Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/143/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112243133 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112243133.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: PROFIL RAKOVO, spol. s r.o., 038 42 Rakovo 137, IČO: 31 617 883, proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 217.097,00 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/61/2013-129 zo dňa 26.01.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/61/2013-129 zo dňa 26.01.2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením nepriznal súd prvého stupňa navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na § 138 ods. 1 O.s.p., dôvodiac tým, že pri posudzovaní žiadosti na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov súd pristúpil k skúmaniu majetnosti navrhovateľa, pričom navrhovateľa nie je možné vyhodnotiť ako osobu nemajetnú. Nemajetnej osobe by nebol poskytnutý úver vo výške 2.685.000 Eur, ktorý navrhovateľ uviedol ako záväzok voči spoločnosti NLB, a.s., v časti záväzky žiadateľa. Navrhovateľ okrem toho uvádza vlastné imanie spoločnosti vo výške 844.449 Eur, pozemky, 23 nehnuteľností a 21 hnuteľností. V odôvodnení uviedol, že nie je úlohou prvostupňového súdu účastníkovi navrhnúť, z ktorého svojho zdroja aktív má čerpať prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku a v tejto súvislosti treba ešte dodať, že nemožno dôsledky podnikateľského úsilia prenášať formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát; takto by totiž boli neúspešní podnikatelia zvýhodňovaní voči podnikateľom úspešným. Preto nemožno v tomto prípade zásadne oslobodenie od súdnych poplatkov priznať. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že sa dočasne znížila platobná schopnosť spoločnosti na kritické minimum. Minimum v tomto prípade znamená krytie len bežných finančných výdajov na zabezpečenie obmedzenej prevádzky spoločnosti. Je zrejmé, že nemožno teda poukazovať a spájať zaťažený majetok záložným právom banky, úver a disponibilné finančné prostriedky a vyhodnotiť spoločnosť ako majetnú. Majetok ešte nezabezpečuje priamo platobnú a finančnú možnosť, medzi ktoré zahŕňa aj zaplatenie súdneho poplatku. Súd pri posudzovaní pomerov v spoločnosti mal vziať v úvahu aj argumentáciu a preukazovanie skutočného finančného stavu cash flow, ako súčasť stavu majetku a jej hodnoty. Pri plnení reštrukturalizačných povinností a zohľadnení komplexného stavu spoločnosti neumožnila a neumožňuje plnenie neplánovaných výdajov, a to v súlade a v zmysle plánu schválenom po reštrukturalizácii. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a priznať oslobodenie od súdneho poplatku. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý sa stotožnil s tvrdením súdu a žiada uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Ustanovenie § 138 ods. 1 O.s.p. umožňuje priznať oslobodenie od súdneho poplatku každému účastníkovi konania, teda nielen fyzickej osobe (súkromnej), ale aj podnikateľovi (fyzickej, ale aj právnickej osobe), za existencie podmienok pre toto oslobodenie, pričom určujúcim kritériom je objektívna schopnosť zaplatiť súdny poplatok v stanovenej výške. Z aplikácie § 138 ods. 1 O.s.p., nie je možné vylúčiť podnikateľské subjekty, nakoľko aj tieto sa môžu ocitnúť v nepriaznivých pomeroch z dôvodov nesúvisiacich s podnikaním, najmä v prípade neodvrátiteľných udalostí alebo iných prípadov vyššej moci. Iný výklad by viedol k neodôvodnenej diskriminácii určitej skupiny účastníkov konania. Pri nepodnikateľských subjektoch sú pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodujúce majetkové, zárobkové, rodinné, zdravotné, osobné pomery účastníka; skúmanie pomerov podnikateľských subjektov však nesmeruje do ich sociálnej, ale predovšetkým majetkovej sféry. Z hľadiska posudzovania ich platobnej schopnosti (solventnosti) nie je možné sa obmedziť len na zistenie, či majú disponibilné peňažné prostriedky, ale je nutné vziať do úvahy aj ich celkové majetkové pomery, teda aj spôsobilosť si tieto prostriedky zadovážiť; zároveň treba zohľadniť povahu ich podnikateľskej činnosti, stav a štruktúru majetku; a teda je potrebné hodnotiť ich celkové majetkové pomery z hľadiska dlhodobého časového obdobia, a nielen prechodnú, dočasnú situáciu v ich hospodárení. Samotný momentálny nedostatok disponibilných finančných prostriedkov nie je sám osebe dostatočným dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože rozhodujúcim kritériom sú celkové majetkové pomery žiadateľa zhodnotené z hľadiska dlhodobého hospodárenia. U oboch subjektov je okrem ich pomerov potrebné tiež skúmať skutočnosť, či zo strany účastníka domáhajúceho sa priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva; pričom obidva predpoklady musia byť naplnené súčasne. Hoci podnikajúce osoby nemôžu byť vopred vylúčené z možnosti moderácie poplatkovej povinnosti, je potrebné zohľadniť, že do podnikania nikto nevstupuje preto, že je to jeho povinnosťou, ale sa tak deje na základe jeho dobrovoľného suverénneho rozhodnutia, a teda sám musí zodpovedne zvážiť svoje schopnosti, materiálne možnosti a tiež väčšie nároky, ktoré budú na neho z tohto dôvodu z viacerých hľadísk kladené. Každý podnikateľský subjekt, bez ohľadu na svoje postavenie, organizačnú formu alebo na to, s akým majetkom podniká, vstupuje do oblasti vzťahov, ktoré znamenajú nielen nádej na úspech v podnikaní, na zisky, ale nevyhnutne so sebou nesú aj riziko neúspechu, strát a ďalších nepriaznivých dôsledkov. U všetkých podnikateľských subjektov je potrebné, pokiaľ ide o posudzovanie predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov rozlišovať, či nepriaznivá situácia podnikateľa vychádza z jeho podnikateľskej činnosti, teda či má pôvod v podnikaní, pričom tu nie je dôležité, či postupoval pri tejto činnosti riadne a dostal sa do nepriaznivej situácie vplyvom zhody okolností alebo postupoval nezodpovedne a sám si svoju situáciu zavinil, lebo to všetko treba zahrnúť do pojmu podnikateľského rizika, alebo či sa podnikateľ ocitol v nepriaznivých pomeroch z dôvodov nesúvisiacich s podnikaním. Odvolací súd pri preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľom je obchodná spoločnosť, ktorá bola založená za účelom podnikania, pričom podnikanie je nevyhnutné chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ (obchodná spoločnosť) podstupuje riziko, že jeho úsilie môže byť zavŕšené dosiahnutím zisku, avšak môže skončiť aj stratou. Okolnosť, že podnikateľ (obchodná spoločnosť) pri svojej podnikateľskej činnosti nedosahuje zisk a dostane sa do prvotnej, resp. druhotnej platobnej neschopnosti, nemožno samu osebe považovať za dôvod, pre ktorý by bolo navrhovateľovi možné priznať oslobodenie od súdnych poplatkov. Každý podnikateľský subjekt, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť, musí počítať s finančnými prostriedkami, ktoré bude mať či už na uplatňovanie alebo bránenie práva v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ by tomu tak nebolo, potom by podnikateľské riziko každého podnikateľského subjektu prechádzalo na štát, keďže súdne poplatky sú príjmom štátneho rozpočtu, čo je neprípustné, pretože každý podnikateľský subjekt podniká na vlastnú zodpovednosť. Napriek tomu, že veľkú časť spoločnosti majetku navrhovateľa tvoria pohľadávky voči iným osobám a svoje záväzky si spoločnosť môže splniť až po uspokojení týchto pohľadávok, odvolací súd dospel k záveru, že nepriaznivá hospodárska (finančná) situácia navrhovateľa má jednoznačne pôvod v podnikaní a v záväzkových vzťahoch vzniknutých za účelom výkonu podnikateľskej činnosti a je preto potrebné túto zahrnúť pod podnikateľské riziko, ktoré je povinný znášať sám navrhovateľ. V preskúmavanej veci postupoval súd prvého stupňa v danej veci vecne správne, keď v súlade s ust. § 138 ods. 1 O.s.p. zisťoval pomery na strane navrhovateľa z už predloženého vyplneného tlačiva na dokladovanie pomerov účastníka konania, pričom z predložených dokladov mal správne za preukázané, že pomery navrhovateľa neodôvodňujú priznanie mu oslobodenie od poplatku, a teda nie je tu splnená prvá zo zákonných podmienok pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Prvostupňový súd pre úplnosť skúmal aj splnenie druhej, kumulatívnej podmienky, a to či nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Preto námietka navrhovateľa, že pri plnení reštrukturalizačných povinností a pri zohľadnení stavu spoločnosti, mu situácia neumožňuje plnenie neplánovaných výdajov, nie je dôvodná. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nepriaznivá hospodárska situácia v danej právnej veci je dôsledkom skutočností, ktoré majú svoj pôvod v podnikaní a s podnikaním nevyhnutne súvisia. Z obsahu spisu nevyplýva, že by bol navrhovateľ nemajetný, alebo že by sa ocitol v platobnej neschopnosti výlučne v dôsledku objektívne vzniknutej situácie, ktorá nastala nezávisle od jeho podnikateľskej činnosti (vis major). Za týchto okolností možno uzavrieť, že nebola osvedčená objektívna neschopnosť navrhovateľa súdny poplatok zaplatiť. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru zhodnému so záverom súdu prvého stupňa, že u navrhovateľa nie sú splnené zákonné podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.