Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/63/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113204274 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113204274.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcov 1/ Ľ. W., I.. XX.X.XXXX, Z. G. XXX, B., X/. W.. W. K., I.. XX.X.XXXX, Z. B. XXX, Z. I. Z., obaja práv. zast. ŠKODA LEGAL s.r.o., Dolná 6, Banská Bystrica, proti žalovanému Tatra banka, a.s., Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, práv. zast. RASLEGAL, s.r.o., Františkánske nám. 3, IČO: 36 855 561 o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb/30/2013-50 z 20.11.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb/30/2013-50 z 20.11.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 7.1.2013 sp. zn. II/2012-3535 a žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v sume 193,54 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že z pripojeného rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. II/2012 - 3535 zistil, že dlžník, spoločnosť ThermoKlim, s. r. o. dňa 16.3.2011 uzatvorila s Tatra bankou, a. s. ako veriteľom Zmluvu o splátkovom úvere č. MU - 8001764381. Na základe takto uzatvorenej zmluvy poskytol žalovaný (v konaní pred tunajším súdom) dlžníkovi splátkový investičný úver vo výške 56.000,- EUR s variabilnou úrokovou sadzbou 11,50% p. a. pri podpise zmluvy, s mesačnou splátkou vo výške 1.178,- EUR splatnou vždy posledný pracovný deň príslušného kalendárneho mesiaca, so začiatkom splácania dňa 16.3.2011 a s konečnou splatnosťou dňa 27.2.2015. Z dôvodu návratnosti predmetného úveru žalobca v I. rade (v konaní pred týmto súdom) vystavil dňa 16.03.2011 vlastnú blankozmenku s ručením žalobcov 1/ a 2/. Žalovaný (veriteľ) bol teda oprávnený predmetnú zmenku vyplniť a použiť v súlade s podmienkami uvedenými v Zmluve o použití zmenky, uzatvorenej taktiež dňa 16.03.2011 medzi veriteľom a dlžníkom a v tomto konaní žalobcami. Z dôvodu, že dlžník si vo vzťahu k veriteľovi neplnil svoje povinnosti včas a riadne, pristúpil tento k vymáhaniu celej pohľadávky. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ sa v konaní pred rozhodcovským súdom bránili výlučne tou skutočnosťou, že dlžník - spoločnosť ThermoKlim s.r.o., v čase uzatvorenia zmluvy so sídlom Trenčianska cesta 646/24, Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 790 079 prešla procesom reštrukturalizácie, pričom veriteľ si neuplatnil svoju pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizačnom konaní. Súd uviedol, že takúto argumentáciu použili žalobcovia 1/ a 2/ aj v konaní pred týmto súdom. Konštatoval, že takáto argumentácia žalobcov 1/ a 2/ neobstojí s poukazom na § 155 odsek 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa tohto: „ak plán neurčuje inak, plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.“ Súd ďalej vyslovil názor, že v danej veci sú žalobcovia 1/ a 2/ zmeneční ručitelia, ktorí sa zaviazali rukou spoločnou a nerozdielnou spolu s dlžníkom - spoločnosťou ThermoKlim s. r. o., pričom veriteľ, v tomto súdnom spore - žalovaný, má právo žiadať plnenie od každého z nich alebo od všetkých spoločne, pričom nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. Súd preskúmaním žalobného návrhu ďalej konštatoval, že rozhodujúcimi kritériami pre platnú inkorporáciu obchodných podmienok je platná (určitá a zrozumiteľná) inkorporačná doložka, v ktorej je vyjadrené, že zmluvné vzťahy sa riadia tiež obchodnými podmienkami a zároveň skutočnosť, že druhá strana mala možnosť sa s nimi oboznámiť. Prejednaním veci súd zistil, že dlžník porušil dojednané podmienky úverovej zmluvy, preto žalovaný pristúpil k vymáhaniu celej pohľadávky. Z listinných dôkazov založených v súdnom spise je zrejmé, že žalobca 1/ ako aj žalobca 2/ podpísali dňa 16.03.2011 aj Zmluvu o použití zmenky (ako avalista 1 a avalista 2). Podľa článku V bod 5.5 zmluvy o použití zmenky sa žalobca 1/, žalobca 2/ so žalovaným dohodli, že spory môžu byť rozhodnuté aj Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie ak do začatia vo veci sporu pred Rozhodcovským súdom, nebolo začaté konanie vo veci sporu na príslušnom súde. Žalobca 1/ ani žalobca 2/, ani žalovaný od rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku V. bod 5.5 zmluvy o použití zmenky neodstúpili ani ju nezmenili. Žalovaný podal žalobný návrh na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, čím bola daná aj právomoc tohto súdu v predmetnom konaní, pretože účastníci sa nedohodli na skutočnosti, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. Takýmto svojim konaním sa strany sporu podrobili zároveň aj Štatútu a Rokovaciemu poriadku tohto rozhodcovského súdu. Z priloženého rozhodcovského spisu II/2012 - 3535 je zrejmé, že tak žalobca 1/ ako aj žalobca 2/ sa písomne vyjadrili k žalobnému návrhu, nenavrhli súdu ústnu formu prejednania veci, v konaní