KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava22. 6. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1CoKR/39/2015 z 22. 6. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. júna 2016, sp. zn. 1CoKR/39/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1113209987.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoKR/39/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113209987
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113209987.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BERTO Slovakia, a.s., so sídlom Hlavná 1, 900 66
Vysoká pri Morave, IČO: 35 955 571, zast.: JUDr. Róbert Fatura, advokát, Centrum 18/23, 017 01
Považská Bystrica, proti žalovanému: Ing. Eduard Hyránek, PhD., so sídlom Púchovská 12, 831 06
Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: BERTO, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Hanácka 3405/6,
821 04 Bratislava, IČO: 35 789 506, zast. RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO:
47 232 471, o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.02.2015, v konaní pod č. k. 9Cbi/9/2013-460, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 9Cbi/9/2013-460 zo dňa 06.02.2015
z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na nové konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I v konaní pod č. k. 9Cbi/9/2013-460 vydal dňa 06.02.2015 rozsudok, ktorým
žalobu zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že žalobcovi určil povinnosť
zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 24.308,36 Eur, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku Okresný súd Bratislava I uviedol, že žalobca sa v návrhu doručeným súdu
dňa 14.03.2013, domáhal vylúčenia majetku zo súpisu majetku úpadcu vo veci vyhláseného konkurzu
Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 6K/4/2010, a to nehnuteľností zapísaných na dotknutých LV
tak, ako vyplýva z obsahu žalobného návrhu doručeného súdu dňa 14.03.2013. Žalovaný vyzval žalobcu
listom zo dňa 09.11.2012, v zmysle ust. § 78 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
(ďalej len „ZKR“), aby uviedol dôvody a predložil dôkazy, ktoré zapísanie predmetného majetku do súpisu
všeobecnej podstaty úpadcu vylučujú a zároveň mu oznámil, že dôvodom zápisu do súpisu všeobecnej
podstaty je absolútna neplatnosť troch kúpnych zmlúv zo dňa 29.12.2009, ktorými žalobca nadobudol
vlastnícke právo k majetku od úpadcu, a to z dôvodov, že kúpne zmluvy sú len predstieranými právnymi
úkonmi, pričom skutočná vôľa zmluvných strán smerovala k darovaniu nehnuteľností, keďže kúpna
cena za predmetný majetok nebola nikdy úpadcovi ako predávajúcemu zaplatená a kúpne zmluvy boli
uzavreté v rozpore s ust. § 59a Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. zák.“). Žalobca sa pred súdom
prvého stupňa v konaní o vylúčenie majetku vyjadril v tom zmysle, že svoju povinnosť uvedenú v ust.
§ 59a Obch. zák. si riadne dodatočne splnil a kúpne zmluvy spolu so znaleckým posudkom založil do
Zbierky listín. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na ust. § 59a ods.
1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 Obch. zák., v kontexte ust. § 120 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ako aj v zmysle ust. § 132 a § 133 OSP, zistil, že úpadca a žalobca v
čase prevodu predmetných nehnuteľností, ovládaní tou istou osobou, pričom táto osoba bola aj jediným
členom štatutárneho orgánu v spoločnosti žalobcu a aj v spoločnosti úpadcu. Súd prvého stupňa dospel
k záveru, že prevod nehnuteľností na základe kúpnych zmlúv uzavretých medzi spoločnosťou BERTO
s.r.o., ako predávajúcim a spoločnosťou BERTO Slovakia, a.s., ako kupujúcim, nebol bežnou obchodnou
činnosťou, nakoľko tento úkon nebol nevyhnutný na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré



sú predmetom jeho podnikania a vec preto posudzoval podľa ust. § 59a, okrem ods. 2 a ods. 4 Obch.
zák..

