Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/51/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205217407 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1205217407.19 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobkyne: G. V., nar. X.XX.XXXX, bytom Š. Č.. XX, X., zastúpená JUDr. Beátou Kaprinayovou, advokátkou, Jašíkova č. 2, Bratislava, proti žalovaným: 1./ Slovenská sporiteľňa a.s., Bratislava, Tomášikova č. 48, IČO: 00 151 653, 2./ Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom B..L. Č.. XX, J. U., 3./GENARO INVESTMENS LIMITED, so sídlom 229 arch. Makariou III Ave, Meliza Court, 4th Floor, 3105 Limassol, Cyprus, id. č. HE 13809, zastúpený advokátskou kanceláriou Bukovinský & Chlipala, s.r.o., Bratislava, Svätoplukova č.30, IČO: 35 918 098, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaného 3./ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 13C 153/2005-388 zo dňa 31. marca 2015 a na odvolanie žalobkyne a žalovaného 3./ uzneseniu toho istého súdu, č.k. 13C 153/2005-480 zo dňa 30.júna 2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok II.) ktorým súd určil, že záložné právo k nehnuteľnostiam nevzniklo potvrdzuje. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 13 C 153/2005-480 zo dňa 30.6.2016 zrušuje a vec súdu prvej inštancie vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Súd konanie v časti určenia, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v kat. úz. L. X., na parc. č. XXXX, XXXX v podiele 1, ktorá bola uzatvorená medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave, pobočkou v Dunajskej Strede, zastúpená p. P. P. a U. Y. r.č.XXXXXX/XXX, adresa J. U., D.. U.. Y. XX, dňa 28.4.1992 a ktorá bola označená č. zmluvy XXX, je neplatná, zastavuje. II. Súd určuje , že záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. Podunajské Biskupice, obec m.č. L.É. X., okres X. N., vedené Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislava na LV XXX ako parc. registra S. evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX zast. plochy a nádvoria o výmere XXX T., parc. č. XXXX záhrady o výmere XXX T., zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. L. X., na parc. č. XXXX, XXXX, v podiele 1 , uzatvorenej medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave, pobočkou v J. U. a U. Y. r.č. XXXXXX/XXX, adresa J. U., ul. U.. Y. XX, dňa XX.XX.XXXX , označenou číslom zmluvy 155, nevzniklo . III. Súd návrh vo zvyšnej časti zamieta. IV. O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 1.1. Svoje rozhodnutie vo výroku I. v časti zastavenie konania odôvodnil ustanoveniami § 96 ods.1,3 O.s.p. 1.2. Vo výroku II. v časti určenia, že záložné právo nevzniklo po vyriešení otázky naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p. svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 1, § 39, § 119 ods. 2, § 120 ods. 2, § 136 ods. 1,2, § 137 ods.1, §139, § 151a ods. 1, 151b ods. 1, 2,4,6, § 151d ods. 1, § 493 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1992 keď uviedol, že žalovaný 1./ v konaní namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie, ktorú odôvodnil skutočnosťou, že pohľadávku, vyplývajúcu zo zmluvy o úvere poskytnutom žalovanému 2./ , postúpil dňa 13.03.2001 Slovenskej konsolidačnej a.s., ktorá následne dňa 22.12.2004 postúpila túto pohľadávku spoločnosti Genaro Investment Limited, so sídlom XXX H.. T. N. H., T. S., Xth K., XXXX I., S.. Súd námietku nedostatku jeho pasívnej legitimácie vyhodnotil ako nedôvodnú. Z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXX katastrálne územie L. X., obec X. - m.č. L. X., okres X. N. je nesporné, že vlastníkom pod č. 1 aj pod č. 2, t.j. výlučným vlastníkom parcely č. XXXX, XXXX a stavby na parc.č. XXXX súp.