Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112217136 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112217136.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, Ul. 1. mája 4053/24, IČO: 30 807 484, 058 01 Poprad, proti povinnému: TORY LOOK s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 36 688 444, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Martin Petruška, Exekútorský úrad so sídlom Kukorelliho 1505/50, Humenné, pod sp. zn. EX 2425/2012, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.993,49 Eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 2Er/1132/2012-29 zo dňa 19.10.2015, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 2Er/1132/2012-29 zo dňa 19.10.2015 v celom rozsahu, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (pôvodne súd prvého stupňa) na podnet súdneho exekútora 1. výrokom zastavil exekúciu pre nemajetnosť povinného a 2. výrokom uznesenia rozhodol o trovách exekúcie súdneho exekútora. V odôvodnení uznesenia uviedol, že súdny exekútor doručil podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného spolu s exekučným spisom. Následne súdu predložil ďalšie dôkazy svedčiace o nemajetnosti povinného v podobe potvrdenia z Okresného súdu Bratislava I o celkovo 78 exekučných konaniach vedených proti povinnému. Súd z obsahu exekučného spisu súdneho exekútora a tam obsiahnutých šetrení zistil, že exekútor vykonal viaceré bezúspešné pokusy na zistenie majetku povinného, lustrácie v Sociálnej poisťovni, peňažných ústavoch, katastri nehnuteľností, na Krajskom dopravnom inšpektoráte pričom nebol zistený žiadny hnuteľný, nehnuteľný ani iný majetok na území Slovenskej republiky. Súdny exekútor vykonal pracovnú cestu do úradného sídla povinného za účelom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, avšak na adrese sídla nikoho nenašiel. Súd prvej inštancie v zmysle uvedených šetrení súdneho exekútora dospel k záveru, že povinný nevlastní ani majetok postačujúci aspoň na úhradu trov exekúcie. Ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo neúspešné a aj nehospodárne vzhľadom na vysoký počet exekúcii na povinného. Súd preto podnetu súdneho exekútora vyhovel a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z., Exekučného poriadku („EP“) zastavil. Oprávneného súčasne zaviazal na úhradu trov exekúcie. 2. Voči tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolacích námietkach uviedol, že Okresný súd v Kežmarku ustanovil Y. G. na základe jeho žiadosti za správcu dedičstva po poručiteľke (manželke) F. G.. O ustanovenie za správcu dedičstva požiadal v súvislosťami s obchodnými spoločnosťami TORY LOOK, s.r.o., MODE LOOK, s.r.o., a firmy F. G. - HANKIN MODE z dôvodu, že všetky tieto podnikateľské subjekty vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť aj po smrti poručiteľky. Oprávnený mal za to, že súdny exekútor vykonal len obvyklé administratívne úkony pri zisťovaní majetku cez kataster nehnuteľností, políciu, účty v banke a Sociálnu poisťovňu. Nevyužil však možnosť skoršej, pripadne opakovanej osobnej prehliadky sídla a priestorov spoločnosti a zistenia hnuteľného majetku prípadne hotovostné finančné prostriedky z predaja odevov. Spoločnosť nakupuje tovar a látky, šije spoločenské šaty a odevy, ktoré predáva - to všetko poukazuje na tok finančných prostriedkov, ktoré mal exekútor na prevádzke spoločnosti v Kežmarku preskúmať opakovane. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného, ktoré mu bolo doručené nevyjadril. 4. K odvolaniu povinného sa vyjadril súdny exekútor (hoci v tomto štádiu konania nie je jeho účastníkom) s tým, že podnet na zastavenie exekúcie považuje za dôvodný. Poukázal na rozhodnutia súdov SR, ktoré nevyhoveli stovkám špekulatívnych odvolaní oprávnených podaných v snahe vyhnúť sa zastaveniu exekúcie a úhrade trov exekúcie. Uviedol, že exekučné konanie prebieha 3 roky. Voči povinnému vedie celkom 11 exekúcii a doposiaľ neeviduje žiadne úhrady. Vykonaným šetrením nebol zistený žiadny majetok povinného. Pohľadávka oprávneného voči povinnému činí celkovo 126.917,86 Eur, pričom povinný má aj ďalšie záväzky. 5. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v exekučnom konaní, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 58 ods. 5 EP). Podaním odvolania uplatneného za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb., OSP, tak nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (§ 374 ods. 4 OSP) a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvej inštancie boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2,4 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), zostali zachované aj po 1.7.2016. 6. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd konal podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP a vyhovel podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. 7. Podnet súdneho exekútora bol súdu prvej inštancie doručený dňa 24.10.2014 (2 roky po vydaní poverenia) a súd o ňom rozhodol dňa 19.10.2015, t.j. po roku od jeho doručenia bez toho, aby preveril časovú os súdnym exekútorom vykonaného šetrenia majetkových pomerov povinného a aktuálny stav majetku povinného ku dňu rozhodovania súdu. Vzhľadom na časový odstup od doby doručenia podnetu a rozhodnutia súdu bolo z pohľadu odvolacieho súdu opodstatnené a potrebné, aby sa exekučný súd oboznámil aj s aktuálnym stavom majetku povinného v čase rozhodovania. Z výpisu z obchodného registra povinného vyplýva, že povinný je právnickou osobou doposiaľ zapísanou v obchodnom registri. Skutočnosť, že voči povinnému je vedených viacero exekúcii, resp. že povinný má záväzky voči rôznym veriteľom sama o sebe neznamená ani jeho nemajetnosť ani nemožnosť uspokojenia vymáhanej pohľadávky. 8. Nemajetnosť povinného je objektívna skutočnosť predstavujúca stav, kedy povinný nevlastní žiadny majetok alebo len majetok nepatrnej hodnoty nepostačujúci ani na úhradu trov exekúcie a neexistuje reálny predpoklad, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v dohľadnej dobe k zlepšeniu. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť síce nie je podmienená súhlasom oprávneného, avšak existenciu nemajetnosti musí mať súd preukázanú. 9. Odvolací súd poukazuje na ust. § 157 ods. 2 OSP (účinné a zaväzujúce súd v čase vydania napadnutého rozhodnutia), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ust. § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Povinnosť riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia má súd rovnako aj v zmysle § 220 ods. 2 CSP. 10. Požiadavku riadneho odôvodnenia rozhodnutia súd splní tým, že z jeho rozhodnutia je zrejmé podstatný a výstižne interpretovaný myšlienkový postup (t.j. podstatné úvahy), ktorý súd viedol k záveru vyslovenému v enunciáte (výroku) rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. 11. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie vo vzťahu k 1. výroku nespĺňa a záver súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného a nehospodárnosti ďalšieho pokračovania v exekúcii je podľa odvolacieho súdu predčasný. V odôvodnení uznesenia absentujú podstatné úvahy súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zastavení exekúcie. Súd sa obmedzil len na konštatovanie, že mu bol doručený od súdneho exekútora podnet na zastavenie exekúcie a nakoľko súdny exekútor šetrením majetkových pomerov nezistil majetok povinného, súd exekúciu zastavil. Odôvodnenie uznesenia neobsahuje vyhodnotenie skutkového stavu z hľadiska vykonaného dokazovania súdnym exekútorom tvrdenej nemajetnosti a z tohto dokazovania vyplývajúce podstatné úvahy súdu prvej inštancie (pôvodne prvého stupňa), ktoré ho viedli k právnemu záveru o dôvodnosti zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného. 12. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie a v ňom založenom zázname o exekútorom vykonanom šetrení majetku povinného (čl. 24) pritom vyplýva, že povinný mal na účte vedenom v U. Z. k 15.10.2014 blokovaný zostatok finančných prostriedkov v sume 220.182,- Eur. Za takýchto okolností je súdnym exekútorom tvrdená nemajetnosť povinného, s ktorou sa súd prvej inštancie stotožnil, nesúladná so zisteným skutkovým (majetkovým) stavom povinného a je logicky i právne rozporná. 13. Rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť podlieha súdnej kontrole a je rozhodnutím súdu. Dôsledky zastavenia exekúcie nastávajú až právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia. Na vydanie takéhoto rozhodnutia preto súd musí mať dostatočne preukázanú existenciu nemajetnosti povinného a nemôže sa obmedziť len na tvrdenia súdneho exekútora bez toho, aby mal dôvodnosť týchto tvrdení preukázanú vykonaným dokazovaním. 14. Odvolací súd poukazuje na to ,že exekučné konanie je integrálnou súčasťou súdnej moci. Predstavuje prirodzenú právnu základňu, umožňujúcu realizáciu práva úspešného účastníka súdneho, alebo iného konania na vymoženie priznaného mu práva, alebo plnenia. Oprávnený (veriteľ) disponujúci exekučnými titulom očakáva poskytnutie súdnej ochrany smerujúcej k naplneniu účelu exekučného titulu v prípadoch, kedy povinný (dlžník) uloženú mu povinnosť nesplní dobrovoľne. Odopretie vykonania exekučného titulu jeho realizáciou v exekúcii musí byť založené na závažných, zákonom predpokladaných okolnostiach, vylučujúcich vykonanie exekúcie. Existenciu týchto okolností musí súd vždy dôsledne skúmať a svoje rozhodnutie o ich existencii v súlade so zákonom riadne a presvedčivo odôvodniť. 15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 16. Odvolací súd s poukazom na uvedené rozhodnutie v napadnutom 1. výroku v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 17. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne sa oboznámiť so spisom súdneho exekútora a z neho vyplývajúcim rozsahom vykonaného šetrenia majetkových pomerov povinného, ako aj s časovým úsekom tohto šetrenia. Takto zistené skutočnosti súd prvej inštancie vyhodnotí z hľadiska či rozsah exekútorom vykonaného šetrenia a čas jeho vykonania dáva spoľahlivú a právne obhájiteľnú odpoveď o existencii nemajetnosti povinného. Vzhľadom na dobu od doručenia podnetu súd prvej inštancie doplní dokazovanie zistením aktuálnych majetkových pomerov povinného. Za týmto účelom sa vysporiada s námietkami oprávneného ohľadne pokračovania výkonu podnikateľskej činnosti povinného, oboznámi sa so stavom dedičského konania po bývalej jedinej spoločníčke povinného F. G. a vyžiada si aj vyjadrenie oprávneným uvádzaného správcu dedičstva Y. G. ohľadne majetku povinného a jeho podnikateľskej činnosti. Na tomto základe opätovne posúdi dôvodnosť podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného a vo veci rozhodne (vydá rozhodnutie) len v prípade, ak podnet súdneho exekútora vzhliadne dôvodným. 18. Nakoľko odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v konečnom 1. výroku o zastavení exekúcie bolo postupom vyplývajúcim z § 379 písm. a) CSP potrebné zrušil aj 2. výrok o trovách exekúcie súdneho exekútora, ktorý odvolaním dotknutý nebol, avšak ide o výrok závislý. Tento postup odvolacieho súdu má oporu v cit. ust. CSP a nutnosti jeho aplikácie za uvedenej procesnej situácie nebráni ani neprípustnosť odvolania vyplývajúca z § 243b ods. 3 EP pre výrok o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo vydané po 1.11.2013. V prípade zrušenia konečného rozhodnutia, ktorým je v prejednávanej veci 1.výrok o zastavení exekúcie, totiž nie je možné ponechať v platnosti 2. výrok o trovách exekúcie, ktorý je od konečného výroku závislý a jeho právna opodstatnenosť je vždy nerozlučne spojená s trvaním konečného výroku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).