Súd prvého stupňa v odôvodnení ďalej uviedol, že pojem „bežný obchodný styk“ slovenský
právny poriadok nedefinuje. Z pravidla ide o činnosti, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou
daného podnikateľa a tieto činnosti podnikateľ vykonáva pravidelne na zabezpečenie chodu svojej
podnikateľskej aktivity (názor uvedený v rozhodnutí NS ČR sp. zn. 23Cdo/3867/2007). Súd prvého
stupňa preto v zmysle vyššie uvedeného skúmal, či boli v rozhodnom čase, t. j. v čase zapísania
predmetných nehnuteľností správcom konkurznej podstaty do konkurznej podstaty majetku úpadcu,
splnené podmienky uvedené v ust. § 59a Obch. zák. (okrem ods. 2 a 4), ktorý stanovuje ako podmienku
k nadobudnutiu účinnosti kúpnych zmlúv zo dňa 29.12.2009, uzavretých medzi spoločnosťou BERTO,
s.r.o., ako predávajúcim (úpadcom) a spoločnosťou BERTO Slovakia, a.s., ako kupujúcim (žalobcom),
a to ich uloženie spolu so znaleckým posudkom do Zbierky listín. Súd mal v konaní za preukázané, že
v čase zapísania predmetných nehnuteľností správcom, predmetné kúpne zmluvy a znalecký posudok
neboli uložené do Zbierky listín. Súd prvého stupňa mal v konaní za preukázané z podania zo dňa
12.03.2013, že až žalobca doručil dňa 13.03.2013 do Zbierky listín vedenej na Okresnom súde Bratislava
I znalecký posudok č. 5/2013 zo dňa 30.01.2013 a tri kúpne zmluvy zo dňa 29.12.2009, a teda učinil tak
až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Podľa názoru súdu prvého stupňa dodatočným uložením
dokumentov (kúpnych zmlúv a znaleckého posudku) nebola v čase vyhlásenia konkurzu splnená
podmienka účinnosti kúpnej zmluvy tak, ako to ukladá zákon v zmysle ust. § 59a ods. 1 Obch. zák.
(zmluvy nenadobudli účinnosť) a zapísanie tohto majetku do konkurznej podstaty správcom konkurznej
podstaty, bolo teda oprávnené. Podľa názoru súdu prvého stupňa vyjadreným v odôvodnení rozsudku,
dodatočným uložením dokumentov (kúpnych zmlúv zo dňa 29.12.2009 a znaleckého posudku č. 5/2013
zo dňa 30.01.2013) nebola v čase vyhlásenia konkurzu splnená podmienka účinnosti kúpnej zmluvy
tak, ako to ukladá zákon v ust. § 59a ods. 1 Obch. zák. (zmluvy nenadobudli účinnosť). Rozhodnutie
katastrálneho úradu o povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nie je rozhodnutím, s
ktorým by zákon spájal vznik účinnosti Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky
vkladu podľa ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) spočívajú v nadobudnutí
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecnoprávnych následkoch a nie v obligačnoprávnych
následkoch. Zo zmluvy, pokiaľ bola platne uzavretá, vznikajú obligačné účinky - obsah zmluvy sa pre
účastníkov zmluvy stáva záväzným. Kúpne zmluvy, ktoré nenadobudli tieto obligačné účinky, nemôžu
vyvolať vecnoprávne účinky. Právnym prostriedkom ochrany (spravidla vlastníka proti neoprávnenému
zápisu majetku do konkurznej podstaty je vylučovacia žaloba). V konaní vo vylučovacej žalobe môže byť
otázka vlastníctva riešená iba ako otázka predbežná, a to len za predpokladu, že má pre rozhodnutie
sporu právny význam, pričom súd sa s touto otázkou vysporiadava iba v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Súd prvého stupňa konštatuje v odôvodnení rozsudku, že v rámci konania bolo sporné uhradenie
kúpnej ceny za prevod predmetných nehnuteľností, ďalej, že nebol daný súhlas na prevod nehnuteľností
príslušným orgánom, ako aj účinnosť právnych úkonov týkajúcich sa kúpnych zmlúv. Na takto uvedenom
skutkovom základe súd prvého stupňa dospel k názoru, že žalobcovi nesvedčí právo na vylúčenie
majetku z konkurznej podstaty úpadcu a aj keď v katastri nehnuteľností je zapísaný ako vlastník,
z dôvodov zistených súdom prvého stupňa v konaní pod sp. zn. 9Cbi/9/2013, žalobu zamietol ako
nedôvodnú v celom rozsahu.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, súd prizná náhradu trov konania. V konaní mal vo veci plný úspech
žalovaný, preto mu súd prvého stupňa priznal náhradu trov konania, ktorú vyčíslil v zmysle ust. § 11
ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. ako 1/13 výpočtového základu. Súd
prvého stupňa priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 24.308,36 Eur tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku zo dňa 06.02.2015.

Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.02.2015 podal odvolanie dňa 18.02.2015
žalobca. V odvolaní žalobca uvádza, že ak súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v
rámci dokazovania sa zameral na skutočnosť, či na prevod vlastníckeho práva titulom kúpnych zmlúv
medzi zmluvnými stranami sa vzťahovalo ust. § 59a ods. 4 Obch. zák., tak táto povinnosť preukázateľne
bola splnená dňa 13.03.2013. Žalobca si povinnosť vyplývajúcu z ust. § 59a Obch. zák. splnil, znalecký
posudok spolu s kúpnymi zmluvami zo dňa 29.12.2012 v počte 3 kusy, uložil do Zbierky listín. Odvolateľ
poukazuje na to, že súd prvého stupňa konštatuje, že nesplnenie si povinnosti podľa vyššie uvedeného
ustanovenia Obch. zák, spôsobuje neúčinnosť, nie neplatnosť týchto kúpnych zmlúv, a tak žalobcovi



podľa názoru súdu prvého stupňa nesvedčí právo na vylúčenie majetku z konkurznej podstaty úpadcu, aj
keď v katastri je zapísaný ako vlastník nehnuteľností. Odvolateľ má za to, že je naplnený odvolací dôvod
uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. d) OSP, ako aj v ust. § 205 ods. 2 písm. e) OSP, ako aj v neposlednom
rade odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. b) OSP. Odvolateľ má za to, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je neurčité, nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené, teda nepreskúmateľné, a tak
je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) OSP, ako aj v nadväznosti na ust. § 221
ods. 1 písm. f) OSP. Odvolateľ žiada, aby odvolací súd v celom rozsahu zrušil ním napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa a vec vrátil na nové konanie, alebo zmenil rozsudok tak, že návrhu žalobcu v celom
rozsahu vyhovie. Zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil na sumu 6.458,06 Eur.

Súd prvého stupňa výzvou zo dňa 25.02.2015, ktorú prevzal dňa 06.03.2015 právny zástupca
žalovaného, požiadal súd o vyjadrenie odporcu (žalovaného) k doručenému odvolaniu žalobcu.
Dňa 24.06.2015 bolo do podateľne Krajského súdu v Bratislave, do konania vedeného pod sp.
zn. 1CoKR/39/2015, doručené vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 17.02.2015. Vo
vyjadrení uvádza, že považuje tvrdenie navrhovateľa, že súd prvého stupňa v konaní dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, za nepravdivé. Súd prvého stupňa
sa nezaoberal dôvodom uvedeným v ust. § 80 ods. 1 ZKR. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci
odporca uvádza, že ust. § 59a Obch. zák. nestanovuje žiadnu lehotu na uloženie zmluvy, avšak uvedený
záver odporca nespochybňuje, tvrdí však, že tento záver (názor odvolateľa) je v posudzovanej právnej
veci irelevantný. Poukazuje na ust. § 69 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR, a to písm. a) citovaného
ustanovenia, podľa ktorého konkurzu podlieha majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu.
