Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/393/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244899 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111244899.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov JUDr. Branislava Krála a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcov: 1. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. D. X/X, C., 2. J. D., nar. X.XX.XXXX, bytom Q. 2, F., 3. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom S. B. XXX, 4. N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. D., V., 5. I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom H. 1, Y., 6. N. M., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, H., 7. N.. F. M., nar. X.X.XXXX, bytom XX. augusta XX/F, H., 8. J. Q., nar. X.X.XXXX, bytom D., W., 9. W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 1, H., XX. W. T., nar. XX.X.XXXX, bytom C. W. 9, H., žalobcovia v 1. až XX. rade zastúpení spoločnosťou: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341 proti žalovanému: Slovenská republika - Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, o zaplatenie istiny v sume 4.347,28 eura s príslušenstvom, istiny v sume 2.080,- eur s príslušenstvom, istiny v sume 3948,44 eura s príslušenstvom, istiny v sume 1.714,58 eura s príslušenstvom, istiny v sume 3.320,48 eura s príslušenstvom, istiny v sume 6.104,89 eura s príslušenstvom, istiny v sume 2.794,72 eura s príslušenstvom, istiny v sume 3.541,86 eura s príslušenstvom, istiny v sume 4.832,21 eura s príslušenstvom, istiny v sume 4.329,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov v 1. až 10. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 25. 03. 2015 č.k. 21C/213/2011-461 a proti uzneseniu zo dňa 29. 05. 2015 č.k. 21C/213/2011-480, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 25. 03. 2015 č.k. 21C/213/2011-461 p o t v r d z u j e . Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. II. Uznesenie č.k. 21C/213/2011-480 zo dňa 29. 05. 2015 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : K výroku pod bodom I.: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh žalobcov na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v právnej veci 10C 223/2011 zamietol. Žalobu vo veci samej zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 20.8.2012 domáhali voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 4.347,28 eura s príslušenstvom, istiny v sume 2.080,- eur s príslušenstvom, istiny v sume 3948,44 eura s príslušenstvom, istiny v sume 1.714,58 eura s príslušenstvom, istiny v sume 3.320,48 eura s príslušenstvom, istiny v sume 6.104,89 eura s príslušenstvom, istiny v sume 2.794,72 eura s príslušenstvom, istiny v sume 3.541,86 eura s príslušenstvom, istiny v sume 4.832,21 eura s príslušenstvom, istiny v sume 4.329,50 eura s príslušenstvom; titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z."). Nárok zdôvodnili tým, že ako členovia družstva vložili peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "Družstvo"), ktoré na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej len "NBS") zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len "zákon č. 566/2001 Z.z."), a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len "obchodník s cennými papiermi"). Družstvo uzatvorilo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu o správe portfólia cenných papierov (ďalej len "zmluva"), podľa ktorej miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených žalobcami do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície 8% p.a.. Nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi mala zákonnú právomoc vykonávať dohľad NBS v zmysle § 136 a nasl. zákona č. 566/2001 Z.z., kompetencie vyplývajú zo zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Po ukončení svojej činnosti pre Družstvo ku dňu 30.04.2010, obchodník s cennými papiermi Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky. Družstvo tak nedisponovalo prostriedkami na výplatu žalobcami zverených prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. Žalobcom konaním obchodníka s cennými papiermi v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo vznikla škoda, nakoľko ich majetok sa zmenšil o sumu do Družstva vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Za vznik tejto škody zodpovedá žalovaný v dôsledku nesprávneho úradného postupu pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi pri činnosti pre Družstvo. Po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom z charakteru zistených porušení musela vedieť, že nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie. NBS nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi s cennými papiermi aj keď o problémoch Družstva bola informovaná a zbytočnými prieťahmi spôsobila, že obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane žalobcov až do 01.03.2011, kedy NBS odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb. 3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a namietol, že žalobcovia až po podaní žaloby požiadali žalovaného o predbežné prerokovanie ich nároku, ku ktorému nepredložili žiadne dôkazy. Žalobcovia si svoje pohľadávky mali uplatniť v konkurznom konaní na majetok Družstva, na ktorý bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010. Družstvo ako podnikateľský subjekt vyvíjalo svoju činnosť podľa Obchodného zákonníka. Za jeho celkovú činnosť