Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9CoPr/15/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113225929 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113225929.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: F.. K. L., J. X.X.XXXX, Y. G. I. G., H. Č.. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou Majerník & Miháliková, s.r.o., Bratislava, Cukrová č. 14, IČO: 47232200, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, na odvolanie odporcu proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 26.januára 2015, č.k. 11Cpr/7/2013-369 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvého stupňa určil, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru medzi štátnym zamestnancom F.. K. L., J. X.X.XXXX, G. I. G., H. Č.. XX, a služobným úradom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, výpoveďou zo strany služobného úradu zo dňa 27.3.2013 je neplatné. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, 4, § 22 ods. 2 písm. f/, § 29 ods. 1 prvá veta, § 46 ods. 1 písm. b/, § 47 písm. b/, § 48 , § 120, § 121 ods. 2, § 125 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase doručenia výpovede navrhovateľovi (ku dňu 27.3.2013), ustanoveniami § 17 ods. 2, § 61 ods. 1, 2, 4 , § 74, § 77 Zákonníka práce v znení účinnom v čase doručenia výpovede navrhovateľovi (ku dňu 27.3.2013), keď uviedol, že štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa u odporcu mal skončiť uplynutím výpovednej doby dňa 31.5.2013, preto posledným dňom prekluzívnej hmotnoprávnej doby na podanie návrhu na súd, ktorým by sa účastník domáhal určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, bol deň 31.7.2013. Navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súd dňa 31.7.2013, teda v zákonnej lehote podľa § 77 Zákonníka práce v spojení s § 120 zákona č. 400/2009 Z.z. V konaní medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 27.3.2013 sa uskutočnil personálny pohovor s navrhovateľom za účelom skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. V konaní nebolo tiež sporné, že navrhovateľovi bola dňa 27.3.2013 na personálnom pohovore doručená výpoveď, ktorú prevzal. Medzi účastníkmi bolo sporné, či bola dodržaná ponuková povinnosť odporcu ako služobného úradu podľa § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z., či bolo skončenie štátnozamestnaneckého pomeru riadne prerokované so zástupcami zamestnancov, teda či je skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. platné. Prvostupňový súd poukázal nato, že pre platné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky: 1. zrušuje sa alebo sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto, na ktorom štátny zamestnanec vykonával štátnu službu; 2. služobný úrad nemá pre takého štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto; 3. služobný úrad má pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, toto miesto mu ponúkol, ale štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak; 4. prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca výpoveďou so zástupcami zamestnancov; 5. písomná forma výpovede; 6. doručenie výpovede; 7. presná špecifikácia a nezameniteľnosť výpovedného dôvodu a nemožnosť jeho dodatočnej zmeny. Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených zákonných podmienok, výpoveď je neplatná. V predmetnej právnej veci je výpoveď písomná a bola navrhovateľovi doručená dňa 27.3.2013. Bola odôvodnená organizačnými zmenami na základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 45/2013 zo dňa 8.3.2013 s tým, že navrhovateľovo štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, navrhovateľ odmietol prijať ponúkané voľné štátnozamestnanecké miesto a so služobným úradom sa nedohodol inak. Pre verifikáciu pravdivosti tvrdenia o odmietnutí prijatia ponúkaného voľného štátnozamestnaneckého miesta zo strany navrhovateľa a samotného dodržania ponukovej povinnosti zo strany odporcu je potrebné vychádzať z personálneho pohovoru s navrhovateľom, ktorý sa konal dňa 27.3.2013, z vyjadrení účastníkov konania a výsluchu svedkov F.. Z. V. M. F.. X. N.. Účelom ponukovej povinnosti je ochrana štátnych zamestnancov pred stratou zamestnania (§ 1 ods. 2 písm. f/ zákona č. 400/2009 Z.z.), ak sú ochotní pracovať aj na inom mieste v štátnej službe, a tiež následná hospodárnosť nakladania so štátnymi prostriedkami. Zákon uprednostňuje pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru zmenu dojednaných pracovných podmienok a zotrvanie štátneho zamestnanca v štátnozamestnaneckom pomere. K jednostrannému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou môže prísť až po dodržaní a vyčerpaní ponukovej povinnosti a po odmietnutí zamestnanca akceptovať ponúkané voľné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Služobný úrad musí ponúknuť štátnemu