Poukazuje na ust. § 67 ods. 1 písm. a), § 67 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR. Kúpne zmluvy, ktoré sú
predmetom skúmania, nadobudli účinnosť momentom ich uloženia spolu so znaleckým posudkom do
Zbierky listín, k čomu došlo dňa 13.03.2013, teda približne o 2,5 roka neskôr ako bol na majetok úpadcu
vyhlásený konkurz. V čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu (20.10.2010), boli teda vo vlastníctve
úpadcu, aj s ohľadom na ust. § 67 ods. 1 písm. a) ZKR. Odporca uvádza, že na predmetnú právnu vec
nie je možné aplikovať ust. § 196a českého Obchodného zákonníka. Zároveň uvádza, že nie je možné
aplikovať ani ust. § 80 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR. Odporca nepovažuje za preukázané tvrdenia
navrhovateľa, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V otázke
nevysporiadania sa súdu prvého stupňa s možnou aplikáciou ust. § 80 ods. 1 ZKR odporca uvádza,
že sa touto námietkou súd prvého stupňa ani nemal dôvod zaoberať, nakoľko dospel k záveru, že k
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z úpadcu na navrhovateľa právne nedošlo. Nie je preto
daný žiaden dôvod, pre ktorý by sa súd prvého stupňa v rozsudku mal osobitne venovať vyhodnoteniu
námietky vo vzťahu k aplikácii ust. § 80 ods. 1 ZKR. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého
stupňa je pritom celkom evidentné, že tento posudzoval, či kúpne zmluvy pre vyhlásenie konkurzu na
majetok úpadcu nadobudli účinnosť podľa ust. § 59a Obch. zák., a že na základe posúdenia tejto otázky
dospel súd prvého stupňa k rozhodnutiu vo veci samej. Vo vyjadrení zo dňa 24.06.2015 zároveň vyvracia
aj iné dôvody uvedené v odvolaní navrhovateľa, ktoré považuje za nedôvodné v celom rozsahu. Za
nedôvodné považuje aj tvrdenie navrhovateľa spočívajúce v tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne posúdenie vo veci. Cituje ust. § 118 ods. 2 OSP, ust. § 100 ods. 1 tretia
veta OSP, z ktorej vyplýva, že súd má iba možnosť (nie povinnosť) uviesť účastníkom konania, ako sa
na základe tvrdených a preukázaných skutočností javí právne posúdenie veci. S ohľadom na obsah
vyjadrenia je toho názoru, že odvolanie nie je dôvodné a žiada odvolací súd, aby odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a odporcovi priznal právo na vyčíslenú náhradu
trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania vyčíslil na sumu 6.458,06 Eur.

Dňa 11.02.2016 bolo do podateľne Krajského súdu v Bratislave doručené doplnenie vyjadrenia odporcu
k odvolaniu navrhovateľa. V doplnení vyjadrenia odporca reaguje na odvolací dôvod, že na pojednávanie
dňa 27.11.2014 mal súd prvého stupňa v konaní porušiť povinnosti podľa ust. § 118 ods. 1 a ods. 2 OSP
tým, že neuviedol, aké právne významné skutkové tvrdenia účastníkov považuje za zhodné a aké zostali
sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov súd prvého stupňa vykoná, a ktoré nevykoná, hoci boli navrhnuté.
V doplnení vyjadrenia poukazuje na skutkové zistenie a závery súdu prvého stupňa, že kúpne zmluvy
a znalecký posudok v posudzovanej právnej veci boli uložené do Zbierky listín po vyhlásení konkurzu
na majetok úpadcu, a to dňa 13.03.2013. Účastníci konania sa nerozchádzali v rozhodujúcej skutkovej
otázke, ale rozchádzali sa v právnom názore na to, aké právne dôsledky malo neuloženie kúpnych zmlúv
a znaleckého posudku do Zbierky listín k okamihu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Z konania
a postupu navrhovateľa (pojednávanie zo dňa 13.01.2015) vyvodil záver, že navrhovateľ zjavne nemal
v úmysle žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania súdu predkladať v konaní. Postupom súdu



prvého stupňa teda navrhovateľ nebol žiadnym spôsobom ukrátený na jeho právach, a preto odporca
žiada potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a priznanie práva na náhradu
trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP a § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či súd prvého stupňa náležite zistil
skutkový stav veci a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri posudzovaní, či žalobcom uplatnený
nárok na vylúčenie veci z konkurznej podstaty odporcu, je dôvodný, čo do právneho základu. Odvolací
súd po oboznámení sa s obsahom odvolania konštatuje, že odvolateľ je úspešný čiastočne, čo do
dôvodov napadnutého rozsudku v tej časti, že súd prvého stupňa v konaní vedenom pod sp. zn.
