Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/260/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115220902 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1115220902.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Debt Finance AG, Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti povinnému: O. G., E.. XX.XX.XXXX, E.. W.. M.. P.. S. XX, XXX XX I., pre vymoženie uloženej povinnosti, začatej u súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu, Exekútorský úrad Trnava, so sídlom Andreja Hlinku 3858/1, 917 01 Trnava, pod sp. zn. EX 1835/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 61Er/1115/2015-14 zo dňa 17.09.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 61Er/1115/2015-14 zo dňa 17.09.2015 p o t v r d z u j e. Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresný súd Bratislava I zastúpený vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti príslušenstva pohľadávky - trov súdneho konania vo výške 1.139,27 Eur. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 5C 106/2010-68 zo dňa 12.03.2012, podľa ktorého mal povinný povinnosť uhradiť oprávnenému istinu vo výške 8.529,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.645,78 Eur od 20.05.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 1.139,27 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. S poukazom na ust. § 40 ods. 1, 2 a ust. § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (Exekučný poriadok), súd prvého stupňa skúmal, či žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Oprávnený navrhol vykonať exekúciu na vymoženie istiny vo výške 8.529,78 Eur, trov konania vo výške 1.139,27 Eur a zároveň v rámci exekučného konania súdny poplatok za vydanie poverenia vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 324,86 Eur. Súd prvého stupňa uviedol, že exekučné konanie začalo dňa 24.07.2015 doručením návrhu súdnemu exekútorovi, následne súd výzvou zo dňa 13.08.2015 vyzval oprávneného prostredníctvom súdneho exekútora na opravu návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ust. §40 Exekučného poriadku. Súdny exekútor prevzal výzvu dňa 20.08.2015, opravený návrh na vykonanie exekúcie ani žiadosť o udelenie poverenia doručené súdu neboli. S poukazom na ust. § 61b ods. 3 Exekučného poriadku a ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka exekučný súd konštatoval, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2012 a vykonateľnosť dňa 04.05.2012. Návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal dňa 24.07.2015, t.j. viac ako tri roky od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, pričom oprávnený nepriložil k návrhu dohodu o postupnom splatení pohľadávky priznanej exekučným titulom, uzavretej s povinným v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. Na základe uvedeného, súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v časti príslušenstva pohľadávky - trov súdneho konania. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom uviedol, že sa s názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje. Podľa oprávneného trovy súdneho konania sú inštitútom procesného práva a súdom priznanú náhradu trov konania úspešného účastníka súdneho sporu nie je možné vnímať ako príslušenstvo pohľadávky, ale ako samostatný nárok priznaný exekučným titulom. Oprávnený poukázal na dôvodovú správu k novele zákona č. 106/2014 Z.z., ktorým sa novelizoval Exekučný poriadok o ust. § 61b ods. 3 EP, z ktorej je evidentne zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo zavedením trojročnej lehoty postihnúť nárok veriteľa na vymoženie priznaných úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky exekučným titulom v prípade podania návrhu na vykonanie exekúcie po troch rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu, čo je zrejmé zo slovného spojenia "narastú úroky" a "príslušenstvo, ktoré vzniklo až po vydaní exekučného titulu". Oprávnený žiadal, aby odvolací súd odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel a poveril súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu vykonaním exekúcie v časti trov súdneho konania vo výške 1.139,27 Eur. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP). Podaním odvolania tak v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvého stupňa, sú splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok - ďalej len "O.s.p.“), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie exekučného súdu je vecne správne. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa vec po právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. Podľa ust. § 121 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa ust. § 61b ods. 3 Exekučného poriadku, ak ide o splnenie povinnosti zaplatiť peňažnú pohľadávku a oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie viac ako tri roky od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom; to neplatí, ak oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priloží dohodu o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom, uzavretú s povinným v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. Novelou č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.06.2014, bolo v odseku 3 ustanovenia § 61b Exekučného poriadku zakotvené veľmi dôležité pravidlo, týkajúce sa rozsahu prípustnosti vedenia exekúcie. Podľa tohto pravidla pri exekúciách, predmetom ktorých je vymoženie peňažnej pohľadávky, ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie a teda exekučné konanie sa začne po uplynutí troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom, pričom s poukazom na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka do príslušenstva patria okrem iného aj trovy právneho zastúpenia advokáta. Právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 5C 106/2010-68 zo dňa 12.03.2012, vzniklo oprávnenému právo na zaplatenie pohľadávky vo výške 8.529,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.645,78 Eur od 20.05.2009 do zaplatenia a právo na náhradu trov konania vo výške 1.139,27 Eur. Suma 1.139,27 Eur predstavuje podľa názoru odvolacieho súdu náklady, ktoré oprávnený vynaložil na uplatnenie tohto práva, preto tieto náklady majú povahu príslušenstva pohľadávky. Záver súdu prvého stupňa je preto v tomto smere správny. Odvolací súd navyše považuje za potrebné dodať, že preskúmavacie oprávnenie odvolacieho súdu je ohraničené medzami, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia (kvantitatívna stránka odvolania). Odvolací súd je súčasne viazaný aj dôvodmi vymedzenými v odvolaní, čo znamená, že na iné pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré by inak mohlo byť zákonným dôvodom na podanie odvolania odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523142'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. s tým, že ich náhradu úspešnému povinnému nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 druhá veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.