Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/269/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113228779 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113228779.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o., Tuhovská 11, 831 07 Bratislava, IČO: 35 728 116, zast.: Ernst & Young Law s.r.o., Hodžovo námestie 1A, 811 06 Bratislava, IČO: 47 255 960 proti žalovanému: C.. E. Š., G. XXX/X, XXX XX X. V., nar.: X.XX.XXXX, zast.: JUDr. Alexandra Machanová, advokátka, Lichnerova 22, 903 01 Senec o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb 169/2013-132 zo dňa 29.4.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb 169/2013-132 zo dňa 29.4.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania proti žalovanému vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave z 28.6.2013, spis. zn. Rsp V-70/2012 v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 27.8.2013 doručenou súdu dňa 28.8.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave z 28.6.2013, spis. zn. Rsp V-70/2012. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 5.11.2012 podal na RS SOPK proti žalovanému žalobu o zaplatenie sumy 13.133,06 eur s príslušenstvom. V predmetnom rozhodcovskom konaní bol vydaný dňa 28.6.2013 rozhodcovský rozsudok, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá. Žalobca má za to, že rovnosť účastníkov rozhodcovského konania bola porušená, a to predovšetkým v súvislosti s nedostatočným odôvodnením rozhodcovského rozsudku, ako i dokazovaním. Uviedol, že rozhodcovský súd sa v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal so zásadnými námietkami a argumentmi žalobcu, čo spôsobuje, že je arbitrárny, pričom súčasne došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie podľa § 46 ods. 1 Ústavy. Na druhej strane sa rozhodcovský súd účelovo priklonil len k tvrdeniam a argumentom žalovaného. Žalobca namietal, že príslušný senát RS SOPK sa v odôvodnení rozhodcovského rozsudku vôbec nevysporiadal s významnou skutočnosťou, a to že uzatvorenie dohody o pristúpení medzi žalobcom a žalovaným bolo od začiatku rozhodcovského konania nesporné. Navyše, žalovaný uzatvorenie dohody o pristúpení medzi nimi dvakrát výslovne potvrdil, a to vo vyjadrení k žalobe z 21.2.2013 a vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu z 2.4.2013. Žalobca ďalej poukázal aj na procesné pochybenie rozhodcovského súdu týkajúce sa nedodržania lehoty na prípravu na ústne pojednávanie. Podľa § 22 ods. 3 rokovacieho poriadku „rozhodcovský súd písomne predvolá účastníkov konania na ústne pojednávanie s takým časovým predstihom, aby každá zo strán mala k dispozícii lehotu 30 dní na prípravu pojednávania.“ Vzhľadom na to, že prvé ústne pojednávanie sa konalo dňa 3.6.2013 a druhé ústne pojednávanie sa konalo dňa 28.6.2013 je podľa názor žalobcu evidentné, že táto lehota na prípravu na pojednávanie dodržaná nebola. 3. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Poukázal na odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom je uvedené: „na základe vykonaného dokazovania rozhodcovský súd SOPK zistil, že: ... dňa 12.12.2007 uzatvoril žalobca so žalovaným dohodu o pristúpení k záväzkom k zmluve o úvere č. 652034U. Žalovaný sa uzatvorením dohody o pristúpení k záväzkom stal pristupujúcim dlžníkom voči žalobcovi zaviazaným zo všetkých záväzkov zo zmluvy spoločne a nerozdielne s dlžníkom.“ O niečo ďalej je však v odôvodnení rozhodcovského rozsudku konštatované, že: „RS SOPK mal za preukázané, že pôvodný dlžník uzavrel zmluvu o úvere, pričom žalovaný pristupujúci dlžník je na základe dohody o pristúpení k záväzku k úverovej zmluve zo dňa 12.12.2007 v hlavičke dohody o pristúpení k záväzku uvedený ako pristupujúci dlžník C.. E. Š.. Súd skúmal, či skutočne prišlo k podpisu tejto dohody pristupujúcim dlžníkom a zistil, že v kolónke za pristupujúceho dlžníka je uvedený podľa razítka - odtlačku pečiatky, pôvodný dlžník. To znamená, že túto dohodu podpísal pôvodný dlžník“. Prvoinštančný súd skonštatoval, že tieto dve časti odôvodnenia rozhodcovského rozsudku sú absolútne rozporné a pôsobia vo vzájomnej súvislosti zmätočne. Mal za to, že nie je možné, aby rozhodcovský súd na jednej strane na základe vykonaného dokazovania niečo zistil a potom mal za preukázaný presný opak. Z uvedeného potom súd prvej inštancie dovodil, že odôvodnenie rozhodcovského rozsudku nespĺňa atribúty pre riadne odôvodnenie rozhodnutia. Ďalej uviedol, že ak rozhodnutie rozhodcovského súdu vykazuje zásadné nedostatky v oblasti