zodpovedalo a v jeho mene konalo predstavenstvo Družstva ako štatutárny orgán. Žalobcovia ako investori museli vedieť, že s takouto investíciou je spojené riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch. Úrad pre finančný trh, ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 01.01.2006 na NBS, schválil pre Družstvo dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona 566/2001 Z.z., ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácii pre ich investičné rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní orgánom dohľadu sa postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zákona 566/2001 Z.z. a posudzuje sa najmä či obsahuje všetky zákonom predpísané údaje a tiež ich vzájomný súlad a zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Schválenie Prospektu investície neznamenalo schválenie Zmluvy o správe portfólia, teda eventuálnym nedodržiavaním povinnosti zo zmluvy medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi zo strany obchodníka s cennými papiermi by bolo vo všeobecnosti porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície, ktorý je záväzný len pre vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Jeho povinnosťou bolo uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov Družstva - investorov. NBS vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v zákone o cenných papieroch č. 566/2001 Z.z., teda kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke ako aj dodržiavanie § 126 ods. 5. Až od 01.6.2010 je NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ dodržiava schválený prospekt investície. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože to by bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Družstvo bolo podľa zákona č. 566/2001 Z.z. povinné predkladať NBS polročné a ročné správy o svojom hospodárení, čo aj robilo a z hospodárskych výsledkov uvedených v správach nevyplývali indície a ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktoré by ohrozili vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. Družstvo nemalo žiadne výhrady k obchodníkovi s cennými papiermi a ani nikdy neoznámilo NBS, že obchodník s cennými papiermi neoprávnene vyúčtováva odmenu, alebo inak neplní povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a nikdy ani nepodalo žalobu z dôvodu, že obchodník s cennými papiermi nekoná v súlade so zmluvou prípadne že spôsobuje škodu. Družstvo až dňa 15.04.2010 žiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a žiadalo o vykonanie dohľadu, pričom sa nedomáhalo svojich nárokov na súde i keď išlo o obchodný vzťah, ale žiadalo okamžitú nápravu od NBS. NBS po podaní podnetu a oboznámení sa s informáciami vykonala ihneď v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste a zistila, že obchodník s cennými papiermi neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu. NBS vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi vydala rozhodnutie č. B.-XXXX/XXXX zo dňa 12.07.2010, o predbežnom opatrení, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi zdržať sa nakladania s majetkom klientov bez predchádzajúceho súhlasu NBS a rozhodnutie č. B.-XXXX-X/XXXX zo dňa 21.12.2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb uvedených v §156 ods. 2 písm. a) zákona č.566/2001 Z.z. NBS teda nebola nečinná, vydala relevantné rozhodnutia, nerobila prieťahy v konaní a postupovala v súlade so zákonom o cenných papieroch a zákonom o dohľade. Vo vzťahu ku konaniu Družstva žalovaný uviedol, že Družstvo ignorovalo akúkoľvek iniciatívu NBS - nepreberalo si listové zásielky, neodpovedalo na výzvy NBS na predloženie dokladov a informácií a sťažovalo napredovaniu dohľadu. NBS vyzvala Družstvo, aby aktualizovalo Prospekt investície aj vzhľadom na výpoveď zmluvy danú obchodníkovi s cennými papiermi. Družstvo podalo dňa 28.04.2010 žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície, ale žiadosť nebola úplná a tak Družstvo bolo vyzvané na odstránenie nedostatkov. Nedostatky neboli odstránené a preto bolo konanie o žiadosti zastavené. Družstvo dňa 28.06.2010 doručilo podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom a tvrdilo, že obchodník s cennými papiermi pri riadení portfólia prijal od Družstva peňažné prostriedky vo výške 26.179.149,64 eur. NBS pri výkone dohľadu na mieste u obchodníka s cennými papiermi však nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že by Družstvo zverilo peňažné prostriedky za účelom riadenia portfólia. Družstvo ani na základe požiadavky NBS o predloženie výpisov z bankových účtov Družstva a pokladničných výdajok, na ktorých obchodník s cennými papiermi prijal peňažné prostriedky, však nepredložilo žiadne dôkazy. Vo vzťahu s požiadavkou o vyplatenie náhrady za zákonom chránený nedostupný klientsky majetok z Garančného fondu investícií žalovaný uviedol, že majetok Družstva nie je považovaný za zákonom chránený klientsky majetok § 81 ods. 1, písmeno c), bod 3 zákona č.566/2001 Z.z. Žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia, že NBS bola nečinná, robila zbytočné prieťahy v konaní, či vykonala iný nezákonný zásah do ich práv a právom chránených záujmov. Preto žiadal žalobu zamietnuť. 