Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/434/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244818 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111244818.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: G.Š. A., X.. XX.XX.XXXX, L.: Š.U. X, L., zastúpeného advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., Bratislava so sídlom Radlinského č. 2, IČO: 35 955 341,, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša č. 1, Bratislava, o náhradu škody 69.996,75 eur príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.: 21C/208/2011-340 zo dňa 12.11.2014 a na odvolanie žalobcu proti uzneseniu č.k. 21C/208/2011-365 zo dňa 24.02.2015 Okresného súdu Bratislava I, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na začatie konania zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke podľa § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov § 126 ods. 1, 2, 5, § 127, § 135 ods. 1, 2, 7 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 243 ods. 1, 2, § 243a, § 244 ods. 1 Obchodného zákonníka a vecne tým, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.12.2011, v znení jeho doplnenia doručeného Okresnému súdu Bratislava I dňa 25.6.2014, domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 1.525,88 € s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.). Navrhovateľ vložil peňažné prostriedky do družstva Podielové družstvo slovenské investície (ďalej len družstvo) a stal sa jeho členom. Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 126 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 566/2001 Z.z.), ktorú schválil právny predchodca Národnej banky Slovenska - Úrad pre finančný trh rozhodnutím č. UFT-002/2002/ SPI zo dňa 21.3.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2002. Družstvo zhodnocovalo peňažné prostriedky členov výlučne prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej aj len obchodník s cennými papiermi), ktorá svoju činnosť vykonávala do 1.3.2011, kedy jej Národná banka Slovenska (ďalej len NBS) odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Družstvo a obchodník s cennými papiermi dňa 2.6.2008 uzatvorili zmluvu o správe portfólia cenných papierov. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do družstva mala byť v súlade s Prospektom investície a činnosťou obchodníka s cennými papiermi vo výške 8 % p.a. Nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi vykonávala dohľad NBS podľa § 136 a nasl. zákona č. 566/2001 Z.z. a podľa zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 566/1992 Zb.). Peňažné prostriedky vložil do družstva výhradne z dôvodu, že sa spoľahol na dohľad NBS nad činnosťou družstva a obchodníka s cennými papiermi, a teda že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a budú ochránené a zhodnocované jeho peňažné prostriedky. 2. Navrhovateľ sa v máji 2010 dozvedel, že obchodník s cennými papiermi skončil s družstvom činnosť ku dňu 30.4.2010, že družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov ani zverené peňažné prostriedky, a preto družstvo nemá prostriedky na výplatu peňažných prostriedkov a ich zhodnotenie, ktoré mu zveril. Nevedel, že môže dôjsť ku škode na jeho majetku, pretože (ako uvádzalo družstvo) obchodník s cennými papiermi počas trvania zmluvy predkladal vyúčtovania, v ktorých, v rozpore so skutočným stavom o plnení svojich záväzkov zo zmluvy, družstvo ubezpečoval, že zhodnocovanie vkladov prebieha v dohodnutej výške; zároveň si obchodník s cennými papiermi vyúčtovával za činnosť podľa zmluvy odmenu vo výške zhodnotenia portfólia družstva nad zmluvne dohodnuté osempercentné zvýšenie hodnoty portfólia družstva. V dôsledku činnosti obchodníka s cennými papiermi mu vznikla škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil jeho majetok, nakoľko družstvo mu ju nevrátilo a ani nevráti. Družstvo, ktoré sa výpoveďou zmluvy o riadení portfólia zo strany obchodníka s cennými papiermi dostalo do stavu, že nemohlo vykonávať svoju činnosť, sa obrátilo na NBS (napríklad listom zo dňa 15.4.2010) a žiadalo ju o pomoc. NBS je zodpovedná za dohľad nad finančným trhom a disponuje zákonom zverenými právomocami. Namietal, že NBS nepostupovala v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z., ani zákonom č. 566/1992 Zb., a preto objektívne zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Nesprávny úradný postup NBS spočíva v tom, že neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov u družstva a obchodníka s cennými papiermi, ani na ich zamedzenie v budúcnosti, pričom z charakteru zistených porušení vedela alebo musela vedieť, že nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv a právom chránených záujmov družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom družstva. NBS včas neupozornila družstvo na riziká vyplývajúce z činnosti obchodníka s cennými papiermi, tak aby družstvo a jeho členovia mohli chrániť svoje investície, ktorý mohol vykonávať svoju činnosť až do 1.3.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. NBS neskoro zistila neaktuálnosť údajov zahrnutých do prospektu investície družstva a oneskorene zakázala družstvu činnosť. NBS nereagovala na podnet družstva zo dňa 24.6.2010 na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom, čím spôsobila, že družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientský majetok. NBS neprijala voči obchodníkovi s cennými papiermi vhodné opatrenia (sankcie), ktorými by zabezpečila, že obchodník s cennými papiermi by nemohol nakladať so svojím majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa alebo tretích osôb, aj keď NBS musela vedieť, že obchodník s cennými papiermi pri vykonávaní svojej činnosti porušuje zákon č. 566/2001 Z.z. Ku škode by nedošlo, ak by NBS vykonávala dohľad nad obchodníkom s cennými papiermi riadne, urobila by vo vzťahu k družstvu a obchodníkovi s cennými papiermi potrebné opatrenia na nápravu. 3. Navrhovateľ sa sprostredkovane z informácií družstva dozvedel, že NBS vedela o nedostatkoch v činnosti obchodníka s cennými papiermi od roku 2007, kedy uňho vykonala dohľad na mieste a dňa 8.1.2008 mu rozhodnutím č. NBS OPK-9750/3/2007 uložila pokutu v sume 500.000,- Sk (16.596,96 €); rozhodnutie bolo zrušené v druhostupňovom správnom konaní. Následným rozhodnutím č. NBS OPK-9750-5/2007 zo dňa 20.8.2008 mu NBS uložila pokutu v sume 300.000,- Sk (9.958,18 €), rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, pretože obchodník s cennými papiermi sa vzdal práva podať rozklad. 