zamestnancovi akékoľvek iné voľné miesto výkonu štátnej služby, ktoré má k dispozícii v dobe skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnému opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca, alebo len miesto na odbore, v ktorom pracoval (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžo 251/2010 zo dňa 29.9.2011). Je potom na štátnom zamestnancovi, či ponuku prijme alebo nie, čo má význam pre jeho ďalšie zotrvanie v služobnom pomere. Ponuku inej vhodnej práce musí dať služobný úrad štátnemu zamestnancovi pred tým, než mu dá výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru; na neskôr vzniknuté okolnosti sa neprihliada. Medzi ponukou iného vhodného štátnozamestnaneckého miesta a daním výpovede musí byť určitá časová postupnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 14/2000). Splnenie ponukovej povinnosti služobného úradu je zákonným hmotnoprávnym predpokladom danosti výpovedného dôvodu nadbytočnosti podľa § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z., pričom samotná existencia tohto výpovedného dôvodu služobný úrad nezbavuje povinnosti ponúknuť štátnemu zamestnancovi ešte pred uplatnením výpovede vhodnú prácu. Na platnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo strany služobného úradu z dôvodu nadbytočnosti štátneho zamestnanca sa vyžaduje nielen realizácia riadnej ponuky iného voľného miesta, ale aj preukázanie odmietnutia ponúkaného voľného vhodného štátnozamestnaneckého miesta, ktoré zaťažuje služobný úrad. Počas personálneho pohovoru nemožno ponúknuť neaktuálny a neaktualizovaný zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest, z ktorých sa u niektorého možno preukáže, že už je obsadené, inak ide o zavádzanie štátneho zamestnanca a konanie v rozpore s dobrými mravmi a zákonom č. 400/2009 Z.z. Výzva adresovaná štátnemu zamestnancovi na vybratie si ponúkaného štátnozamestnaneckého miesta bez súčasného predloženia opisu jeho činnosti je predčasná a na základe takejto neúplnej ponuky nemožno dospieť k definitívnemu záveru o skončení alebo neskončení štátnozamestnaneckého pomeru. Nemožnosť štátneho zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť ho ďalej zamestnávať, a v takom prípade ponuková povinnosť služobného úradu odpadá. Splnenie ponukovej povinnosti musí preukázať služobný úrad (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 261/2007 zo dňa 27.11.2008). Prvostupňový súd uviedol, že Z.. N. na personálnom pohovore dňa 27.3.2013 navrhovateľovi oznámil, že preňho služobný úrad nemá žiadne voľné vhodné štátnozamestnanecké miesto a žiadne ďalšie štátnozamestnanecké miesto mu neponúkol. Túto skutočnosť uviedol navrhovateľ počas výsluchu, rovnako aj svedok F.. Z. V. a svedok F.. X. N.. Príloha č. 1 k záznamu o pohovore, ktorá obsahovala ponuku voľných štátnozamestnaneckých miest a voľných miest vo verejnom záujme k personálnemu rozkazu č. 45/2013, bola položená na stole a z nej mu nebolo ponúknuté žiadne miesto; navrhovateľ si prílohu č. 1 k záznamu o pohovore zobral až po skončení pohovoru. Ak by bolo pravdivé tvrdenie odporcu, že pre navrhovateľa nemal žiadne voľné vhodné štátnozamestnanecké miesto, objektívne by mu tým odpadla ponuková povinnosť vzhľadom na reálnu neexistenciu iného voľného vhodného štátnozamestnaneckého miesta pre navrhovateľa a navrhovateľ by nemal dôvod prijímať alebo neprijímať „ponúkané“ štátnozamestnanecké miesto, tak ako je to uvedené v zázname z personálneho pohovoru s navrhovateľom č. N.-PO-X-XX/XXXX zo dňa 27.3.2013: „... tieto ponúkané voľné miesta štátny zamestnanec, F.. K. L., odmietol prijať a zároveň sa so služobným úradom nedohodol inak.“ Preto si odporca odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že pre navrhovateľa nemal žiadne voľné vhodné štátnozamestnanecké miesta (a teda by mala existovať absolútna nemožnosť ho ďalej zamestnať, čím by odpadla ponuková povinnosť voči navrhovateľovi) a na druhej strane v zázname z pohovoru odporca tvrdí, že navrhovateľovi miesto ponúkol, no on ho neprijal. Z citovaného záznamu z personálneho pohovoru jednoznačne vyplýva, a opäť to potvrdili obaja svedkovia, že navrhovateľ sa na personálnom pohovore dňa 27.3.2013 dožadoval predloženia personálneho rozkazu č. 45/2013 spolu s tabuľkami voľných miest a ich opisom a požiadal o pokračovanie v zmysle zákona č. 400/2009 Z.z. Svedok F.. X. N. navrhovateľa informoval, že tabuľky počtov miest nie sú v čase konania personálneho pohovoru vygenerované a budú vygenerované až ku dňu 1.4.2013 (päť dní po personálnom pohovore s navrhovateľom); zoznam miest, ktorý mal tento svedok k dispozícii na personálnom pohovore, navrhovateľovi nepredložil, pretože podľa neho išlo o pracovný a neoficiálny dokument, ktorým mohol disponovať len on a nie iný štátny zamestnanec. Tvrdenia odporcu o neexistencii voľného vhodného