9Cbi/9/2013 vecne nesprávne právne posúdil vec, ak konštatoval, že nesplnenie si povinnosti podľa
ust. § 59a ods. 1 Obch. zák. ku dňu spísania majetku do konkurznej podstaty úpadcu zakladá dôvod
zamietnutia žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu titulom neúčinnosti zmlúv o prevode vlastníctva k
tomuto majetku. Súd prvého stupňa má povinnosť zistiť náležite skutkový stav veci ku dňu vydania
meritórneho rozhodnutia s tým, že skutkový stav je povinný vyhodnotiť v konaní aj vzhľadom na úkony
vykonané účastníkmi, ktoré môžu zakladať zmenu skutkového stavu posudzovanej právnej veci do takej
miery, ktorá je odlišná od momentu podania žaloby na súd. Odvolací súd pri posudzovaní aplikácie a
výkladu ust. § 59a ods. 1 Obch. zák. uvádza, že toto ustanovenie neobsahuje lehotu ani subjekt, ktorý je
povinný na vykonanie uloženia listín do Zbierky listín. Odvolací súd zistil, že ku dňu vydania rozhodnutia
súdu prvého stupňa v konaní pod sp. zn. 9Cbi/9/2013, a to dňa 06.02.2015, boli kúpne zmluvy zo
dňa 29.12.2009 uzavreté medzi spoločnosťou BERTO, s.r.o., IČO: 35 789 506, ako predávajúcim
(úpadcom) a spoločnosťou BERTO Slovakia, a.s., IČO: 35 955 571, ako kupujúcim (žalobcom), spolu
so znaleckým posudkom uložené do Zbierky listín, a to podaním spoločnosti BERTO Slovakia a.s.,
dňa 30.01.2013 (oznámené súdu prvého stupňa podaním zo dňa 12.03.2013). Pre rozhodnutie súdu je
podstatný skutkový stav veci zistený ku dňu vydania rozhodnutia.

S poukazom na vyššie uvedené, má odvolací súd za to, že závery súdu prvého stupňa spočívajúce
v tom, že v čase zápisu sporných nehnuteľností do súpisu majetku úpadcu, neboli kúpne zmluvy a
znalecký posudok uložené v Zbierke listín v zmysle ust. § 59a Obch. zák. (okrem ods. 2 a 4), nie sú
vecne správne, nakoľko ust. § 59a Obch. zák. neustanovuje lehotu, do ktorej je povinnosť predmetné
listiny uložiť do Zbierky listín. Ak kúpne zmluvy a znalecký posudok boli do Zbierky listín doložené dňa
31.01.2013, stalo sa tak pred vydaním rozhodnutia súdu prvého stupňa, pričom nebolo možné ustáliť
skutkový stav tak, že následné doloženie listín podľa ust. § 59a Obch. zák. nemá na posudzovanú
právnu vec žiadne právne účinky. Súd prvého stupňa preto právne pochybil, ak nevzal do úvahy správny
výklad ust. § 59a Obch. zák. a účinky doloženia listín do Zbierky listín ku dňu vydania rozhodnutia vo
veci samej. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie 4CoKR/33/2014, kde poukázal na potrebu správnej
aplikácie a výkladu ust. § 59a Obch. zák. a účinkov doloženia listín počas konania. Odvolací súd ďalej
pochybenie súdu prvého stupňa vidí v tom, že tento v konaní o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty
sa nezaoberal otázkou preukázania vlastníctva žalobcu, ktorý je povinný v konaní o vylúčenie majetku z
konkurznej podstaty, preukázať a doložiť právny titul, z ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k veci.