4. Z obsahu výsluchu žalobcov a listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobcovia boli členmi Družstva, do ktorého vložili finančné prostriedky za účelom ich zhodnotenia. Písomnými podaniami požiadali Družstvo o zrušenie členstva, ktoré im týmto spôsobom zaniklo a vzniklo im súčasne právo na vyplatenie vyrovnávacích podielov. Finančné prostriedky Družstvom však žalobcom vyplatené neboli. V súdnom konaní sa žalobcovia domáhajú náhrady škody voči štátu, spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS, ktorá nepostupovala v súlade so zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), ako aj zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Výšku uplatnenej škody odvodzujú od výšky svojho členského podielu v Družstve. Pohľadávku si prihlásili aj do konkurzu, ktorý bol na Družstvo vyhlásený uznesením súdu č.k. 3 K 95/2010 zo dňa 11.4.2011, ale boli správcom konkurznej podstaty popreté. Žalobcovia podali aj incidenčné žaloby, pričom konania o nich neboli ku dňu rozhodovania súdu ukončené. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že investíciami vloženými do Družstva, ktoré tvorili vklady členov Družstva, mal právo disponovať výhradne Capital Invest, o.c.p., na základe zmluvy o riadení portfólia, z ktorej vyplývali práva a povinnosti zmluvných strán uzatvorenej medzi Obchodníkom s CP a Družstvom. Zmluva bola ukončená zo strany Obchodníka s CP výpoveďou zo dňa 30.3.2010. Po zániku záväzkového vzťahu medzi Družstvom a Obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy voči Obchodníkovi s CP rôznymi žiadosťami a výzvami na zaplatenie dlžných súm. Družstvo sa svojich nárokov voči Obchodníkovi s CP nedomáhalo súdnou cestou. Družstvo finančné prostriedky, ktoré získalo od svojich členov, neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe zmluvy, kde by bola špecifikovaná výška poskytnutej sumy, ale zamestnanci Obchodníka s CP priamo disponovali s peniazmi Družstva na základe udeleného súhlasu Družstva. S finančnými prostriedkami na účte Družstva boli oprávnené disponovať zamestnankyne Obchodníka s CP pani G., U., T. a I.. Družstvo malo účty v Slovenskej sporiteľni, a.s., v Československej obchodnej banke, a.s. a vo Všeobecnej úverovej banke, a. s. 5. Súd poukázal na ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; § 3 ods. 1, písmeno d/; 9 ods. 1,2; zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; § 127 ods. 2 a §128 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. dôvodný. Vychádzal aj z ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/199/2005 a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1404/2004), v zmysle ktorej platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Ak majú žalobcovia pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, nie je tak daný základný predpoklad zodpovednosti štátu. Žalobcovia sa ako bývalí členovia Družstva, voči ktorému majú právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musia voči nemu domáhať zaplatenia svojej pohľadávky. O ich pohľadávke v konkurznom konaní doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. V čase rozhodovania súdu tak žalobcovia nepreukázali bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu. V súčasnosti nie je možné ani ustáliť majetok úpadcu - Družstva, z ktorého by mohla byť uspokojená ich pohľadávka, resp. aj po skončení konkurzného konania v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla žalobcom škoda. Súd ďalej konštatoval, že o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nesprávneho úradného postupu, teda vtedy, ak nesprávny úradný postup a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo nesprávneho úradného postupu ku škode by nebolo bývalo došlo. V predmetnej veci podľa názoru súdu neexistuje príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodou a vytýkaným (nepreukázaným) nesprávnym úradným postupom žalovaného. Z obsahu listinných dôkazov, ako aj z vyjadrenia splnomocneného zástupcu odporcu mal súd preukázané, že Družstvo predložilo NBS dňa 28.4.2010 žiadosť o schválenie dodatkov k prospektu investície. Podaním žiadosti bolo začaté konanie B. - 5664/1/2010, ktoré však bolo podľa ustanovenia §21 ods. 1, písmeno a/ zákona č.747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerušené rozhodnutím B.-XXXX/X-X/XXXX zo dňa 10.5.2010 na čas, po ktorý Družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo ani po opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti, nedostatky žiadosti neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím B. -XXXX/ X-X/XXXX zo dňa 26.8.2010 konanie vo veci žiadosti zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené Bankovou radou NBS číslo K.-XXXX/XXXX zo dňa 8.12.2010, právoplatným dňa 16.12.2010. NBS súbežne začala voči Družstvu konanie o uložení sankcie podľa ustanovenia § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie ustanovenia §129 ods. 3 v spojení s ustanovením §128 ods. 1 písmeno b/ c/h/ ZoCP a ustanovenia §125c ods. 1 v spojení s ustanovením §127 ods. 4 ZoCP. Rozhodnutím B. -XXXXX-X/XXXX zo dňa 30.5.2011, právoplatným dňa 18.7.2011, NBS Družstvu zakázala predaj majetkových hodnôt. Týmto rozhodnutím však NBS nezakázala Družstvu vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči družstvu ako podnikateľskému subjektu nemala. Na základe získaných poznatkov o činnosti Družstva ako aj Obchodníka s CP podala NBS dňa 27. 7. 2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k. Q.:C.-XXX/ BPK-B-XXXX zo dňa 16. 11. 2010 bolo dňa 10. 8. 