odôvodnenia, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné so zásadou rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Podľa názoru konajúceho súdu nedostatočné odôvodnenie rozhodcovského rozsudku a jeho arbitrárnosť tak v konečnom dôsledku majú za následok porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania zakotvenú v § 17 ZoRK, a tým zakladajú dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZoRK. Súd prvej inštancie sa ďalej nezaoberal námietkami žalobcu o tom, že rozhodcovský súd porušil rovnosť účastníkov v procese hodnotenia dôkazov a pri dodržaní procesných lehôt, pretože samotný rozpor v odôvodnení rozhodnutia podľa jeho názoru postačuje na zrušenie rozhodcovského rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Namieta konštatovanie súdu prvej inštancie, že rozhodcovský rozsudok nemá dostatočné odôvodnenie. Žalovaný má za to, že z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku jednoznačne vyplýva, že vykonaním všetkých navrhovaných dôkazov a výsluchom účastníkov dospel k záveru, že pôvodný dlžník uzavrel zmluvu o úvere, pričom žalovaný dohodu o pristúpení k záväzku podpísal ako konateľ spoločnosti spôsobom uvedeným v obchodnom registri. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný listinu - dohodu o pristúpení záväzku podpísal v mene hlavného dlžníka, čiže spoločnosti KOVENA HYDRAULIK s.r.o. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že absencia podpisu žalovaného na dohode o pristúpení k záväzku nebola jediným dôvodom pre zamietnutie žalobného návrhu žalobcu, nakoľko rozhodcovský súd zistil v danej veci aj ďalšie skutočnosti, na základe ktorých žalobu žalobcu zamietol. Podľa názoru žalovaného rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v odôvodnení rozsudku konajúci súd uviedol, že v danej veci došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania pre údajné nedostatočné odôvodnenie rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. 5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 1.7.2015 vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného, že odôvodnenie rozhodcovského rozsudku je dostatočné. Naopak, má za to, že rozhodcovský rozsudok je na viacerých miestach odôvodnený nedostatočne, pričom poukázal na svoju žalobu, v ktorej tieto nedostatky vytýkal. Ďalej dal do pozornosti časť odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, kde aj súd prvej inštancie správne poukázal na rozpornosť odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. Žalobca tiež namietal záver žalovaného, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný dohodu o pristúpení k záväzku podpísal ako konateľ spoločnosti spôsobom uvedeným v obchodnom registri. Toto tvrdenie považuje na nepravdivé, nakoľko aj na základe žalovaným priloženého výpisu z obchodného registra dlžníka v čase podpisu dohody o pristúpení k záväzku, nebol žalovaný konateľom dlžníka. Otázka podpísania dohody o pristúpení k záväzku bola jednou z rozhodujúcich skutočností dôležitých pre rozhodnutie vo veci, pričom rozhodcovský súd sa jej podľa názoru žalobcu nevenoval dostatočne. Takisto namietal tvrdenie žalovaného, že rozhodcovský súd zistil v danej veci aj ďalšie skutočnosti, na základe ktorých žalobu žalobcu zamietol. Poukázal na odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, z ktorého vyplýva, že keďže rozhodcovský súd nemal za preukázané uzatvorenie dohody o pristúpení k záväzku žalovaným, žalobu žalobcu zamietol. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. žalobca uviedol, že žalovaný tento odvolací dôvod nedostatočne špecifikoval, a preto je nepreskúmateľný. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 6. Žalovaný vo svojej replike zo dňa 28.7.2016 uviedol, že zotrváva na dôvodoch podaného odvolania, keď mal za to, že rozhodcovský rozsudok je náležite odôvodnený. Vyjadril názor, že žalobca sa podaním žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku snaží zvrátiť svoju pasivitu z konania pred rozhodcovským súdom. Ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore s právami žalovaného, ktorý má v danej veci postavenie spotrebiteľa, ktorého právam venuje právny poriadok zvýšenú ochranu. 7. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 9. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku s poukazom na porušenie zásady rovného postavenia účastníkov rozhodcovského konania, ktorá mala byt' porušená v dokazovaní vykonanom pred rozhodcovským súdom, ako aj v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. 