Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/255/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114217596 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1114217596.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľky Margita Rákaiová, Hrobákova 7, Bratislava, IČO: 33 764 506, práv. zast. JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, Krížna 47, Bratislava, proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 32Cb 69/2014-79 zo dňa 15.6.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb 69/2014-79 zo dňa 15.6.2015 p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že zmluva o revolvingovom úvere č. 161899 - 27024 uzatvorená dňa 17.12.2012 medzi navrhovateľkou Margitou Rákaiovou, IČO: 33 764 506, s miestom podnikania Hrobákova 7, 851 02 Bratislava, trvale bytom Romanova 1654/1, 851 02 Bratislava, evidovaná Okresným úradom Bratislava, odbor živnostenského podnikania, pod reg. č. 105-14650 a odporcom spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 22160/ B, je neplatná . Ďalej rozhodol, že aj záložná zmluva k nehnuteľnosti Č.. XXXXXX - XXXXX uzatvorená dňa 17.12.2012, medzi navrhovateľkou Margitou Rákaiovou, G.. XX.X.XXXX, P. Č.: XXXXXX/XXXX, E. K. P. XXXX/X, XXX XX K., a odporcom spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 22160/B, je neplatná. Odporcovi súd uložil povinnosť uhradiť navrhovateľke trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 389,56 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Dušana Repáka, vedený v spoločnosti OTP Banka Slovensko, a. s., číslo účtu XXXXXXX/XXXX, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka v žalobnom návrhu doručenom súdu dňa 18.6.2014 uviedla, že dňa 17.12.2012 uzatvorila s odporcom Zmluvu o revolvingovom úvere č. 161899 - 27024, na základe ktorej jej ako dlžníkovi odporca ako veriteľ poskytol peňažné prostriedky v sume 6.000 EUR, pričom navrhovateľka sa zaviazala finančné prostriedky splatiť v 48 mesačných splátkach v sume 309 EUR mesačne, splatných podľa splátkového kalendára, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Na zabezpečenie úveru bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená Záložná zmluva k nehnuteľnosti č. 161899 - 27024 zo dňa 17.12.2012, ktorou bolo zriadené v prospech odporcu ako veriteľa záložné právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Petržalka, obec Bratislava - m.č. Petržalka, okres Bratislava V, evidovaných Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na LV č. 2709 ako byt č. 69 vo vchode Romanova 1, 7. poschodie, súpisné číslo 1654 postavenom na pozemku o parc. č. 1259 o výmere 615 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a pozemku č. 1260 o výmere 615 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a pozemku parc. č. 1260 o výmere 615 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 2879/808254 - ín vzhľadom k celku. V návrhu bolo tiež uvedené, že v rámci dojednania podmienok uzatvorenia zmluvy o úvere presvedčil odporca navrhovateľku, že bude pre ňu výhodnejšie, keď predmetnú úverovú zmluvu uzatvorí ako živnostníčka, a to aj napriek tomu, že úver nepotrebovala na účely výkonu podnikateľského oprávnenia, ale na osobnú spotrebu seba a svojej rodiny. Navrhovateľka uviedla, že uvedeným konaním ju odporca uviedol do omylu a presvedčil ju, aby uzatvorila Úverovú zmluvu, ktorá bola absolútne negatívne namierená proti jej osobe. Na základe uvedeného išlo teda v danom prípade podľa navrhovateľky o absolútne neplatný právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V žalobnom návrhu právny zástupca navrhovateľky tiež uviedol, že ustanovenia úverovej zmluvy obsahujú podmienky, ktoré možno považovať za podmienky absolútne neprijateľné. Úverová zmluva je jednostranná, pričom veriteľ si ňou uzurpoval absolútnu prevahu v tomto záväzkovo právnom vzťahu. Právny zástupca navrhovateľky v žalobnom návrhu poukázal na tú skutočnosť, že ochrana spotrebiteľa je jedným zo základných pilierov Európskej únie a táto kladie veľký dôraz na ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľov. Aj s poukazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS je neprípustné, aby na nemorálne zmluvy a nekalé praktiky nebankových spoločností doplácali ľudia len preto, že nemajú právnické vzdelanie a nevedia sa brániť. Úverová zmluva ako aj záložná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom sú teda absolútne neplatné, kedy z uvedeného dôvodu a rovnako z dôvodu existencie aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty má navrhovateľka v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Súčasne s návrhom na začatie konania o určenie neplatnosti Úverovej zmluvy a záložnej zmluvy podala navrhovateľka aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia ktorým žiadala, aby súd na čas do právoplatného skončenia konania upravil pomery medzi účastníkmi spôsobom, že prikáže odporcovi, aby sa zdržal výkonu záložného práva na predmetné nehnuteľnosti. O tomto návrhu súd prvého stupňa rozhodol uznesením č.k. 32 Cb/69/2014-23 zo dňa 30.6.2014 tak, že návrhu vyhovel a odporcovi prikázal zdržať sa uplatnenia a výkonu predmetného záložného práva, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Odporca voči tomuto uzneseniu podal oneskorene odvolanie, preto ho Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8 Cob/307/2014 - 47 zo dňa 24.11.2014 odmietol. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že písomným podaním zo dňa 31.1.2015 doručeným súdu dňa 5.2.2015 sa k žalobnému návrhu vyjadril prostredníctvom právnej zástupkyne odporca. Uviedol, že pred Okresným súdom Bratislava V prebieha konanie o zaplatenie zmenky a v rámci tohto konania navrhovateľka uplatňuje námietky voči kauzálnemu vzťahu, pričom toto konanie začalo skôr ako konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava I, a preto odporca namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. K tvrdeniam navrhovateľky odporca uviedol, že uzavretá zmluva je podnikateľským právnym vzťahom. Odporca nikdy neuzavrel s navrhovateľkou spotrebiteľskú zmluvu. V predzmluvných vzťahoch ako aj vo vzťahoch zmluvných navrhovateľka vystupovala ako podnikateľka a žiadala o požičanie na účely podnikateľské. Podľa odporcu navrhovateľka neuvádzala v návrhu žiadne zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu a ani dôvodov, pre ktoré by zmluva medzi navrhovateľkou a odporcom mala byť neplatná. Odporca navrhol, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a navrhovateľku zaviazal na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie, ktorým bolo preukázané, čo bolo v danej veci medzi účastníkmi sporné. Uviedol, že na pojednávaní súdu konanom dňa 15.6.2015 navrhovateľka uviedla, že 40 rokov pracuje ako detská sestra, v období, keď podpísala zmluvu o revolvingovom úvere s odporcom (ako aj záložnú zmluvu), potrebovala veľmi súrne finančné prostriedky na riešenie zdravotného stavu svojej dcéry. Uviedla ďalej, že 22 rokov žije sama a sama vychovávala svoje deti a starala sa o ne. Až v čase, keď dcéra ležala v nemocnici si prečítala podmienky zmluvy, ktorú s odporcom podpísala. Asi po troch, štyroch mesiacoch po podpise zmluvy o úvere sa dostala do omeškania so splátkami. Vtedy za ňou začali do bytu chodiť rôzni ľudia, telefonovali jej večer na mobil, aby dlh čo najskôr uhradila a vyhrážali sa jej. Právny zástupca odporcu uviedol, že o záväzkoch zo zmluvy o úvere už bolo rozhodnuté pred Okresným súdom Bratislava V. Toto konanie sa týkalo zmenkového platobného rozkazu, ktorý odporca podal vo vzťahu k navrhovateľke, ktorá v tomto konaní vystupovala na strane odporcu. Účastníci konania uzatvorili pred Okresným súdom Bratislava V zmier, preto právny zástupca odporcu bol názoru, že o nárokoch odporcu už bolo rozhodnuté v konaní pred Okresným súdom Bratislava V. Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že tak ako to už bolo uvedené v písomnom vyjadrení, navrhovateľka bola okolnosťami prinútená uzatvoriť súdny zmier pred Okresným súdom Bratislava V aj preto, že jej bol umožnený splátkový kalendár. Právna zástupkyňa navrhovateľky navrhla konanie o zmenkovom platobnom rozkaze prerušiť do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I, avšak s poukazom na to, že sudkyňa Okresného súdu Bratislava V návrh na prerušenie konania zamietla. Súd prvého stupňa poukázal na to, že spornou sa stala skutočnosť, či Zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená ako zmluva spotrebiteľská alebo išlo o zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka z dôvodu, že navrhovateľka, podľa tvrdení odporcu, tak v predzmluvných vzťahoch ako aj v samotnom zmluvnom vzťahu vystupovala ako podnikateľka, o poskytnutie finančných prostriedkov požiadala na podnikateľské účely. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení namietal, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať Obchodný zákonník. Súd uviedol, že s takýmto tvrdením odporcu sa nestotožnil. Právny vzťah s poukazom na Zmluvu o revolvingovom úvere je podľa súdu vzhľadom na obsah tejto zmluvy potrebné vykladať ako zmluvu o spotrebiteľských úveroch a je vzťahom občianskoprávnym, preto aj všetky nároky vyplývajúce z tejto zmluvy je treba posudzovať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa skonštatoval, že z ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách jednoznačne vyplýva, že v prípade poskytnutia úveru v tu prejedávanej veci ide o spotrebiteľský úver, ktorý podlieha režimu zákona o spotrebiteľských úveroch. Lex generalis k zákonu o spotrebiteľských úveroch je Občiansky zákonník. Súd sa stotožnil s tvrdeniami navrhovateľky v tom smere, že Úverová zmluva podpísaná navrhovateľom a odporcom bola koncipovaná v rozpore s dobrými mravmi a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to najmä tieto: - Čl. IV. bod 4.1. a 4.2. úverovej zmluvy - zmluvná odmena pre veriteľa v sume 8.832 EUR za poskytnutie úveru pre dlžníka, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru, ktoré tak predstavujú viac ako 2 - násobok poskytnutej sumy úveru, ktorá suma bola len 6.000 EUR, - Čl. XII bod 12.1. úverovej zmluvy - zmluvná pokuta vo výške 5% z istiny úveru v prípade ak sa dlžník omešká s úhradou jednotlivej splátky o viac ako 15 dní po termíne splatnosti (pričom môže byť aj opakovaná, teda uplatňovaná aj na dennej báze), - Čl. XII bod 12.3. a 12.4. Úverovej zmluvy - zmluvná pokuta vo výške 50% z istiny úveru v prípade omeškania dlžníka so splnením záväzkov podľa bodu 12.3. písm. b) tejto zmluvy o viac ako 15 dní, a to ešte nad rámec zmluvnej pokuty podľa bodu 12.1. (pričom môže byť aj opakovaná, teda uplatňovaná aj na dennej báze), - Čl. V bod 5.2. Úverovej zmluvy - vlastná blankozmenka, ktorej vystavenie a vyplnenie si odporca vynútil od navrhovateľky a ktorý je možné považovať za neprimeraný nástroj na vymáhanie dlhu. - Čl. VI. odsek 6.1. príloha 3a Úverovej zmluvy - záložná zmluva k nehnuteľnosti č. 161899 - 27024, ktorú musela navrhovateľka s odporcom uzavrieť v ten istý deň ako úverovú zmluvu ako ďalší neprimeraný nástroj na vymáhanie dlhu a na základe ktorej v prospech odporcu založila nehnuteľnosti slúžiace k bývaniu nielen navrhovateľka ale aj jej rodiny. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že konaním v rozpore s dobrými mravmi sa pre účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie aj konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky, uznávanej pri predaji výrobku alebo poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe zákona o ochrane spotrebiteľa. Ide o zmluvu, v ktorej je zjavná výrazná nerovnosť zmluvných strán. Neprijateľné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné už od počiatku a pre spotrebiteľa sú nezáväzné. Ochrana spotrebiteľa sa má poskytovať automaticky bez toho, aby si ju spotrebiteľ sám uplatňoval. To znamená, že súdy sú povinné bez ohľadu na návrh spotrebiteľa hodnotiť neprijateľnosť podmienok s prihliadnutím na povahu tovaru resp. služby, na všetky okolnosti a všetky zmluvné podmienky, nielen spotrebiteľom označené za neprijateľné. Podľa názoru súdu, touto otázkou bol povinný zaoberať sa aj Okresný súd Bratislava V v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze. Súd prvého stupňa tiež poukázal na Smernicu Rady 93/13 EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá stanovuje v článku 3 bod 1: "zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, aj napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa." Podľa bodu 3 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru a služieb, na ktoré bola služba uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenej zmluvy a na všetky okolnosti ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa bodu 2, hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane ako aj na tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ sú tieto podmienky zrozumiteľné. Článok 5 zakotvuje široko koncipované pravidlo, v zmysle ktorého všetky písomné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne. Nezrozumiteľné zmluvné podmienky sa majú vykladať v prospech spotrebiteľa a podľa článku 4 odsek 2 ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné, aby sa preskúmalo, či tieto podmienky nie sú nekalé. Aj vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia Smernice, mal súd prvého stupňa za to, že právny vzťah založený úverovou zmluvou v prejednávanej veci je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou. Súd prvého stupňa dal do pozornosti Splátkový kalendár ku Zmluve o revolvingovom úvere, kedy uzatvorenie samotnej Dohody o splátkach, ktorú vždy ako prvý podpíše veriteľ a až následne o niekoľko dní neskôr dlžník, je praktikou veriteľa a je povinnosťou súdu prihliadať na úroveň priemerného spotrebiteľa (Smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly), kedy hrozí, že spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc iba dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide podľa citovanej smernice o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa v záujme zvýšenia kvality života ľudí. Tento dokument má zdanlivo pôsobiť ako ústupok odporcu vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku. Je neprípustné, aby na nemorálne zmluvy a nekalé obchodné praktiky nebankových spoločností doplácali predovšetkým občania z nižších sociálnych vrstiev, tí ktorí sa nevedia voči takýmto spoločnostiam brániť. Prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že odporca si úver vo výške 6.000,- EUR zaistil jednak ustanoveniami v zmluve o revolvingovom úvere, ktoré sú v značnom nepomere a v neprospech navrhovateľky v zmluve ale naviac aj záložnou zmluvou k nehnuteľnosti, ktorú dal navrhovateľke podpísať v ten istý deň ako úverovú zmluvu. Tu súd upriamil pozornosť na pravidlo, ktoré umožňuje bez súdnej kontroly vymôcť od spotrebiteľa aj plnenia z neprijateľných podmienok. Odporcovi nič nebráni predať nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľky. Práve preto, aby sa odporca o toto nepokúsil, súd v súvislosti s tým nariadil predbežné opatrenie. Súd poukázal, že slovenská právna úprava výkonu záložného práva umožňujúca uspokojenie pohľadávky dodávateľa z majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly súdu je v kolízii s princípom efektivity unijného práva. Umožňuje obísť dôležitý prvok práva EÚ, ktorým je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. V rámci výkonu záložného práva niet žiadnej súdnej kontroly a výšku dlhu diktuje veriteľ. Prejednávaná vec je podľa súdu jasným dôkazom, že sa tak robí aj na plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Záložná zmluva k nehnuteľnosti a jej ustanovenia teda v spojení s ostatnými zmluvnými podmienkami značne prehlbovali hrubú nerovnováhu, ktorá vyplývala z vyššie uvedených zmluvných podmienok. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti súd skonštatoval, že úverová zmluva ako aj záložná zmluva uzatvorené medzi navrhovateľkou a odporcom sú absolútne neplatné. Úlohou súdu bolo určiť, či v danej veci mala navrhovateľka daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe s poukazom na § 80 písm. c) O.s.p.. Podľa súdu v prejednávanej veci bol daný naliehavý právny záujem na určení z dôvodu existencie aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľkou a odporcom. Takýto stav bol ohrozením navrhovateľkinho právneho postavenia a nebolo možné ho iným právnym prostriedkom odstrániť. Stav neistoty navrhovateľky v tomto právnom vzťahu nebolo možné eliminovať, resp. konvalidovať inak, preto bolo podanie určovacej žaloby podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. najúčinnejším právnym prostriedkom, prostredníctvom ktorého bolo možné dosiahnuť úpravu. Naliehavý právny záujem navrhovateľky na určenie neplatnosti právneho úkonu bolo potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu. V súvislosti s námietkou odporcu týkajúcou sa neexistencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na určení neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy súd uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené má za preukázanú existenciu aktuálneho stavu právnej neistoty navrhovateľky. Práve z tohto dôvodu bolo podľa názoru súdu neprijateľné, aby o neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy bolo rozhodované v rámci konania o vydanie zmenkového platobného rozkazu, pred Okresným súdom Bratislava V, kedy v uvedenom prípade mohol Okresný súd Bratislava V predmetnú otázku posúdiť len ako predbežnú. Naviac súd uviedol, že uzatvorením súdneho zmieru nedošlo k odstráneniu právnej neistoty navrhovateľky. Súd poznamenal, že jeho úlohou nebolo zaoberať sa a posudzovať konanie prebiehajúce pred Okresným súdom Bratislava V o vydanie zmenkového platobného rozkazu. Súd mal však za to, že je jeho povinnosťou minimálne upozorniť na to, že navrhovateľka podpisom úverovej zmluvy, ktorá okrem iného zakotvuje i body 5.2. až 5.8. ohľadom blankozmenky, mala nielen právo ale podľa Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, povinnosť žiadať od súdu, aby zmenkový vzťah konajúci súd posúdil ako spotrebiteľský, a aby navrhovateľke poskytol adekvátnu právnu ochranu, a to pred nemorálnym plnením, ktoré sa od nej žiada. Pokiaľ ide o zmenku a veriteľ od dlžníčky bude vyžadovať podpis zmenky, svedčí to aj o nedostatočnej miere jeho odbornej starostlivosti a absolútne neserióznom prístupe k právam spotrebiteľky, v tomto prípade navrhovateľky. Preto súd uviedol, že jeho povinnosťou bolo rešpektovať právo, ktorého výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo preto musí byť predovšetkým na strane spravodlivosti a nie iba súborom právnych predpisov, resp. ustanovení právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a stroho formalisticky v praxi aplikované bez ohľadu na zmysel a účel chráneného záujmu aj keď zmenkové konanie sa vyznačuje dôsledným uplatňovaním koncentračnej zásady a formalistiky. S poukazom na uvedené preto súd vzal za nepochybné, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., vrátane existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy a v tomto konaní bol naplnený naliehavý právny záujem daný podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. V nadväznosti na uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že z dôvodu uvedenia navrhovateľky do omylu zo strany odporcu presvedčením navrhovateľky, aby uzatvorila úverovú a záložnú zmluvu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, tieto sú absolútne neplatné, a preto súd rozhodol ako bolo uvedené vyššie. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia tomu účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ e/, f/ O.s.p. v spojení s § 205a ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p. a v spojení § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa sa nesprávne a nedostatočne vysporiadal s otázkou, aké sú účinky schváleného súdneho zmieru medzi účastníkmi konania pred Okresným súdom Bratislava V vo vzťahu k tomuto konaniu a prípustnosti prejednávania veci. Poznamenal, že v prípade vedenom Okresným súdom Bratislava V navrhovateľka v rámci ňou podaných námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu vymedzila rozsah ďalšieho konania (o povinnosti platiť ním vystavenú zmenku), nakoľko námietky mali identický obsah ako návrh na začatie tohto prebiehajúceho konania. Odporca v danom konaní vystupoval ako prvý majiteľ zmenky a navrhovateľka voči nemu uplatnila kauzálne námietky. Odporca uviedol, že po prejednaní námietok to bola práve navrhovateľka, ktorá iniciovala uzavretie súdneho zmieru, rozhodnutím o ktorom nastala procesná situácia, kedy o nárokoch na plnenie zo zmenky a kauzálne vyplývajúcich z uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere, bolo právoplatne rozhodnuté. Poukázal, že v zmysle ustálenej judikatúry rozhodnutie o žalobe na plnenie tvorí prekážku určovacej žalobe, pokiaľ také rozhodnutie zahŕňa aj posúdenie toho, čo má tvoriť samotný predmet určovacej žaloby. Odporca nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že konanie pred Okresným súdom Bratislava V nijako nesúvisí s predmetným konaním, pretože má za to, že v konaní o návrhu na plnenie súd na základe kauzálnych námietok prejednával rovnaké skutočnosti ako v tomto konaní. Odporca uviedol, že súd prvého stupňa ani nevykonal zisťovanie, či môže vo veci konať a či nie je daná prekážka res iudicata. Odporca popieral existenciu naliehavého právneho záujmu s tým, že súd žiadny skutkový a právny záver v tomto smere v odôvodnení rozhodnutia neuviedol. Podľa neho tak k dnešnému dňu existuje stav, kedy to isté tvrdenie jeden súd považoval za nedôvodné a iný bez zdôvodnenia konštatuje presný opak, teda že v prípade zmluvy o revolvingovom úvere má ísť o spotrebiteľskú zmluvu. Odporca poznamenal, že existenciu naliehavého právneho záveru popiera aj samotné konanie navrhovateľky, ktorá nároky z uzavretej zmluvy uznala v konaní pred Okresným súdom Bratislava V a napadnutý rozsudok nemení postavenie navrhovateľky ohľadom povinnosti z uzavretého súdneho zmieru. Podľa odporcu súd v rozsudku síce tvrdil, že vychádzal z obsahu zmluvy, no neuviedol žiadny skutkový či právny záver ani skutočnosť odôvodňujúcu jeho tvrdenie, že zmluva má spotrebiteľský charakter, chýbajú skutočnosti z akých dôkazov boli závery vyhodnotené a napokon odporca tvrdil, že závery súdu sú v hrubom nepomere s obsahom zmluvy o revolvingovom úvere. Odporca napadol rozsudok aj pre rozpor postupu a záverov prvostupňového súdu s unijným právom a s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie. Na podporu svojho tvrdenia uviedol rozhodnutie ESD, C-464/01, podľa ktorého ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Odporca poukázal, že tento záver bol a je opakovane potvrdený aj vrcholnými súdnymi inštanciami členských štátov EÚ. Odporca namietal postup súdu aj preto, že prvostupňový rozsudok síce odkazoval na unijné právo upravujúce ochranu spotrebiteľa, ale len na tie časti, ktoré potvrdzujú tvrdenia navrhovateľky a nie na tie, ktoré by viedli k objektívnemu posúdeniu prejednávanej veci. Odporca tiež považoval za nesprávne aj tvrdenie súdu o údajne neprijateľných podmienkach v zmluve o revolvingovom úvere. Uviedol, že o tom, že navrhovateľka má mať postavenie spotrebiteľa, rozsudok neobsahuje žiadnu zmienku rovnako ako o tom, v čom má byť ustanovenie o vyplňovacom práve k blankozmenke neprijateľnou podmienkou. Podľa odporcu tvrdenie, že si mal jej vystavenie vynútiť je nepravdivé a nepreukázané. Odporca napadol aj tvrdenie súdu, že dojednanie o zmluvnej odmene či zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a osobitne nesúhlasí s tvrdením súdu o tom, že samotná záložná zmluva má byť neprijateľnou podmienkou. Dôvody rozhodnutia podľa neho odporujú vnútroštátnemu právu, ale aj unijnemu právu, na ktoré sa súd odvoláva a poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13, v ktorom Súdny dvor vychádzal z toho, že záložná zmluva nie je neprijateľnou podmienkou a ako určitý hmotnoprávny nástroj je prípustná a zlučiteľná aj v prípade, ak bola uzavretá so spotrebiteľom. Odporca uviedol, že záver súdu o neplatnosti záložnej zmluvy neobstojí ani z dôvodu, že už v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bolo o nárokoch odporcu právoplatne rozhodnuté. Napadnutý rozsudok a jemu predchádzajúci postup podľa názoru odporcu porušoval princíp rovnosti účastníkov konania, nakoľko navrhovateľka od začiatku vystupovala vo vzťahu k odporcovi ako podnikateľský subjekt a na tento účel prijala aj peňažné prostriedky v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere. Súd prvého stupňa pri posudzovaní údajného spotrebiteľského postavenia navrhovateľky vychádzal len zo skutočností pre ňu priaznivých. Napokon odporca napadol aj posúdenie súdu o splátkovom kalendári, ktoré považoval nielen za nesprávne, ale poukázal aj na to, že je pochybné, či vôbec prvostupňový súd vykonal dôkaz predmetnou zmluvou. Odporca navrhol, aby si odvolací súd vyžiadal od Okresného súdu Bratislava V spis vo veci 3CbZm 403/2014 a doplnil ním dokazovanie. Na záver si odporca uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. K tvrdeniu odporcu o účinkoch súdneho zmieru a