č. XXXXX je žalobkyňa. Súčasne je z predmetného výpisu nesporné, že v časti C: ťarchy je ako oprávnený zo záložného práva na podiel 1 pre vlastníka pod č. 1 (t.j. pre žalobkyňu ) na pozemky parc. č. XXXX zast. plochy XXX T., parc. č. XXXX záhrady XXX T. podľa V XXX/XX z 15.01.1993 - XXX/XX zapísaný doposiaľ žalovaný 1./. Z vykonaného dokazovanie mal súd za preukázané, že pohľadávka zo zmluvy o poskytnutí úveru na bežnom kontokorentnom účte zo dňa 28.04.1992, uzavretej medzi žalovaným 1./ a žalovaným 2./ , bola žalovaným 1./ dňa 13.03.2001 postúpená na Slovenskú konsolidačnú, a.s. a táto pohľadávka bola dňa 22.12.2004 postúpená na spoločnosť GENARO INVESTMENTS LIMITED. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2000 a následnej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2004, od ktorej žalovaný 1./ odvodzuje absenciu svojej pasívnej legitimácie vyplýva, že predmetom postúpenia na žalovaného 3./ boli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí úveru na bežnom kontokorentnom účte zo dňa 28.04.1992, uzavretej medzi žalovaným 1./ a žalovaným 2./. Z uvedeného vyplýva, že z žalovaného 1./ na žalovaného 3./ zmluvami o postúpení (zo dňa 28.06.2000 a zo dňa 22.12.2004) prešla pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o poskytnutí úveru na bežnom kontokorentnom účte s príslušenstvom, t.j. so všetkými právami týkajúcimi sa tejto pohľadávky. Avšak postúpením pohľadávky zo zmluvy o poskytnutí úveru nedošlo k postúpeniu i práv a povinností zo zmluvy o zriadení záložného práva, nakoľko zmluva o záložnom práve nie je príslušenstvom prevádzanej zmluvy o úvere, ale o samostatnú zmluvu, zabezpečujúcu pohľadávku medzi účastníkmi. Pohľadávka žalovaného 3./ teda vznikla z úverovej zmluvy a nie zo záložnej zmluvy. Ak by predmetom zmlúv o postúpení (od ktorých si žalovaný 1./ odvodzuje absenciu svojej pasívnej legitimácie v tomto spore) nebolo postúpenie určitej pohľadávky, ale zmena celého obsahu záväzkového vzťahu, v tom prípade by už išlo o zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku (t.j. zmenu zmluvy), vyžadujúcu si v zmysle § 493 Občianskeho zákonníka dohodu zmluvných strán (žalovaného 1./ a 2./). Nakoľko obsahom zmlúv o postúpení pohľadávok nie je dohoda zmluvných strán, nie je preukázané, že by bola v danej veci nebola sledovaná zmena celého záväzku a tým nemohol žalovaný 3./ platne ani nadobudnúť a žalovaný 1./ stratiť právo k predmetnej pohľadávke zo záložnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené mal súd v prejednávanej veci pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1./ (ako i žalovaného 2./, ale táto v konaní namietaná nebola) za preukázanú. 1.2.1. Predmetom sporu medzi stranami sporu tak ostala otázka vzniku (resp. existencie alebo neexistencie) záložného práva a prvoinštančný súd dospel k záveru, že Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 28.04.1992 k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. L. X., na parc. č. XXXX, XXXX, v podiele 1 , uzatvorenej medzi žalovaným 1./ (Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave, pobočkou v Dunajskej Strede) a žalovaným 2./ (U. Y. r.č. XXXXXX/XXX, adresa J. U., D.. U.. Y. XX), označenou číslom zmluvy XXX, je absolútne neplatná od počiatku. V konaní bolo preukázané, že predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 28.04.1992 uzavrel žalovaný 2./ , hoci nebol vlastníkom založených nehnuteľností a žalovaný 1./ , hoci vedel, že žalovaný 2./ vlastníkom založených nehnuteľností nie je. Z vykonaného dokazovania i z platných právnych predpisov je nepochybné, že v čase uzavretia zmluvy nemal žalovaný 2./právo hospodárenia k založeným nehnuteľnostiam. Hospodársky zákonník bol platný a účinný do 01.01.1992. Účastníkmi predmetného právneho úkonu, uzavretia zmluvy, boli však žalovaní 1./ a 2./ a preto podpisy Y. U. na mieste klienta a Y. U. ako vlastníka, s uvedením ich rodných čísel, sú bezpredmetné a zmätočné, nakoľko neboli účastníkmi úkonu, neboli riadne uvedení v záhlaví zmluvy a identifikovaní menom a ďalšími údajmi, nebolo uvedené, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľností, ani