štátnozamestnaneckého miesta pre navrhovateľa a následne o odmietnutí ponúkaného voľného vhodného štátnozamestnaneckého miesta zo strany navrhovateľa sú rozporuplné a nezodpovedajú skutkovému deju počas personálneho pohovoru dňa 27.3.2013. Hoci odporca neponúkol navrhovateľovi žiadne voľné vhodné miesto s odôvodnením, že ho pre neho nemá, prvostupňový súd sa zaoberal aj zoznamom ponúkaných voľných štátnozamestnaneckých miest a miest vo verejnom záujme, ktorý tvorí prílohu č. 1 k záznamu z pohovoru s navrhovateľom zo dňa 27.3.2013 (je s ním pevne spojené), pretože odporca sa naň odvolával aj vo výpovedi zo dňa 27.3.2013, aj v konaní pred súdom ako na ponuku, ktorú navrhovateľ odmietol. Zoznam ponúkaných voľných štátnozamestnaneckých miest a miest vo verejnom záujme, ktorý bol predkladaný štátnym zamestnancom počas personálneho pohovoru vo forme prílohy č. 1 k záznamu z pohovoru, bol počas personálnych pohovorov so štátnymi zamestnancami realizovaných v mesiaci marec 2013 vždy ten istý, nemenil sa, ani z neho neboli vyradené tie štátnozamestnanecké miesta alebo miesta vo verejnom záujme, ktoré boli medzičasom vybrané alebo obsadené iným zamestnancom. Na zozname sa nachádza 17 pracovných pozícií, ktoré boli zamestnancom ponúkané bez opisov činnosti. Opis činnosti ku konkrétnemu ponúkanému štátnozamestnaneckému miestu má významný vplyv na rozhodnutie štátneho zamestnanca, či prijme alebo neprijme ponúkané štátnozamestnanecké miesto: bez opisu činnosti nie je možné zistiť, aké vzdelanie sa na ponúkanú pozíciu vyžaduje, prípadná znalosť cudzieho jazyka, čo bude zamestnanec v tejto pozícii vykonávať, aká je najnáročnejšia činnosť, či sa bude vyžadovať oboznamovanie s utajovanými skutočnosťami, a podobne. Inými slovami, ponúkaný zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest a miest vo verejnom záujme má potrebnú a zákonom predpokladanú výpovednú hodnotu až spolu s opisom činnosti týchto miest. Pri ponuke voľného vhodného štátnozamestnaneckého miesta štátnemu zamestnancovi, ktorého miesto bolo zrušené, ide vo svojej podstate o ponuku a hľadanie nového zamestnania, preto proces ponuky iného miesta musí spĺňať minimálne štandardy výberového konania podľa § 22 zákona č. 400/2009 Z.z., a teda v čase ponuky odporca musel predložiť navrhovateľovi minimálne stručný opis činnosti štátnozamestnaneckého miesta. Ak by odporca navrhovateľovi ponúkal štátnozamestnanecké miesta bez opisu činnosti, sťažil by mu výber voľného vhodného štátnozamestnaneckého miesta, pretože navrhovateľ v čase personálneho pohovoru dňa 27.3.2013 nemohol vedieť, aké miesto prijíma, resp. odmieta. Navyše, ak odporca ponúkal voľné štátnozamestnanecké miesta s uvedením platovej triedy, musel objektívne poznať aj opis činnosti týchto miest, pretože platová trieda sa určuje podľa opisu činností konkrétneho štátnozamestnaneckého miesta v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. Preto prvostupňový súd vyhodnotil zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest a miest vo verejnom záujme, ktorý tvorí prílohu č. 1 k záznamu z pohovoru a ktorý bol štátnym zamestnancom ponúkaný počas personálnych pohovorov, za neúplný a irelevantný vo vzťahu k ponukovej povinnosti služobného úradu a výberovému oprávneniu štátneho zamestnanca. Navrhovateľ na personálnom pohovore dňa 27.3.2013 žiadal okrem iného o predloženie opisov ponúkaných štátnozamestnaneckých miest, no bezúspešne, neboli mu predložené. V žiadnom prípade nemožno zoznam ponúkaných voľných štátnozamestnaneckých miest a miest vo verejnom záujme spolu s ich opisom považovať za neoficiálny dokument, ale za dokument oficiálny, ktorý má zásadný vplyv na skončenie alebo trvanie štátnozamestnaneckého pomeru, pretože ak si štátny zamestnanec vyberie z takejto ponuky voľných vhodných štátnozamestnaneckých miest, štátnozamestnanecký pomer sa neskončí, ale bude pokračovať. Je základným a logickým predpokladom, že služobný úrad, ktorý mieni skončiť štátnozamestnanecký pomer so svojimi zamestnancami, má aktuálny prehľad o voľných štátnozamestnaneckých miestach a miestach vo verejnom záujme, ktoré môže svojim štátnym zamestnancom ponúknuť, ak sa ich týka organizačná zmena. Ak mal svedok F.. X. N. k dispozícii zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest, bol povinný ho navrhovateľovi na personálnom pohovore predložiť, nebol zákonný dôvod ho tajiť. Nemožno nechať bez povšimnutia vyjadrenie svedka F.. X. N., že v čase konania personálneho pohovoru dňa 27.3.2013 ešte nebol vygenerovaný oficiálny zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest, ale až k 1.4.2013, teda ku dňu, kedy odporca zistí, s koľkými zamestnancami ukončil štátnozamestnanecký alebo pracovný pomer do 31.3.2013. Navrhovateľovi nebolo na personálnom pohovore dňa 27.3.2013 ponúknuté žiadne miesto obsadené na sekcii