neexistencií naliehavého právneho záujmu uviedla, že súd prvého stupňa sa s týmito skutočnosťami dostatočne vysporiadal a bola preukázaná nespochybniteľná existencia objektívnej právnej neistoty, ktorú nebolo možné eliminovať inak ako podaním určovacej žaloby. V súvislosti s tým navrhovateľka poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 224/2008, v zmysle ktorého je naliehavý právny záujem potrebné skúmať zo zreteľom na individuálne okolnosti prípadu. Navrhovateľka poznamenala, že odporca vo svojom odvolaní zámerne ignoroval okolnosti, na základe ktorých došlo k uzatvoreniu súdneho zmieru a uviedla, že na základe právneho názoru sudcu v zmenkovom konaní ako aj celkového vývoja daného konania a návrhu na splatenie pohľadávky formou splátkového kalendára, bola okolnosťami prinútená uzatvoriť s odporcom súdny zmier. Navrhovateľka mala za to, že vzhľadom na právny názor súdu v zmenkovom konaní o abstraktnosti zmenky a absencie akejkoľvek závislosti na kauze neplatnosti úverovej zmluvy, bol daný dôvod na určení neplatnosti a priznania primeraného zadosťučinenia a rozhodnutie o schválení súdneho zmieru bolo v rozpore to zákonom a nebola jej poskytnutá adekvátna ochrana pred nemorálnym plnením, ktoré sa od nej žiadalo. K námietkam odporcu k nesprávnemu záveru súdu o tom, že zmluva o revolvingovom úvere nie je podnikateľskou zmluvou navrhovateľka uviedla, že odporca ju uviedol do omylu, nakoľko vedel, že ak by uzatvorila predmetnú zmluvu ako fyzická osoba, jej postavenie ako spotrebiteľa by bolo oveľa silnejšie. Námietku, že závery súdu sú v rozpore s unijným právom a rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora EÚ navrhovateľka považuje za absolútne nepodložené, nakoľko úlohou súdu bolo posúdiť platnosť alebo neplatnosť úverovej zmluvy, v súvislosti s čím podľa jej názoru súd správne skonštatoval, že ochrana spotrebiteľa sa má poskytovať automaticky bez toho, aby si ju spotrebiteľ sám uplatňoval a touto otázkou bol povinný sa zaoberať aj Okresný súd Bratislava V v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze. Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že súd v napádanom rozsudku jasne uviedol, v čom vidí neprijateľnosť záložnej zmluvy a v čom táto zmluva predstavuje nerovnováhu medzi účastníkmi konania. Bez uzatvorenia záložnej zmluvy by odporca navrhovateľke úver neposkytol, pričom navrhovateľka nemala žiadny priestor na rokovania s odporcom. S poukazom na uvedené preto navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec i správne právne posúdil, a preto jeho rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil, stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na doplnenie správnosti svojho rozhodnutia zdôrazňuje, že Okresný súd Bratislava V v Bratislave v zmenkovom konaní riešil výlučne otázku platnosti, resp. neplatnosti zmenky. Uvedené konanie teda nemalo, resp. nemá žiadny vplyv na prebiehajúce konanie, v ktorom nebolo úlohou súdu zaoberať sa a posudzovať konanie prebiehajúce pred uvedeným súdom, to znamená, že v tomto prípade nie je daná prekážka res iudicata. Odvolací súd zdôrazňuje, že uzatvorením súdneho zmieru sa nijakým spôsobom neodstránila právna neistota na strane navrhovateľky. Odporca sa nemôže odvolávať na skutočnosť, že konal v dobrej viere ohľadom postavenia navrhovateľky, nakoľko pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere bol oboznámený s účelom poskytnutia finančných prostriedkov a zámerne za účelom posilnenia svojho postavenia uviedol navrhovateľku do omylu. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že i v takýchto prípadoch, vzhľadom na postavenie účastníka úverovej zmluvy, vystupuje do popredia zásada ochrany spotrebiteľa. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dostatočne po skutkovej aj právnej stránke vysporiadal so všetkým, čo bolo v predmetnej veci sporné a odporca v odvolaní neuviedol žiadne nové, resp. iné relevantné skutočnosti spochybňujúce závery súdu prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnej navrhovateľke však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich v zákonom stanovenej lehote nevyčíslila (§ 151 ods. 2 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.