2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Žalobcovia vo veci nepreukázali splnenie všetkých troch podmienok vzniku zodpovednosti žalovaného za vznik škody podľa § 9 ods. 1,2; zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá im mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom, ktorého boli žalobcovia členmi. Súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči žalobcom, ktorí vo veci úspech nemali, nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia spoločné odvolanie v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 12.5.2015, do v poradí druhého výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá vo veci samej. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe v napadnutej časti, alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietli, že súd nezohľadnil, že žalovaný nepostupoval v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. Základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Žalovaní sa spoliehali, že nedôjde ku škode na ich úkor, pretože vychádzali z garancie odporcu ako orgánu dohľadu. Nemohli predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa žalovaného len formálny, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup žalovaného bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa naň z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Súd sa mal riadiť zmyslom a účelom zákona a neuprednostniť iné výkladové metódy pred ústavne súladným výkladom. V tejto súvislosti poukázali na nálezy Ústavných súdov Slovenskej a Českej republiky, sp. zn. III.ÚS 341/07, I.ÚS 243/07 a sp. zn. Pl. ÚS 21/96. Argument žalovaného, že vykonával dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona o cenných papieroch, ale nevykonával dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, je irelevantný, ak žalovaní nemohli o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Podľa ich názoru nie je správny záver súdu o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá im vznikla a porušením zákonných povinností žalovaného spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon o cenných papieroch. Ku škode žalobcov došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti žalovaného vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že žalobcovia neboli „bdelí“. Súd prvej inštancie svojím výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorí ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovania v rámci subjektov dohliadaných žalovaným. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti. Podľa § 135 ods. 1 citovaného zákona, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 zákona o cenných papieroch mal žalovaný zisťovať, čo v prípade Družstva ani Obchodníka s cennými papiermi neurobil, všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných NBS Družstvu a obchodníkovi. V prípade Družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť, vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka a vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka. Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov (svojich členov) investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 bolo ďalej zistené, že NBS sa napriek zisteniam o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100%- tnými dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s., a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom V.. W. Q., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000,- eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007, NBS nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov. Neprijala ani žiadne následné kontrolné opatrenia, ako napr. predbežný alebo celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo Družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva Družstva alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie žalovaný umožnil ďalšiu činnosť Družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti žalobcami vložených prostriedkov do Družstva. Žalovaný následne svojim postupom potvrdil tieto tvrdenia žalobcov o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o cenných papieroch, keď NBS dňa 04.03.2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala činnosť až v roku 2011. Toleroval tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. NBS rozhodnutím zo dňa 30.05.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS Prospektu investícií je nepochybné, že prospekt bol neaktuálny v základných a z pohľadu investorov v rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného potom vyplynulo, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Žalobcovia vyjadrili svoj nesúhlas s názorom súdu, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy, ak žalobcovia nemôžu dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky v konkurznom konaní. Zákon č. 514/2003 Z. z. takúto podmienku neustanovuje. Súd nezohľadnil vo svojom rozhodnutí aktuálny stav konkurzu, podľa ktorého je možnosť žalobcov ako veriteľov na uspokojenie pohľadávky vylúčená. Žalobcovia napokon v odvolaní namietali, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania, neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 OSP. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 11/2010 z 31.01.2012. 7. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu podaním zo dňa 09.06.2015 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil. Podľa jeho názoru súd v prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu v predmetnej veci. Za nepresné a účelové označil tvrdenie žalobcov, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (nález ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 115/03, sp. zn. III.