Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/277/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1201899002 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1201899002.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: BRAXTON FACTORING, s.r.o., Nám. SNP 15, Banská Bystrica, zastúpeného advokátom JUDr. Lehelom Patassym, Koceľova 9, Bratislava, proti odporcovi: ST. NICOLAUS - trade, a.s., Trnavská cesta 100, Bratislava, zastúpenému G. Lehnert, k.s., Budova ORBIS, Rajská 7, Bratislava, o zaplatenie 126.043,95 eura, na odvolania navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011 a na odvolanie navrhovateľa proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 11C/140/2001-437, zo dňa 16.3.2012, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd odvolanie navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011, o d m i e t a. II. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011, v spojení s napadnutým dopĺňacím rozsudkom súdu prvého stupňa č.k. 11C/140/2001-437, zo dňa 16.3.2012, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011, súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 29.930,11 eura a žiadnemu účastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu 2.8.1999 sa právny predchodca navrhovateľa ZDROJ SPIŠ, akciová spoločnosť, Spišská Nová Ves (ďalej len ZDROJ SPIŠ, a.s.) pôvodne domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu vydať mu hnuteľné veci. Zmeneným návrhom, ktorý súd prvého stupňa pripustil uznesením č.k. 11C/140/2001-179, zo dňa 16.12.2005, požadoval, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť mu 128.680,42 eura. Návrh na začatie konania odôvodil tým, že s odporcom uzavrel rámcovú kúpnu zmluvu, ktorej základom bolo dodávanie potravinárskeho tovaru zo strany odporcu. Za dodávky sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal uhrádzať kúpnu cenu. Týmto záväzkom mu voči odporcovi vznikol dlh. Odporca 16.6.1999 splnomocnil spoločnosť BKG Slovakia a.s., aby ho zastupovala v celom rozsahu vo veci vymáhania pohľadávok, ktoré mal voči právnemu predchodcovi navrhovateľa. Uvedená spoločnosť v ten deň splnomocnila súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského na zastupovanie vo veci vymáhania pohľadávky veriteľa (odporcu). Dňa 17.6.1999 odporca vzal prostredníctvom splnomocneného zástupcu BKG Slovakia a.s. s dohľadom zástupcu exekútorského úradu hnuteľné veci patriace právnemu predchodcovi navrhovateľa: nákladné vozidlo Renault Premium 340 4x2, EČV B. XXX P., automobilový príves PN-04-S, ŠPZ B. - XXX O., nízkozdvižný elektrický vozík P.-XXX, B. XX P. XXX XXXX, nízkozdvižný elektrický vozík P.-XXX, B. XX P. XXX XXXX, nízkozdvižný elektrický vozík P.-XXX, B. XX P. XXX XXXX, 2 kusy batérie FIAM TM 427/7 a tovarové zásoby v celkovej hodnote 385.833,70,- Sk. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní považoval v konaní za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom 28.8.1998 rámcovú kúpnu zmluvu č. 091/98. Jej predmetom bola dodávka potravinárskeho tovaru. Podľa čl. III predmetnej zmluvy sa účastníci dohodli, že predávajúcemu vzniká nárok na zaplatenie kúpnej ceny stanovenej v súlade s cenníkom tovaru predávajúceho, ktorý bol súčasťou prílohy I. zmluvy dodaním tovaru do miesta dodania. Odporcovi vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar; kúpnu cenu však právny predchodca navrhovateľa odporcovi neuhradil. Ďalej mal za preukázané, že 16.6.1999 splnomocnil odporca spoločnosť BKG Slovakia a.s., aby ho táto spoločnosť zastupovala v celom rozsahu vo veci vymáhania pohľadávok, ktoré mal voči právnemu predchodcovi navrhovateľa. Uvedená spoločnosť v ten deň splnomocnila na zastupovanie v predmetnej veci súdneho exekútora JUDr. Q. A.. Dňa 17.6.1999 odporca vzal prostredníctvom splnomocneného zástupcu BKG Slovakia a.s. s dohľadom zástupcu exekútorského úradu hnuteľné veci patriace právnemu predchodcovi navrhovateľa: nákladné vozidlo Renault Premium 340 4x2, Z. B. XXX P., automobilový príves W.-XX-B., Š. B. - XXX O., nízkozdvižný elektrický vozík P.-XXX, B. XX P. XXX XXXX, nízkozdvižný elektrický vozík P.-XXX, B. XX P. XXX XXXX, nízkozdvižný elektrický vozík P.-XXX, B. XX P. XXX XXXX, 2 kusy batérie FIAM TM 427/7 a tovarové zásoby v celkovej hodnote 385.833,70,- Sk. Skonštatoval, že v časti zaplatenia 385.833,70,- Sk za tovarové zásoby vzal právny predchodca navrhovateľa návrh späť v celom rozsahu a žiadal konanie o tejto časti zastaviť, preto uznesením č.k. 11C/140/01-169, zo dňa 12.04.2005, právoplatným 30.5.2005, konanie o tejto časti zastavil. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 5.8.2003 uzavretej medzi ZDROJ SPIŠ, a.s. ako postupcom a spoločnosťou GLOBE METAL & ALLOAYS LLC, ako postupníkom prešla pohľadávka, ktorá bola predmetom tohto konania, na GLOBE METAL & ALLOAYS LLC. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo 16.8.2005 medzi spoločnosťou GLOBE METAL & ALLOAYS LLC, ako postupcom a spoločnosťou BRAXTON FACTORING, s.r.o., ako postupníkom prešla táto pohľadávka na BRAXTON FACTORING, s.r.o., Nám. SNP 15, Banská Bystrica (navrhovateľ). Súd prvého stupňa mal za to, že odporca si zobral tovar v súlade s predmetnou kúpnou zmluvou, ktorá bola platným právnym úkonom, čo bolo vyslovené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cb/435/2000. Právny predchodca navrhovateľa sa pôvodne domáhal vydania vecí; neskôr, keďže veci už neexistovali, žiadal, aby odporca zaplatil 126.043,95 eura, čo malo zodpovedať hodnote odobratých hnuteľných vecí (motorového vozidla Renault Premium 340 4x2 a aut. prívesu). Dokazovaním zistil, že medzi odporcom ako veriteľom a dlžníkom ZDROJ SPIŠ, a.s., bol zmluvný vzťah, ktorým si zmluvné strany dohodli, že ak kupujúci neuhradí svoje splatné záväzky, má odporca ako veriteľ právo uspokojiť sa z tovaru a hnuteľného majetku dlžníka. Zastával názor, že k odňatiu hnuteľných vecí došlo na základe nespornej pohľadávky odporcu ešte v čase, keď nebol na pôvodného navrhovateľa ZDROJ SPIŠ, a.s. vyhlásený konkurz a odporca neporušil žiadne zmluvné podmienky ani právny predpis. Sporná mohla byť len výška pohľadávky odporcu a odňatých hnuteľných vecí, avšak stotožnil sa s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cb/435/2000-151, zo dňa 28.10.2009, ktorý ustálil výšku pohľadávky odporcu na 96.113,84 eura. Pokiaľ ide o hodnotu vecí, ktoré slúžili na uspokojenie dlhu, súd prvého stupňa považoval za primeranú hodnotu vecí tak, ako boli vyčíslené v znaleckom posudku vypracovanom Ing. V. V., ktorý účastníci nenamietali a ktorý považoval za vierohodný (celková cena vozidla Renault Premium 340 4x2 predstavovala 2.865.400,- Sk; celková cena automobilového prívesu izoterm W.-XX-B. predstavovala 931.800,- Sk). Považoval za spravodlivé a primerané, aby odporca zaplatil navrhovateľovi rozdiel medzi súdom určenou výškou jeho pohľadávky a hodnotou odporcom odňatých vecí. Vzhľadom na to, že si navrhovateľ ako nárok po čiastočnom späťvzatí návrhu uplatnil 126.043,95 eura (cenu vozidla a prívesu), pričom pohľadávka odporcu voči právnemu predchodcovi navrhovateľa určená rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cb/435/2000-151, zo dňa 28.10.2009, činila 96.113,84 eura, súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť uhradiť rozdiel predstavujúci sumu 29.930,11 eura v zmysle § 409, § 448 ods. 1, § 369 ods. 1, 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Záverom v odôvodnení skonštatoval, že vo zvyšku návrh zamietol. O trovách rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ani jeden z účastníkov konania nedosiahol vo veci úspech odôvodňujúci priznanie práva na náhradu trov konania. Proti rozsudku podal odporca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť; súdu prvého stupňa vyčítal, že nedostatočne odôvodnil, z akých dôvodov považoval navrhovateľom požadovanú sumu 126.043,95 eura za preukázanú a oprávnenú. V napadnutom rozsudku len uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z hodnoty vozidla Renault Premium 340 4x2 a prívesu izoterm A. N. XXV tak, ako boli vyčíslené v znaleckom posudku vypracovanom Ing. V. V.. Znalecké posudky vypracované Ing. V. V. predložil navrhovateľ a nie je pravdou, že by s týmito znaleckými posudkami kedykoľvek v priebehu konania vyslovil súhlas; naopak, predložil znalecké posudky č. 026/99 a č. 027/99 z 8.9.1999, vypracované znalcom Ing. Ľ. S., v zmysle ktorých bola hodnota odobraných hnuteľných vecí celkovo 96.262,36 eura, čiže vo výške odlišnej (nižšej), než podľa znaleckých posudkov predložených navrhovateľom. Namietal, že súd prvého stupňa v odôvodnení opomenul uviesť, z akého dôvodu sa v plnom rozsahu stotožnil so znaleckými posudkami predloženými navrhovateľom napriek tomu, že on predložil rovnako relevantný dôkaz - znalecké posudky, ktoré však indikovali iné hodnoty hnuteľných vecí; v prípade, ak mal pochybnosti o jeho znaleckých posudkoch, mal takýto záver v rozsudku odôvodniť. Napriek záveru súdu prvého stupňa, že rámcová kúpna zmluva bola platným právnym úkonom a odporca neporušil žiadne zmluvné podmienky ani právny predpis, súd prvého stupňa neprihliadol na dojednanie čl. IV bod 5 zmluvy, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že hodnota odobratého tovaru alebo iných hnuteľných vecí sa určí vo výške zodpovedajúcej najnižšej cene, za akú sa takýto alebo porovnateľný tovar alebo hnuteľné veci obvykle predávajú v čase odobratia, zníženej podľa okolností až o 30 %. Keďže mal za zrejmé, že odporca postupoval pri odoberaní v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami, pričom z dôvodov na strane navrhovateľa nebolo možné už pri odoberaní hnuteľných vecí zistiť ich skutočnú hodnotu, bolo plne dôvodné postupovať podľa čl. IV bod 5 zmluvy a znížiť hodnotu odobratých hnuteľných vecí o 30 %. Ozrejmil, že význam tohto dojednania bol taký, že zníženie najnižšej trhovej ceny odobratých vecí mu malo umožniť ich rýchle speňaženie a tak dosiahnuť faktickú nápravu stavu, zapríčineného neplatením záväzkov právneho predchodcu navrhovateľa. Poznamenal, že bez ohľadu na to, z ktorých znaleckých posudkov by súd prvého stupňa vychádzal, v prípade zohľadnenia platných dojednaní medzi stranami bola priemerná trhová hodnota odobratých hnuteľných vecí určená znaleckými posudkami po jej znížení o 30 % stanovená na 74.047,97 eura (70 % z 96.262,36 eura podľa znaleckých posudkov Ing. Ľ. S.) až 96.956,88 eura (70 % zo 126.043,95 eura podľa znaleckých posudkov Ing. V. V.). Uviedol, že medzi vypracovanými znaleckými posudkami je rozdiel iba v stanovenej hodnote odobratých hnuteľných vecí a časový odstup medzi dátumami vypracovania týchto posudkov nemohol významnejšie vplývať na stanovenie hodnoty predmetných hnuteľných vecí, pretože neboli užívané odo dňa ich odobratia až do ich speňaženia na dražbe, a teda ich hodnota sa neznížila. Keďže Ing. Ľ.