krízového riadenia Ministerstva vnútra SR v období od 1.4.2013 do 21.6.2013 novými zamestnancami (nie tými, ktorí by boli preložení z pôvodnej sekcie): hlavný štátny radca ma organizačnom odbor sekcie, v Centrálnom monitorovacom a riadiacom stredisku odboru integrovaného záchranného systému sekcie (2 miesta), na oddelení odborných služieb odboru civilnej ochrany a krízového plánovania sekcie, hlavný referent odboru integrovaného záchranného systému sekcie, hlavný radca v Centrálnom monitorovacom a riadiacom stredisku sekcie, hlavný radca oddelenia logistickej podpory odboru civilnej ochrany a krízového plánovania sekcie. Ak tieto miesta boli obsadzované (niektoré už od 1.4.2013), znamená to, že existovali v čase konania personálneho pohovoru, resp. sa uvoľňovali počas personálnych pohovorov. Odporca nepreukázal opak, teda žeby neexistovali v čase personálneho pohovoru s navrhovateľom. Odporca sám v rámci poskytnutia informácie navrhovateľovi podľa zákona č. 211/2000 Z.z. priznal, že mal ku dňu konania personálneho pohovoru (27.3.2013) aj iné voľné vhodné štátnozamestnanecké miesta než tie, ktoré boli uvedené v prílohe č. 1 k záznamu z pohovoru. Navrhovateľ sa k prípadným voľným štátnozamestnaneckým miestam definitívne na personálnom pohovore nevyjadril, pretože ich považoval za neúplné pre absenciu opisu činnosti a pre neuvedenie všetkých voľných vhodných štátnozamestnaneckých miest, ktoré mu ani napriek jeho žiadosti odporca nepredložil. Nepotvrdilo sa tvrdenie svedka F.. X. N., že každý deň, kedy sa konali personálne pohovory, bol k dispozícii nový zoznam ponúkaných štátnozamestnaneckých miest a miest vo verejnom záujme, pretože z predložených personálnych pohovorov za obdobie od 22.3.2013 do 27.3.2013 išlo vždy o ten istý, nezmenený zoznam štátnozamestnaneckých miest, ktoré ponúkali zamestnancom počas personálnych pohovorov, pričom ani v jednom prípade nebolo potenciálne obsadené miesto vyčiarknuté alebo inak zoznam aktualizovaný. Nestalo sa tak ani po personálnom pohovore s F.. S. H. (25.3.2013 a 26.3.2013), ktorému odporca oznámil, že miesto, ktoré si na personálnom pohovore vybral, je už obsadené, pričom na po ňom nasledujúcich personálnych pohovoroch (teda aj na personálnom pohovore s navrhovateľom dňa 27.3.2013) bolo toto miesto opäť ponúkané ako voľné, nebolo vyčiarknuté zo zoznamu ako obsadené, štátny zamestnanec si ho mohol vybrať ako voľné. Svedok tiež uviedol, že na sekcii krízového riadenia bolo voľné jedno štátnozamestnanecké miesto so špecializáciou biológia, na ktorom bolo potrebné vzdelanie v biotechnológii, no toto sa v zozname ponúkaných miest (príloha č. 1 k zoznamu z pohovoru) vôbec nenachádzalo. Ak by bolo skutočne voľné, nebol by predsa žiaden dôvod, aby ho odporca nezaradil do zoznamu ponúkaných štátnozamestnaneckých miest. Rovnako sa nepotvrdilo tvrdenie svedka F.. X. N., že organizačná zmena v roku 2013 mala reflektovať na starý audit z roku 2009, pretože dôvodom vydania personálneho rozkazu č. 45/2013 boli skúsenosti z reformy ESO, ktorá bola vyhlásená v roku 2012-2013 a nie v roku 2009. Záznam z personálneho pohovoru s navrhovateľom zo dňa 27.3.2013 nezodpovedá reálnemu skutkovému deju, ktorý bol preukázaný dokazovaním v tomto konaní. Prvostupňový Súd nespochybnil možnosť predprípravy záznamu z personálneho pohovoru, no je nevyhnutné záznam z pohovoru zosúladiť s realitou a skutočným dejom, čo sa v predmetnej veci nestalo. Pre celkovú ilustráciu aktuálnosti zoznamu ponúkaných voľných vhodných štátnozamestnaneckých miest a miest vo verejnom záujme je potrebné poukázať aj na personálne pohovory s kuričmi Miroslavom Sečkárom a Jánom Klamom, ktoré sa s nimi viedli v ten istý deň ako s navrhovateľom, t.j. dňa 27.3.2013, a ktorým neboli ponúknuté miesta z prílohy č. 1 k záznamu z pohovoru, ale boli im ponúknuté len miesta generálneho štátneho radcu (PT 11), referenta špecialistu (PT 7), hlavného radcu (PT 12) na oddelení materiálno-technického zabezpečenia, a hlavného radcu (PT 12) na oddelení automobilovej služby. Z týchto ponúkaných miest si nevybrali ani jedno, pretože na ne nespĺňali kvalifikačné predpoklady. Nemožno však opomenúť, že medzi voľnými miestami uvedenými v prílohe č. 1 k záznamu z pohovoru sa nachádzali aj miesta v platovej triede 3, 4 a 5, nielen miesta generálnych štátnych radcov a hlavných radcov. Zo záznamov z pohovorov s nimi nevyplýva dôvod, pre ktorý im neboli ponúknuté aj miesta z prílohy č. 1 k záznamu z pohovoru (ktoré boli ponúkané v ten istý deň navrhovateľovi), ale len miesta, pri ktorých nespĺňali kvalifikačný (vzdelanostný) predpoklad. Prvostupňový súd preto dospel k záveru, že odporca nepreukázal, že navrhovateľovi ponúkol voľné vhodné štátnozamestnanecké miesto, že by navrhovateľ odmietol ponúkané miesto, čo vedie k rezultátu, že odporca nesplnil ponukovú