ÚS 209/04 a sp. zn. I.ÚS 241/07). V odvolaní ani nešpecifikovali, na ktoré otázky nedostali odpoveď. Žalobcovia sa účelovo snažia navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy, ktoré odďaľujú rozhodnutie vo veci, pričom sami nevyužili všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď nepodali žalobu proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí boli zodpovední za riadenie družstva PDSI a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom Družstva. K namietanému porušeniu princípov právneho štátu žalovaný uviedol, že jeho kompetencie pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platným právnymi predpismi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej judikatúry. Pri svojom postupe voči Družstvu a aj obchodníkovi s cennými papiermi dodržiaval zákonné pravidlá zakotvené v zákone o dohľade a zákone o cenných papieroch. Žalobcovia sami mohli požiadať žalovaného o vysvetlenie jeho zákonom zverených kompetencií v oblasti dohľadu na finančným trhom. Vo vzťahu k argumentácii žalobcov s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 zo dňa 11.04.2012 v súvislosti s otázkou reálnej predčasnosti žalobného návrhu žalovaný uviedol, že tvrdenie je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti. Uvedený rozsudok totiž primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu, a iba sekundárne a marginálne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Pritom Najvyšší súd ČR výslovne judikoval, že „akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV“. V rozsudku ďalej Najvyšší súd ČR konštatuje, že aj z rozsudku zverejneného v zbierke pod č. R 48/2011 (rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2601/2010) vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka „sa posúdenie nevymáhateľnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja odo dňa, keď poškodený dostal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu bez ohľadu na to, že doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie o zrušení konkurzu“. Už uvedený rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa žalobcovia domáhali proti členom štatutárneho orgánu konkrétnej obchodnej spoločnosti preto, lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti. Žalobcom doposiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože vznik samotnej škody a jej výšky bude závisieť od výsledku konkurzného konania družstva. Až následne, ak pohľadávka žalobcov voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu, môže jej vzniknúť škoda. Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu omeškania dlžníka, ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľov - žalobcov voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným. Žalobcovia tak zmiešavajú ujmu, ktorá im ako veriteľom bola spôsobená doterajším neplnením záväzkov ich dlžníkom, s ujmou, ktorá je jednou z podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení v § 129 ods. 1 OSP, t.j., že neboli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené časti, žalovaný k tomu namietol, že zo zápisnice z pojednávaní vyplýva, že súd oboznámil obsah spisu prečítaním podstatných častí označených listín. Podstatné je aj to, že obsah týchto listinných dôkazov je známy tak súdu, ako aj účastníkom z inej rozhodovacej činnosti súdu. Na Okresnom súde Bratislava I je podľa informácií odporcu podaných cca 800 žalôb na rovnakom skutkovom a právnom základe, a od 02.07.2012 sa uskutočnili stovky pojednávaní v skutkovo a právne identických veciach s totožnými listinnými dôkazmi. Vo všetkých sporoch je právnym zástupcom žalobcov (veriteľom družstva C.) advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s.r.o. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/283/2006 z 27.2.2008, podľa ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. 8. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobcov ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 OSP, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (ust. § 215 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 2 CSP. 9. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, považuje odvolací súd za potrebné len zdôrazniť, že v konaní nebol preukázaný už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu žalobcov - nesprávny úradný postup žalovaného pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. Okrem toho nebolo preukázané ani to, či žalobcom už konkrétna škoda vôbec vznikla. Je nesporné, že žalovaný bol povinný vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt; v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch zákonom č. 129/2010 Z.z., teda až od 01.06.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície. Až od uvedeného dňa tak mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 01.01.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch č. 558/2008 Z.z.. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ ZoCP). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík na rozdiel od iných dohliadaných subjektov. Je preto správny názor súdu prvej inštancie, že tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať a nevykonávala ani dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej úpravy mohla kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zákona o cenných papieroch. Sami žalobcovia si museli byť vedomí toho, že s ich investíciou je spojené riziko a že doterajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. Nemožno pričítať na ťarchu NBS, ak si týchto skutočností žalobcovia neboli dostatočne vedomí. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemali vedomosť. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní žalobcovia poukazovali, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciu žalovaného. Z tohto rozsudku nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený nezíska v konkurznom konaní žiadnu sumu. To, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu speňažovania konkurznej podstaty. Miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov. Bude tak jasné, že za daných okolnosti žalobcovia nebudú mať šancu od Družstva vymôcť žiadne odškodnenie. V konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku nedošlo ešte k speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvej inštancie, že žaloba bola podaná predčasne. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. V odvolacom konaní bol žalovaný opätovne plne úspešný a mal by nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 262 ods. 1 a 255 ods. 2 CSP . V konaní mu však žiadne odvolacie trovy nevznikli a preto mu odvolací súd takýto nárok nepriznal. K výroku pod bodom II.: 11. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobkyni v 1. rade, aby v lehote 10 dní od doručenia predmetného uznesenia zaplatila súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur. Súdny poplatok vyrubil podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. 12. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 18.06.2015. Navrhla, aby súd prvej inštancie v zmysle práva autoremedúry podľa § 210a O.S.P. napadnuté uznesenie zrušil. V predkladacej správe odvolaciemu súdu však súd prvej inštancie uviedol, že tomuto odvolaniu nemieni vyhovieť a vec predložil na odvolacie konanie podľa § 374 ods. 4 OSP. V odvolaní žalobkyňa namietla nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa s tým, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch účinného do 30.09.2012, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Poukázala aj na § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konanie začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. Podľa jej názoru poplatok za odvolanie nie je povinná zaplatiť, pretože konanie o náhradu škody podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, sa začalo do 30.9.2012. Na toto konanie sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku ex lege, ktoré sa týka všetkých položiek Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch. 13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolacia námietka o nesprávnom právnom posúdení veci spočíva v podstate v tom, že vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súd pred 1.10.2012 (konkrétne dňa 30.12.2011), je v zmysle ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, dokedy bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Z toho vyvodzuje, že jej nevznikla poplatková povinnosť v súvislosti s podaným odvolaním proti rozsudku. Tento právny názor odvolací súd nepovažuje za správny. 14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012), z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20,- eur. 15. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení v bode 14. má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď uznesením uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, aj keď konanie o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. (čo je predmetom konania v prejednávanej veci) bolo do 30.09.2012 od poplatku vecne oslobodené, a teda nebolo uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov. Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, bola do sadzobníka vložená novelou vykonanou zák. č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.10.2012. Touto novelou bolo tiež zrušené ust. § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch, ktorým bolo od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Takéto súdne konanie teda nie je od 01.10.2012 oslobodené od poplatkov. To znamená, že žalobkyňa by nebola povinná zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by odvolanie podala do 30.09.2012. Pretože odvolacie konanie sa začalo podaním odvolania proti rozsudku až dňa 15.05.2015, t.j. za účinnosti zákona o súdnych poplatkoch v znení zák. č. 286/2012 Z.z., žalobkyni ako odvolateľke (navrhovateľke poplatkového úkonu - odvolania) vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur. 16. Odvolací súd zistil v napadnutom uznesení pochybenie spočívajúce len v tom, že povinnosť uhradiť súdny poplatok za podané odvolanie bola uložená výlučne žalobkyni v 1. rade, hoci odvolanie podal právny zástupca za všetkých žalobcov v 1. až 10. rade, čím vznikla solidárna povinnosť uhradiť súdny poplatok všetkým žalobcom. Keďže toto pochybenie nebolo predmetom podaného odvolania a nemá za následok nesprávnosť uznesenia ako celku, odvolací súd na to neprihliadal. Bude vecou žalobcov, aby si zaplatenie poplatku medzi sebou v rámci solidárnej povinnosti vyporiadali. 17. Keďže odvolacia námietka žalobkyne v 1. rade o nesprávnom právnom posúdení veci neobstojí, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).