Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/684/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112228710 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112228710.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: B.. W. N., B.., Z. R. Z. XXXX, Z., zastúpeného: Advokátska kancelária Marônek & Partners s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1/A, Bratislava proti žalovanému: Psychodiagnostika, a.s., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 31385770, zastúpenému: JUDr. Janou Polakovičovou, advokátkou, so sídlom Mickiewiczova 6, Bratislava, o zaplatenie 2.966,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. júna 2014, č.k. 19C/87/2012-73, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.966,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 1.1.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 791,65 eur. Zo skutkového stavu tvrdeného a preukazovaného stranami sporu ustálil, že žalobca; ako jeden z troch dodávateľov; mal so žalovaným uzatvorenú zmluvu o spolupráci zo dňa 31. júla 2000 v znení dodatku zo dňa 1.1.2005 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bola spolupráca v oblasti tvorby a rozširovania počítačových verzií psychodiagnostických testov spracovaných pre program PWS1. Zmluvnou povinnosťou žalobcu, ako dodávateľa a spoluautora podľa autorského zákona, bola tvorba počítačovej verzie psychodiagnostických testov pre odberateľov v SR. Na túto činnosť sa žalovaný zaviazal poskytovať dodávateľovi potrebnú súčinnosť a zaplatiť mu za jeho činnosť odplatu v dohodnutej výške. Podľa čl. III zmluvy bola dohodnutá výška provízie 40%, resp. 60%, zo základu pre určenie provízie. Základom pre určenie výšky provízie bola kúpna cena zaplatená osobami za objednané počítačové verzie. Provízia bola splatná po uplynutí polroka do 30. dňa nasledujúceho mesiaca po ukončení polroka, a to po uhradení faktúr zo strany odberateľov počítačových programov. Dodatkom k zmluve o spolupráci zo dňa 1. januára 2005 bola účinnosť zmluvy predĺžená do 31. decembra 2006. Listom zo dňa 10.12.2007 žalovaný oznámil žalobcovi čiastky, ktoré mu boli v priebehu trvania zmluvy o spolupráci ako tzv. spoluautorovi vyplatené za roky 2000 až 2004. Oznámil mu tiež, že pozdĺžnosť Psychodiagnostiky a.s. k dnešnému dňu (10.12.2007) činí : Doplatok za rok 2003 8.939,- Sk, Doplatok za rok 2004 36.930,- Sk, Za rok 2005 30.631,- Sk, Za rok 2006 32.966,- Sk, celkom tak ide o sumu 109.466,- Sk a zaviazal sa túto podlžnosť uhradiť a to podľa možností Psychodiagnostiky, pričom ako zálohu na splatenie podlžnosti mu poukázal predbežne sumu 20.000,- Sk. Listom zo dňa 8.12.2010 oznámil žalovaný žalobcovi, že tzv. podlžnosť voči nemu vo výške 89.466,- Sk, teda 2.966,18 eur bude podľa možností Psychodiagnostiky Bratislava uhradená do konca júna 2011. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 269 ods. 2, § 323 ods. 1, § 365 , § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 8, § 38 ods. 1 autorského zákona č. 383/1997 Z.z. Žalobcom uplatnený nárok tak posúdil ako záväzkovo-právny vzťah uzatvorený podľa ustanovení Obchodného zákonníka a kogentných ustanovení autorského zákona č. 383/1997 Z.z. S poukazom na list žalovaného zo dňa 10.12.2007, v ktorom sám určil a vypočítal svoju pozdĺžnosť voči žalobcovi vo výške 109.466,- Sk osobitne za obdobie rokov 2003 až 2006 s odkazom na zmluvu o spolupráci a ako zálohu na jej splatenie mu poukázal sumu 20.000,- Sk, dospel k záveru, že tento úkon spĺňa podmienky uznania záväzku uvedené v § 323 Obch. zák. , pretože ho žalovaný jasne adresoval žalobcovi, určil v ňom výšku dlhu 109.466,- Sk a právny dôvod odkazom na zmluvu o spolupráci. Uviedol, že nie je nevyhnutné, aby v akte uznania dlhu bolo použité slovo "uznanie", dôležité je, aby z obsahu úkonu bolo zrejmé, že dlžník ním existenciu dlhu deklaruje. Obsah listu pod označením "P.S." považoval v súvislosti s uplatneným nárokom na províziu v zmysle zmluvy o spolupráci za irelevantný, takisto aj prípadné porušenia pracovno-právnych predpisov žalobcu voči svoju zamestnávateľovi. Dodal, že listom zo dňa 8.12.2010 žalovaný existenciu svojho záväzku voči žalobcovi vo výške 89.466,- Sk, teda 2.966,18 eur, opäť potvrdil, s tým že túto prisľúbil uhradiť do konca júna 2011. Poznamenal, že v tejto súvislosti nie je zanedbateľná aj skutočnosť, že žalobca nemal možnosť výšku provízie počas zmluvného vzťahu vypočítať, jej výšku mohol ustáliť až na základe oznámenia žalovaného, ktorý tak urobil, pričom počas trvania zmluvy o spolupráci žalobcovi akékoľvek porušenie ustanovení zo zmluvy nevytkol. Žalobcom uplatňovaný nárok tak považoval za dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, aby žaloba bola zamietnutá, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že mu bola postupom súdu prvej inštancie odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd prvej inštancie neakceptoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania, na ktorom sa nemohol zúčastniť a svoju neúčasť riadne ospravedlnil keď preukázal kolíziu pojednávania na Okresnom súde Bratislava IV. Namietal, že žalobca nevykonal práce, ktoré si uplatňuje, resp. ich nevykonal riadne, a na základe tejto skutočnosti bola spolupráca so žalobcom aj ukončená. V liste zo dňa 10. 12. 2007 bolo iba konštatované, ktoré žalobcom účtované pohľadávky nie sú uhradené, a neznamená to uznanie záväzku s následkami podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Tento list nie je považovaný ani za účtovný doklad a ani za relevantné uznanie dlhu vzhľadom na to, že neobsahuje dôvod vzniku ani zdôvodnenie jeho výšky. Opakovane popieral, že žalobca vykonal práce, za ktoré si uplatňuje svoj nárok a samotná existencia zmluvy a dohodnutá provízia nemôžu znamenať automaticky vznik jeho nároku. Pokiaľ žalobca nesplnil časť svojej povinnosti, nemohol mu ani v zmysle bodu III. zmluvy vzniknúť nárok na províziu. Vytýkal súd prvej inštancie, že neskúmal splnenie povinnosti zo strany žalobcu. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nepreskúmateľný, nakoľko z neho nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru na základe, ktorého ho zaviazal na úhradu istiny žalobcovi. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s jeho záverom, že listom zo dňa 10. 12. 2007 iba konštatoval, ktoré ním účtované pohľadávky nie sú uhradené, a že tento úkon neznamená uznanie záväzku. Mal za to, že list zo dňa 10. 12. 2007 spĺňa podmienky uznania záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka a existenciu záväzku žalovaný opäť potvrdil listom zo dňa 8. 12. 2010, keď mu oznámil, že podlžnosť bude uhradená dokonca júna 2011. Poznamenal, že počas trvania zmluvy mu žalovaný akékoľvek porušenie ustanovení zmluvy nevytkol. Skutkový stav veci považoval za dostatočne zistený a vzhľadom na to, že súd prvej inštancie na takto zistený skutkový stav aplikoval správne zákonné ustanovenia a z nich vyvodil aj správne právne závery, navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák.č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. V prejednávanej veci venoval súd prvej inštancie otázke vzniku nároku žalobcu na zaplatenie dojednanej provízie náležitú pozornosť, na jej posúdenie vykonal všetko potrebné dokazovanie, ktoré aj správne zameral na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov; správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 323 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1,2), ktoré aj správne vyložil a svoje úvahy vedúce k priznaniu žalovaného nároku aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke, a zároveň sa jasne a zrozumiteľne vysporiadal so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán, dal potrebné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné námietky strán sporu súvisiace s predmetom konania a jeho odôvodnenie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní; tým bolo realizované právo strán sporu na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a nebola im odňatá možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu prvej inštancie podaním opravného prostriedku. Námietka žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný preto nemôže obstáť. 6. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie; vrátane súvisiaceho, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, výroku o náhrade trov konania; ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 7. Na zdôraznenie jeho správnosti poukazuje odvolací súd na niektoré podstatné právne významné sporné otázky z hľadiska námietok tvrdených žalovaným v rámci ním uplatňovaných odvolacích dôvodov. 8. Právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, nemožno chápať ako absolútne právo tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez jej prítomnosti, ale tak, že je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva, a preto zákon ukladá súdu povinnosť predvolať stranu na pojednávania tak, aby mala dostatok času na prípravu na pojednávanie, pričom je výlučne na strane, či využije svoje právo zúčastniť sa pojednávania. Ak strane bráni určitá prekážka v účasti na pojednávaní, mala by z tohto dôvodu požiadať o odročenie pojednávania a oznámiť súdu dôvod tejto žiadosti. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. účinné do 30.06.2016 umožňovalo súdu vec prejednať aj v neprítomnosti strany, ktorá hoci bola riadne a včas predvolaná, sa na pojednávanie nedostavila a ani nepožiadala o jeho odročenie z dôležitého dôvodu. Žiadosť o odročenie pojednávania bola podložená dôležitým dôvodom vtedy, ak strana v nej tvrdila také skutočnosti, ktoré boli vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jej neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, teda ktoré nielen jej, ale komukoľvek inému za rovnakých okolností, by neumožňovali sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne boli vážne (dôležité), nepredvídateľné, resp. neočakávané, neodvrátiteľné a náhle. Bolo na strane, aby najneskôr do rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie pojednávania, existenciu ňou tvrdeného dôležitého dôvodu hodnoverne preukázala k žiadosti pripojenými dôkazmi, v opačnom prípade zostala jej žiadosť len v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nebolo možné vziať zreteľ. 9. V zmysle ustálenej judikatúry kolízia pojednávaní nie je dôležitým dôvodom pre odročenie riadne a včas nariadeného pojednávania. Skutočnosť, že ide o prípad, kedy sa advokát nemôže dať zastúpiť iným advokátom, musí byť súdu riešiacemu otázku existencie dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania preukázaná hodnoverným spôsobom. Prípadná neschopnosť zorganizovať si zastupovanie strany na požadovanej úrovni z dôvodu kolízie pojednávania ide na ujmu advokáta, a nie súdu. Obsahom ústavného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti strany nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jej žiadosti o odročenie pojednávania. 10. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že na pojednávaní dňa 24.06.2014, na ktorom súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, boli splnené všetky zákonné podmienky pre postup podľa § 101 ods. 2 O.s.p., keď predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému riadne a včas doručené, a žalovaný , ktorý sa na pojednávanie nedostavil, neospravedlnil svoju neprítomnosť dôležitými dôvodmi na strane jeho právneho zástupcu. Z stavu, keď žalovaný dňa 06.05.2014 odvolal plnú moc svojmu predchádzajúcemu právnemu zástupcovi, mal dostatok času do nariadeného pojednávania dňa 24.06.2014; na ktoré mu bolo predvolanie doručené dňa 26.05.2014, zvoliť si právneho zástupcu s dostatočným predstihom na kvalifikované zastupovanie na tomto pojednávaní, a preto krátkosť času na prípravu pojednávania zvoleného právneho zástupcu dňom 20.06.2014 nebolo možné ako dôvod odročenia pojednávania akceptovať; navyše po tom, ako súd prvej inštancie upozornil žalovaného v súvislosti s týmto pojednávaním, že jeho prípadná ďalšia žiadosť o odročenie pojednávania nebude akceptovaná vzhľadom na množstvo advokátov pôsobiacich v Bratislave. Rovnako kolíziu pojednávania, ktorú navyše právna zástupkyňa žalovaného ani nepreukázala, nebolo možné považovať za dôležitý dôvod pre vyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania. Pojednávania na rôznych súdoch v rámci Bratislavy síce boli nariadené na ten istý deň, avšak vzájomne si nekolidovali vzhľadom na dostatočný časový odstup, ktorý umožňoval právnej zástupkyni žalovaného zúčastniť sa nariadeného pojednávania o 13:15 hod. 11. S ohľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný sa nedôvodne bráni tým, že mu bola postupom súdu prvej inštancie odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko zo strany súdu prvej inštancie bola žalovanému daná reálna možnosť uplatňovania si procesných práv v konaní priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom (právo vyjadriť sa k žalobe, právo navrhovať dôkazy, právo zúčastniť sa pojednávaní). 12. Inštitút uznania dlhu (záväzku) nie je novým právnym titulom záväzku, ale je samostatným zabezpečovacím inštitútom; zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu (záväzku) v čase jeho uznania; táto domnienka je však vyvrátiteľná dôkazom opaku, čo znamená, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone stanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd preukázanú dovtedy, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Procesným následkom uznania dlhu (záväzku) je to, že dôkazné bremeno prechádza z veriteľa na dlžníka. Tým sa v spore posilňuje procesné postavenie veriteľa, lebo nemusí dokazovať vznik a výšku dlhu ani jeho trvanie v čase, keď k uznaniu došlo. Naopak je na dlžníkovi, ak chce byť v spore úspešný, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak; tieto skutočnosti sú totiž pravým opakom toho, čo uvádza domnienka, t.j. sú spôsobilé, ak vyjdú v konaní najavo (t.j. ak unesie dlžník vo vzťahu k ním dôkazné bremeno), vyvrátiť obsah domnienky. 13. Uznanie záväzku/dlhu je upravené v Občianskom zákonníku (§ 558) aj v Obchodnom zákonníku (§ 323), pričom právna úprava uznania záväzku v Obchodnom zákonníku je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku komplexná, a preto sa právna úprava uznania dlhu v Občianskom zákonníku v obchodných vzťahoch nepoužije. Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon urobený dlžníkom a adresovaný veriteľovi, ktorého obsahovou náležitosťou je z hľadiska Obchodného zákonníka, aby išlo o uznanie určitého záväzku, na rozdiel od Občianskeho zákonníka, ktorý vyžaduje určenie dlhu čo do dôvodu aj výšky. Obchodný zákonník požaduje jednoznačné určenie uznaného záväzku tak, aby spĺňalo všeobecné náležitosti platného právneho úkonu (§ 37 Obč. zák.). 14. V posudzovanej veci vyvodil súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu správny záver, že podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý je potrebné na záväzkovo-právny vzťah strán vzniknutý na základe zmluvy o spolupráci aplikovať, došlo ku kvalifikovanému uznaniu záväzku žalovaným listom zo dňa 10.12.2007, keď obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a jednoznačne z neho vyplýva vôľa žalovaného uhradiť ním (presne) vyčíslený dlh (podlžnosť) žalobcovi ako spoluautorovi počítačových programov na základe zmluvy o spolupráci. Zákonu zodpovedajúce uznanie záväzku tak zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že uznaný záväzok trval (existoval ) v čase jeho uznania, a preto bolo v spore povinnosťou žalovaného, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno, preukázať, že žalobcovi žalovaná pohľadávka na zaplatenie provízie z uzatvorenej zmluvy o spolupráci nevznikla. Námietky žalovaného, že žalobca nevykonal dohodnuté činnosti, resp. že ich nevykonal riadne, zostali len v rovine jeho všeobecných tvrdení, bez toho, aby boli dôkazne podložené. V tomto ohľadne je tak podané odvolanie postavené na subjektívnych tvrdeniach žalovaného, bez náležitého splnenia si dôkaznej povinnosti, a preto im nemožno priznať očakávanú váhu. Nakoľko predpokladmi platného uznania záväzku podľa Obchodného zákonníka nie je jeho určenie čo do dôvodu a výšky, nedôvodná je tiež námietka žalovaného, že list zo dňa 10.12.2007 nemožno považovať za relevantné uznanie dlhu s následkami podľa § 558 Obč. zák. keď neobsahuje dôvod vzniku ani zdôvodnenie jeho výšky. Žalovaný nenáležite poukazuje na to, že v predmetnom liste iba konštatoval, ktoré žalobcom účtované pohľadávky nie sú uhradené, nakoľko, ako správne poznamenal aj súd prvej inštancie, žalobca nemal možnosť sám, teda bez súčinnosti žalovaného, vypočítať (účtovať) si výšku provízie, ktorej základom určenia bola kúpna cena zaplatená tretími osobami žalovanému za objednané počítačové verzie po odpočítaní dohodnutých poplatkov, keďže o týchto vstupných údajoch žalobca nemal vedomosť; list žalovaného preto nemohol byť reakciou na žalobcom účtované pohľadávky. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatňovaním jeho práva. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.1 CSP) . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 CSP).