančnej situácii, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov alebo podielov na zisku jeho členom a až listom zo dňa 15.04.2010 žiadalo o preskúmanie postupu Obchodníka s CP a o vykonanie dohľadu na mieste. Absolútne rozhodujúce skutočnosti pre investovanie prostriedkov do Družstva teda nastali až v roku 2010, v období, kedy Obchodník s CP vypovedal zmluvu a v Družstve nastala nepriaznivá finančná situácia. NBS na základe žiadosti Družstva začala konanie o schválenie dodatku Prospektu investície, ktoré však pre neodstránenie nedostatkov žiadosti ukončila rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. O.- XXXX/X-X/XXXX. Súbežne s týmto konaním NBS začala proti Družstvu i konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3, v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h), zákona č. 566/2001 Z.z. 16. K namietanému nesprávanému úradnému postupu uvedenému žalobkyňou v doplnení žaloby zo dňa 11.04.2013 bod bodom 2 (prijatie nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov), žalovaná uviedla, že informácie a poklady, ktoré mala NBS v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením jemu zákonom uložených povinností. 17. K namietanému nesprávanému úradnému postupu uvedenému žalobkyňou v doplnení žaloby (prijatie nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení Obchodníka s SP pri činnosti voči Družstvu), žalovaná uviedla, že pokiaľ išlo o opatrenia v súvislosti so zistením závažných pochybení Obchodníka s CP pri činnosti voči Družstvu, táto okolnosť nemôže mať a ani nemala vplyv na žalobkyňu, ale jedine na Družstvo, ktoré bolo s obchodníkom s cennými papiermi v záväzkovom vzťahu. NBS však i v tomto smere konala, po zistení nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP mu uložila rozhodnutím zo dňa 20.08.2008 pokutu vo výške 300.000,- Sk za to, že v období od 13.05.2003 do konca roka 2003 poberal od Družstva poplatky za riadenie portfólia, hoci nedisponoval povolením na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia. Tento nedostatok Obchodník s CP riešil žiadosťou o rozšírenie povolenia aj o investičnú službu riadenie portfólia. NBS nebola povinná informovať navrhovateľku o nedostatkoch zistených v činnosti obchodníka s cennými papiermi, keďže dohľad nad dohliadanými subjektmi je podľa § 2 ods. 2, v spojení s § 17 ods. 1, zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade, neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu tiež neverejné. 18. Žalobkyňa nesprávny úradný postup žalovanej špecifikovala v doplnení žalobného návrhu ako: 1. oneskorené zistenie neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície a tým spôsobenej neplatnosti Prospektu investície a následné oneskorené zakázanie činnosti Družstva. 2. prijatie nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov. 3. prijatie nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči družstvu. 19. 1. K nesprávnemu úradnému postupu žalovanej spočívajúceho v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície a následného oneskorenia zákazu činnosti Družstva súd prvej inštancie uviedol, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch. Družstvo bolo oprávnené vypracovať podnikateľský plán pre svoje podnikanie a následne tiež prospekt investície, ktorý bol na základe žiadosti Družstva schválený Úradom pre finančný trh. Úrad pre finančný trh nebol povinný preverovať pravdivosť ani hodnovernosť údajov uvedených v prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt investície. Podľa § 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z. za pravdivosť údajov v prospekte investície zo zákona zodpovedá a zodpovedal štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. NBS ako štátny orgán môže podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a teda nemohla si ako dohliadajúci orgán svojvoľne prisvojiť kompetencie nad rámec zákonnej úpravy. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, NBS mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva. Štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); NBS nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.04.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu Obchodníka s CP, nesignalizovalo NBS zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti Obchodníka s CP. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20.04. do 06.05.2010 NBS zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov. NBS vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.08.2010, č. O.-XXXX/X-X/XXXX, Družstvo predmetnú žiadosť NBS síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011 č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom a súd v jej postupe nezistil nesprávny úradný postup. 20. 2. K nesprávnemu úradnému postupu žalovanej spočívajúceho v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov súd uviedol, že predmetom konania je nesprávny úradný postup NBS vo vzťahu k Družstvu a nie Obchodníka s CP. Navrhovateľka nebola v žiadnom záväzkovom či inom vzťahu s Obchodníkom s CP. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Ako už bolo uvedené dohľad NBS bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade, sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu, ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. NBS na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. NBS, ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.08.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. NBS v danom období (po 24.08.2007) preto nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 01.06.2010. 21. 3. K nesprávnemu úradnému postupu žalovanej spočívajúceho v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu súd uviedol, že z listinných dokladov - rozhodnutí NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 08.01.2008, č. O. XXXX/X/XXXX), vo výške 300.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 20.08.2008, č. O.-XXXX-X/XXXX), je zrejmé, že NBS činnosť Obchodníka s CP sledovala a nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2 ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac je súd toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi Obchodníkom s CP a Družstvom, založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti Obchodníka s CP, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotnej navrhovateľky, ktorá sa ako členka Družstva mala aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom, v zmysle zásady "práva patria bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom. 22. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je preukázaná podmienka nesprávneho úradného postupu, ako jedna z podmienok pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. 23. Ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, vznik škody a príčinnú súvislosť s nesprávnym úradným postupom, už z dôvodu hospodárnosti konania súd skúmať nemusel, pretože všetky tri vyššie uvedené podmienky musia byť pre úspešné uplatnenie práva, splnené súčasne. Pre úplnosť však súd uviedol, že podľa jeho názoru, žalobkyňa nepreukázala ani tieto podmienky. 24. Žalobkyňa za škodu, ktorá jej mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom žalovanej, označila sumu 2.166,88 Eur, ako Družstvom nevyplatený vyrovnávací podiel po zániku jej členstva v Družstve dňa 30.03.2011, splatný do 30.09.2011. Súd na základe vykonaného dokazovania, rozhodnutím predstavenstva Družstva o prijatí za člena družstva zo dňa 02.07.2001 a 20.04.2010, mal za preukázané, že žalobkyňa sa stala členkou Družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a vystupovala pod poradovým číslom člena 10925 a vložila do Družstva členský vklad. Žalobkyňa dňa 23.02.2011 požiadala Družstvo o zrušenie členského podielu a o vyplatenie vyrovnávacieho podielu vo výške 2.166,88 Eur. Potvrdením o zániku členstva v Družstve a o vzniku nároku na vyrovnávací podiel zo dňa 11.04.2011, mal súd za preukázané, že členstvo v Družstve žalobkyni zaniklo dňa 30.03.2011 a žalobkyni vzniklo právo voči Družstvu právo na vyplatenie vyrovnávacieho podielu vo výške 2.166,88 Eur, ktoré bolo splatné do 30.09.2011. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K/95/2010, bol na majetok Družstva vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Marek Letkovský. Veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 03.10.2014 uviedla, že si predmetnú pohľadávku prihlásila v konkurze, ale bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá a preto podala incidenčnú žalobou, na určenie oprávnenosti jej pohľadávky, konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I a nie je ešte právoplatne skončené. Žalobkyňa sa ako bývalá členka Družstva, s ktorým bola v právnom vzťahu a z ktorého jej v dôsledku zániku členstva vzniklo právo na vyplatenie vyrovnávacieho podielu, prioritne musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, nakoľko Družstvo je vo vzťahu k nemu v pozícii dlžníka/povinného. Žalobkyňa si svoj nárok voči Družstvu aj skutočne uplatnila v konkurznom konaní, vyhlásenom na majetok Družstva. V čase rozhodovania súdu, teda v rozhodujúcom čase v zmysle § 154 O.s.p., ale žalobkyňa nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu, nakoľko konanie o jej incidenčnej žalobe voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu - Družstvu, nie je doposiaľ právoplatne skončené. Z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva zo dňa 17.07.2014 mal súd za preukázané, že ani konkurzné konanie nie je právoplatne skončené, keď je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov úpadcu. Najväčšie nároky úpadcu predstavujú nároky uplatnené voči SR - Národnej banke Slovenska, voči poisťovni AIG s Europe, organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu, voči členom predstavenstva úpadcu, voči SR - Garančnému fondu investícií, ako aj voči obchodníkovi s cennými papiermi spoločnosti Capital Invest o.c.p.,a.s. Okrem toho sú vedené i konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými právnymi úkonmi. Je teda zrejmé, že toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu - Družstva, s ktorým bola žalobkyňa v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jej pohľadávka uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní, titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Na základe uvedeného súd nemohol ustáliť či žalobkyni škoda vôbec vznikla a v akej výške. Tieto okolnosti sú rozhodné pre konanie o nároku žalobkyne na náhradu škody voči štátu a preto súd dospel k záveru, že predmetný žalobný návrh bol podaný predčasne. 25. Uvedený záver súdu prvej inštancie je v súlade aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/199/2005 a rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1404/2004, podľa ktorých nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má žalobkyňa pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázala bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. 26. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nesprávneho úradného postupu, teda vtedy, ak nesprávny úradný postup a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo nesprávneho úradného postupu, ku škode by nebolo bývalo došlo. V predmetnej veci podľa názoru súdu na základe vyššie uvedeného, neexistuje príčinná súvislosť medzi žalobkyňou uvádzanou škodou a vytýkaným (nepreukázaným) nesprávnym úradným postupom žalovanej. 27. Súd v konaní nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobkyňou v celom rozsahu, upustil od dokazovania výsluchom svedkov A.. D. W., B.. G. Š., B.. C. L. K. B.. E. W. a účtovnej dokumentácie Družstva od roku 2002 do roku 2010 na preukázanie výšky uplatnenej škody žalobkyňou, nakoľko z listinných dôkazov založených žalovanou v priebehu konania mal dostatočne preukázaný skutkový stav opísaný žalovanou vo vyjadrení k žalobnému návrhu. 28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti a úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli. 29. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa proti druhému výroku rozsudku a žiadala, aby odvolací súd druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovanej zaplatiť žalobkyni náhradu škody v sume 2.166,88 eur s príslušenstvom, vrátane trov konania, alebo ak sú na to dané dôvody, aby odvolací súd napadnutý druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 30. Žalobkyňa namietala, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že žalovaná nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. Poukázala na niektoré citáty z rozhodnutí súdov, ako Ústavného súdu v náleze sp. zn. III ÚS 341/07, na nález sp. zn. I. ÚS 243/07 Ústavného súdu SR, ako aj nález sp. zn. PL ÚS 21/96 Ústavného súdu ČR. Považovala za úplne irelevantný argument žalovanej, že mala upozorniť družstvo, že žalovaná vykonáva dohľad nad činnosťou družstva, ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Mala za to, že zákon č. 566/2001 Z.z. nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“ a „celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu, pritom takéto rozlíšenie neobsahovalo ust. § 135 ods. 1 tohto zákona ani v čase, keď žalovaná schválila prospekt investície (2002) a družstvo sa stalo dohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt. Predmet dohľadu nebol menený a žalobkyňa sa odôvodnene spoliehala, že v rámci dohľadu bude žalovaná dohliadať na dodržiavanie podmienok podľa zák. č. 566/2001 Z.z.. Konštatovanie súdu, že žalobkyňa sa mala viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady, že právo patrí bdelým, považovala za nepochopiteľné, pretože ku škode žalobkyne došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti žalovanej vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že žalobkyňa nebola bdelá. Tým, že súd návrh žalobkyne zamietol aj z dôvodu nedostatku príčinnej súvislosti, súd odobril výklad zák. č. 566/2001 Z.z., ktorý plne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu. Súd svojim výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, pričom takýmto rozhodnutím sa kladie znamienko rovná sa medzi investovaním do nebankoviek a investovaním prostredníctvom subjektov dohliadaných žalovanou, pretože zákon, ktorý ich mal chrániť aj prostredníctvom žalovanej, ich nechráni. 31. Podľa § 135 ods. 2 ZCP mala žalovaná zisťovať - čo v prípade družstva, obchodníka ako ani žalobkyňa - neurobila, všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi, čo v prípade družstva bol prospekt investícií, vydaný ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. 32. Následne roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi označené v žalobnom návrhu, v ktorom konštatovala, že obchodník vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre družstvo, porušil ZCP vo viacerých podstatných ohľadoch, ako napr.: - poskytoval družstvu investičnú službu, ktorú podľa názoru NBS poskytovať družstvu nemohol, - podstatne porušil povinnosti zo zmluvy o riadení portfólia, ktorú mal obchodník uzavretú s družstvom, - porušil povinnosti ohľadne rozloženia investičného rizika portfólia, ktoré obchodník spravoval. 33. Týmto podcenením situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť Družstva aj obchodníka, čo vyústilo roku 2010 do nedostupnosti žalobkyňou vložených prostriedkov do družstva, pričom NBS svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám, zapríčinila taktiež to, že žalobkyňa už skôr nemohla rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu mu NBS svojim zanedbaným dohľadom NBS ani v minimálnej možnej miere neochránila. NBS rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, právoplatným dňa 18.07.2011 č. O.-XXXXX-X/XXXX vydanom v rámci výkonu dohľadu nad družstvom, zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt (ďalej len „Rozhodnutie o zákaze činnosti“) z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili skutočnosti v ňom uvedené. 34. Z výpočtu nedostatkov prospektu družstva uvedených v Rozhodnutí o zákaze činnosti je nepochybné, že prospekt bol neaktuálny v základných a z pohľadu investorov, vrátane žalobkyne rozhodujúcich skutočnostiach. Samotná NBS v Rozhodnutí o zákaze výslovne uviedla, že na základe neaktuálneho prospektu nie je možné uskutočňovať verejnú ponuku majetkových hodnôt, a ďalej (str. 4, piaty odsek), že prospekt je neaktuálny a skutočnosti v ňom uvedené nie sú úplné a pravdivé. Prípadné zistenie neaktuálnosti údajov v prospekte za obdobie pred začatím oficiálneho dohľadu na mieste zo strany NBS by samozrejme vrhlo na NBS negatívne svetlo v podobe podozrení zo zanedbania dohľadu nad družstvom. 35. Žalobkyňa uviedla, že práve tieto skutočnosti sa potvrdili a z dôkazov predkladaných žalobkyňou v tomto konaní jednoznačne vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a táto neaktuálnosť siahala až spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.08.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva, B.. Q. C. K. B.. G. D. za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v činnosti družstva v zmysle § 2 ods. 8 zákona o dohľade z dôvodu nedodržania prospektu (ďalej len „Prerokovanie nedostatkov“). 36. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že družstvo svojim konaním porušovalo ustanovenie § 129 ods. 3, v spojení s ustanovením § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a ustanovenie § 125c ods. 1, v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 zákona o CP od roku 31.12.2006, avšak NBS voči družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním Rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. 37. NBS sama vydaním Rozhodnutia o zákaze činnosti, t.j. rozhodnutia NBS zo dňa 30.05.2011, č. O.-XXXXX-X/XXXX o zákaze predaja majetkových hodnôt družstva potvrdila, že voči družstvu bola povinná zakročiť už štyri roky pred vydaním tohto rozhodnutia a zamedziť situácii, v ktorej družstvo napriek neaktuálnemu, nepravdivému, neúplnému, a tým neplatnému, prospektu pokračovalo vo svojom podnikaní a neoprávnene zhromažďovalo finančné prostriedky od tretích osôb (členov družstva), vrátane navrhovateľa a uvádzalo ich do omylu o absolútne rozhodujúcich skutočnostiach pre investovanie doň alebo zotrvanie so svojou investíciou v ňom (viď napr. údaje uvádzané pod písmenami c/, d/ a f/ vyššie), v čom navrhovateľ vidí závažný nesprávny úradný postup NBS. 38. Žalobkyňa taktiež upriamila pozornosť súdu na skutočnosť, že konanie NBS o dohľade nad družstvom z dôvodu neaktuálneho prospektu písomne iniciovalo samotné družstvo podnetom z 15.04.2010 „Žiadosť o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. a žiadosť o výkon dohľadu na mieste“, a teda NBS ho nezačala z vlastného podnetu. 39. Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil a nevyhodnotil správne žalobkyňou navrhnuté dôkazy a to správu správcu konkurznej podstaty úpadcu PDSI o stave konkurzu a jeho výpoveď v konaní pod sp. zn. 7C/206/2011, z ktorých vyplýva, že aktuálny stav konkurzu je taký, že objektívne vylučuje možnosť žalobkyne uspokojiť sa z konkurzu sp. zn. 3K/95/2010. Mala za to, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí takúto žalobu predčasnou, pretože súd má v konaní o náhradu škody povinnosť skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní. Žalobkyňa mala za to, že škoda na jej strane v čase rozhodovania súdu existovala. Uviedla, že podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. nie je, aby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania pohľadávky v konkurznom konaní, pretože zákon 514/2003 Z.z. upravujúci osobitný druh zodpovednosti nedefinuje uvedenú podmienku ako jednu z (osobitných) predpokladov tejto zodpovednosti. Poukázala pritom na analógiu práva uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/48/2010, sp. zn. 2Cdo/155/2011, ako aj rozhodnutia KS v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/2/2013 a sp. zn. 14Co/192/2012. 40. Žalobkyňa uviedla, že Najvyšší súd SR (sp. zn. 6M Cdo 11/2010, zo dňa 31.01.2012) vyslovil, že pokiaľ v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny alebo ich presne označené časti, ani z nich nevyplýva, že sudca oznámil ich obsah, tak skutkové zistenia vyvodené z takto nesprávne vykonaných, resp. nevykonaných dôkazov, nemôžu byť preto pre súd prvého stupňa podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku. Pokiaľ súd založí svoje právne závery na týchto zisteniach, konanie pred ním sa považuje za postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 41. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 15.12.2014 a žiadala, aby odvolací súd zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a ako vecne a právne správny potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, t.j. druhý výrok predmetného rozsudku. 42. Žalovaná mala za to, že súd prvej inštancie pri svojom konaní v prejednávanej veci postupoval maximálne zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil dôkazné listiny a dostatočne a správne zistil skutkový aj právny stav veci. Žalovaná zároveň poukázala na tú skutočnosť, že žalobkyňa nevyužila všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, pretože nepodala žiadnu žalobu proti členom predstavenstva, ani členom kontrolnej komisie PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, pokiaľ žalobkyňa ako neznalá právnych predpisov mohla požiadať žalovanú o vyjadrenie jej zákonom zverených kompetencií ohľadom dohľadu nad finančným trhom, muselo jej byť známe, že s jej investíciou je spojené aj riziko a doterajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 b) zákona o cenných papieroch. Zároveň žalovaná poukázala na svoje písomné vyjadrenia k doplneniu žaloby zo dňa 11.04.2013. Žalovaná uviedla, že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch (zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch o investičných službách) v znení neskorších predpisov, t. j. od 01.06.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo PDSI, ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Až odvtedy mohla žalovaná NBS dohliadať, či Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície, teda či si PDSI plní povinnosť uloženú zákonom. Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt investície podľa § 125 c) ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 01.01.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch, v znení zákona 558/2008 Z.z. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt štatutárny zástupca nepretržite zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície v zmysle § 128 ods. 1 písm. h) zákona o cenných papieroch. Uviedla, že žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt ani družstvu PDSI žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík, ani krytia rizík na rozdiel od iných dohliadaných subjektov a preto údajné reálne neexistujúce povinnosti družstva nemohla žalovaná kontrolovať. Za činnosť družstva PDSI celkovo zodpovedá a v mene družstva PDSI koná predstavenstvo družstva ako štatutárny a výkonný orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva rozhoduje o všetkých záležitostiach pokiaľ nie sú zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. 43. Žalovaná zároveň reagovala podľa nej na hrubo nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie žalobkyne, že žalovaná vraj v súdnom konaní namietala, že obchodník CI a družstvo PDSI nepatria medzi dohliadané subjekty. Naopak práve žalobkyňa počas celého konania uvádzala rôzne nepravdivé tvrdenia. Odvolanie žalobkyne obsahuje nepravdivé a klamlivé tvrdenia o výpovediach predstaviteľoch družstva PDSI a správcu konkurznej podstaty v úpadku, pretože žiadnou svedeckou výpoveďou sa nepreukázalo, že žalovaná mala širšie kompetencie, ako jej vyplývali z platných právnych predpisov. Žalovaná nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi PDSI, ktoré malo široký predmet činnosti, odporca mohol kontrolovať len to, či si družstvo PDSI plní informačné povinnosti podľa bývalých ustanovení § 126 - 130 Zákona o cenných papieroch o verejných ponukách majetkových hodnôt a to, či informácie zverejňované družstvom PDSI obsahujú náležitosti predpísané bývalým ustanovením § 129 zákona o cenných papieroch a či družstvo zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého ustanovenia § 130 zákona o cenných papieroch. Pokiaľ zástupca žalobkyne pri popieraní reálnej predčasovosti žalobného návrhu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, tým že tvrdí, že existujúce konkurzné konanie samo o sebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. 44. Tiež žalovaná poukázala i na existujúcu judikatúru súdu, napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR 29Cdo/4968/2009, zo dňa 11.04.2012, v ktorom Najvyšší súd ČR judikoval, „že akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní, teda českého zákona 328/1991 Zb.“ Uvedený rozsudok sa zaoberal náhradou škody, v ktorej sa navrhovatelia domáhali proti členom štatutárneho orgánu jednej obchodnej spoločnosti, teda nie proti štátu preto lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti, pričom v predmetnom konaní pred Najvyšším súdom ČR sa žalobcovia nedomáhali náhrady celej výšky škody a tiež sa nedomáhali náhrady škody proti štátu. Zodpovednosť týchto osôb je všeobecnou občianskoprávnou zodpovednosťou za škodu založenú na prezumpcii zavinenia s možnosťou týchto osôb sa tejto zodpovednosti zbaviť. V tomto rozhodnutí súd jednoznačne uviedol, že posúdenie otázky vzniku škody je v prípade iných subjektov (nie štátu) zodpovedných za škodu úplne odlišné, ako posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu a nie je možné ich navzájom zmiešavať. Posúdenie tejto otázky musí byť iné, pretože zodpovednosť štátu, ak existuje iný dlžník (PDSI) je zodpovednosť subsidiárna a naviac je to zodpovednosť objektívna, ktorej sa štát nemôže zbaviť a preto musí byť jednoznačne preukázaná a nie navrhovateľmi iba predpokladaná. Až po vyčerpaní všetkých zákonných možností veriteľov (navrhovateľov) úpadcu - PDSI k uspokojeniu nárokov zo svojich právnych vzťahov proti súkromnej právnickej osobe a jej zodpovednostným predstaviteľom môže byť nastolená otázka vzniku škody a prípadnej zodpovednosti štátu za ňu. 45. Žalovaná mala za to, že žalobkyni doposiaľ nevznikla žiadna škoda, ktorú nemožno ani odhadnúť, v akej výške jej škoda a kedy v budúcnosti eventuálne vznikne. Žalovaná uviedla, že skutočnou škodou by mohla byť iba ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke žalobkyne voči dlžníkovi, teda voči Družstvu PDSI, ktorej náhradu požaduje žalobkyňa od štátu ako subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky ani v okamihu omeškania dlžníka (Družstva PDSI), ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa (žalobkyne), naplnenie voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným a je vylúčené, aby bolo uspokojené. V takom prípade pri zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, nevymáhateľnosť nesplatenej časti pohľadávky nastáva dňom, keď poškodený dostane plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu v zmysle dlhodobej judikatúry súdov (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 25Cdo/2601). Zároveň žalovaná poukázala i na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 165/2012-45, z 13.02.2013. Rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva právny zástupca žalobkyne sú z hľadiska ich skutkovej a právnej podstaty irelevantné a sú neporovnateľné s prejednávanou vecou. Zdôraznila, že ak nie je splnená podmienka preukázania vzniku samotnej škody, napr. aj preukázaním nemožnosti domôcť sa vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia, tak neprichádza do úvahy ani vznik nároku na jej úhradu. Žalovaná tiež poukázala na písomné vyjadrenie správcu konkurznej podstaty Družstva PDSI, ktorý uviedol, že účtovníctvo úpadcu (PDSI) je v katastrofálnom stave, bolo vedené len do júla 2010 a po tomto dátume sa v účtovníctve nenachádzajú žiadne účtovné záznamy, účtovné doklady sú v neporiadku a mnohé chýbajú. Teda pohľadávky neboli popreté z dôvodu, že by boli nedostatočne zdokladované, ale v dôsledku veľmi podozrivého hospodárenia úpadcu v období pred konkurzom, zlého stavu účtovníctva a tým spojené nemožnosti jednoznačne preveriť skutočnú existenciu uplatnených pohľadávok. 46. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p., žalovaná uvádza, že zo zápisnice súdu prvej inštancie jasne vyplýva, že súd oboznámil jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise a pri oboznamovaní jednotlivých dôkazov presne špecifikoval, o aké jednotlivé doklady išlo a aký je ich obsah. Súdu, právnemu zástupcovi žalobkyne ako aj žalovanej bol obsah všetkých listinných dôkazov dobre známy z inej súdnej činnosti súdu prvej inštancie, keď na rovnakom skutkovom a právnom základe je podaných cca 800 žalôb, pričom od roku 2012 sa uskutočnili stovky pojednávaní v skutkovo právne identických veciach, pričom podľa uznesenia NS SR 1Obo/283/2006, z 27.02.2008 netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. Dôkazy, na ktoré žalobkyňa dodatočne poukazuje, sú súdu všeobecne známe, pretože žalobkyňa uviedla desiatky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe voči rôznym dlžníkom, takže dokazovanie v tomto smere nebolo potrebné vykonať. Žalobkyňa tvrdí, že je nedostatkom pokiaľ v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny alebo ich presne označené časti, ak ani z nich nevyplýva, že sudca oboznámil ich obsah. Žalobkyňa zavádzajúco poukazuje na tú časť judikatúry NS SR, podľa ktorej je nedostatkom, pokiaľ v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny, ale žalobkyňa tendenčne zamlčiava tú časť judikatúry NS SR, podľa ktorej nevyhnutným predpokladom pre nedostatok je aj to, že ani z nich (t.j. zo zápisníc) nevyplýva, že sudca oznámil ich obsah. Pri tom zo zápisníc okresného súdu jasne vyplýva, že súd oboznámil a vykonal jednotlivé listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. 47. Odvolací súd viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania, podľa § 379, § 380 CSP preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti opätovne, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 48. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ust. § 387 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 49. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, správne vec právne posúdil a správny je aj záver súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany žalovanej pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. 50. Zákon č. 514/2003 Z. z. definuje nesprávny úradný postup v ustanovení § 9 ods. 1 druhá veta tak, že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. 51. Z obsahu pojmu „nesprávny úradný postup“ vyplýva, že vo všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť, spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu, alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie, alebo cieľov tejto činnosti. Vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je viazaný na splnenie jej predpokladov. Sú nimi: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná nesprávne úradne postupovala tým, že riadne nevykonávala bankový dohľad nad uvedenými subjektmi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 01.06.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 01.06.2010 mohla NBS dohliadať, či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Zároveň povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125 c) ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 01.01.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.) pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z.z. neukladá o vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi družstva, ako sa mylne domnieva žalobkyňa. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zákona č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ustanovenie § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z., v znení platnom do 21.07.2013; § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou, vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z., účinným dňa 22.07.2013). Ak si tejto skutočnosti žalobkyňa nebola vedomá, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou družstva nemala vedomosť. Z uvedeného možno uzavrieť, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu, zastúpeného Národnou bankou Slovenska. K odvolacej námietke žalobkyne, ktorá poukazovala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009, odvolací súd uvádza, že žalobkyňa tento rozsudok interpretovala nesprávne. Predovšetkým je potrebné uviesť, že rozsudok sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať žalobu na vyhlásenie konkurzu tým, že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie R48/2011, týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu sa odvíja odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia, čo však nie je prípad žalobkyne, keďže si pohľadávku v konkurze neuplatnila. Uvedený rozsudok sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R48/2011, ale súčasne berie do úvahy rozhodnutie R33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší súd Českej republiky uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok z peňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť, ani na plné uspokojovanie pohľadávok za podstatou, tak že nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia nič pri rozvrhu. Z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky teda nevyplýva záver, že návrh na náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. 52. Pokiaľ sa týka nesprávneho úradného postupu žalovanej, ktoré spočíva v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po tom, ako žalovaná zistila pochybenie Obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči družstvu, odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a v tomto smere poukazuje na jeho dostatočné odôvodnenie. 53. K ďalšej námietke žalobkyne, týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvej inštancie v tom zmysle, že súd prvej inštancie na pojednávaní nevykonal riadne v zákonom stanovenom rozsahu dokazovanie listinnými dôkazmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu zápisnice zo dňa 03.10.2014 vyplýva, že účastníci boli súdom riadne oboznámení s obsahom predložených listinných dôkazov. Z obsahu predmetnej zápisnice jednoznačne vyplýva, že súd oboznámil obsah spisu ako aj listinné dôkazy predložené účastníkmi konania tak žalobkyňou ako aj žalovanou. 54. Vzhľadom na vyššie uvedené preto podľa odvolacieho súdu odvolacia námietka žalobkyne v tejto veci neobstojí. 55. Rozsudok súdu prvej inštancie je v jeho napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá žaloba žalobkyne o náhradu škody vecne správny a preto ho odvolací súd v tejto časti s poukazom na ust. § 387 ods. 2 Ch.s.p. potvrdil. 56. Výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne na začatie prejudicionálneho konania pred súdnym dvorom Európskej únie, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 57. Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia v dostatočnom rozsahu zaoberal podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie. Zástupca žalobkyne napriek tomu, že v dovolacom konaní poukázal na to, že odvolacím súdom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu, že vyjadrenie žalovanej k odvolaniu nebolo doručené žalobkyni, po odstránení tejto procesnej chyby žalobkyňa ani jej právny zástupca sa k predmetnému vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadrili. 58. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy odvolacieho a dovolacieho konania nevznikli. 59. Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).