Í. S. vypracoval predmetné znalecké posudky podľa znaleckého štandardu v znení metodického pokynu Ministerstva spravodlivosti SR z 26.11.1993 pod č. 12 987/93-50 pre znalcov z odboru cestná doprava, týmito znaleckými posudkami bola stanovená trhová hodnota odobratých hnuteľných vecí, čiže stredný priemer z možného rozpätia predajných cien. Zdôraznil, že ním predložené znalecké posudky dokladajú najnižšiu trhovú hodnotu odobratých vozidiel, pretože z podstaty veci logicky vyplýva, že trhová hodnota predstavuje najnižšiu cenu, za akú sa daná hnuteľná vec reálne dá predať na trhu. Z uvedeného mu vyplynulo, že preukázateľne najnižšia cena týchto vecí, za akú sa obvykle predávali v čase ich odobratia, bola riadne doložená len ním. Súd prvého stupňa však dospel na základe vykonaných dôkazov k odlišným skutkovým zisteniam, pretože nevychádzal zo znaleckých posudkov vypracovaných Ing. Ľ. S., pritom z nich vychádzať mal, nakoľko podľa čl. IV bod 5 rámcovej kúpnej zmluvy si strany dohodli, že hodnota odobratých hnuteľných vecí sa určí vo výške zodpovedajúcej najnižšej cene, za akú sa takýto alebo porovnateľný tovar alebo hnuteľné veci obvykle predávajú v čase odobratia, t.j. najnižšej trhovej cene, t.j. cene určenej podľa znaleckých posudkov Ing. Ľ. S., ktoré stanovili (najnižšiu) trhovú cenu týchto vecí. Z uvedeného vyvodil, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri vychádzaní z hodnoty hnuteľných vecí preukázaných znaleckými posudkami Ing. Ľ. S. a po jej znížení o 30 % na 74.047,97 eura (70 % z 96.262,36 eura), mal návrh zamietnuť; pokiaľ rozhodol inak, vychádzalo jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal tiež na skutočnosť, že síce z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa zamietol návrh v časti istiny 96.113,84 eura, avšak vo výroku rozsudku o tejto časti žalovanej sumy opomenul rozhodnúť. Proti rozsudku podal odvolanie aj navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa v zmysle odôvodnenia rozsudku mal za to, že rámcová kúpna zmluva, na základe ktorej odporca odobral spoločnosti ZDROJ SPIŠ, a.s. hnuteľné veci, je platný právny úkon a zaviazanie odporcu na úhradu 29.930,11 eura je spravodlivé a primerané. Vo vzťahu k namietanej neplatnosti čl. IV rámcovej zmluvy a konštatovaniu súdu prvého stupňa, že odporca si zobral tovar v súlade s predmetnou zmluvou, ktorá bola platným právnym úkonom, čo bolo vyslovené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cb/435/2000, považoval v prvom rade za nutné uviesť, že Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku otázku odobratia tovaru odporcom, resp. platnosť rámcovej kúpnej zmluvy neriešil vôbec, a v rámci incidenčného sporu riešil len pravosť a výšku uplatnenej pohľadávky odporcu v konkurznom konaní. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil namietanú neplatnosť rámcovej kúpnej zmluvy (v časti upravujúcej odobratie tovaru a iných hnuteľných vecí) a trval na tom, že jej čl. IV je neplatný z dôvodu neurčitosti podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu obchádzania obsahu a účelu zákona a z toho dôvodu bolo odobratie hnuteľných vecí v rozpore so zákonom. Neurčitosť zmluvného dojednania videl v tom, že predmetný článok nešpecifikuje konkrétne veci, ani spôsob, akým by sa mali tieto veci určiť a preto nemá určený, resp. ani len určiteľný predmet plnenia. Ďalšiu neurčitosť, až zmätočnosť mal danú tým, že podľa formulácie bodu 5 čl. IV predmetnej zmluvy nie je jasné, či sa odobraté hnuteľné veci použijú ako náhradné plnenie, t.j. či sa odporca mal stať odobratím ich vlastníkom, alebo či ich mal speňažiť a z výťažku potom uspokojiť svoju pohľadávku. Upriamil pozornosť na odporcovo vyjadrenie z 19.5.2003, v ktorom tvrdil, že odobraté veci boli predmetom plnenia, avšak rámcová kúpna zmluva stanovuje, že účelom ich odobratia bolo čo najskôr uspokojiť predávajúceho (odporcu) predajom vecí; zmluva tak stanovuje dve varianty postupu, ktoré si navzájom odporujú. Bol tiež názoru, že čl. IV zmluvy obchádza obsah a účel zákona, keďže predstavuje formuláciu tzv. prepadnej klauzuly, ktorá sa považuje za neplatnú, pričom tento stav je už toho času výslovne vyjadrený aj v Občianskom zákonníku. Dôvodil ďalej, že súdom prvého stupňa vypočítaná suma 29.930,11 eura je nesprávna, neprimeraná a v neposlednom rade nespravodlivá a poznamenal, že je pravdou, že Krajský súd v Košiciach v rámci incidenčného sporu určil, že pohľadávka odporcu vo výške 96.113,84 eura je oprávnená ako pohľadávka IV. triedy v konkurznom konaní vedenom proti úpadcovi ZDROJ SPIŠ, a.s., avšak súd prvého stupňa pri svojom výpočte vôbec nevzal do úvahy skutočnosť, že z odporcom prihlásenej a Krajským súdom v Košiciach určenej pohľadávky v celkovej výške 96.113,84 eura bol odporca uspokojený v konkurznom konaní proti úpadcovi ZDROJ SPIŠ, a.s., sumou 7.292,61 eura na základe rozvrhového uznesenia; pri svojom výpočte taktiež nevzal do úvahy skutočnosť, že z odporcom prihlásenej a Krajským súdom v Košiciach určenej pohľadávky 96.113,84 eura bol odporca uspokojený vo výške 61.593,03 eura, ako to sám odporca uviedol vo svojom vyjadrení doručenom súdu prvého stupňa 17.3.2010, a taktiež to uviedol v konaní pred Krajským súdom v Košiciach (strana 2 rozsudku sp. zn. 3Cb/435/2000). Záverom uviedol, že ak by súd prvého stupňa zohľadnil vyššie uvedené skutočnosti, pohľadávka odporcu by predstavovala 27.228,20 eura. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu (navrhovateľa) žiadal odmietnuť odvolanie navrhovateľa v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., nakoľko na jeho podanie nie je oprávnený. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 29.930,11 eura a rozhodol tak v celom rozsahu v prospech navrhovateľa; účastníkom oprávneným na podanie odvolania je však iba účastník konania, v neprospech ktorého znie výrok a odvolanie nemôže podať ten účastník konania, ktorému súd vo svojom rozhodnutí vyhovel. Navrhovateľ preto nie je oprávnený na podanie odvolania proti tomuto rozsudku. Nesúhlasil s názorom navrhovateľa, že dojednanie podľa čl. IV rámcovej kúpnej zmluvy je neplatné z dôvodu neurčitosti podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka a z dôvodu obchádzania obsahu a účelu zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v čl. IV bod 3 a bod 5 rámcovej kúpnej zmluvy si zmluvné strany podrobne dojednali, že odporca bol oprávnený odobrať spoločnosti ZDROJ SPIŠ, a.s., jeho tovar (keďže v zmysle čl. IV bod 1 bola dojednaná v prospech odporcu výhrada vlastníctva k tomuto tovaru) a iné hnuteľné veci podľa vlastného výberu v takej hodnote, ktorá sa rovná súčtu kúpnej ceny, so zaplatením ktorej bol kupujúci v omeškaní, splatnej zmluvnej pokuty a nákladov v súvislosti s výkonom tohto práva. Bol názoru, že navrhovateľ si pravdepodobne zamieňa túto zmluvu o osobitnom spôsobe uspokojenia so záložnou zmluvou, ktorú však zmluvné strany neuzavreli a ani nemali vôľu takú zmluvu uzavrieť. Zmluvné strany si jasne, zrozumiteľne a podrobne dohodli spôsob uspokojenia a to v súlade s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. K navrhovateľovmu tvrdeniu, že predmetná zmluva obsahovala dve varianty postupu, ktoré si navzájom odporujú, konštatoval, že zo znenia čl. IV bod 5 rámcovej kúpnej zmluvy zjavne vyplýva, že odobratím tovaru alebo iných hnuteľných vecí sa iným spôsobom plní záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu (predmet plnenia), pričom nasledujúca veta tohto dojednania uvádza spôsob určenia hodnoty odobratého tovaru alebo hnuteľných vecí, a nie spôsob uspokojenia záväzku ZDROJ SPIŠ, a.s. Zastával názor, že navrhovateľ bližšie nešpecifikuje, ktoré dojednania uvedené v čl. IV považuje za formuláciu prepadnej klauzuly; zmluvné strany neuzavreli zmluvu o zabezpečovacom prevode práva v zmysle § 553 nasl. Občianskeho zákonníka a ani inú dohodu o zabezpečení záväzkov spoločnosti voči odporcovi (čo je zrejmé z obsahu tohto dojednania). Naviac rámcová kúpna zmluva bola uzatvorená pred účinnosťou § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka dňa 28.8.1998. Pritom podľa § 879j Občianskeho zákonníka sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Vyjadril presvedčenie, že na tento prípad sa tak § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka zjavne nevzťahuje a preto považoval záver navrhovateľa o neplatnosti dojednania čl. IV pre rozpor so zákonom za nesprávny. Uviedol, že obsahom čl. IV rámcovej kúpnej zmluvy bolo osobitné dojednanie o inom splnení záväzku spoločnosti ZDROJ SPIŠ, a.s. ako zaplatením kúpnej ceny. Súhlasil s názorom, že Krajský súd v Košiciach sa v rozsudku sp. zn. 3Cb/435/2000 výslovne nevyjadroval k platnosti rámcovej kúpnej zmluvy, avšak vyslovil, že pohľadávka odporcu 96.113,84 eura je dôvodná a oprávnená a dodal, že Najvyšší súd SR v rozsudku č.k. 4 Obo 11/2010-173, zo dňa 30.3.2011, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach potvrdil. Poznamenal, že v konkurznom konaní nebol uspokojený v sume 7.292,61 eura (ako to uviedol navrhovateľ), ale len v sume 5.465,99 eura a v súlade s čl. IV rámcovej kúpnej zmluvy sa uspokojil vo výške 61.593,03 eura (ide pritom o cenu, za ktorú odobraté veci predal; pre účely uspokojenia pohľadávky odporcu voči spoločnosti ZDROJ SPIŠ, a.s. bola však táto cena nerozhodná, nakoľko podľa čl. IV bod 5 rámcovej kúpnej zmluvy bola rozhodná hodnota týchto vecí, ktorú bolo možné v danom prípade znížiť až o 30 %), pričom navrhovateľ navrhol tieto sumy spočítať a potom o ne znížiť sumu pohľadávky odporcu v sume 96.113,84 eura, čím navrhovateľ dospel k údajne oprávnenej pohľadávke odporcu 27.228,20 eura. Tento výpočet navrhovateľa považoval za zjavne nesprávny, a to bez ohľadu na to, či je nárok navrhovateľa oprávnený. Nesprávnosť vyššie uvedeného výpočtu spočíva v tom, že navrhovateľ na jednej strane tvrdí, že odporca sa odobratím vecí spoločnosti ZDROJ SPIŠ, a.s. uspokojil neoprávnene, zároveň na druhej strane tvrdí, že súd prvého stupňa mal vychádzať z toho, že k takémuto uspokojeniu odporcu platne došlo. Navrhovateľ si tak vo svojej vlastnej argumentácii odporuje tvrdením, že dve navzájom nezlučiteľné skutočnosti existujú zároveň. K nesprávnemu tvrdeniu navrhovateľa, že bol v konkurznom konaní uspokojený v sume 7.292,61 eura uviedol, že v skutočnosti bol v zmysle opatrenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 4K/162/1999-250, zo dňa 21.7.2011, uspokojený len sumou 5.465,99 eura, pričom suma 1.826,62 eura bola týmto opatrením uvoľnená v prospech správcu úpadcu ZDROJ SPIŠ, a.s. a zúčtovaná na náhradu doposiaľ neuhradených nákladov spojených