pred rozhodcovským súdom nepopreli platnosť rozhodcovskej doložky. Právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie mal teda v prejednávanej veci za jednoznačne danú. Z vykonaného dokazovania tiež jednoznačne vyplýva že žalobcovia 1/ a 2/ podpísali vyplnenú blanko zmenku vystavenú v Bánovciach nad Bebravou dňa 16.3.2011 ako ručitelia s označením ako „aval 1 a aval 2“. Žalobcovia 1/ s 2/ podpísali Zmluvu o použití zmenky dňa 16.03.2011 slobodne a vážne, pri plnom vedomí a sú teda spôsobilí posúdiť a znášať následky takto uzavretej zmluvy. Takýto postup bánk, kedy sa rozhodcovská zmluva, resp. doložka nachádza v konkrétnej zmluve, súd považuje za štandardný postup bánk. Súd prvej inštancie uviedol ďalej, že žalobcovia 1/ a 2/ ako jeden z účastníkov rozhodcovského konania popreli v celom rozsahu platnosť Rozhodcovského rozsudku s poukazom na § 40 ods. 1 písmeno c) Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd opätovne konštatoval, že žalobcovia 1/ a 2/ podpísali zmluvu o použití zmenky dňa 16.3.2011 slobodne a vážne, pri plnom vedomí a sú teda spôsobilí posúdiť a znášať následky takto uzavretej zmluvy. Takýto postup bánk, kedy sa rozhodcovská zmluva, resp. doložka nachádza v konkrétnej zmluve, súd považuje za štandardný postup bánk. Uzavrel, že má za to, že žalobcovia 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno v prejednávanej veci. Záverom súd prvej inštancie zdôraznil, že v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nejde o preskúmavanie vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku (t. j. o zisťovanie správnosti skutkových zistení a právneho posúdenia). Súd uviedol, že rozhodcovské konanie nebolo postihnuté závažnou procesnou vadou. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. s poukazom na plný úspech žalovaného v konaní a vznik trov vo výške 193,54 EUR na právnom zastúpení. 2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietali, že sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal ich námietkou vznesenou a zaprotokolovanou na pojednávaní dňa 20.11.2014 a to, že blankozmenka na základe ktorej rozhodcovský súd zaviazal žalobcov k úhrade dlžnej sumy nebola podpísaná, hlavným dlžníkom spoločnosťou ThermoKlim s.r.o.. Namietali, že vzhľadom na túto skutočnosť, nemohol záväzok ručiteľov nikdy vzniknúť, nakoľko podpis vystaviteľa je jednou z podstatných náležitostí zmenky podľa zák. č. 191/50 Zb.. Skutočnosť že rozhodcovský súd vyhodnotil neplatnú zmenku ako platnú označili za podstatné porušenie zásady rovnosti účastníkov v prospech žalovaného. 3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 4. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konane začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 a § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vec ne správny, keď súd prvej inštancie neposúdil vec správne po právnej stránke a nezistil dostatočne skutkový stav. 6. Z obsahu zmenky odvolací súd zistil, že žalobcovia napádali rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci vyplývala z čl. V bod 5.5 účastníkmi dňa 16.3.2011 uzatvorenej zmluvy o použití zmenky. Žalobcovia namietali neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá je súčasťou zmluvy o použití zmenky z dôvodu neplatnosti zmenky pre nedostatok podpisu vystaviteľa predmetnej zmenky. Podľa čl. I § 75 zák. č. 191/50 Zb. vlastná zmenka obsahuje podpis vystaviteľa. Podľa čl. I § 76 ods. 1 zák. č. 191/50 Zb. listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch. 7. Vychádzajúc z uvedených ustanovení nie je podľa názoru odvolacieho súdu vlastná zmenka bez podpisu vystaviteľa platnou zmenkou. 8. Odvolací súd, vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku, dospel k záveru, že sa súd prvej inštancie námietkou neplatnosti predmetnej zmenky a dôsledku jej prípadnej neplatnosti na platnosť zmluvy o použití zmenky a v nej obsiahnutej rozhodcovskej doložky vôbec nezaoberal. Súd prvej inštancie nezadovážil originál zmenky, nakoľko sa v spise nachádza len neoverená fotokópia zo spisu rozhodcovského súdu a k bezpečnému záveru o tom, či predmetná zmenka bola podpísaná vystaviteľom nemožno dospieť ani na základe vyjadrenia zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 20.11.2014, nakoľko jeho vyjadrenie nie je jednoznačné. 9. Nakoľko sa súd prvej inštancie týmito otázkami z hľadiska existencie zákonného dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku nezaoberal a nezistil preto dostatočne skutkový stav, odvolací súd napadnutý súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ zák. č. 160/2015 C.s.p. zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 tohto zákona vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné doplniť dokazovanie naznačeným smerom a na základe jeho výsledkov opätovne o veci rozhodnúť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.