Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/433/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205217407 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1205217407.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: G. V., X. Š. Č.. XX, X., zastúpená JUDr. Beátou Kaprinayovou, advokátkou, Jašíkova č. 2, Bratislava, proti odporcom: 1./ Slovenská sporiteľňa a.s., Bratislava, Tomášikova č. 48, IČO: 00 151 653, 2./ Y. U., X. P. Č.. XX/X, J. U., 3./ GENARO INVESTMENS LIMITED, so sídlom 229 arch. Makariou III Ave, Meliza Court, 4th Floor, 3105 Limassol, Cyprus, id. č. HE 13809, zastúpený advokátskou kanceláriou Bukovinský & Chlipala, s.r.o., Bratislava, Svätoplukova č.30, , IČO: 35 918 098, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie odporcu 3./ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 13C 153/2005-388 zo dňa 31. marca 2015, v pomere hlasov 3:0, r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie odporcu 3./ o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že : I. Súd konanie v časti určenia, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v kat. úz. L. X., na parc. č. XXXX, XXXX v podiele 1, ktorá bola uzatvorená medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave, pobočkou v J. U., Z. L.. P. P. H. U. Y. G..Č..XXXXXX/XXX, H. J. U., D.. U.. Y. XX, J. XX.X.XXXX H. W. X. C.Q. Č.. Z. XXX, je neplatná, zastavuje. II. Súd určuje , že záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. L. X., obec m.č. Podunajské Biskupice, okres Bratislava II, vedené Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislava na LV XXX ako parc. registra C evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX zast. plochy a nádvoria o výmere 473 m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere 318 m2, zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. L. X., na parc. č. XXXX, XXXX, v podiele 1 , uzatvorenej medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave, pobočkou v Dunajskej Strede a U. Y. G..Č.. XXXXXX/ XXX, H. J. U., D.. U.. Y. XX, J. XX.XX.XXXX , C. Č. Z. XXX, B. . III. Súd návrh vo zvyšnej časti zamieta . IV. O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie vo výroku I. v časti zastavenie konania odôvodnil ustanoveniami § 96 ods.1,3 O.s.p. Vo výroku II. v časti určenia, že záložné právo nevzniklo po vyriešení otázky naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p. svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 1, § 39, § 119 ods. 2, § 120 ods. 2, § 136 ods. 1,2, § 137 ods.1, § 139, § 151a ods. 1, 151b ods. 1, 2,4,6, § 151d ods. 1, § 493 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1992 keď uviedol, že odporca 1./ v konaní namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie, ktorú odôvodnil skutočnosťou, že pohľadávku, vyplývajúcu zo zmluvy o úvere poskytnutom odporcovi 2./ , postúpil dňa 13.03.2001 Slovenskej konsolidačnej a.s., ktorá následne dňa 22.12.2004 postúpila túto pohľadávku spoločnosti Genaro Investment Limited, so sídlom 229 arch. Makariou III Ave, Meliza Court, 4th floor, 3105 Limassol, Cyprus. Súd námietku nedostatku jeho pasívnej legitimácie vyhodnotil ako nedôvodnú. Z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXX katastrálne územie L. X., obec Bratislava - m.č. L. X., okres Bratislava II je nesporné, že vlastníkom pod č. 1 aj pod č. 2, t.j. výlučným vlastníkom parcely č. XXXX, XXXX a stavby na parc.č. XXXX súp.č. XXXXX je navrhovateľka. Súčasne je z predmetného výpisu nesporné, že v časti C: ťarchy je ako oprávnený zo záložného práva na podiel 1 pre vlastníka pod č. 1 (t.j. pre navrhovateľku) na pozemky parc. č. XXXX zast. plochy 473 m2, parc. č. XXXX záhrady 318 m2 podľa P. XXX/XX z 15.01.1993 - XXX/XX zapísaný doposiaľ odporca 1./. Z vykonaného dokazovanie mal súd za preukázané, že pohľadávka zo zmluvy o poskytnutí úveru na bežnom kontokorentnom účte zo dňa 28.04.1992, uzavretej medzi odporcom 1./ a odporcom 2./ , bola odporcom 1./ dňa 13.03.2001 postúpená na Slovenskú konsolidačnú, a.s. a táto pohľadávka bola dňa 22.12.2004 postúpená na spoločnosť GENARO INVESTMENTS LIMITED. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2000 a následnej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2004, od ktorej odporca 1./ odvodzuje absenciu svojej pasívnej legitimácie vyplýva, že predmetom postúpenia na odporcu 3./ boli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí úveru na bežnom kontokorentnom účte zo dňa 28.04.1992, uzavretej medzi odporcom 1./ a odporcom 2./. Z uvedeného vyplýva, že z odporcu 1./ na odporcu 3./ zmluvami o postúpení (zo dňa 28.06.2000 a zo dňa 22.12.2004) prešla pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o poskytnutí úveru na bežnom kontokorentnom účte s príslušenstvom, t.j. so všetkými právami týkajúcimi sa tejto pohľadávky. Avšak postúpením pohľadávky zo zmluvy o poskytnutí úveru nedošlo k postúpeniu i práv a povinností zo zmluvy o zriadení záložného práva, nakoľko zmluva o záložnom práve nie je príslušenstvom prevádzanej zmluvy o úvere, ale o samostatnú zmluvu, zabezpečujúcu pohľadávku medzi účastníkmi. Pohľadávka odporcu 3./ teda vznikla z úverovej zmluvy a nie zo záložnej zmluvy. Ak by predmetom zmlúv o postúpení (od ktorých si odporca 1./ odvodzuje absenciu svojej pasívnej legitimácie v tomto spore) nebolo postúpenie určitej pohľadávky, ale zmena celého obsahu záväzkového vzťahu, v tom prípade by už išlo o zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku (t.j. zmenu zmluvy), vyžadujúcu si v zmysle § 493 Obč. zák. dohodu zmluvných strán (odporcu 1./ a 2./ rade). Nakoľko obsahom zmlúv o postúpení pohľadávok nie je dohoda zmluvných strán, nie je preukázané, že by bola v danej veci nebola sledovaná zmena celého záväzku a tým nemohol odporca 3./ platne ani nadobudnúť a odporca 1./ stratiť právo k predmetnej pohľadávke zo záložnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené mal súd v prejednávanej veci pasívnu vecnú legitimáciu odporcu v 1/ rade (ako i odporcu 2./, ale táto v konaní namietaná nebola) za preukázanú a preto návrh vo zvyšnej časti zamietol. Predmetom sporu medzi účastníkmi konania tak ostala otázka vzniku (resp. existencie alebo neexistencie) záložného práva a prvostupňový súd dospel k záveru, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 28.04.1992 k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. L. X., na parc. č. XXXX, XXXX, v podiele 1 , uzatvorenej medzi odporcom v 1/ rade (Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave, pobočkou v Dunajskej Strede) a odporcom v 2/ rade (U. Y. G..Č.. XXXXXX/XXX, H. J. U., D.. U.. Y. XX), označenou číslom zmluvy XXX, je absolútne neplatná od počiatku. V konaní bolo preukázané, že predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 28.04.1992 uzavrel odporca 2./ , hoci nebol vlastníkom založených nehnuteľností a odporca 1./ , hoci vedel, že odporca 2./ vlastníkom založených nehnuteľností nie je. Z vykonaného dokazovania i z platných právnych predpisov je nepochybné, že v čase uzavretia zmluvy nemal odporca 2./ právo hospodárenia k založeným nehnuteľnostiam. Hospodársky zákonník bol platný a účinný do 01.01.1992. Účastníkmi predmetného právneho úkonu, uzavretia zmluvy, boli však odporcovia 1./ a 2./ a preto podpisy Y. U. na mieste klienta a Y. U. ako vlastníka, s uvedením ich rodných čísel, sú bezpredmetné a zmätočné, nakoľko neboli účastníkmi úkonu, neboli riadne uvedení v záhlaví zmluvy a identifikovaní menom a ďalšími údajmi, nebolo uvedené, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľností, ani ktorých častí a taktiež nevyjadrili svoj súhlas so založením nehnuteľností na mieste v zmluve predtlačenom. Keďže podpísaní vlastníci nehnuteľností Y. U. H. Y. U. neboli účastníkmi právneho úkonu, nemôžu sa na nich vzťahovať ani povinnosti zo zmluvy. Nakoľko teda založené nehnuteľnosti odporca 2./ nikdy nevlastnil, nemal k nim ani žiadne dispozičné právo. Zmluva bola uzavretá vypísaním niektorých vybodkovaných častí predtlačeného vzoru, pričom niektoré časti zostali nevyplnené. Predtlačené ustanovenia, ktoré účastníkov úkonu a vlastníka (nie je zrejmé ktorého a tento ani nie je účastníkom právneho úkonu - tejto zmluvy) zaväzujú k rôznym povinnostiam, pôsobia zmätočne a úplne v rozpore so skutkovým stavom v čase podpisovania zmluvy, ktorý musel byť zmluvným stranám známy z listu vlastníctva na predmetné nehnuteľnosti a i zo zákona. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení obligatórnou náležitosťou zmluvy o zriadení záložného práva je presné určenie pohľadávky a zálohu. Zmluvné určenie predmetu zálohu je najdôležitejšou časťou zmluvy, musí v nej byť uvedený presný opis zálohu, resp. spôsobu jeho určenia tak, aby záložný veriteľ v čase výkonu svojho práva presne vedel, čím je pohľadávka zabezpečená. Vzhľadom na to, ako je zmluva koncipovaná, predmet zálohu je nepreskúmateľný (t.j. čo vlastne má byť zálohom), ktorú polovicu vlastne odporca 2./ založil a na základe akého právneho titulu vôbec odporca 2./ dal nehnuteľnosti do zálohu. Predmet zálohu je v zmluve špecifikovaný nedostatočne, z výpisu listu vlastníctva č. XXX je zrejmé, že v danom prípade išlo o spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v ideálnej polovici a nehnuteľnosti neboli reálne deliteľné. V zmysle napadnutej zmluvy bod 1 a bod 3 však predmet zálohu dostatočne špecifikovaný nie je, keď záloh je špecifikovaný len ako nehnuteľnosti XXXX H. XXXX, č. s. XXXXX v 1 podiele v katastrálnom území Podunajské Biskupice, zapísané na LV č. XXXX, XXX, v Stredisku geodézie v Bratislave, absentuje však presné uvedenie, o aké nehnuteľnosti ide, kto je ich vlastníkom, akú majú hodnotu, ktorá ich časť má predstavovať záloh. V rozpore s bodmi 1 a 3 zmluvy navrhuje klient v bode 5 zmluvy zabezpečiť vyznačenie záložného práva len na parc. č. XXXX. XXXX v 1 podiele, čo je úplne zmätočné a v nesúlade s predchádzajúcimi dojednaniami zmluvy, keďže vyznačenie záložného práva na dom pod súpisným č. XXXXX si účastníci zmluvy v bode 5 nedohodli a obe strany s tým súhlasili, keďže zmluvu podpísali. Napriek tomu je záložné právo na LV vyznačené na podiel 1 i na dom a na neuvedenú sumu. Odporca 2./ dal do zálohu nehnuteľnosť, ktorú v čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva nevlastnil, nemohol teda previesť na druhého viac práv ako mal sám v čase uzatvárania zmluvy o zriadení záložného práva, a preto je zmluva o zriadení záložného práva od samotného počiatku absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom. Keďže zmluva o zriadení záložného práva je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, nakoľko záložné právo bolo zriadené k nehnuteľnosti, ktorá nepatrila záložcovi, tak záložné právo k nehnuteľnostiam, zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. L. X., na parc. č. XXXX, XXXX, v podiele 1 , uzatvorenej medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave, pobočkou v Dunajskej Strede a U. Y. G..Č.. XXXXXX/XXX, H. J. U., D.. U.. Y. XX, J. XX.XX.XXXX, C. Č.Í. Z. XXX, nevzniklo (neexistuje). Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú odporcom 3./, túto vyhodnotil súd ako nedôvodnú, nakoľko zmluvu o zriadení záložného práva od samotného súd vyhodnotil počiatku ako absolútne neplatný právny úkon a právo dovolať sa neplatnosti sa premlčuje len v prípade relatívnej neplatnosti. Ak zmluva, ktorá svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, je od počiatku absolútne neplatná a nie je rozhodné, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli. Vo výroku III. v časti ktorej súd návrh vo zvyšnej časti zamietol svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatkom pasívnej legitimácie odporcu 3./, keď mal v prejednávanej veci preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu odporcu 1./ (ako i odporcu 2./, ale táto v konaní namietaná nebola). Výrok IV. Prvostupňový súd odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. a tým, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca 3./, ktorý žiadal rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť, návrh zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a to dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Nesúhlasil s odôvodnením súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého na neho neprešli postúpením pohľadávky zo zmluvy o poskytnutí úveru na bežnom kontokorentnom účte zo dňa 28.04.1992 práva a povinnosti zo zmluvy o zriadení záložného práva a teda, že nenadobudol práva a povinnosti zo zmluvy o zriadení záložného práva. Rovnako nesúhlasil í s názorom, že záložná zmluva nebola uzavretá medzi bankou (odporcom 1./) ako záložným veriteľom a záložcom, ale bola uzavretá medzi bankou a odporcom 2./. Zastával názor, že je zrejmé, že záložná zmluva bola uzavretá medzi bankou a vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi nehnuteľnosti na ich spoluvlastnícky podiel, tzn. zmluva bola uzavretá medzi subjektmi oprávnenými na jej uzavretie (medzi záložným veriteľom Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave a podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - Y. U. H. Y. U.). V prípade, ak by to tak nebolo, je vylúčené, aby katastrálny úrad vykonal vklad záložného práva. Záverom trval na tom, že záložná zmluva mala všetky podstatné náležitosti, je teda dostatočne určitá a platná. K odvolaniu odporcu 3./ sa písomne vyjadrila navrhovateľka , ktorá žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Ďalej uviedla, že odporca 3./ podáva odvolanie proti rozhodnutiu v časti, v ktorej súd určil, že záložné právo nevzniklo. Odôvodňuje to však posudzovaním otázky platnosti alebo neplatnosti postúpenia pohľadávky resp. postúpenia práv, ktorými je pohľadávka zabezpečená. Dôvody odvolania teda nesúvisia a vôbec sa netýkajú napadnutej časti výroku, v ktorej súd rozhodoval o vzniku záložného práva, ale proti časti - ktorá je len v odôvodnení - týkajúcej sa postúpenia pohľadávky. Ide teda o odvolanie svojím obsahom len voči odôvodneniu rozsudku, čo zákon nepripúsťa. Ak odporca 3./ uvádza, že nesúhlasí s názorom súdu v časti týkajúcej sa neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o záložnom práve, tak o tejto otázke už rozhodoval prvostupňový súd a konštatoval, že zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatná. Krajský súd, na odvolanie odporcu 1./ síce vec vrátil, avšak vytkol súdu prvého stupňa len pochybenie vo veci nedoručenia Uznesenia nepripustení zmeny účastníkov konania a teda porušením procesno-právnych predpisov. S touto otázkou sa konajúci súd vysporiadal v intenciách, ktoré určil vo svojom rozsudku Krajský súd. Záverom poukázal nato, že záložné právo nevzniklo a je irelevantné, či bolo alebo nebolo záložné právo postúpené spolu s pohľadávkou. Postúpenie pohľadávky bolo prvostupňovým súdom posudzované ako otázka predbežná, avšak samotný úkon postúpenia pohľadávky (jeho platnosti či neplatnosť) nie je predmetom sporu, a teda nie je ani zrejmé, voči čomu sa odporca odvoláva. Odporcovia 1./,2./ sa k odvolaniu odporcu 3./ písomne nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania / § 214 ods. 2 O.s.p. / a dospel k záveru, že odvolanie odporcu 3./ treba odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Na podanie odvolania v zmysle § 201 O.s.p. sú legitimovaní účastníci konania alebo ich právni nástupcovia. Z tohto všeobecného záveru však nemožno vyvodiť, že v konkrétnom prípade môžu odvolanie podať obe sporové strany (všetci účastníci konania). Aj keď táto otázka nie je v zákone výslovne riešená, z povahy odvolania ako opravného prostriedku vyplýva, že odvolanie môže podať len tá strana (účastník konania), ktorej nebolo rozhodnutím prvostupňového súdu vyhovené v celom rozsahu, prípadne, ktorej bola týmto rozhodnutím spôsobená iná určitá ujma na jej právach a ktoré teda boli premietnuté do výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia.. Pri tomto posudzovaní nemožno brať do úvahy subjektívne presvedčenie účastníka konania, ale iba objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím prvostupňového súdu bola účastníkovi spôsobená určitá, hoci nie veľmi závažná ujma, ktorú možno odstrániť zrušením napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutím súdu prvého stupňa vo výroku I. bolo konanie z dôvodu späťvzatia časti návrhu voči odporcom 1./,2./ zastavené; vo výroku II. bolo návrhu vo vzťahu k odporcom 1./,2./ vyhovené; vo výroku III. bol návrh voči odporcovi 3./ zamietnutý. Z uvedeného potom vyplýva, že v prípade výroku I. môže odvolanie podať navrhovateľka, odporcovia 1./,2; v prípade výroku II. odporcovia 1./,2./ ktorých sa výrok týka; v prípade výroku III. navrhovateľka, keďže bola neúspešná. Odvolateľ - odporca 3., ktorý bol v konaní úspešný / návrh voči nemu bol zamietnutý / nemôžu mať žiadny záujem na zrušení rozhodnutia v časti výroku II, keď výrokom súdu prvého stupňa mu nebola uložená žiadna povinnosť, výrok sa ho priamo netýka a nebola mu spôsobená žiadna ujma na jej právach. Preto odvolací súd odvolanie odporcu 3./ podľa § 218 ods. 1, písm. b/ O.s.p. odmietol ako odvolanie , ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený, keď on nebol osobou legitimovanou na podanie odvolania. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o týchto rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Poučenie: Toto uznesenie nie je možné napadnúť odvolaním.