s udržiavaním a správou konkurznej podstaty. Mal za to, že v konaní preukázal (znaleckými posudkami vypracovanými Ing. Ľ. S.), že priemerná trhová hodnota odobratých hnuteľných vecí po jej znížení o 30 % bola 74.047,97 eura, ale v konkurznom konaní bol uspokojený sumou 5.465,99 eura, t.j. spolu 79.513,96 eura; jeho pohľadávka voči spoločnosti ZDROJ SPIŠ, a.s. bola pritom vyššia, t.j. 96.113,84 eura. Ani oprávneným odobratím veci v zmysle rámcovej kúpnej zmluvy nebola tak jeho pohľadávka uspokojená v celom rozsahu a preto pokiaľ sa navrhovateľ domáhal náhrady hodnoty týchto vecí, súd prvého stupňa mal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu (odporcu) zhodne ako v podanom odvolaní zopakoval, že čl. IV rámcovej kúpnej zmluvy je neplatný podľa § 37 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka; keďže čl. IV rámcovej kúpnej zmluvy je neplatný, otázka stanovenia ceny hnuteľných vecí, ktoré boli zo strany odporcu odobraté (t.j. zníženie ceny podľa dojednaní rámcovej kúpnej zmluvy), je irelevantná. Napadnutým dopĺňacím rozsudkom č.k. 11C/140/2001-437, zo dňa 16.3.2012, súd prvého stupňa návrh vo zvyšku zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že rozsudkom č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.11.2011, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 29.930,11 eura, avšak nerozhodol o zvyšku uplatneného nároku navrhovateľa. V uvedenom rozsudku konštatoval, že považuje za spravodlivé a primerané, aby odporca zaplatil navrhovateľovi rozdiel medzi súdom určenou výškou jeho pohľadávky a hodnotou odporcom odňatých vecí. Vzhľadom na to, že ako nárok si navrhovateľ po čiastočnom späťvzatí návrhu uplatnil 126.043,95 eura, pričom pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi priznaná rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k 3Cb/435/2000-151, zo dňa 28.10.2009, činila 96.113,84 eura, rozdiel predstavujúci 29.930,11 eura (126.043,95 - 96.113,84 = 29.930,11) súd prvého stupňa uložil uhradiť navrhovateľovi; zvyšok uplatneného nároku vo výške 96.113,84 preto v zmysle § 166 ods. 1 a 2 O.s.p. považoval za potrebné zamietnuť. Proti dopĺňaciemu rozsudku podal navrhovateľ odvolanie s totožnými dôvodmi, aké uviedol v odvolaní z 27.12.2011 a mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011 v spojení s napadnutým dopĺňacím rozsudkom vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci; z uvedeného dôvodu žiadal rozsudok č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 11C/140/2001-437, zo dňa 16.3.2012 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa proti dopĺňaciemu rozsudku žiadal rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.20011, zmeniť a návrh zamietnuť; zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v jeho odvolaní a v jeho vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011, v spojení s napadnutým dopĺňacím rozsudkom č.k. 11C/140/2001-437, zo dňa 16.3.2012, prejednal odvolania navrhovateľa a odporcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že navrhovateľ nie je oprávnený na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011 a ďalej, že napadnutý rozsudok č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011, v spojení s napadnutým dopĺňacím rozsudkom č.k. 11C/140/2001-437, zo dňa 16.3.2012, je potrebné zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. I. Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Oprávnenie na podanie odvolania nemá účastník konania bez ďalšieho; z povahy odvolania ako riadneho opravného prostriedku vyplýva, že odvolanie môže podať len ten účastník, ktorému nebolo rozhodnutím súdu prvého stupňa v celom rozsahu vyhovené, prípadne ktorému bola rozhodnutím spôsobená iná určitá ujma na jeho právach. Rozhodujúci je pritom výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože existenciu možnej ujmy možno hodnotiť len z procesného hľadiska. Pri tomto hodnotení sa neprihliada na subjektívne presvedčenie účastníka konania, ale na objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu bola spôsobená určitá ujma, ktorú možno odstrániť zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 215/2010). Prípustnosť odvolania má teda vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania. Proti rozsudku č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 29.930,11 eura, môže podať odvolanie len odporca; navrhovateľ právo podať odvolanie nemá, nakoľko mu nebola výrokom uvedeného rozhodnutia spôsobená ujma na jeho procesných právach a preto navrhovateľ nebol osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania. Súd prvého stupňa až následne dopĺňacím rozsudkom č.k. 11C/140/2001-437, zo dňa 16.3.2012, návrh vo zvyšku zamietol. Odvolací súd na uvedenom základe odvolanie navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011 podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol. II. Z obsahu spisu a z doposiaľ vykonaného dokazovania je nesporné, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa ZDROJ SPIŠ, a.s. a odporcom bola dňa 28.8.1998 uzavretá rámcová kúpna zmluva č. 091/98, ktorej predmetom bola dodávka potravinárskeho tovaru. Podľa čl. III predmetnej zmluvy sa účastníci dohodli, že predávajúcemu vzniká nárok na zaplatenie kúpnej ceny stanovenej v súlade s cenníkom tovaru predávajúceho, ktorý bol súčasťou prílohy I. zmluvy dodaním tovaru do miesta dodania. Odporcovi vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar; kúpnu cenu však právny predchodca navrhovateľa odporcovi neuhradil. Dňa 17.6.1999, ešte pred vyhlásením konkurzu (13.7.1999) na spoločnosť ZDROJ SPIŠ, a.s., odporca odobral z priestorov spoločnosti ZDROJ SPIŠ, a.s. prostredníctvom splnomocneného zástupcu BKG Slovakia a.s. a pod dohľadom exekútorského úradu JUDr. Jána Borovského hnuteľné veci patriace právnemu predchodcovi navrhovateľa: nákladné vozidlo Renault Premium 340 4x2, Z. B. XXX P., automobilový príves PN-04-S, ŠPZ SN - 064 YA, nízkozdvižný elektrický vozík P.