Tomuto záveru odvolacieho súdu svedčí aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vydané v konaní pod sp.
zn. 4Cdo/96/2008, na ktoré odkazuje súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení rozsudku. Odvolací súd v
zhode so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia NS SR 4Cdo/96/2008 zo dňa 28.10.2009 konštatuje, že v
konaní o vylučovacej žalobe môže byť otázka vlastníctva riešená ako predbežná, musí byť však v konaní
riešená (nie je možné túto otázku obísť bez riadneho a náležitého zistenia), nakoľko bez zodpovedania
otázky vlastníctva, nie je možné rozhodnúť o vylúčení majetku z konkurznej podstaty úpadcu. Odvolací
súd v zhode so závermi formulovanými dovolacím súdom uvádza, že vlastníctvo k veci sa nekonštatuje
vo výrokovej časti rozsudku súdu o žalobách vo veci vylúčenia majetku z podstaty, avšak vlastníctvo
k veci je podstatné pre rozhodnutie súdu o žalobách tohto typu, nakoľko iba preukázanie vlastníctva
nesporným spôsobom zakladá dôvodný postup súdu rozhodnúť v merite veci (či už v prospech žalobcu,
alebo v prospech žalovaného).
Odvolací súd konštatuje, že žalobca v žalobe doručenej súdu prvého stupňa dňa 14.03.2013 uviedol,
že doložil skutočnosti, ktoré zápis majetku do konkurznej podstaty vylučujú a vylúčil absolútnu
neplatnosť predmetných kúpnych zmlúv, teda žiadal ako legitímny vlastník nehnuteľností, tieto vylúčiť zo
všeobecnej podstaty úpadcu. Odvolací súd zároveň konštatuje, že dôvodom zápisu sporného majetku



do všeobecnej podstaty úpadcu bolo konštatovanie nenaplnenia ust. § 59a Obch. zák., a teda namieta
na neplatnosť kúpnych zmlúv, ako aj neuhradenie kúpnych cien za predmetný prevod nehnuteľností.
Odvolací súd predmetné skutočnosti uvádza najmä z dôvodu, že súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia konštatuje (str. 19 odôvodnenia rozsudku zo dňa 06.02.2015), že „v rámci konania
bolo sporné uhradenie kúpnej ceny za prevod predmetných nehnuteľností, ďalej, že nebol daný súhlas
na prevod týchto nehnuteľností príslušným orgánom, ako aj účinnosť právnych úkonov týkajúcich sa
kúpnych zmlúv, uvedené skutočnosti však nie sú predmetom tohto konania, preto ich súd prvého stupňa
posudzoval len ako predbežnú otázku, ktorá má význam z hľadiska posúdenia veci“, pričom nevyplýva z
odôvodnenia, akým spôsobom sa súd prvého stupňa s týmito otázkami (predbežnými otázkami) právne,
skutkovo vysporiadal. Postup súdu prvého stupňa preto zakladá dôvod pochybenia v rozhodovaní
a nenáležité odôvodnenie rozsudku rešpektujúc tú skutočnosť, že rozsah dokazovania v konaní o
vylúčenie majetku, nie je totožný obsahovo s rozsahom dokazovania v konaní o neúčinnosť právnych
úkonov titulom podania odporovacej žaloby.
Odvolací súd preto konštatuje, že odvolateľ vecne správne poukázal na pochybenie súdu prvého stupňa
vo vyššie uvedenom smere, a preto aj z tohto dôvodu zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa ako
celok a vracia vec tomuto súdu na nové konanie. Po vrátení veci odvolacím súdom, bude povinnosťou
súdu prvého stupňa náležite sa vysporiadať s vadami rozsudku vytknutými odvolacím súdom v tomto
rozhodnutí a vec opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť.
Odvolací súd v kontexte vyššie uvedených skutočností, preto procesné pochybenia súdu prvého stupňa
nemôže odstrániť v odvolacom konaní, preto zrušuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu
a vec vracia tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Podľa § 223 OSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok; inak
rozhoduje uznesením.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
veci.
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP z
dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu posudzovanej právnej veci zrušil a vec vrátil v súlade
s § 221 ods. 2 cit. ustanovenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom po náležitom zistení
skutkového stavu v naznačenom smere prvostupňový súd ustáli právny názor vo vzťahu k uplatneniu
nárokov žalobcu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1113209987)