10. Odvolací súd poukazuje na § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. (účinného ku dňu podania žaloby na súd), v zmysle ktorého je dôvodom na uplatnenie si práva na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní). V súlade s citovaným zákonným ustanovením je potrebné skúmať, či bola s ohľadom na rovné postavenie strán rozhodcovského konania, poskytnutá stranám možnosť na rozhodcovskom súde vec prejednať, resp. či bola poskytnutá riadna a dostatočná možnosť k uplatneniu procesných práv účastníkov rozhodcovského konania. Zásadu rovnosti strán je potrebné skúmať jednak z hľadiska, či boli po formálnej stránke dodržané procesné postupy, ale tiež z hľadiska, či mali obidve strany dostatočnú možnosť uplatnenia svojich tvrdení, námietok, možnosť navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k navrhnutým dôkazom, tvrdeniam, argumentácii a protiargumentácii druhej strany. Je potrebné, aby takáto možnosť bola účastníkom nielen poskytnutá, ale aby s ohľadom na všetky súvislosti im bola poskytnutá riadne, teda v dostatočnom rozsahu. 11. Zásada rovnosti účastníkov pred rozhodcovským súdom, rovnako ako aj pred súdom všeobecným je zaručená Ústavou SR. Rozhodcovský súd na základe zmluvnými stranami prejavenej vôle vedie konanie a prejednáva vec, pričom do jeho postupu nie sú ostatní účastníci oprávnení zasahovať a procesný postup súdu v konaní riadiť a ani v ňom rozhodovať, s čím dopredu vyjadrili v rozhodcovskej zmluve súhlas. Napriek tomu majú všetci účastníci v rozhodcovskom konaní, priebeh ktorého riadi rozhodcovský súd, rovnaké práva a povinnosti. Procesná rovnosť strán sporu sa uplatňuje rovnako v súdnom, ako aj v rozhodcovskom konaní. 12. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil, že obom účastníkom rozhodcovského konania nebola poskytnutá rovnaká možnosť vec pred rozhodcom prejednať a uplatniť ich procesné práva za primeraného použitia Občianskeho súdneho poriadku, ktorého aplikáciu pripúšťa § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní. Zásadu rovnosti strán zákon o rozhodcovskom konaní žiadnym spôsobom nekonkretizuje formou práv a povinností účastníkov rozhodcovského konania, preto je k jej posúdeniu nutné použiť primerane príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné, aby súd zasahoval do skutkového a právneho stavu ustáleného v rozhodcovskom konaní. Všeobecný súd je pri preskúmavaní povinný iba posúdiť, či nedošlo k takému postupu súdu, ktorý by zakladal dôvod uvedený žalobcom v žalobe v zmysle § 40 ods. 1 písm. g) zák. č. 244/2002 Z.z. 13. Na základe uvedeného možno konštatovať, že v zmysle uvedenej úpravy nie je možné žiadať všeobecný súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku pre porušenie hmotno - právnych predpisov, a teda nie je možné napadnúť vecnú nesprávnosť rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd ďalej uvádza, že právo účastníka rozhodcovského konania na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia rozhodcovského súdu. 14. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že odôvodenie posudzovaného rozhodcovského rozsudku postráda vnútornú konzistentnosť a závery v ňom uvedené si vzájomne odporujú, keď rozhodcovský súd na jednej strane konštatoval, že „žalovaný sa uzatvorením dohody o pristúpení k záväzkom stal pristupujúcim dlžníkom voči žalobcovi zaviazaným zo všetkých záväzkov zo zmluvy spoločne a nerozdielne s dlžníkom“ a na strane druhej na základe tých istých dôkazov prijal záver, že „dohodu (o pristúpení k záväzku) podpísal pôvodný dlžník“. Je nepochybné, že arbitrárnosť rozhodcovského rozsudku má za následok porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania zakotvenú v § 17 zákona o rozhodcovskom konaní (účinného ku dňu podania žaloby na súd), a tým zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní (účinného ku dňu podania žaloby na súd). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba v zmysle ustálenej judikatúry považovať rozsudok súdu aj v situácii, keď súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. februára 2006). 15. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. z dôvodu vnútornej rozpornosti a arbitrárnosti rozhodcovského rozsudku. Keďže prvoinštančný súd rozhodol správne, pokiaľ rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave z 28.6.2013, spis. zn. Rsp V-70/2012 podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. zrušil, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 17. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).