-XXX, B. XX P. XXX XXXX, nízkozdvižný elektrický vozík P.-XXX, B. XX P. XXX XXXX, nízkozdvižný elektrický vozík P.-XXX, B. XX P. XXX XXXX, 2 kusy batérie FIAM TM 427/7 a tovarové zásoby v celkovej hodnote 385.833,70,- Sk. Urobil tak na podklade rámcovej kúpnej zmluvy (čl. IV bod 5), podľa ktorej je predávajúci oprávnený odobrať kupujúcemu tovar a iné hnuteľné veci podľa vlastného výberu a to v takej hodnote, ktorá sa rovná súčtu kúpnej ceny, s ktorej zaplatením je kupujúci v omeškaní. V zmysle uvedenej zmluvy sa odobratím tovaru alebo iných hnuteľných vecí „iným spôsobom“ plní záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Pôvodný navrhovateľ (správca konkurznej podstaty úpadcu ZDROJ SPIŠ, a.s.) sa návrhom na začatie konania doručeným súdu prvého stupňa 2.8.1999 domáhal vydania odobratých hnuteľných veci dôvodiac, že odporca nemal platný právny titul na uskutočnenie takéhoto uspokojovania svojej pohľadávky voči úpadcovi. Zmeneným návrhom a po čiastočnom späťvzatí návrhu žiadal odporcu zaviazať na zaplatenie 126.043,95 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko v priebehu konania zistil, že odporca previedol hnuteľné veci na iné subjekty a vydanie hnuteľných vecí od odporcu by nebolo možné; žalovaná čiastka pozostáva zo sumy 2.865.400,- Sk (95.113,85 eura) za odobraté motorové vozidlo Renault Premium 340 4x2 a zo sumy 931.800,- Sk (30.930,09 eura) za odobratý izotermický automobilový príves W.-XX-B., tak ako bola ich všeobecná cena určená v znaleckom posudku vypracovanom Ing. V. V.Č., znalcom z odboru cestná doprava, ktorý predložil navrhovateľ. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 3Cb/435/2000 je zrejmé, že Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 4K/162/1999-9, zo dňa 13.7.1999, vyhlásil konkurz na majetok úpadcu ZDROJ SPIŠ, a.s. a odporca prihlásil do konkurzného konania svoju pohľadávku proti úpadcovi podmienečne vo výške 3.863.067,50,- Sk, resp. 2.007.515,80,- Sk ako pohľadávku štvrtej triedy (pohľadávka vznikla titulom nezaplatenia kúpnej ceny z rámcovej kúpnej zmluvy č. 091/98, pričom na jej čiastočné uspokojenie odporca odobral úpadcovi hnuteľné veci). Na prieskumnom pojednávaní konanom 12.5.2000 správkyňa konkurznej podstaty úpadcu poprela túto pohľadávku v celom rozsahu z dôvodu, že odporca neuplatnil pohľadávku podmienečne v zmysle § 20 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ale alternatívne, čo platná právna úprava nepripúšťa. Odporca v procesnom postavení navrhovateľa podal 7.6.2000 na Krajskom súde v Košiciach návrh na určenie, že jeho pohľadávka prihlásená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4K/162/1999 proti úpadcovi ZDROJ SPIŠ, a.s., je v celkovej výške 3.863.067,50,- Sk a za podmienky, že súdny spor medzi ním a úpadcom o vydanie hnuteľných veci vedený na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 24Cb/280/1999 (aktuálne konanie vedené pod sp. zn. 11C/140/2001) skončí tak, že súd nevyhovie návrhu, je vo výške 2.007.515,80,- Sk, je pohľadávkou štvrtej triedy a je v súlade s právom; predmetným návrhom inicioval tzv. konanie o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 3Cb/435/2000-151, zo dňa 28.10.2009, určil, že pohľadávka navrhovateľa (v predmetnom konaní odporca) vo výške 96.113,84 eura popretá v konkurze vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4K/162/1999 vo veci úpadcu ZDROJ SPIŠ, a.s. je oprávnená ako pohľadávka štvrtej triedy; konanie v časti o zaplatenie 32.116,51 eura zastavil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka je v celkovej výške 3.863.067,50,- Sk (128.230,35 eura) a za podmienky, že súdny spor o vydanie hnuteľných vecí vedený na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 24Cb/280/1999 skončí tak, že súd nevyhovie návrhu, je potom vo výške 2.007.515,80,- Sk (66.637,32 eura) pohľadávkou štvrtej triedy a je v súlade s právom. Z nesporných tvrdení účastníkov konania a predložených dôkazov Krajský súd v Košiciach dospel k záveru, že navrhovateľovi ako veriteľovi vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru 2.662.344,90,- Sk, úrokov z omeškania 125.676,10,- Sk a zmluvnej pokuty 107.504,40,- Sk, spolu 2.895.525,40,- Sk (96.113,84 eura). Navrhovateľ dodal kupujúcemu potravinársky tovar a navrhovateľovi vzniklo v súlade so zmluvou právo na zaplatenie kúpnej ceny tovaru vrátane nevrátených obalov 2.686.992,50,-Sk, ktorá sa v dôsledku započítania pohľadávky úpadcu z titulu nekvalitne dodaného tovaru znížila o 24.647,60,- Sk. Mal za to, že navrhovateľ ako konkurzný veriteľ dôvodne prihlásil do konkurzu uvedenú pohľadávku, a preto návrhu vyhovel; nestotožnil sa s dôvodmi popretia pohľadávky a skutočnosť, že navrhovateľ poukázal na prebiehajúce konanie o nároku správkyne konkurznej podstaty proti navrhovateľovi o vydanie veci, nemalo podľa názoru súdu vplyv na skutočnosť, že pohľadávka navrhovateľa je dôvodná. Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu nenamietala zánik záväzku úpadcu zaplatiť kúpnu cenu iným spôsobom, naopak tvrdila, že ak navrhovateľ odobral tovar, prípadne iné hnuteľné veci úpadcovi, konal tak v rozpore so zákonom. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ (v predmetnom konaní odporca) odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a určiť, že jeho pohľadávka je v celkovej výške 96.113,84 eura a za podmienky, že súdny spor o zaplatenie 128.680,42 eura vedený na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 11C/140/2001 skončí tak, že súd nevyhovie návrhu, je vo výške 34.520,80 eura. S poukazom na prebiehajúce súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II (sp. zn. 11C/140/2001), sa naďalej domáhal priznania svojej pohľadávky podmienečne s tým, že jej výška závisí od splnenia podmienky, ktorou je jeho úspech v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. Z prihlášky jeho pohľadávky jednoznačne vyplýva, že i keď je tu pohľadávka, čo do výšky vyjadrená dvoma sumami, je nepochybné, že tieto sumy sa vzťahujú na ten istý právny dôvod vzniku a aj na jednotný identický skutkový stav. Vyjadril obavu pred procesne neriešiteľnou situáciou, keď by časť tejto pohľadávky bola neodôvodnená (vzhľadom na jej zánik), avšak žiaden z inak oprávnených subjektov by ju už v konkurznom konaní nemohol popierať. Z uvedeného vyplýva, že pri existencii daného skutkového a právneho stavu veci mohol riadne uplatniť svoju pohľadávku len s použitím podmienky, pričom táto mohla byť formulovaná práve len spôsobom uvedeným najskôr v prihláške pohľadávky a následne aj v samotnej žalobe; uvedenú podmienku považoval za splniteľnú. Najvyšší súd SR ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. 4 Obo 11/2010, zo dňa 30.3.2011, rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cb/435/2000-151, zo dňa 28.10.2009, ako vecne správny potvrdil. V odôvodnení uviedol, že námietka navrhovateľa, že sa jedná o podmienenú pohľadávku, nemá právne opodstatnenie, nakoľko ak veriteľ uplatní podmienenú pohľadávku, je povinný v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní uviesť podmienku rozväzovaciu alebo odkladaciu, od ktorej závisia účinky právneho úkonu. Navrhovateľ podmieňuje opodstatnenosť výšky prihlásenej pohľadávky na výsledku súdneho sporu, ktorý je vedený medzi účastníkmi konania na Okresnom súde Bratislava II o vydanie veci alebo o zaplatenie 4.262.459,90,- Sk, t.j. na úspechu alebo neúspechu žalobného návrhu, ktorý podal odporca (úpadca). Zdôraznil, že navrhovateľom formulovaná podmienka v žalobnom petite by znamenala spochybnenie právnych dôvodov uvedených v prihláške a zodpovedajúcej skutočnosti, že mu vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny a zaplatenie majetkových sankcií v rozsahu uvedenom v prihláške a jednalo by sa o nevykonateľné súdne rozhodnutie. Skonštatoval, že sa jedná o nejasnú podmienku, na ktorú nie je možné prihliadať a nespĺňa charakter zákonných podmienok v zmysle § 36 Občianskeho zákonníka. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cb/435/2000-151, zo dňa 28.10.2009, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 11/2010, zo dňa 30.3.2011, nadobudol právoplatnosť dňa 17.5.2011. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri jeho aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil neprávne právne závery. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v spojení s napadnutým dopĺňacím rozsudkom vychádzal z toho, že k odňatiu hnuteľných vecí došlo na základe nespornej pohľadávky odporcu ešte v čase, keď nebol na právneho predchodcu navrhovateľa (ZDROJ SPIŠ, a.s.) vyhlásený konkurz, odporca neporušil žiadne zmluvné podmienky ani právny predpis; odporca si zobral tovar v súlade s rámcovou kúpnou zmluvou, ktorá bola platným právnym úkonom, čo malo byť vyslovené aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (sp. zn. 3Cb/435/2000). Skonštatoval, že sporná mohla byť len výška odporcovej pohľadávky a ním odňatých hnuteľných vecí, avšak stotožnil sa s ustálením výšky pohľadávky odporcu na 96.113,84 eura tak, ako ju v rozsudku ustálil Krajský súd v Košiciach. S poukazom na uvedené potom súd prvého stupňa právne posúdil vznik a obsah (platného) záväzkového vzťahu na základe ustanovení § 409 a § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na existujúci právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cb/435/2000-151, zo dňa 28.10.2009 a v kontexte s ukončeným konkurzným konaním na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4K/162/1999, odvolací súd konštatuje nesprávnosť záverov súdu prvého stupňa. Konkurz možno chápať ako všeobecnú a univerzálnu exekúciu, ktorá slúži na spoločné uspokojenie nárokov väčšieho počtu veriteľov. Práve týmto sa konkurzné konanie odlišuje od individuálneho uspokojenia, ktoré je v prospech jediného veriteľa. Predmetom a zmyslom konkurzného konania je usporiadanie majetkových pomerov úpadcu a pomerné uspokojenie veriteľov. Jedným zo základných účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok, ktorý umožňuje splnenie účelu konkurzu, je zánik možnosti individuálneho uspokojovania pohľadávok veriteľov. Od vyhlásenia konkurzu môžu byť pohľadávky veriteľov uspokojované len v rámci konkurzu, v ktorom musia byť uplatnené spôsobom určeným špeciálnym procesným predpisom, ktorým je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Tomuto cieľu slúži špecifická štruktúra konkurzného konania charakterizovaná jednotlivými etapami konania. V danom prípade odporca po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu ZDROJ SPIŠ, a.s. (13.7.1999) prihlásil do konkurzného konania svoju pohľadávku. V konaní o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky bolo právoplatne rozhodnuté, že pohľadávka odporcu 96.113,84 eura je oprávnená ako pohľadávka štvrtej triedy; treba zdôrazniť, že to bol sám odporca (v procesnej pozícii navrhovateľa), ktorý v incidenčnom spore podmieňoval určenie pravosti pohľadávky v uvedenej výške (96.113,84 eura) iba pre prípad, že nebude úspešný v súdnom spore so správkyňou konkurznej podstaty vedenom na Okresnom súde Bratislava II (aktuálne konanie pod sp. zn. 11C/140/2001), čo logicky prezumuje dôvodnosť návrhu vo veci samej a jeho vyhovenie. Argumentáciu, ktorou sa odporca (v procesnej pozícii navrhovateľa) v incidenčnom spore snažil docieliť určenie, že jeho pohľadávka je v celkovej výške 96.113,84 eura a za podmienky, že súdny spor o zaplatenie 128.680,42 eura (o ktorý ide v prejednávanej veci) skončí zamietnutím návrhu, tak jeho pohľadávka je 34.520,80 eura, neuznal ani Najvyšší súd SR, keď zdôraznil, že takáto formulácia podmienky v žalobnom petite de facto znamená spochybnenie právnych dôvodov uvedených v prihláške a zodpovedajúcej skutočnosti, že mu vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny a zaplatenie majetkových sankcií v rozsahu uvedenom v prihláške. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že určením pravosti pohľadávky vo výške 96.113,84 eura titulom kúpnej ceny za dodaný potravinársky tovar, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty v konaní o určenie pravosti do konkurzu prihlásenej pohľadávky došlo k prejudiciálnemu vyriešeniu otázky, že odobratím hnuteľných vecí a tovarových zásob právnemu predchodcovi navrhovateľa na základe rámcovej kúpnej zmluvy nedošlo k zániku pohľadávky odporcu na zaplatenie kúpnej ceny a nedošlo k splneniu záväzku právneho predchodcu navrhovateľa zaplatiť kúpnu cenu (pre uvedený záver je irelevantná suma, ktorou bol odporca v konkurznom konaní uspokojený na základe rozvrhového uznesenia). Z uvedeného dôvodu nie je správny právny záver súdu prvého stupňa, že odobratím hnuteľných vecí v súlade s rámcovou kúpnou zmluvou došlo k uspokojeniu pohľadávky odporcu. Práve naopak, v dôsledku odobratia hnuteľných vecí a tovarových zásob bez právneho dôvodu (keď právnym dôvodom s poukazom na uvedené prejudiciálne vyriešenie otázky nebolo uspokojenie pohľadávky odporcu na kúpnu cenu na základe rámcovej kúpnej zmluvy) došlo k bezdôvodného obohateniu odporcu, ktoré je tento povinný v súlade s § 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka vydať navrhovateľovi. Základ nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je tak daný, avšak v konaní nebola jednoznačne preukázaná výška hodnoty odobratých hnuteľných vecí, t.j. vozidla Renault Premium 340 4x2 a izotermického automobilového prívesu W.-XX-B., ako peňažného ekvivalentu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa sa uspokojil s ich všeobecnou cenou určenou znaleckými posudkami vypracovanými Ing. V. V., znalcom z odboru cestná doprava (č.l. 324, 333), ktoré ako listinný dôkaz predložil navrhovateľ a to aj napriek skutočnosti, že odporca v konaní predložil iné dva znalecké posudky, vypracované znalcom Ing. Ľ. S., znalcom z odboru cestná doprava (č.l. 352, 365), v zmysle ktorých bola hodnota odobraných hnuteľných vecí nižšia. Odvolaciemu súdu tak nie je zrejmé, na základe čoho súd prvého stupňa považoval navrhovateľom predložené znalecké posudky za vierohodné; okrem konštatovania, že ich účastníci nenamietali (čo vzhľadom na iné dva znalecké posudky predložené odporcom nezodpovedá skutočnosti), nevysvetlil, z akého dôvodu sa stotožnil so znaleckými posudkami predloženými navrhovateľom a prečo na znalecké posudky predložené odporcom neprihliadol a jednostranne si osvojil iba závery o všeobecnej cene hnuteľných vecí zo znaleckých posudkov Ing. V. V.. Odvolací súd si uvedomuje, že účastníkmi predložené znalecké posudky nie sú v zmysle § 127 ods. 1 O.s.p. znaleckými posudkami podanými súdom ustanoveným znalcom, ale že sa jedná o listinné dôkazy. Ak však mal súd prvého stupňa pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky (v podobe listinných dôkazov) s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, mal ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého posudku; mal sa teda dôkladne vysporiadať so závermi oboch posudkov. Keďže súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 11C/140/2001-391, zo dňa 9.1.2011, v spojení s napadnutým dopĺňacím rozsudkom súdu prvého stupňa č.k. 11C/140/2001-437, zo dňa 16.3.2012, v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 226 O.s.p. viazaný; vec opätovne prejedná na pojednávaní, naznačeným smerom zistí a ustáli všeobecnú cenu odobratých hnuteľných vecí ako peňažný ekvivalent na vydanie bezdôvodného obohatenia, na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné a po opätovnom rozhodnutí veci svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.