Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/60/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116200084 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1116200084.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: MIDO SLOVAKIA, s.r.o., Pekárska 14/160, 917 01 Trnava, IČO: 45 711 682, proti odporcovi: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb/1/2016-58 zo dňa 4.2.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb/1/2016-58 zo dňa 4.2.2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia a uložil navrhovateľovi povinnosť v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať žalobu vo veci samej. Pokiaľ ide o trovy konania, súd uviedol, že o nich rozhodne v rozsudku vo veci samej. V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 5.1.2016 domáhal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uloží odporcovi, aby sa do rozhodnutia vo veci samej zdržal zásahu do práv navrhovateľa na vyplatenie zostatku na bankovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktoré vykonáva v rozsahu 440.404,57 eur od 5.4.2013. Navrhovateľ v návrhu poukázal na to, že dňa 4.10.2012 zasiahol odporca do jeho práva k účtu č. XXXXXXXXXX vedenom v peňažnom ústave odporcu, a to tak, že na predmetnom účte odporca zaistil peňažné prostriedky vo výške 446.804,57 eur. Dôvodom, prečo odporca zablokoval účet navrhovateľa je rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len „DÚ BA“) o vydaní predbežného opatrenia č. 9102402/5/2741001/2012/Luk a č. 9102402/5/2741009/2012/Luk zo dňa 27.9.2012, resp. zo dňa 28.9.2012. Odo dňa zablokovania účtu, t.j. od 4.10.2012, do 16.11.2012, boli na neho pripísané finančné prostriedky vo výške 372.206,09 eur s ktorými navrhovateľ pre chovanie odporcu nemôže disponovať. Navrhovateľ uviedol, že dňa 27.3.2013 doručil odporcovi výzvu, v ktorej ho žiadal aby upustil od zadržiavania výplaty prostriedkov na účte navrhovateľa. Dňa 5.4.2013 odporca prestal v zasahovaní do práv navrhovateľa s odvolaním sa na rozhodnutie DÚ BA č. 9102402/5/2741001/2012/Luk a č. 9102402/5/2741009/2012/Luk zo dňa 27.9.2012, resp. 28.9.2012 potom, čo mu bol doručený príkaz Krajskej prokuratúry na zhodnú sumu ako rozhodnutie DÚ BA č. 9102402/5/2741009/2012/Luk, týkajúceho sa sumy 440.404,57 eur. Navrhovateľ tiež uviedol, že dňa 3.12.2013 vyzval odporcu, aby mu vydal prostriedky na účte. Odporca si od navrhovateľa vyžiadal splnomocnenie s úradne overeným podpisom štatutárneho zástupcu navrhovateľa a po jeho obdržaní dňa 11.12.2013, oznámil navrhovateľovi, že dňa 5.4.2013 mu bol doručený príkaz Krajskej prokuratúry Bratislava, na základe ktorého sú prostriedky zaistené v trestnom konaní a nie je možné ich navrhovateľovi vydať. Navrhovateľ v konaní zistil, že v deň podpisu príkazu na zaistenie prostriedkov na jeho účte nebol sudca JUDr. Juraj Mihál určený rozvrhom práce na vykonávanie služieb sudcu pre prípravné konania. Túto skutočnosť navrhovateľ spolu s oznámením o neplatnosti zaistenia oznámil odporcovi listom zo dňa 20.11.2015. Dňa 30.11.2015 doručil navrhovateľ odporcovi výzvu na upustenie v pokračovaní páchania trestnej činnosti. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v trestnej kancelárii Okresného súdu Bratislava I sa neeviduje žiadny príkaz Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 5.4.2013, ktorý by zodpovedal príkazu č. 1Ko-V72/2013, ani to, že by súd vydal k predmetnému uzneseniu akýkoľvek súhlas. Z predložených dokladov vyplýva, že odporcovi nebol doručený príkaz Krajskej prokuratúry č. 1Ko-V72/2013 zo dňa 5.4.2013 v celosti, ale len jeho prvá strana, t.j. bez podpisových strán príkazu a „súhlasu“ tunajšieho súdu. V návrhu navrhovateľ konštatoval aj to, že sa neúspešne pokúšal v trestnom konaní dosiahnuť zrušenie zaistenia. Zároveň bol na jeho podnet Krajskou prokuratúrou v Bratislave vydaný protest Kd460/14/1100 a následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom 2S/273/14 z 26.5.2015 zrušil rozhodnutie DÚ BA o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu o dorubení dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012, zaisťovaný od 5.4.2013 príkazom KP