Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/163/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116201379 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1116201379.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: E.. A. K., X.. X.X.XXXX, L. L., N.. K. Č.. X, proti odporkyni: H.. E. K., X.. X.X.XXXX, L. L., N.. L. Č.. X, o určenie, že byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 4. februára 2016 č. k. 15C/9/2016-30 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa v konaní o určenie, že byt, zapísaný na Z. Č.. XXXX C. J., zapísané na Z. Č.. XXXX, XXXX C. XXXX pre F.. Ú. R. H. v prospech odporkyne, patria do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporkyni podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zakázal nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami označeným spôsobom. Vychádzajúc z tvrdení v návrhu dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil naliehavosť a nutnosť dočasnej úpravy, keď napriek trvaniu BSM nie je vedený ako spoluvlastník bytu na liste vlastníctva. Samotný návrh vo veci samej racionálne predurčuje dôvodnú obavu ťažko napraviteľnej ujmy na strane navrhovateľa a dokonca i výkon rozhodnutia vo veci samej v prípade prevedenia bytu odporkyňou. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie odporkyňa, domáhajúc sa zjavne jeho zmeny a zamietnutia návrhu. Zastávala názor, že predmetné nehnuteľnosti nepatria do BSM, keď byt bol pôvodne v nájme jej starej matky, v byte žila s prvým manželom a ich synom, pričom navrhovateľ v byte nikdy nežil a byt nadobudla od jeho prenajímateľa z prostriedkov nepatriacich do BSM. Uviedla tiež, že po smrti otca bol navrhovateľ v súdnom konaní určený za výlučného nájomcu s otcom užívaného bytu X. K odvolaniu pripojila príslušné rozhodnutia súdov. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je opodstatnené. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odporkyňa je zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, uzavretej za trvania v poradí druhého manželstva s navrhovateľom. Z odôvodnenia rozhodnutí súdov v konaní o určenie navrhovateľa za nájomcu trojizbového bytu v pôvodnom nájme jeho otca J. Y. vyplýva, že navrhovateľovi k spornému bytu na L. N. nevzniklo právo spoločného nájmu bytu manželov, keďže v tomto byte s odporkyňou nežil a neviedol spoločnú domácnosť (rozsudok OS Bratislava III zo dňa 24. októbra 2000 č.k. 31C/93/98-121 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 27. novembra 2001 č.k. 19Co/118/01-173). Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov konania alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Účelom predbežného opatrenia ako zabezpečovacieho inštitútu v civilnom procese je dočasnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli nastať do právoplatného vyriešenia sporu súdom. Nariadenie predbežného opatrenia prichádza do úvahy, ak existuje dôvodná potreba takejto dočasnej regulácie vzťahov alebo ak by bol ohrozený výkon súdneho rozhodnutia. S ohľadom na uvedený účel predbežného opatrenia a s tým súvisiacu požiadavku na urýchlené poskytnutie súdnej ochrany je potrebné aspoň osvedčiť danosť nároku, ktorý má byť uplatnený vo veci samej. Odporkyňa namietala opodstatnenosť predbežného opatrenia z dôvodu, že nehnuteľnosti nepatria do BSM. Odvolací súd preto skúmal predovšetkým otázku osvedčenia existencie navrhovateľom uplatneného nároku vo veci samej a dospel k názoru, že navrhovateľ svoj nárok neosvedčil, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť (§ 220 O.s.p.). Je nesporné, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva môže byť aj byt, nadobudnutý podľa zák. č. 182/1993 Z.z. Z hľadiska právneho posúdenia, či byt bol za trvania manželstva nadobudnutý do bezpodielového spoluvlastníctva alebo do výlučného vlastníctva niektorého z manželov je podľa názoru odvolacieho súdu významné, či manželom svedčilo právo spoločného nájmu manželov ku komunálnemu bytu, resp. spoločné členstvo manželov k družstevnému bytu. S ohľadom na koncepciu a účel zák. č. 182/1993 Z.z. (privatizácia bytového fondu nájomcami bytov) ak totiž absentovalo právo spoločného členstva manželov v bytovom družstve, byt do vlastníctva nadobudol len ten z manželov, ktorý bol sám členom bytového družstva (porovnaj napr. uznesenie NS SR zo dňa 3. októbra 2013 sp. zn. 3 Cdo 172/12). Druhý z manželov v takom prípade nemal právny nárok na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Podľa názoru odvolacieho súdu rovnaké závery platia i v prípade, ak len jeden z manželov bol nájomcom komunálneho bytu, pretože manželom právo spoločného nájmu nevzniklo Ako už bolo uvedené vyššie, v konaní o určenie navrhovateľa za nájomcu bytu v pôvodnom nájme jeho otca bolo preukázané, že v čase otcovej smrti nemal vlastný byt, lebo mu nevzniklo právo spoločného nájmu manželov k spornému bytu. Navrhovateľovi potom spoločne s odporkyňou nevznikol nárok na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa zák. č. 182/1993 Z.z., v dôsledku ktorej skutočnosti odporkyňa opodstatnene namieta, že sporné nehnuteľnosti nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.