povinnosť vyplývajúcu z § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. riadnym a vyčerpávajúcim spôsobom, keď navrhovateľovi neponúkol voľné a pre neho vhodné štátnozamestnanecké miesto, ktoré preukázateľne mal k dispozícii už v čase konania personálneho pohovoru (ide minimálne o štátnozamestnanecké miesto navrhovateľa, ktoré je od 1.4.2013 obsadené iným zamestnancom - policajtom, ďalej o dve miesta na sekcii krízového riadenia obsadené od 1.4.2013). Možno konštatovať, že zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest a miest vo verejnom záujme, ktorý tvorí prílohu č. 1 k záznamu z pohovoru, bol len formálny, nezodpovedajúci realite a celkovému množstvu ponúkaných voľných a vhodných štátnozamestnaneckých miest. Napokon aj odporca potvrdil v poskytnutých informáciách podľa zákona č. 211/2000 Z.z., že v čase konania pohovoru s navrhovateľom (27.3.2013) aj ku dňu 1.4.2013, mal k dispozícii aj iné vhodné voľné štátnozamestnanecké miesta než tie, ktoré boli ponúkané štátnym zamestnancom na personálnych pohovoroch. Z tohto dôvodu je skončenie štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľom výpoveďou zo dňa 27.3.2013 podľa § 46 ods. 1 písm. b/ a § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. neplatné. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že ďalším dôvodom neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľom výpoveďou je aj neprerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľom z dôvodu uvedeného v tejto výpovedi so zástupcami zamestnancov. Účinky splnenia povinnosti služobného úradu vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle § 74 Zákonníka práce nastanú len vtedy, ak žiadosť služobného úradu o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou alebo priložený návrh na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou obsahujú náležitosti výpovede spolu s dôvodom výpovede, ktorý je nezameniteľný s iným výpovedným dôvodom, a nemožno ho ani dodatočne meniť. Prerokovaním sa rozumie taká forma spolupráce medzi príslušným odborovým orgánom a služobným úradom, pri ktorej sa prejednajú všetky podstatné okruhy otázok skôr, než sa vo veci rozhodne; právo vo veci rozhodnúť má však iba zamestnávateľ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 72/2006). Nesplnenie povinnosti vopred prerokovať skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou má za následok neplatnosť výpovede podľa § 121 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. v spojení s § 17 ods. 2 Zákonníka práce. Odporca dňa 18.3.2013 požiadal Základnú organizáciu Odborového zväzu polície č. 8/65 pri Sekcii integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany ministerstva o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta na základe rozhodnutia ministra vnútra SR č. 45/2013 zo dňa 8.3.2013 a zároveň sa štátny zamestnanec so služobným úradom nedohodol inak (č.l. 309 spisu). Takto formulovanú žiadosť s výpovedným dôvodom prerokoval odborový orgán pred uplatnením výpovede dňa 19.3.2013. Vo výpovedi zo dňa 27.3.2013, ktorú dal odporca navrhovateľovi, je však výpovedný dôvod špecifikovaný inak ako v žiadosti adresovanej odborovému orgánu: „ pri osobnom pohovore, týkajúcom sa ponuky jednotlivých voľných štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „služobný úrad“), z hľadiska vhodnosti konkrétneho štátnozamestnaneckého miesta (uvedených v prílohe číslo: 1 k záznamu z pohovoru číslo: N.-PO-X-XX/XXXX), ste tieto ponúkané miesta odmietli prijať a zároveň ste sa so služobným úradom nedohodli inak“ (č.l. 33-34 spisu). V žiadosti o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľom výpoveďou adresovanej odborovému orgánu absentuje dôležitá skutočnosť, majúca pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa zásadný význam, a to že navrhovateľ odmietol „ponúkané“ voľné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Odborový orgán preto neprerokoval výpoveď z dôvodu uvedeného v samotnej výpovedi (odmietnutie ponúkaného voľného štátnozamestnaneckého miesta a nedohodnutie sa so služobným úradom inak), ale z iného dôvodu - že sa navrhovateľ po zrušení jeho štátnozamestnaneckého miesta nedohodol so služobným úradom inak. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že absentuje prerokovanie výpovede navrhovateľa v odborovom orgáne v takom znení, ktoré je uvedené v písomnej výpovedi zo dňa 27.3.2013. Dôvod výpovede prerokovanej v odborovom orgáne bol dodatočne menený, čo je neprípustné a vedie k neplatnosti výpovede podľa § 121 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. v spojení s § 17 ods. 2 Zákonníka práce, aj s odkazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR napríklad vo veci sp. zn. 1 Cdo 72/2006. Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry Najvyššieho súdu SR prvostupňový súd dospel k záveru, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľom výpoveďou z dôvodu jeho nadbytočnosti podľa § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. je neplatné pre nesplnenie ponukovej povinnosti zo strany odporcu a pre neprerokovanie výpovede navrhovateľa so zástupcami zamestnancov podľa § 74 Zákonníka práce v spojení s § 120 zákona č. 400/2009 Z.z.. , a neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou vyslovil vo výroku tohto medzitýmneho rozsudku. O náhrade trov konania prvostupňový súd nerozhodol z dôvodu, že o týchto rozhodne v rozhodnutí o zvyšnej časti nároku navrhovateľa (náhrada funkčného platu v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru). Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zamietne. V odvolaní uviedol, že navrhovateľ vykonával štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste: štátny radca v odbore štátnej služby 2.17 Vnútro v oddelení civilnej ochrany odboru civilnej ochrany a krízového riadenia sekcie integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky do 31. mája 2013. Písomným rozhodnutím ministra vnútra formou personálneho rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 45/2013 z 8. marca 2013 došlo, s účinnosťou od 1. apríla 2013 k organizačným a systemizačným zmenám zloženia a počtu štátnych zamestnancov a k vytvoreniu nových štátnozamestnaneckých miest s novým opisom činností, čo vyjadruje aj nový názov sekcie - sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra SR. V dôsledku tejto organizačnej zmeny počet tabuľkových miest po reštrukturalizácii sekcie bol znížený o 66 tabuľkových miest policajtov, štátnych zamestnancov vo verejnom záujme, teda došlo aj k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom vykonával štátnu službu navrhovateľ. On na osobnom pohovore 27. marca 2013 informoval navrhovateľa, že organizačnou a systemizačnou zmenou došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom vykonával štátnu službu. Rovnako navrhovateľa oboznámil s ponukou jednotlivých voľných štátnozamestnaneckých miesť z hľadiska vhodnosti konkrétneho štátnozamestnaneckého miesta, uvedených v prílohe č. 1 k záznamu z pohovoru číslo N.-PO-X-XX/XXXX, ktoré navrhovateľ odmietol prijať a zároveň sa so služobným úradom nedohodil inak. Skutočnosť, že navrhovateľovi boli ponúkané vhodné štátnozamestnanecké miesta preukazuje napr. opis činností ponúknutého štátnozamestnaneckého miesta: generálny štátny radca s pravidelným miestom vykonávania štátnej služby: sekretariát štátneho tajomníka S. N. Z. G. organizačného odboru kancelárie ministra vnútra SR, Bratislava, ďalej opis činností ponúknutého štátnozamestnaneckého miesta: štátny radca s pravidelným miestom vykonávania štátnej služby: Kancelária Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti, Bratislava, a opis činností ponúknutého štátnozamestnaneckého miesta: odborný referent s pravidelným miestom vykonávania štátnej služby: expozitúra Bratislava Národná kriminálna agentúra Prezídia policajného zboru. Keďže k dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru nedošlo, ponúkané miesta navrhovateľ odmietol prijať a zároveň sa so služobným úradom nedohodol inak, bol odporca nútený skončiť štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa výpoveďou. Výpovedná doba je dvojmesačná. Výpoveď bola navrhovateľovi doručená dňa 27. 3. 2013, čo potvrdil aj svojím podpisom. Štátnozamestnanecký pomer sa tak mal skončiť uplynutím výpovednej doby dňa 31. 5. 2013. Navrhovateľ tvrdil, že odporca bol povinný ponúknuť mu všetky vhodné miesta podľa kvalifikačného predpokladu navrhovateľa, na ktoré by mohol byť trvalo predložený na vykonávanie štátnej služby. K tomuto tvrdeniu odporca poukázal nato, že jediným voľným miestom na sekcii v čase konania pohovoru bola funkcia hlavného štátneho radcu so zameraním na protibiologické opatrenia civilnej ochrany. Táto funkcia nebola pre navrhovateľa vhodná z dôvodu, že sa na ňu predpokladá odbor vzdelania biologické vedy alebo ochrana životného prostredia. Splnenie podmienok pre existenciu ponukovej povinnosti zo strany služobného úradu, t.j. či služobný úrad má alebo nemá možnosť štátneho zamestnanca ďalej zamestnávať, treba posudzovať podľa stavu, ktorý tu je v čase dania výpovede. K prerokovaniu výpovede odborovým orgánom uviedol, že listom z XX. S. XXXX č.p.: N.-PO-X-XX/XXXX požiadal Základnú organizáciu Odborového zväzu polície č. 8/65 pri sekcii integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany Ministerstva vnútra SR o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b) v spojení s § 47 písm. b) zákona o štátnej službe z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého pomeru. Odborový zväz polície Slovenskej republiky žiadosť prerokoval pred uplatnením výpovede 19. 3. 2013 v súlade s § 74 Zákonníka práce a § 120 zákona o štátnej službe. Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z taxatívne vymedzených dôvodov. Výpoveď musí spĺňať náležitosti a to: výpoveď musí byť písomná, musí byť riadne doručená a dôvod výpovede sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. K výpovedi navrhovateľa došlo na základe reštrukturalizácie sekcie a štátnozamestnanecké miesto navrhovateľa bolo zrušené. Pri osobnom pohovore boli navrhovateľovi ponúknuté voľné miesta, ktorými v čase vykonania pohovoru odporca disponoval, ktoré navrhovateľ odmietol prijať, z toho dôvodu bol odporca nútený skončiť štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b) v spojení s § 61 ods. 1, 2 a 4 Zákonníka práce a 120 zákona o štátnej službe z dôvodu uvedeného v § 47 písm. b) zákona o štátnej službe. Z uvedeného záznamu z pohovoru jednoznačne vyplýva, že odporca ponúkol navrhovateľovi voľné miesta, ktoré on odmietol prijať a zároveň sa so služobným úradom nedohodol inak. Výpovedný dôvod je presne skutkovo vymedzený, odôvodnený a nie je možného ho zameniť s iným výpovedným dôvodom. Záverom odporca uviedol, že nakoľko realizácia pohovorov prebiehala aj na iných útvaroch služobného úradu, mohlo dôjsť k obsadeniu voľného štátnozamestnaneckého miesta iným štátnym zamestnancom, ktorý o toto štátnozamestnanecké miesto prejavil záujem ako prvý. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý medzitýmny rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Trval na tom, že odporca nepreukázal, že mu ponúkol voľné vhodné štátnozamestnanecké miesta, a to ani napriek tomu, že takéto miesta existovali, zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest a miest vo verejnom záujme bol len formálny, nezodpovedajúci realite a nepredstavoval zoznam všetkých voľných vhodných miest, keďže bol používaný dlhodobo a keďže obsahoval aj štátnozamestnanecké miesta, ktoré boli, ako vyplynulo z iných pohovorov, už obsadené. Ak aj možno považovať zoznam ponúkaných voľných štátnozamestnaneckých miest a miest vo verejnom záujme za ponuku voľných vhodných štátnozamestnaneckých miest, nebol predložený riadny opis činností, preto je zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest a miest vo verejnom záujme irelevantný a neúplný. Odporca nepreukázal odmietnutie ponuky voľného vhodného štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľom a skončenie štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľom nebolo prerokované so zástupcami zamestnancov z dôvodu, ktorý bol uvedený vo výpovedi, t.j. bolo prerokované z dôvodu, ktorý nebol uvedený vo výpovedi. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. , ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 30.6.2013 / ďalej len „zákona“ / na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to ustanovuje tento zákon. Podľa § 46 ods. 1 písm. b) citovaného zákona štátnozamestnanecký pomer možno skončiť výpoveďou. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) citovaného zákona služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak. Podľa § 48 ods. 1,2 citovaného zákona ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho zamestnanca a je dva mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Podľa § 120 citovaného zákona na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 12, § 13 ods. 4 a 7, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3, 4 a 6, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce. Podľa § 121 ods. 2 citovaného zákona právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný zo zástupcami zamestnancov, je neplatný, ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo Zákonník práce. Podľa § 61 ods. 1,2 Zákonníka práce platného a účinného do 21.8.2013 / ďalej len „ Zákonník práce“/ výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.. Prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie citované ustanovenie zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zákonníka práce dospel k záveru keď uvedené skutočnosti medzi účastníkmi ani sporné neboli, že výpoveď bola navrhovateľovi riadne doručená do vlastných rúk dňa 27.3.2013 a dĺžka výpovednej doby bola zachovaná. Navrhovateľ podal návrh na určenie neplatnosti výpovede v zákonnej dvojmesačnej lehote uvedenej vo vyššie cit. § 77 Zákonníka práce, keďže štátnozamestnanecký pomer výpoveďou mal skončiť uplynutím výpovednej doby 31.5.2013 a návrh na určenie neplatnosti výpovede zo 27.3.213 podal na súd dňa 31.7.2013. Predmetná výpoveď spĺňa všetky formálne náležitosti, keďže bola navrhovateľovi daná písomne, s uvedením dôvodu výpovede, ktorý je jasný a určitý. V danom prípade bola pre posúdenie veci rozhodujúca otázka, či si odporca voči navrhovateľovi splnil ponukovú povinnosť v zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. a či výpoveď daná navrhovateľovi bola vopred