4. Odporca v písomnom vyjadrení navrhol návrh na začatie konania zamietnuť ako nedôvodný a neopodstatnený, požadovanú náhradu škody neuznáva. Družstvo a jeho dcérske spoločnosti sú podnikateľskými subjektmi, ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ObZ). Navrhovateľ vedel, že vložením finančných prostriedkov sa stala členkou podnikateľského subjektu a s jej členstvom sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa okrem iného týkajú aj hospodárenia družstva. Za činnosť družstva zodpovedá a v mene družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán. Navrhovateľ musel vedieť, že s jeho investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov, tak ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z.z. Tvrdenie navrhovateľa, že sa spoliehal na to, že družstvo a obchodník s cennými papiermi sú pod dohľadom NBS, sú účelové a založené na neznalosti právnych predpisov. Prospekt investície, schválený Úradom pre finančný trh, je informačným dokumentom, ktorého účelom je poskytnúť investorom dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní sa postupuje podľa § 127 ods. 4 a § 125 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. a posudzuje sa najmä jeho úplnosť podľa § 128 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Prospekt investície obsahuje len zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, nie samotnú zmluvu o riadení portfólia. Schválenie prospektu v žiadnom prípade neznamenalo schválenie zmluvy o riadení portfólia; schválením prospektu nevznikol medzi družstvom a obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia domáhať sa súdnou cestou splnenia zmluvných záväzkov v prospech členov družstva. Predstavenstvo družstva a kontrolná komisia družstva boli povinní vykonávať svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky záväzky voči svojim členom, ktorí majú práva a povinnosti schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie. NBS vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt v limitovanom rozsahu - kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2, § 127 zákona č. 566/2001 Z.z.), aktuálnosť prospektu investície počas trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Až s účinnosťou od 1.6.2010 je oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície, dovtedy preto nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Družstvo bolo povinné predkladať NBS polročné a ročné správy o svojom hospodárení, čo aj pravidelne robilo. Z hospodárskych výsledkov uvedených v predkladaných správach nevyplývali indície, ani informácie o zhoršenej finančnej situácii družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov alebo podielov na zisku jeho členom. Od roku 2002 nemalo družstvo výhrady k obchodníkovi s cennými papiermi a ani NBS neoznámilo, že obchodník neoprávnene účtuje odmenu alebo si inak neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy; nikdy sa nedomáhalo svojich nárokov voči obchodníkovi s cennými papiermi na súde. Družstvo žiadalo NBS o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi až dňa 15.4.2010. Na základe toho banka v období od 20.42010 do 6.5.2010 vykonala u obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste a zistila, že obchodník neposkytoval družstvu investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., banke nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že obhospodaroval portfóliá družstiev, nepredložil dokumentáciu o vykonávaní činností uvedených v čl. I. ods. 2 zmluvy o riadení portfólia, nepredložil žiadne pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, ale ani zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov alebo doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov. Preto NBS rozhodnutím č. ODT-8305/2010 zo dňa 12.7.2010 uložila obchodníkovi s cennými papiermi zdržať sa nakladania s majetkom klientov bez jej predchádzajúceho písomného súhlasu. Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010 odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a/ zákona č. 566/2001 Z.z.; rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Bankovej rady č. GUV-274/2011. NBS dňa 27.7.2010 podala orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Na základe neho Prezídium Policajného zboru, Úrad bola proti korupcii, začalo trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/, § 20 Trestného zákona. Družstvo síce vo svojich podnetoch formálne deklarovalo, že jeho situácia je neúnosná, ale zároveň ignorovalo akúkoľvek iniciatívu NBS tým, že si nepreberalo zásielky, neodpovedalo na jej výzvy na predloženie dokladov a informácií, čím sťažovalo priebeh dohľadu a spôsobovalo prieťahy v konaní. NBS rozhodnutím č. OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26.8.2010 zastavila konanie o schválenie dodatku k prospektu investície družstva. 5. Odporca ďalej uviedol, že družstvo podalo dňa 28.6.2010 ďalší podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom a od družstva prijal peňažné prostriedky v sume 26.179.149,64 €. NBS pri výkone dohľadu na mieste u obchodníka s cennými papiermi nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, žeby družstvo zverilo obchodníkovi finančné prostriedky za účelom riadenia portfólia. V zmysle § 81 ods. 1 písm. c/ bod 3 zákona č. 566/2001 Z.z. nie je majetok družstva považovaný za zákonom chránený klientsky majetok, pretože nie je klientom, na ktorého sa vzťahuje systém ochrany klientskeho majetku z garančného fondu investícií. Z uvedeného vyplýva, že NBS nebola nečinná, práve naopak, postupovala podľa zákonov č. 566/2001 Z.z. a č. 747/2004 Z.z. a nerobila v konaní žiadne prieťahy. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania nepreukázala, v čom konkrétne by mal spočívať údajný nesprávny úradný postup NBS. Samotná existencia majetkovej ujmy neznamená, že ju má štát povinnosť nahradiť. Uviedol, že na majetok družstva bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 11.4.2011, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 75/2011 pod značkou K000394 v časti 75B a navrhovateľ si mal prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo dňa 4.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003; mimoriadne slovenské vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 6; ďalej len smernice 2003/71/ES), na ktorú poukazoval navrhovateľ, sa nevzťahovala a nevzťahuje na problematiku verejnej ponuky majetkových hodnôt, ale rieši problematiku verejnej ponuky cenných papierov, o ktorú v predmetnej právnej veci nejde. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 2601/2010 z 25.8.2010, z ktorého vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka veriteľom môže vzniknúť škoda až keď pominú účinky vyhláseného konkurzu. Vtedy pokiaľ veriteľov nárok nebude uspokojený voči dlžníkovi v rámci konkurzu, vzniká majetková ujma. Ak neexistuje škoda v čase rozhodovania súdu o uplatnenom nároku na jej náhradu, bol nárok uplatnený predčasne, čo má za následok zamietnutie návrhu. 6. Navrhovateľ v replike uviedol, že NBS mala vykonávať dohľad sústavný a nie len jednorazový, čím boli porušené jeho legitímne očakávania. Ak by NBS riadne a včas splnila svoje zákonom stanovené povinnosti a vykonala by potrebné opatrenia, k vzniku škody by nedošlo. Zodpovednosť orgánu verejnej moci za škodu je založená na objektívnom princípe. Podľa jeho názoru sa smernica 2003/71/ES na daný prípad vzťahuje, pretože družstvo v prospekte investície majetkových hodnôt k 20.2.2002 vypočítava majetkové aktíva, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky. NBS účelovo odvracia svoju objektívnu zodpovednosť a presúva ju na A.. B. E., CSc. 7. Okresný súd Bratislava I ako súd vecne a miestne príslušný [§ 9 ods. 1, § 84, § 85 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP)] rozhodol na pojednávaní dňa 15.10.2014 v prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, poverenej zástupkyne odporcu a v neprítomnosti navrhovateľa. Navrhovateľ bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný; právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil jeho neúčasť na pojednávaní a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, nakoľko je právne zastúpený. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, vyjadrením odporcu, správami o činnosti a finančnej situácii družstva, správami o hospodárení družstva, potvrdením o vklade peňažných prostriedkov navrhovateľa do družstva, žiadosťami družstva o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a žiadosťami o výkon dohľadu na mieste zo dňa 15.4.2010 a 28.6.2010, správami NBS o dohľade na mieste a dohľade na diaľku u obchodníka s cennými papiermi, oznámením NBS zo dňa 27.7.2010 adresovaným Prezídiu Policajného zboru, Odboru bola proti korupcii Bratislava o skutočnostiach nasvedčujúcich, že došlo k spáchaniu trestného činu, správami správcu konkurznej podstaty družstva, zápisnicou z rokovania náhradnej členskej schôdze zo dňa 2.3.2009 a zo dňa 23.10.2009, rozhodnutím Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.3.2002, rozhodnutím č. OPK-9750/3/2007 zo dňa 8.1.2008, rozhodnutím č. GUV-841/2008 zo dňa 7.5.2008, rozhodnutím č. OPK-9750-5/2007 zo dňa 20.8.2008, rozhodnutím č. ODT-8305/2010 zo dňa 12.7.2010, rozhodnutím č. OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26.8.2010, rozhodnutím č. GUV-1744/2010 zo dňa 8.12.2010, rozhodnutím č. GUV-841/2008 zo dňa 7.5.2008, rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010, rozhodnutím č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30.5.2011, rozhodnutím č. ODT-8305- 5/2010 zo dňa 21.12.2010, rozhodnutím č. OPK-2744-5/2007-PLP zo dňa 22.4.2008, rozhodnutím č. GUV-274/2011 zo dňa 1.3.201,1spisom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010, výpismi z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I pre družstvo (vložka 383/B, oddiel Dr) a obchodníka s cennými papiermi (vložka 2902/B, oddiel Sa). 8. Súd nevykonal dokazovanie, ktoré navrhoval navrhovateľ, a to: vyžiadaním účtovníctva družstva za obdobia rokov 2002-2010 z vyšetrovacieho spisu z dôvodu, že navrhovateľ si nearchivoval finančné doklady, nemá ich k dispozícii, vyžiadaním správy o stave konkurzu vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 od správcu konkurznej podstaty, výsluchom svedkov - zamestnancov NBS - K.. J. O., A.. H. Š., A.. E. F. C. A.. R. O., ktorí sa mali vyjadriť: prečo od začiatku činnosti družstva v roku 2002 neboli zo strany NBS vznesené žiadne námietky ani pripomienky k činnosti družstva, prečo sa NBS uspokojila s takou nápravou, že celé portfólio družstva bolo rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING, a.s., a obchodníkom s cennými papiermi, 9. prečo sa NBS po zistení nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi v roku 2008 uspokojila s pokutou v sume 300.000,- Sk (9.958,18 €) a netrvala na odstránení nedostatkov v jeho činnosti v záujme ochrany navrhovateľa. Výsluchom predsedu predstavenstva družstva A.. B. E.. Súd nevykonal dokazovanie z nasledovných dôvodov: Ad 1. Je vecou navrhovateľa, aby určila predmet konania a jeho rozsah, v predmetnej právnej veci výšku škody, ktorej náhrady sa domáha. Určovaním rozsahu škody zo strany súdu namiesto navrhovateľa by došlo k porušeniu rovnosti strán. Ad 2. Vyžiadanie správy audítora o stave konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010 je nadbytočné, pretože súd sám zistil stav predmetného konkurzného konania zo spisu sp. zn. 3K/95/2010. Ad 3. a) Družstvo pravidelne predkladalo NBS správy o svojej činnosti, z ktorých do roku 2007 a 2010 nevyplývali žiadne informácie o problémoch v hospodárení družstva; až v roku 2010 upozornilo na nedostatky a odvtedy začala NBS vykonávať dohľad na mieste. Preto je vykonanie tohto dôkazu nadbytočné. Ad 3. b), c) Je vecou diskrečnej právomoci NBS rozhodnúť v správnom konaní o následkoch pochybení zo strany kontrolovaných subjektov počas vykonávania dohľadu nad finančným trhom. Rozhodnutie o uložení pokuty 500.000,- Sk bolo druhostupňovým správnym orgánom zrušené a rozhodnutie o uložení pokuty 300.000,- Sk je právoplatné a vykonateľné; nebolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom (rozkladom) ani žalobou o jeho preskúmanie v správnom súdnictve podľa piatej časti OSP. Vykonanie tohto dôkazu je preto nadbytočné. Ad 4. Vzhľadom na listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise je výsluch Ing. B. E. nadbytočný. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav. 10. Úrad pre finančný trh ako právny predchodca NBS na úseku dohľadu nad finančným trhom rozhodnutím č. UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.3.2002 schválil družstvu prospekt investície, v ktorom družstvo vyhlásilo, že skutočnosti v ňom uvedené sú úplné a pravdivé. 11. Úrad pre finančný trh dňa 13.5.2003 družstvo upozornil, že družstvom uvádzané informácie: „ÚFT schválením prospektov investícií odobril projekt družstiev, pretože hodnotil každé družstvo od jeho vzniku za dva roky činnosti, jeho zakladajúcich podielnikov, orgány, hospodárske výsledky, investičnú stratégiu, systém fungovania i plán rozvoja. To znamená, že od februára 2002 sú družstvá pod dozorom ÚFT, ktorý ich veľmi pozorne sleduje, posudzuje každý prejav navonok a doposiaľ nemá k činnosti výhrady“ nie sú v súlade so skutočnosťou, pretože Úrad podľa § 127 ods. 4 a § 122 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. vo vtedy účinnom znení nebol povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v prospekte s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt. Schválením prospektov úrad neodobril projekt družstiev; schválenie prospektov investícií znamená, že jednotlivé družstvá môžu zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe konkrétnej verejnej ponuky majetkových hodnôt. Úrad vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a nie nad celkovou činnosťou družstva. Na základe toho Úrad vyzval družstvo, aby informácie (uvedené kurzívou) nepoužíval a nešíril, a to ani vo vzťahu k členom družstva. 12. Kompetencie Úradu pre finančný trh prešli s účinnosťou od 1.1.2006 na NBS [§ 45 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančných trhom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 747/2004 Z.z.)]. Dohľad nad finančným trhom je neverejný (§ 2 ods. 2, § 17 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z.). 13. Navrhovateľ ako člen družstva (poradové číslo člena 13103) vložil do družstva peňažné prostriedky s cieľom ich zhodnotenia a stal sa vlastníkom členského podielu v sume 1.525,88 €. 14. Navrhovateľ dňa 10.1.2011 požiadal o zrušenie jeho členského podielu v družstve v sume 1.525,88 €, ktorý zodpovedá vyrovnaciemu podielu. Navrhovateľ mal nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu a za tým účelom bola v jeho prospech bola vystavená zmenka č. 3076 bez protestu, na zmenkovú sumu 1.525,88 € so splatnosťou na videnie. Vyrovnací podiel mu družstvo nevyplatilo z dôvodu dočasného výpadku likvidity. 15. Družstvo ako klient a obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ uzatvorili dňa 2.6.2008 zmluvu o riadení portfólia podľa § 43 zákona č. 566/2001 Z.z. Zmluva upravovala práva a povinnosti zmluvných strán pri riadení portfólia klienta v súlade so schváleným prospektom investícií a jeho dodatkami. Dôvodom uzatvorenia zmluvy bolo zabezpečenie čo najvyššieho zhodnotenia finančných prostriedkov nachádzajúcich sa v portfóliu družstva tvoreného členskými vkladmi členov družstva na základe schváleného prospektu investícií. Obhospodarovateľ sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 %. Právam a povinnostiam klienta zodpovedali práva a povinnosti obhospodarovateľa spočívajúce v dodržiavaní všeobecne záväzných právnych predpisov, konaní s odbornou starostlivosťou v najlepšom záujme klienta, dbaní na primeranú mieru rizika pre klienta, ochrane informácií získaných od klienta pred tretími osobami, predkladaní štvrťročných správ o zhodnotení finančných prostriedkov za uvedené obdobie klientovi. Prípadné akékoľvek spory, ktoré by vznikli zo zmluvy, budú zmluvné strany prioritne riešiť dohodou s vynaložením všetkého úsilia a v prípade, že k dohode nepríde, bude vec riešená v súlade s právnym poriadkom SR. 16. Z konania vyplynulo, že obchodník s cennými papiermi porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy pri zhodnocovaní finančných prostriedkov, ktoré malo družstvo vo svojom portfóliu, avšak žiadne súdne konanie medzi obchodníkom s cennými papiermi a družstvom neprebiehalo a ani neprebieha. 17. Po zistení nedostatkov týkajúcich sa prospektu investície, NBS prerokovala nedostatky mimo konania vo veciach dohľadu s členmi štatutárneho orgánu družstva. Zo zápisu č. ODO- 9855/2007 zo dňa 24.8.2007 vyplýva, že NBS požiadala družstvo a jeho dcérske spoločnosti o písomné stanovisko k nezrovnalostiam a problémom v ich činnosti a o informácie o spôsobe riešenia tohto stavu. Predseda družstva A.. B. E. informoval NBS o bezproblémovej a úspešnej činnosti družstiev od roku 2001 a neevidovali žiadne sťažnosti zo strany jeho členov. Družstvo v odpovedi zdôrazňovalo, že využije svoje finančné nástroje v portfóliu tak, aby bolo ďalej schopné plniť svoje záväzky, resp. predmetné finančné nástroje umiestni v troch subjektoch tak, aby došlo k jednoznačnejšiemu rozloženiu investičného rizika odporúčaného NBS. 18. Družstvo pravidelne predkladalo NBS správy o svojej činnosti a finančnej situácii, v ktorých do roku 2010 nedeklarovalo žiadne problémy. Družstvo v hospodárskych výsledkoch za prvý štvrťrok 2007, druhý štvrťrok 2007, tretí štvrťrok 2007, za prvý štvrťrok 2008, druhý štvrťrok 2008, tretí štvrťrok 2008 za prvý štvrťrok 2009, druhý štvrťrok 2009, tretí štvrťrok 2009 uviedlo, že dosiahli plánované hodnoty a parametre sú úmerné ročným predpokladom hospodárenia. 19. Družstvo v dňoch 15.4.2010 a 28.6.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o vyhlásenie obchodníka za neschopného plniť záväzky voči družstvu; žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste potom, čo mu obchodník s cennými papiermi vypovedal zmluvu o zriadení portfólia. Dňa 23.4.2010 opäť požiadalo NBS o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s cennými papiermi vo vzťahu k družstvu. Družstvo tvrdilo, že podalo podnet NBS už v roku 2007, ale ten súdu nepredložilo. 20. Na základe podnetu družstva NBS vykonala dohľad na mieste, od družstva si dňa 25.4.2007 vyžiadala štruktúru majetku k 31.12.2005 a 31.12.2006, a dňa 24.8.2007 boli prerokované problémy a nezrovnalosti podľa 2 ods. 8 zákona č. 747/2004 Z.z.; na prerokovaní sa zúčastnili zástupcovia družstva a NBS. 21. NBS rozhodnutím č. OPK-9750/3/2007 zo dňa 8.1.2008 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu v sume 500.000,- Sk (16.596,96 €) za porušenie: ustanovenia § 54 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z., tým že s družstvom mal uzatvorenú zmluvu o riadení portfólia cenných papierov zo dňa 28.6.2002 a klientovi na základe zmluvy do 31.12.2003 poskytoval hlavnú investičnú službu podľa § 6 ods. 2 písm. d/ zákona č 566/2001 Z.z., ktorú od 13.5.2003, t.j. od právoplatnosti rozhodnutia Úradu pre finančný trh č. GRUFT-22/2003/OCP vykonávať nemohol, ustanovenia § 73 ods. 1 písm. a/ zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že obchodník s cennými papiermi si neplnil povinnosti voči družstvu (klientovi) vyplývajúce z uzatvorených zmlúv, a teda pri poskytovaní investičných služieb nekonal v súlade so zásadami poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou a v záujme svojich klientov, ustanovenia § 73 ods. 1 písm. a/ zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že obchodník s cennými papiermi a mandatár v rozpore s ustanovením § 36 ods. 1 v spojení s § 33 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. nevykonal kroky, prostredníctvom ktorých by predal akcie spoločnosti Doprastav, a.s., ISIN SK 1120001518, za najvýhodnejšiu cenu, ktorú bolo možné dosiahnuť v prospech klienta DOAS, a.s., aj keď mal takú možnosť, t.j. pri poskytovaní služieb nekonal v súlade so zásadami poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou v záujme svojho klienta, ustanovenia § 74 ods. 1 v spojení s § 173f zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že obchodník s cennými papiermi neudržiaval primeranosť vlastných zdrojov 8%, ustanovenia § 74 ods. 1 v spojení s § 173f zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že obchodník s cennými papiermi neudržiaval primeranosť vlastných zdrojov najmenej 8% od 9.10.2006 do 30.10.2006, od 13.11.2006 do 14.11.2006, ustanovenia § 74 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že obchodník s cennými papiermi nedodržal limit majetkovej angažovanosti. Banková rada NBS rozhodnutím č. GUV-841/2008 zo dňa 7.5.2008 zrušila rozhodnutie NBS č. OPK-9750/3/2007 zo dňa 8.1.2008 a vec jej vrátila na ďalšie konanie. 22. NBS v novom konaní rozhodnutím č. OPK-9750-5/2007 zo dňa 20.8.2008 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu v sume 300.000,- Sk (9.958,18 €) za porušenie: ustanovenia § 54 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z., tým že s družstvom mal uzatvorenú zmluvu o riadení portfólia cenných papierov zo dňa 28.6.2002 a klientovi na základe zmluvy do 31.12.2003 poskytoval hlavnú investičnú službu podľa § 6 ods. 2 písm. d/ zákona č 566/2001 Z.z., ktorú od 13.5.2003, t.j. od právoplatnosti rozhodnutia Úradu pre finančný trh č. GRUFT-22/2003/OCP vykonávať nemohol, ustanovenia § 73 ods. 1 písm. a/ zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že obchodník s cennými papiermi si neplnil povinnosti voči družstvu (klientovi) vyplývajúce zo zmluvy o poradenskej činnosti vo veciach týkajúcich sa investovania do investičných nástrojov zo dňa 23.1.2004 a pri poskytovaní investičných služieb nekonal v súlade so zásadami poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou a v záujme svojich klientov, ustanovenia § 74 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že obchodník s cennými papiermi v dňoch 30.9.2006, od 9.10.2006 do 30.10.2006 a od 13.11.2006 do 14.11.2006 neudržiaval primeranosť vlastných zdrojov najmenej 8%, ustanovenia § 74 ods. 7 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že obchodník s cennými papiermi v dňoch 30.9.2006, od 9.10.2006 do 30.10.2006 a od 13.11.2006 do 14.11.2006 nezabezpečil, aby jeho majetková angažovanosť neprekročila 25 % vlastných zdrojov voči inej osobe. Obchodník s cennými papiermi proti tomuto rozhodnutiu nepodal riadny opravný prostriedok (rozklad). 23. NBS dňa 27.7.2010 oznámila Prezídiu Policajného zboru, Odboru bola proti korupcii Bratislava, skutočnosti, o ktorých sa dozvedela pri výkone dohľadu na diaľku, nasvedčujúce, že konaním oprávnených osôb družstva došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. Na základe tohto oznámenia bolo začaté trestné stíhanie uznesením č. PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16.11.2010. 24. NBS predbežným opatrením č. ODT-8305/2010 zo dňa 12.7.2010 uložila obchodníkovi s cennými papiermi zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným obchodníkovi bez jej predchádzajúceho písomného súhlasu. 25. NBS zastavila konanie o žiadosti družstva o schválenie dodatku k prospektu investície (rozhodnutie č. OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26.8.2010). Rozhodnutie bolo potvrdenie rozhodnutím Bankovej rady NBS č. GUV-1744/2010 zo dňa 8.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2010. 26. NBS rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010 odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb pre porušenie ustanovení § 156 ods. 2 písm. a/, § 55 ods. 7, ods. 9, § 85 ods. 2, § 84 ods. 1 písm. b/, § 76 ods. 2, § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Rozhodnutie bolo potvrdené druhostupňovým rozhodnutím č. GUV-274/2011 zo dňa 1.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.3.2011. 27. NBS rozhodnutím č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30.5.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt, pretože sa zmenili údaje uvedené vo verejnej ponuke majetkových hodnôt. 28. Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 11.4.2011, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 75/2011 pod značkou K000394 v časti 75B, vyhlásil na majetok družstva konkurz, v ktorom si navrhovateľ prihlásil svoju pohľadávku v sume 30.273,99 €. Podal v ňom incidenčnú žalobu. Konkurzné konanie nie je doposiaľ skončené, pretože prebieha speňažovanie majetku družstva. 29. Z výpisov z obchodného registra družstva (vložka 383/B, oddiel Dr) a obchodníka s cennými papiermi (vložka 2902/B, oddiel Sa) vyplýva, že A.. B. E. bol v tom istom čase členom predstavenstva družstva (23.3.2000 do 5.12.2000), podpredsedom predstavenstva družstva (6.12.2000 - 15.1.2001) a predsedom predstavenstva družstva (16.1.2001 do 9.4.2008), a zároveň predsedom predstavenstva obchodníka s cennými papiermi (9.1.2002 - 27.11.2003) a členom dozornej rady (28.11.2003-13.5.2008). 30. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné uzatvorenie zmluvy o riadení portfólia medzi obchodníkom s cennými papiermi ako obhospodarovateľom a družstvom ako klientom zo dňa 2.6.2008, ako aj členstvo navrhovateľa v družstve. Sporným zostalo ustálenie, či ide o nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, a teda ustálenie subjektu zodpovedného za vznik škody navrhovateľovi. 31. Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. titulom nesprávneho úradného postupu NBS spočívajúceho v údajnom zanedbaní povinností, v nečinnosti a prieťahoch pri výkone dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi, ktorý spravoval portfólio družstva. 32. Nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci je porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie spravidla postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí (§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 126/2009 zo dňa 30.6.2010, 6 Cdo 115/2010 zo dňa 31.5.2011). Ide o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov tejto činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 60/2003, ZSP 1/2004). 33. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie podľa čl. 46 ods. 3, ods. 4, čl. 51 ods. 1 Ústavy SR (napríklad uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/08 zo dňa 16.12.2008). Štát sa zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci nemôže zbaviť. 34. Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné (a to conditio sine qua non) kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to: nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, škoda, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a škodou. Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, nemožno voči štátu vyvodiť zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. 35. Družstvo, ktorého členom bol aj navrhovateľ, až do roku 2010 deklarovalo, že jeho hospodárske výsledky sú úmerné ročným predpokladom hospodárenia a členské vklady sa zhodnocujú. V žiadnej zo správ družstva sa nenachádzali informácie o jeho nepriaznivej hospodárskej situácii. Družstvo v rokoch 2007 a 2010 informovalo NBS, že obchodník s cennými papiermi neplní svoje povinnosti a žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste. NBS v apríli 2007 začala u obchodníka s cennými papiermi vykonávať dohľad na mieste, s predstaviteľmi družstva prerokovala nezrovnalosti zistené pri dohľade. NBS nebola v konaní nečinná, práve naopak: v roku 2007 vykonala dohľad na mieste, počas ktorého zistila u obchodníka s cennými papiermi nedostatky, ktoré viedli k: uloženiu pokuty v sume 500.000,- Sk, t.j. 16.596,96 € (rozhodnutím č. OPK-9750/3/2007 z 8.1.2008, ktoré bolo zrušené rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu - Bankovej rady NBS - č. GUV 841/2008 zo dňa 7.5.2008), uloženiu pokuty v sume 300.000,- Sk, t.j. 9.958,18 € (rozhodnutím č. OPK-9750-5/2007 z 20.8.2008, ktoré je právoplatné a vykonateľné, pretože obchodník s cennými papiermi sa vzdal práva podať rozklad),predbežným opatrením č. ODT-8305/2010 z 12.7.2010 nariadila obchodníkovi s cennými papiermi zdržať sa nakladanie s majetkom mu zvereným bez jej predchádzajúceho súhlasu,dňa 27.7.2010 polícii oznámila skutočnosti, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu predstaviteľmi družstva, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie uznesením č. PPZ-153/BPK-B-2010 zo 16.11.2010, zastavila konanie o schválenie dodatku k prospektu investície, o ktoré požiadalo družstvo (rozhodnutím č. OPK-5664/1-5/2010 u 26.8.2010), odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010, ktoré bolo potvrdené druhostupňovým rozhodnutím č. GUV-274/11 zo dňa 1.3.2011, NBS rozhodnutím č. ODT-10890-4/2010 z 30.5.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt. 36. Z uvedeného vyplýva, že NBS nezanedbala svoje povinnosti a dohľad nad dohliadanými subjektmi - družstvom a obchodníkom s cennými papiermi - vykonávala v zákonnom rozsahu ako dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a v súlade s ustanoveniami § 125 až § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. v znení účinnom v čase vykonávania dohľadu. NBS v rámci dohľadu kontrolovala zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2, § 127 zákona č. 566/2001 Z.z.), aktuálnosť prospektu investície počas trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Až s účinnosťou od 1.6.2010 je NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície, dovtedy preto nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. NBS preto v čase výkonu dohľadu v roku 2007 a do 31.5.2010 nemohla prekročiť rozsah svojich právomocí, zverených jej zákonom č. 566/2001 Z.z. a č. 747/2004 Z.z., pretože by konala v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. 37. Nemožno nechať bez povšimnutia, že družstvo už na začiatku svojej existencie zavádzalo svojich členov a poskytovalo im nepravdivé informácie, že Úrad pre finančný trh hodnotil každé družstvo od jeho vzniku za dva roky činnosti, jeho zakladajúcich podielnikov, orgány, hospodárske výsledky, investičnú stratégiu, systém fungovania i plán rozvoja; od februára 2002 sú družstvá pod dozorom Úradu pre finančný trh, ktorý ich veľmi pozorne sleduje a posudzuje každý prejav navonok. Úrad pre finančný trh družstvo dňa 13.5.2003 vyzval, aby také informácie nepoužíval a nešíril, a to ani vo vzťahu k členom družstva, pretože nie sú v súlade so zákonom - úrad nebol povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v prospekte s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt. Schválením prospektov úrad neodobril projekt družstiev. 38. Navrhovateľ nepreukázal, že odporca sa dopustil nesprávneho úradného postupu. V konaní poukazoval len na skutočnosť, že odporca bol nečinný, spôsoboval prieťahy, neskoro zistil nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi, nerobil riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, neprijal opatrenia potrebné na zabránenie vzniku škody, nekonal v súlade so zákonom č. 747/2004 Z.z., so zákonom č. 566/1992 Zb. a so zákonom č. 566/2001 Z.z. 39. Preto zo strany NBS nejde o nesprávny úradný postup (ale ide o postup konformný so zákonom), NBS nebola nečinná, ihneď po oznámení družstva začala vykonávať dohľad na mieste a prijala primerané opatrenia, ktoré postupne vyústili až do odobratia povolenia obchodníkovi s cennými papiermi na poskytovanie investičných služieb. Súd opäť prízvukuje diskrečnú právomoc NBS v správnom konaní ukladať sankcie za porušenie právnych predpisov právnickými osobami, teda za spáchanie iných správnych deliktov, pri ktorých sa uplatňujú zásady administratívneho trestania a analogicky aj zásady trestného trestania. Ak NBS postupovala od miernejšej sankcie (pokuta) k prísnejšej sankcii (odobratie povolenia na poskytovanie investičných služieb), jej postup je v súlade s právomocou, ktorú jej zákon zveril. 40. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že nebola naplnená prvá a základná podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu, a to existencia nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci (NBS) pri výkone verejnej moci podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. 41. Škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla v podobe nevyplateného členského podielu, je škodou, ktorú nespôsobil odporca. Navrhovateľ ako člen družstva musel vedieť, že s jeho investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov; bol povinný podieľať sa nielen na ziskoch, ale aj na stratách družstva (§ 82 ObZ). Tvrdenie navrhovateľa, že sa spoliehal na tom, že družstvo a obchodník s cennými papiermi sú pod dohľadom NBS, nie sú právne relevantné a v rozpore s citovanými právnymi predpismi (aj s ohľadom na oznámenie Úradu pre finančný trh zo dňa 13.5.2003 citované vyššie). Samotní členovia družstva vedeli o investovaní družstva len do nakladačov Božena, ktoré boli prerobené na odmínovacie stroje; o iných investíciách nevedeli, pretože predstavitelia družstva im ich odmietli oznámiť s odvolaním sa na obchodné tajomstvo. Členovia družstva po ďalších informáciách nepátrali, boli tak spokojní. Teda ani členovia družstva nevyvinuli dostatočnú starostlivosť spočívajúcu v záujme o ochranu svojich vkladov v družstve, preto nemožno bez ďalšieho ani ich zodpovednosť prenášať na iný subjekt (štát). 42. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obchodník s cennými papiermi porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy pri zhodnocovaní finančných prostriedkov, ktoré malo družstvo vo svojom portfóliu, avšak žiadne súdne konanie medzi obchodníkom s cennými papiermi a družstvom, v ktorom by sa družstvo domáhalo svojich nárokov voči obchodníkovi s cennými papiermi, neprebiehalo a ani neprebieha. Družstvo sa aspoň takýmto spôsobom mohlo snažiť ochrániť vklady svojich členov, čo však neurobilo. Družstvo je podnikateľským subjektom zriadeným za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti v oblasti a v rozsahu predmetu podnikania, najmä na poskytovanie služieb členom družstva a za účelom zhromažďovania peňažných prostriedkov od svojich členov predovšetkým formou členských vkladov a vykonávania činnosti na uspokojenie potrieb svojich členov spočívajúce v efektívnom zhodnotení vložených finančných prostriedkov na peňažnom a kapitálovom trhu prostredníctvom tretích osôb (čl. 2 stanov družstva). Prípadnú stratu v hospodárení družstva a zodpovednosť za ňu nemožno bez ďalšieho prenášať na iný subjekt (napríklad štát). Škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla, z dôvodu nevyplatenia jeho členského vkladu a vyrovnacieho podielu, je výsledkom hospodárskej činnosti družstva, za ktorú nesie zodpovednosť výlučne družstvo, resp. jeho predstavenstvo a kontrolná komisia. Družstvo sa môže domáhať náhrady škody voči členom predstavenstva, ktorí zanedbali svoje povinnosti a nekonali s odbornou starostlivosťou, podľa § 243a ods. 2 ObZ. Priama príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá navrhovateľovi vznikla, vyplýva z nedbanlivostného konania družstva a obchodníka s cennými papiermi, teda iného subjektu ako je odporca. 43. Podľa názoru súdu družstvo malo vedomosť o nehospodárnom konaní obchodníka s cennými papiermi, pretože A.. B. E. bol v tom istom čase členom predstavenstva družstva (23.3.2000 do 5.12.2000), podpredsedom predstavenstva družstva (6.12.2000 - 15.1.2001) a predsedom predstavenstva družstva (16.1.2001 do 9.4.2008), a zároveň predsedom predstavenstva obchodníka s cennými papiermi (9.1.2002 - 27.11.2003) a členom dozornej rady (28.11.2003-13.5.2008). A.. B. E. preto musel mať vzhľadom na svoje funkcie v štatutárnych a kontrolných orgánov oboch obchodných spoločností vedomosť o ich činnosti, ziskoch a stratách, a bol o nich povinný informovať družstvo z titulu funkcie predsedu predstavenstva družstva v súlade so zásadou konania s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov (§ 243a ods. 1 ObZ). Ak tak neurobil a družstvo neinformoval, nesie zodpovednosť za následky svojho konania. 44. Medzi konaním odporcu a škodou, ktorá navrhovateľke vznikla, preto nemôže existovať ani priama príčinná súvislosť. Na základe toho nie je splnená ani tretia podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu. 45. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov nebola splnená ani jedna zákonná podmienka vyplývajúca z § 3 ods. 1 písm. d/ a § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu za škodu. Súd preto návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. 46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože ich nežiadal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolania žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil, návrh v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania, alternatívne žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že Národná banka Slovenska nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Uviedol, že sa spoliehal, že nedôjde ku škode na jeho úkor, pretože vychádzal z garancie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu a nemohol predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa Národnej banky Slovenska len formálny, resp., že takýto je jeho obsah podľa jej výkladu, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup Národnej banky Slovenska bol preto svojvoľný v neprospech každého, ktorý sa na ňu z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument, že upozornila Družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa ust. § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva posúdil ako úplne irelevantný, nakoľko nemohol mať o takto zúženom dohľade orgánu vedomosť. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností Národnou bankou Slovenska, spočívajúcou v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z.z.. Za obzvlášť nepochopiteľný považoval záver súdu prvej inštancie, že sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady "právo patrí bdelým", nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebol "bdelý" s tým, že mu nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani obchodníka s cennými papiermi, ktorými by mohol zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankciami, k dodržiavaniu zákona porušujúci subjekt donútiť. Uviedol, že povinnosťou Národnej banky Slovenska podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností. Podľa ust. § 135 ods. 1 Zákona o cenných papieroch ( platného v tomto znení od 1. mája 2007 ) Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany Národnej banky Slovenska napriek tomu, že v priebehu celého konania tvrdila opak - preto mala Národná banka Slovenska zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných Národnou bankou Slovenska Družstvu (Prospekt investícií, vydaný vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne kontrolovaný Národnou bankou Slovenska) a obchodníkovi s cennými papiermi. Povinný zákonný dohľad zo strany Národnej banky Slovenska je dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka Ing. Zdenka Juricu, Csc. preukázané, že Národná banka Slovenska už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, a. s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s cennými papiermi, t.j. že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a Družstvom. Národná banka Slovenska sa po zistení o rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a. s., CI Reality, s.r.o. a GLOBAL production s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a. s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom Ing. Libor Červenka, vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. Navrhovateľ poukázal tiež na to, že Národná banka Slovenska naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a. s. a obchodníkom a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi ( v ktorom konštatovala, že obchodník s cennými papiermi vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre Družstvo porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch) ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške 10.000 € nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov a neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva alebo obchodníka). Následné podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti Družstva aj obchodníka s cennými papiermi vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ním vložených prostriedkov do Družstva, pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp., že túto investíciu mu banka svojim zanedbateľným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. Poukázal ďalej na skutočnosť, že Národná banka Slovenska tým, že dňa 4. marca 2011 obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch; z uvedeného vyplýva tolerovanie porušovania právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011 Národnou bankou Slovenska. 47. Žalobca ďalej uviedol, že Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 30. mája 2011 č. ODT-10890-4/2010 ( právoplatným dňa 18. júla 2011) zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií s tým, že Národná banka Slovenska ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo, nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne k 31. decembru 2006, kedy došlo v sídle Národnej banky Slovenska dňa 27. augusta 2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva Družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o subjektoch, s ktorými je Družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1. októbra 2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti Družstva boli neaktuálne už k 31. decembru 2006. Z uvedeného vyplýva, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31. decembra 2006, avšak Národná banka Slovenska voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011 ( zákazom činnosti ). 48. Žalobca mal tiež zato, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí takýto návrh predčasným, pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11. apríla 2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu - preto žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania návrhu a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je ( podľa názoru odporcu a prvostupňového súdu ) povinný mu dané plnenie vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon v platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Uviedol, že z písomného vyjadrenia správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu zo dňa 20. augusta 2013 vyplýva, že v konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky, celý majetok je tvorený hypotetickými pohľadávkami z neukončených súdnych sporov proti Národnej banke Slovenska, Garančnému fondu investícií, či poisťovni Chartis Europe a iným subjektom a preto aktuálny stav konkurzu vylučuje jeho možnosť svoju pohľadávku z konkurzu uspokojiť. Záverom vo svojom odvolaní navrhovateľ poukázal na závery uznesenia Najvyššieho SR zo dňa 31. januára 2012, sp. zn. 6MCdo 11/2010 a na to, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku. 49. Žalovaný vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne a právne správne potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa pri konaní v prejednávanej veci postupoval maximálne zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu, riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku mal v spise k dispozícii všetky pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už predložené navrhovateľom alebo ním. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dostatočne správne zistil skutkový aj právny stav veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité skutočnosti ( § 121 O.s.p.), pretože na prvostupňovom súde už od 2. júla 2012 pravidelne prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických veciach. Odporca vo vyjadrení zopakoval svoje počas konania prezentované tvrdenia k skutkovo a právne podstatným skutočnostiam týkajúcim sa daného prípadu a uviedol, že navrhovateľ v konaní nepreukázal bezúspešné uplatnenie nároku voči družstvu PDSI čo znamená, že nepreukázal vznik škody. K námietke o riadnom nevykonaní listinných dôkazov uviedol, že zo zápisnice z pojednávania súdu jasne vyplýva skutočnosť, že súd oboznámil (vykonal) jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri ich oboznamovaní presne špecifikoval o aké doklady išlo a oboznámil ich obsah. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 50. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 51 Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné zopakovať, resp. doplniť dokazovanie a dôležitý verejný záujem si to nevyžadoval (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 52. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 53. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej išnatancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 54. Zodpovednosť za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci spôsobenú nesprávnym úradným postupom jeho orgánmi verejnej moci je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. 55. Zákon č. 514/2003 Z.z. definuje nesprávny úradný postup iba príkladmo v ust. § 9 ods. 1 druhá veta tak, že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z obsahu pojmu "nesprávny úradný postup" vyplýva, že vo všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. 56. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V danom prípade nie je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 1. 6. 2010 mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1. 1. 2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z.z. pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva navrhovateľ. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti treba poukázať i na to, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21. 7. 2013; § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Ak si toho navrhovateľ vedomý nebol, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť. 57. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobcu o povinnosti Národnej banky Slovenska v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti - preto ani Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností Národnej banky Slovenska. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv navrhovateľa, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľ vyhodnotil, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú. 58. Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva čo v praxi znamenalo, že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva. Uvedené znamená, že riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. Žalobca si ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť ( čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi). Až do rozhodnutia Národnej banky Slovenska zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1. marca 2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska. Činnosť Družstva, ktorého bol navrhovateľ v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči navrhovateľovi. Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou žalobcu o nedostatočných opatreniach Národnej banky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu zohľadňujúc aktívny prístup Národnej banky Slovenska k obchodníkovi s cennými papiermi ( v konaní preukázaný rozhodnutím zo dňa 8. januára 2008, č. OPK - 9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96 €, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2008, č. OPK-9750-5/2007 , ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 euro a následne rozhodnutím zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobca sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení v postupe Národnej banky Slovenska, ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí Národnej banky Slovenska, keďže za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať. 59. Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska. 60. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazoval žalobca, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu sa odvíja odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený rozsudok sp. zn. 29Cdo 4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie do úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič. Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu ČR teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky navrhovateľa nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa i v tom , že návrh na začatie konania bol podaný predčasne. 61. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že žalobca v rámci svojho odvolania neprezentuje žiadne ďalšie podstatné tvrdenia. 62. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 63. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania priznáva v pomere 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p. 64. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 65. Napadnutým uznesením č.k. 11 C 219/2011-381 zo dňa 22.1.2015 súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť v lehote desať dní súdny poplatok za odvolanie v sume 20 eur s poukazom na položkou 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. 66. Uznesenie odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie o vyrubení súdneho poplatku zastavil. Namietal, že predmetom konania je nárok na náhradu škody proti Slovenskej republike, zastúpenej Národnou bankou Slovenska podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, konanie ktoré sa začalo do 30. 09. 2012, a na ktoré sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku ex lege, týkajúce sa všetkých položiek Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch, teda aj poplatku uvedeného v položke 7a. 67. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., ktorý nadobudol účinnosť 01. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 68. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 69. Odvolanie podané do 30. júna 2016, v prípade ktorého podľa vtedy účinnej právnej úpravy nebol daný dôvod pre odmietnutie odvolania z niektorého dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 218 ods. 1 písm. a/ až e/ O.s.p. (napríklad preto, lebo odvolanie bolo podané oneskorene, neoprávnenou osobou alebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné) vyvolalo procesný účinok umožňujúci a zároveň prikazujúci odvolaciemu súdu meritórne rozhodnúť o odvolaní. 70. Majúc na pamäti vzájomný vzťah medzi ustanoveniami Civilného sporového poriadku § 470 ods. 1 C.s.p. a § 470 ods. 2 C.s.p. je odvolací súd toho právneho názoru, že napriek tomu, že účinná platná úprava má princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem podľa § 470 ods. 1 C.s.p., procesný účinok odvolaní uvedených v odseku 69. musí byť zachovaný taktiež aj po 30. júni 2016 vzhľadom na ustanovenie § 470 ods. 2 C.s.p. V nadväznosti na to je Odvolací súd toho názoru, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o odvolaní a samotnom odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu okamžite od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. sa okamžite aplikujú v plnom rozsahu aplikujú až pri odvolaniach podaných od 01.júla 2016. Takýto záver je v súlade so zásadou právnej istoty a legitímnych očakávaní sporových strán (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 36/1995). Strana, ktorá sa vo svojom konaní opierala o dôveru v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaná 71. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ to zákon nevylučuje podľa § 201 ods. 1 O.s.p. Odvolanie nie je možné proti rozhodnutia uvedeným v ustanovení § 202 ods. 1, 2, 3, 4 O.s.p. 72. V danom prípade je odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť v lehote desať dní súdny poplatok za odvolanie v sume 20 eur, voči ktorému bolo možné podať odvolanie. 73. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca, odvolateľ a dovolateľ. 74. Podľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej. 75. Zákonom č. 621/2005 Z. z ustanovenia § 4 ods. 1 cit. zákona bolo vypustené písm. c/ od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom s účinnosťou od 01. 01. 2006. Zákonom č. 621/2005 Z. z s účinnosťou od 01. 07. 2007 bolo vsunuté do § 4 ods. 1 zákona písm. k/ od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré bolo písm. k/ z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona vypustené zákonom č. 286/2012 Z. z., s účinnosťou od 01. 10. 2012 s tým, že za podanie návrhu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je určená osobitná sadzba, v sume 20,-€ (položka č. 7a sadzobníka; od 01.10.2012). Z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012 (§ 18ca zákona). 76. V súdenej veci sa žalobca žalobou podanou na súd prvého stupňa dňa 30.12.2011 domáhal náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., o návrhu ktorom bolo rozsudkom zo dňa 12.11.2014 súdom prvej inštancie rozhodnuté. Žalobca dňa 07.01.2015 podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie. 77. Z vyššie uvedeného výkladu vyplýva, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od 01. 10. 2012 nepožíva vecné oslobodenie od súdnych poplatkov. Návrhy vo veci samej, odvolania, dovolania sa spoplatňujú ku dňu ich podania a podľa sadzobníka súdnych poplatkov, účinného ku dňu podania poplatkového úkonu. Ak teda podal žalobca odvolanie po 01.10. 2012 vznikla mu povinnosť zaplatiť poplatok za podané odvolanie podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania odvolania; výška poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa je v rovnakej sadzbe ako poplatok z návrhu na začatie konania (po 01. 10. 2012). 78. Bezvýznamné z aspektu právneho posúdenia súdenej veci je, kedy bol podaný návrh na začatie konania , keďže zákonodarca rozlišuje medzi návrhom na začatie konania, odvolaním, dovolaním podania, ktoré sú z hľadiska zákona o súdnych poplatkoch samostatnými poplatkovými úkonmi, nezávisle od seba idúcimi. Uvedenému záveru nasvedčuje aj ustanovenie § 6 ods. 2 citovaného zákona podľa ktorého, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. 79. Ak prvoinštančný súd zaviazal žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku podané dňa 07.01.2015 postupoval vecne správne, v dôsledku čoho odvolací podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. 80. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania priznáva v pomere 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p. 81. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ). V Bratislave, dňa 30. august 2016