BA. Podľa navrhovateľa s prihliadnutím na jeho aktíva a pasíva hrozí, že pokračovaním v konaní odporcu sa navrhovateľ dostane v dohľadnej dobe do stavu predĺženia. Navrhovateľ má viacero veriteľov, z čoho vyplýva hrozba možnosti podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok navrhovateľa zo strany veriteľov, ak bude platobne neschopný. Súd v uznesení poukázal na ust. § 75 ods. 1 prvá veta a ods. 6, § 76 ods. 1 písm. e) a f) ods. 3 a 4 a § 154 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že v merite veci sa navrhovateľ mieni domáhať taktiež zdržania sa zásahu do práva navrhovateľa na vyplatenie zostatku na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 440.404,57 eur, ktorý navrhovateľ odôvodňuje existenciou Príkazu Krajskej prokuratúry Bratislava č. I KO - V - 72/2013 zo dňa 5.4.2013. Bude sa tak podľa súdu domáhať toho istého výroku, ako v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Súd tiež poukázal na to, že prípisom zo dňa 26.1.2016 dopytoval Krajskú prokuratúru v Bratislave, či Príkaz na zaistenie účtu I KO - V - 72/2013 zo dňa 5.4.2013 stále trvá. Krajská prokuratúra v liste zo dňa 4.2.2016 uviedla, že cit.: „príkaz prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava, I KO-V-72/13, vydaný podľa § 95 ods. 1, ods. 2 Tr. por. dňa 5.4.2013, ktorým boli zaistené peňažné prostriedky v sume 440.404,57 eur na účte spoločnosti MIDO Slovakia s.r.o., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom v Č. F. I., W..S.., je naďalej v platnosti.“ Z toho bolo pre súd zrejmé, že k zrušeniu Príkazu nedošlo. Súd predovšetkým s poukazom na odôvodnenie Príkazu Krajskej prokuratúry zo dňa 5.4.2013 mal za to, že k zaisteniu finančných prostriedkov došlo predovšetkým z dôvodu podozrenia zo zločinu daňového podvodu podľa § 277a odsek 1, 3 písm. b) Trestného zákona. Krajská prokuratúra súčasne podľa § 95 odsek 3 Trestného poriadku zakázala akékoľvek dispozície so zaistenými finančnými prostriedkami až do výšky zaistenia, teda do výšky 440.404,57 eur. Súd z dôkazov predložených navrhovateľom nemal za osvedčenú potrebu nariadenia predbežného opatrenia a potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, nakoľko navrhovateľ podľa neho relevantným spôsobom neosvedčil, že odporca svojím konaním reálne poškodzuje navrhovateľa a že navrhovateľovi vzniká týmto konaním ujma. Súd mal teda za to, že v danom prípade navrhovateľovi nehrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v dôsledku navrhovateľom tvrdeného konania odporcu. Súd naviac uviedol, že vec je predmetom trestného konania, preto mu nie je zrejmé, z akého dôvodu sa navrhovateľ domáha nariadenia predbežného opatrenia v konaní civilnom, keďže trestné konanie v danej veci prebieha. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k názoru, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nesplnil zákonné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, ohrozenie pomerov navrhovateľa nebolo preukázané a nebola preukázaná dočasná potreba okamžitého súdneho opatrenia. Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že súd v konaní podľa druhej hlavy druhej časti O.s.p. nemôže vykonávať dokazovanie. Samostatným zadovážením dôkazu (listom na KP BA z 26.1.2016), o ktorý následne oprel zamietnutie návrhu, porušil súd podľa navrhovateľa zákonom stanovený postup podľa O.s.p. za účelom ochrany zásahu odporcu do navrhovateľovho práva, čím je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. Dôkaz - vyjadrenie KP BA zo 4.2.2016 preto nie je zákonným dôkazom v tomto konaní a odvolací súd by ho podľa navrhovateľa nemal pri rozhodovaní o odvolaní brať do úvahy, nakoľko je aj vo vzťahu k argumentácii návrhu irelevantný a pochádza priamo od pôvodcu neautentického dokumentu, ktorého účasť na výskyte neautentického a neregistrovaného potvrdenia sudcom J. Mihálom na jeho vlastnom príkaze 1Ko-V-72/2013 z 5.4.2013 je nespochybniteľná. V prípade uvedeného príkazu KP BA ide o neautentický dokument, ktorého súčasťou nie je potvrdenie príkazu podľa § 95 ods. 2 Tr. por. Okresným súdom Bratislava I napriek tomu, že potvrdenie sudcom pre prípravné konanie (podľa zverejneného úplného znenia rozvrhu práce súdu) je nevyhnutnou zákonnou podmienkou pre platnosť takého príkazu na zaistenie, vydaného pred začatím trestného stíhania. Je preto podľa navrhovateľa irelevantné, či takýto príkaz bol alebo nebol zrušený. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že Okresný súd Bratislava I v registri Tp neeviduje 5.4.2013 dôjdenie návrhu KP BA na potvrdenie príkazu na zaistenie z 5.4.2013, ani vydanie potvrdzujúceho rozhodnutia, preto sa domáha odstránenia zásahu do pokojného stavu zo strany odporcu. K tvrdeniu súdu prvého stupňa, že navrhovateľ sleduje návrhom na nariadenie predbežného opatrenia ten istý cieľ, ako vo veci samej, navrhovateľ uviedol, že predmetné tvrdenie je nepravdivé, nakoľko sa vo svojich podaniach jednoznačne vyjadril, že sa mieni voči odporcovi domáhať náhrady škody. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že samotný rozdeľovník príkazu KP BA z 5.4.2013, ktorý si zaobstaral z KP BA, neobsahuje ako adresáta utajovanej písomnosti ani Okresný súd Bratislava I ani navrhovateľa, a teda je preukázané, že Okresný súd Bratislava I ani žiaden jeho sudca nemohol vydať rozhodnutie o potvrdení príkazu podľa druhej vety § 95 ods. 2 Tr. por. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi predbežné opatrenie v zmysle návrhu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Základnou podmienkou predbežného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia ponúknuť dôkazné prostriedky na osvedčenie ohrozeného stavu vzťahov medzi účastníkmi alebo ohrozenia nároku, ako aj osvedčenie nároku navrhovateľa aspoň v základných skutočnostiach potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku ako aj záveru, či je predbežné opatrenie potrebné. Vyžaduje sa, aby tieto právne vzťahy alebo nároky boli ohrozené, toto ohrozenie musí byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí preukázať. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia prvostupňovým súdom a na správnosť dôvodov uvedených v uznesení podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Aj keď súd prvého stupňa nesprávne uviedol, že v merite veci sa navrhovateľ mieni domáhať toho istého výroku ako v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, hoci z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že navrhovateľ sa mieni domáhať náhrady škody podľa § 373 a nasl. Obch. zák., uvedená nesprávnosť nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že argumenty navrhovateľa nijako neosvedčujú existenciu nebezpečenstva ujmy, ktorá bezprostredne hrozí, a teda neodôvodňujú naliehavú potrebu predbežnej úpravy pomerov účastníkov prostredníctvom navrhovaného predbežného opatrenia. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že súd v konaní o nariadení predbežného opatrenia nemôže vykonávať dokazovanie, odvolací súd uvádza, že zákon nevylučuje v prípade predbežného opatrenia vykonávanie akéhokoľvek dokazovania. Z cit. ust. § 75 ods. 6 O.s.p. jedine vyplýva, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu tak, ako sa to vyžaduje v základnom konaní. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Súd prvého stupňa teda tým, že prípisom zo dňa 26.1.2016 dopytoval Krajskú prokuratúru v Bratislave, či Príkaz na zaistenie účtu I KO - V - 72/2013 zo dňa 5.4.2013 stále trvá, nijakým spôsobom neporušil ustanovenia O.s.p. o predbežnom opatrení. Je nepochybné, že Príkaz na zaistenie účtu doposiaľ zrušený nebol a preto ani podľa odvolacieho súdu nemožno predbežným opatrením odporcovi nariadiť, aby sa zdržal zásahu do práva navrhovateľa na vyplatenie zostatku v rozsahu 440.404,57 eur z bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, tak ako to navrhovaným predbežným opatrením žiadal navrhovateľ. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že argumenty navrhovateľa týkajúce sa Príkazu Krajskej prokuratúry Bratislava z 5.4.2013 ohľadom jeho neautentickosti a že jeho súčasťou nie je potvrdenie príkazu podľa § 95 ods. 2 Trestného poriadku, sa týkajú trestného konania a súd v tomto občianskom súdnom konaní uvedené skutočnosti nie je oprávnený riešiť. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.