prerokovaná s odborovým orgánom, teda, či došlo k naplneniu hmotnoprávnych ustanovení § 121 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. a Zákonníka práce. Splnenie ponukovej povinnosti je hmotnoprávnou podmienkou výpovede zo strany služobného úradu - odporcu podľa § 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z.., pričom splnenie tejto povinnosti ešte pred daním výpovede musí v konaní preukázať služobný úrad ( odporca ). Ak služobný úrad neponúkne štátnemu zamestnancovi pred daním výpovede / t.j. v čase od rozhodnutia o organizačnej zmene do doručenia výpovede / prechod na inú pre neho vhodnú prácu, hoci tak urobiť môže, nie je splnená ponuková povinnosť a výpoveď je preto neplatná. Inou pre štátneho zamestnanca vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam, kvalifikácii, funkcii štátneho zamestnanca v zmysle § 29 zákona č. 400/2009 Z.z.. Otázku vhodnosti konkrétnych voľných štátnozamestnaneckých miest je nutné vykladať extenzívne, aby sa príliš zužujúcim výkladom, ktorý by mohol zvádzať zo strany zamestnávateľa k splneniu ponukovej povinnosti čisto len formalisticky, neobchádzal sledovaný účel a zmysel ponukovej povinnosti zamestnávateľa, ako jednej z hmotnoprávnych podmienok a predpokladov platného skončenia pracovného pomeru. Takýto extenzívny výklad zodpovedá aj aktuálnej judikatúre (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/232/2010). Prerokovania výpovede je rovnako hmotnoprávnou podmienkou výpovede zo strany služobného úradu - odporcu v zmysle ustanovenie § 121 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. a ustanovenie § 74 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré určujú povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom (ako zástupcom zamestnancov) výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, ako hmotno-právnu podmienku platnosti uvedených právnych úkonov zo strany zamestnávateľa, nesplnenie ktorej v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 2 Zákonníka práce spôsobuje ich neplatnosť (t.j. neplatnosť výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru). Účinky splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovaní skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru k žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému odborovému orgánu obsahuje náležitosti výpovede určené ustanovením § 61 ods. 2 Zákonníka (u okamžitého skončenia pracovného pomeru § 70 ZP), to znamená, že dôvod výpovede musí byť vymedzený tak, aby nebolo možné zameniť ho s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť ( napr. uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 72/2006, 5 Cdo 255/2008). Odvolací súd má zato, že prvostupňový súd aj v otázke splnenia si ponukovej povinnosti zo strany služobného úradu a v otázke prerokovania výpovede s odborovým orgánom vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a dospel k správnemu právnemu záveru, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľom výpoveďou z dôvodu jeho nadbytočnosti podľa § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. je neplatné pre nesplnenie ponukovej povinnosti zo strany odporcu a pre neprerokovanie výpovede navrhovateľa so zástupcami zamestnancov podľa § 74 Zákonníka práce v spojení s § 120 a podľa § 121 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z.. Prijaté právne závery primerane vysvetlil a podrobne zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotná skutočnosť, že odporca sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozsudku kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Odvolací súd má vzhľadom na vyššie uvedené zato, že súd prvého stupňa teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil / § 157 ods. 2, 3 O.s.p. / . Na základe uvedeného, osvojac si dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Odporca v odvolaní už len zrekapituloval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd dôsledne vysporiadal, uviedol prečo na ne neprihliadol v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie možno považovať v tomto smere za presvedčivé a vyčerpávajúce. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožne s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné námietky. V kontexte argumentácie prvostupňového súdu je zbytočné v odvolacom konaní sa zaoberať identickými námietkami odporcu, keď skutkové, a na ich základe prijaté právne závery prvostupňového súdu sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov prvostupňového súdu ( § 219 ods. 2 O.s.p.) a preto napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.. O náhrade trov celého konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku v ktorom bude rozhodnuté aj o zvyšku uplatneného nároku navrhovateľky a to o náhrade mzdy. Poučenie: Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním.