Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/141/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112224386 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112224386.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti odporcovi: Wűstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 501,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/203/2012-79 zo dňa 05.03.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného Bratislava I č.k. 32Cb/203/2012-79 zo dňa 05.03.2015 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 501,07 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% p.a. zo sumy 501,07 eur od 17.09.2011 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 30,- eur na účet navrhovateľa vedený vo S. N. - O., Č. Ú.: XXXXX - XXXXXXX/XXXX, S. XXXXXXXXXX, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže odporcu na zaplatenie sumy vo výške 501,07 eur s príslušenstvom titulom regresného nároku v zmysle § 813 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ a odporca sú právnické osoby zapísané do obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. Z Hlásenia škodovej udalosti pre poisteného H. F. zo dňa 04.07.2011 vyplýva, že dňa 02.07.2011 na križovatke tvaru „T“ vodič pri cúvaní narazil do stojaceho motorového vozidla zn. Seat Alhambra, ktoré následne poškodil. Poškodený bol pravý zadný blatník a pravé zadné dvere. Predmetnú dopravnú nehodu zavinil vodič M. Ž., ktorý mal v čase vzniku poistnej udalosti dňa 02.07.2011 uzatvorené PZP s odporcom, číslo PZ: 2660000224. Vodič M. Ž. (vinník dopravnej nehody) poistnú udalosť riadne nahlásil odporcovi, na základe predmetného hlásenia boli obe motorové vozidlá obhliadnuté vyslaným technikom poisťovne odporcu. V Oznámení o poistnej udalosti zo dňa 07.07.2011 M. Ž. sa uvádza, že: „pri cúvaní som neodhadol vzdialenosť za mnou stojaceho vozidla“. Ako vinníka dopravnej nehody v predmetnom oznámení označil M. Ž.G. svoju osobu. Z faktúry č. 1110592 zo dňa 29.07.2011 vystavenou autorizovaným servisom vyplýva, že vzniknutá škoda predstavuje sumu 567,46 EUR. Z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. 1141030046 zo strany navrhovateľa je zrejmé, že navrhovateľ krátil poistné plnenie o spoluúčasť vo výške 66,39 EUR a na výplatu poskytol sumu 501,07 EUR na motorové vozidlo Seat Alhambra EČ: NR709EY. Náhradu poskytnutého poistného plnenia si navrhovateľ uplatnil u odporcu z titulu náhrady škody v zmysle § 813 odsek 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko vinník dopravnej nehody (vodič motorového vozidla EČ: SA362AT) mal uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s odporcom. Odporca nárok poprel. Súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, § 788, § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b/ a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súd prvého stupňa pri hodnotení vykonaných dôkazov vychádzal zo skutočností, že právne posúdenie prípadu je nevyhnutné posudzovať podľa ustanovení § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Súd sa pri samotnom dokazovaní predmetnej veci zameral najmä na preukázanie skutočnosti, kto je vinníkom predmetnej dopravnej nehody, a teda zodpovedným za vznik škody, respektíve či poškodený má nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla na motorovom vozidle Seat Alhambra, EČ: NR709EY voči osobe, ktorú uviedol v oznámení škody z poistenia motorových vozidiel ako vinníka dopravnej nehody, a teda či navrhovateľ má právo požadovať refundáciu poskytnutého poistného plnenia práve od odporcu, ktorý by bol v tomto prípade povinný nahradiť vzniknutú škodu za Juraja Žiačka označeného ako vinníka nehody titulom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzavretého s odporcom. Návrh povereného zástupcu na nariadenie znaleckého dokazovania v predmetnej veci zamietol z dôvodu, že vykonanie takéhoto dôkazu nie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Odporca od podania žalobného návrhu na súd dňa 12.07.2012 svoju obranu nepostavil na skutočnosti, že v prejednávanej veci rozhodnutie súdu závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti znalca, vykonanie znaleckého dokazovania navrhol až na pojednávaní súdu dňa 05.03.2015. Odporca mal minimálne dva roky na to, aby znalecké dokazovanie súdu navrhol. Vzhľadom na predložené listinné dôkazy, výsluchy svedkov, hospodárnosť konania a právne posúdenie veci, súd tento dôkaz nepovažoval za potrebný. Odporca navrhnutie znaleckého dokazovania navrhol iba a len z dôvodu, že súd nie je schopný posúdiť technické okolnosti škodovej udalosti. Odporca ďalej uviedol, že cit.: „predkladanie odbornej expertízy súdu do prejednania veci na pojednávaní považoval za nadbytočné“. Opätovne poukázal iba na konštatovanie jeho odborného zamestnanca (ktoré naviac nie je ani súčasťou súdneho spisu), že ku škodovej udalosti nemohlo dôjsť tak, ako ju opísali účastníci nehody. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že odporca nepredložil súdu dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval, že k dopravnej nehode nedošlo tak, ako ju popísali účastníci nehody v Oznámeniach o škode ako aj vo svojich výpovediach pred súdom. Tvrdenie, že k dopravnej nehode nemohlo dôjsť spôsobom ako ju opísali účastníci nehody lebo „odborný zamestnanec odporcu tvrdí opak“ je pre súd neakceptovateľné. Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že navrhovateľ uniesol svoje dôkazné bremeno ohľadne preukázania jeho nároku na náhradu škody, ktorý mal na neho prejsť ako na poistiteľa, a ktorý si uplatnil u odporcu. Mal preukázané, kto škodu spôsobil, a tým mal preukázanú aj povinnosť odporcu súvisiacu s právom jeho poisteného vyplývajúcim z ust. § 4 ods. 2 písmeno b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z uvedených dôvodov súd návrhu na začatie konania v celom rozsahu vyhovel. Súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľ listom zo dňa 10.08.2011 vyzval odporcu na refundáciu sumy 501,07 eur. Navrhovateľ si uplatnil rovnako nárok na úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne odo dňa 17.09.2011, ako dňa nasledujúcom po dni, kedy sa odporca dostal do omeškania, to je dňom, kedy odporca obdržal zápornú odpoveď k Oznámeniu stanoviska k škodovej udalosti č. 2116903504 zo dňa 02.07.2011 od odporcu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Uviedol, že s uvedeným záverom súdu prvého stupňa žalovaný nesúhlasí. Ide tu o zjavné nepochopenie toho, na čo žalovaný v písomnom podaní v konaní pred súdom poukazoval, a to absenciu právneho základu zodpovednosti poisteného za škodu vzhľadom na tzv. technickú neprijateľnosť vzájomných poškodení motorových vozidiel. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu zdôrazňoval, že rozsah poškodenia motorových vozidiel nezodpovedá deklarovanému priebehu dopravnej nehody. Poukazoval na to, že z technického hľadiska sú vznik a rozsah poškodenia motorových vozidiel pri opísanom priebehu dopravnej nehody technicky neprijateľné. Rovnako uvádzal, že konštatovanie technickej neprijateľnosti v predmetnej veci je výsledkom odborného preskúmania poškodení na obidvoch motorových vozidlách. Žalovaný teda v rámci súdneho konania poukazoval na odôvodnené pochybnosti o právnom základe nároku žalobcu ako havarijného poisťovateľa poškodeného na náhradu škody, nakoľko nemal za preukázané, že ku škodovej udalosti došlo a už vôbec, že k nej došlo spôsobom a v rozsahu ako udáva žalobca, resp. účastníci škodovej udalosti. Žalovaný dodáva, že súhlasný postoj všetkých účastníkov k vzniku a priebehu dopravnej nehody nie je automaticky podkladom, ktorý preukazuje nárok poškodeného. Nemožno zabúdať, že poistenie zodpovednosti je inštitútom, ktorý bol zriadený za účelom náhrady škody za konkrétneho škodcu, preto musí poškodený v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP MV škodu nielen uplatniť ale aj preukázať. Súdom vykonané dokazovanie nemohlo spoľahlivo a objektívne potvrdiť, že škoda na motorovom vozidle žalobcu vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, resp. že rozsah poškodenia motorových vozidiel zodpovedá deklarovanému priebehu dopravnej nehody. Žalovaný poukazuje na to, že na posúdenie technickej prijateľnosti poškodení motorových vozidiel sú potrebné odborné znalosti, odlišné od právnych znalostí, a týmito odbornými znalosťami súd nedisponoval. Žalovaný má za to, že súd priznanie úrokov z omeškania riadne nezdôvodnil, nakoľko sa nevysporiadal s argumentáciou odporcu uvádzanou v podaní zo dňa 13.05.2013. Žalovaný je toho názoru, že vzhľadom na túto skutočnosť, súd svojím postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Omeškanie vo vzťahu k žalovanému je potrebné posudzovať osobitne podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP s prihliadnutím na splatnosť záväzku poisťovne uhradiť poistné plnenie, určenú podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP. Keďže poisťovňa splnila povinnosť v trojmesačnej lehote oznámiť, že odmieta plnenie a odôvodniť toto rozhodnutie (§ 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP), nie je povinná navrhovateľovi uhradiť úroky z omeškania (§ 11 ods. 8 zákona o PZP a contrario), a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi, ak z takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, resp. zrušiť vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že navrhovateľ súdu predložil potrebné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Škodca v oznámení o poistnej udalosti uznal svoje zavinenie. Z výsluchov vykonaných súdom bol jednoznačne preukázaný a potvrdený priebeh poistnej udalosti tak, ako bol oznámený svedkami (účastníkmi) dopravnej nehody popísané poškodenia zodpovedajú poškodeniam vzniknutým na motorovom vozidle a rozsahu opravy, ktorá bola vykonaná. Poškodený pri výsluchu uviedol, že jeho motorové vozidlo nebolo pred poistnou udalosťou poškodené. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odporca reagoval na písomné vyjadrenie navrhovateľa písomným podaním zo dňa 12.05.2016. Uviedol, že dôvodnosť svojej argumentácie vo vzťahu k povinnosti súdu v konaní využiť osobu znalca opiera i o rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2Cob/201/2014, v ktorom tento súd v obdobnej právnej veci zaujal rovnaký právny názor ako uvádza odporca v predmetnom odvolaní. Rovnako i vo vzťahu k priznaniu úrokov z omeškania zaujal Krajský súd v Bratislave, č.k. 66Co/838/2014 totožný právny názor ako odporca. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 2.05.2016 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu a s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou odporcu, že súd prvého stupňa pochybil, ak nenariadil na posúdenie technickej prijateľnosti poškodení motorových vozidiel znalca. Z ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd rozhodne o tom, ktoré dôkazy vykoná. Zákon teda dáva do výlučnej právomoci súdu, aby posúdil, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie. Ak súd navrhovaný dôkaz nevykoná, je jeho povinnosťou takýto postup zdôvodniť, nejde pritom o postup, ktorým sa odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že znalecké dokazovanie nepovažuje za potrebné vzhľadom na listinné dôkazy a výsluchy svedkov, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Nárok na náhradu škody podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka bol preukázaný svedeckými výpoveďami Tibora Renáča a Juraja Žiačka, Hlásením škodovej udalosti zo dňa 04.07.2011 a krycím listom navrhovateľa k predmetnej škodovej udalosti. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ nárok preukázal. K námietke odporcu, že v inom súdnom konaní odvolací súd uložil súdu prvého stupňa nariadiť znalecké dokazovanie, je potrebné uviesť, že v prvom rade nejde o skutkovo totožnú vec a vykonávanie jednotlivých dôkazov nemožno paušalizovať, je závislé od zisteného skutkového stavu ako aj ostatných dôkazov. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou odporcu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne v časti priznaných úrokov z omeškania. Je nesporné, že predmetom sporu je nárok na náhradu škody, ktorý prešiel z poškodeného na navrhovateľa vyplatením poistného v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že motorové vozidlo zn. Škoda Felícia s EČ: SA-362 AT, ktorým bola spôsobená škoda, malo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu, bol tento navrhovateľom vyzvaný na refundáciu vyplateného poistného plnenia. Navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu regresného nároku navrhovateľa v liste zo dňa 10.02.2011. Odporca na predmetnú výzvu reagoval reagoval listom zo dňa 08.09.2011, v ktorom odmietol refundovať škodu. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis. Keďže predmetom sporu je regresný nárok podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nárok na zaplatenie úrokov z omeškania je potrebné posúdiť podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto správne priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa, kedy sa dostal odporca do omeškania, t.j. keď doručil navrhovateľovi zápornú odpoveď k Oznámeniu stanoviska k škodovej udalosti č. 2116903504 zo dňa 02.07.2011. V tomto prípade nie je možné posudzovať omeškanie vo vzťahu k odporcovi podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, pretože predmetom sporu je regresný nárok podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie nárok poisteného voči poistiteľovi. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.