ktorých častí a taktiež nevyjadrili svoj súhlas so založením nehnuteľností na mieste v zmluve predtlačenom. Keďže podpísaní vlastníci nehnuteľností Y. U. a Y. U. neboli účastníkmi právneho úkonu, nemôžu sa na nich vzťahovať ani povinnosti zo zmluvy. Nakoľko teda založené nehnuteľnosti žalovaný 2./ nikdy nevlastnil, nemal k nim ani žiadne dispozičné právo. Zmluva bola uzavretá vypísaním niektorých vybodkovaných častí predtlačeného vzoru, pričom niektoré časti zostali nevyplnené. Predtlačené ustanovenia, ktoré účastníkov úkonu a vlastníka (nie je zrejmé ktorého a tento ani nie je účastníkom právneho úkonu - tejto zmluvy) zaväzujú k rôznym povinnostiam, pôsobia zmätočne a úplne v rozpore so skutkovým stavom v čase podpisovania zmluvy, ktorý musel byť zmluvným stranám známy z listu vlastníctva na predmetné nehnuteľnosti a i zo zákona. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení obligatórnou náležitosťou zmluvy o zriadení záložného práva je presné určenie pohľadávky a zálohu. Zmluvné určenie predmetu zálohu je najdôležitejšou časťou zmluvy, musí v nej byť uvedený presný opis zálohu, resp. spôsobu jeho určenia tak, aby záložný veriteľ v čase výkonu svojho práva presne vedel, čím je pohľadávka zabezpečená. Vzhľadom na to, ako je zmluva koncipovaná, predmet zálohu je nepreskúmateľný (t.j. čo vlastne má byť zálohom), ktorú polovicu vlastne žalovaný 2./ založil a na základe akého právneho titulu vôbec žalovaný 2./ dal nehnuteľnosti do zálohu. Predmet zálohu je v zmluve špecifikovaný nedostatočne, z výpisu listu vlastníctva č. XXX je zrejmé, že v danom prípade išlo o spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v ideálnej polovici a nehnuteľnosti neboli reálne deliteľné. V zmysle napadnutej zmluvy bod 1 a bod 3 však predmet zálohu dostatočne špecifikovaný nie je, keď záloh je špecifikovaný len ako nehnuteľnosti XXXX a XXXX, č. s. XXXXX v 1 podiele v katastrálnom území Podunajské Biskupice, zapísané na LV č. XXXX, XXX, v Stredisku geodézie v Bratislave, absentuje však presné uvedenie, o aké nehnuteľnosti ide, kto je ich vlastníkom, akú majú hodnotu, ktorá ich časť má predstavovať záloh. V rozpore s bodmi 1 a 3 zmluvy navrhuje klient v bode 5 zmluvy zabezpečiť vyznačenie záložného práva len na parc. č. XXXX, XXXX v 1 podiele, čo je úplne zmätočné a v nesúlade s predchádzajúcimi dojednaniami zmluvy, keďže vyznačenie záložného práva na dom pod súpisným č. XXXXX si účastníci zmluvy v bode 5 nedohodli a obe strany s tým súhlasili, keďže zmluvu podpísali. Napriek tomu je záložné právo na LV vyznačené na podiel 1 i na dom a na neuvedenú sumu. Žalovaný 2./ dal do zálohu nehnuteľnosť, ktorú v čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva nevlastnil, nemohol teda previesť na druhého viac práv ako mal sám v čase uzatvárania zmluvy o zriadení záložného práva, a preto je zmluva o zriadení záložného práva od samotného počiatku absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom. Keďže zmluva o zriadení záložného práva je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, nakoľko záložné právo bolo zriadené k nehnuteľnosti, ktorá nepatrila záložcovi, tak záložné právo k nehnuteľnostiam, zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. Podunajské Biskupice, na parc. č. XXXX, XXXX, v podiele 1 , uzatvorenej medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave, pobočkou v J. U. a U. Y. r.č. XXXXXX/XXX, adresa J. U., ul. U.. Y. XX, dňa 28.04.1992 , označenou číslom zmluvy 155, nevzniklo (neexistuje). Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným 3./, túto vyhodnotil súd ako nedôvodnú, nakoľko zmluvu o zriadení záložného práva od samotného počiatku súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon a právo dovolať sa neplatnosti sa premlčuje len v prípade relatívnej neplatnosti. Ak zmluva, ktorá svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, je od počiatku absolútne neplatná a nie je rozhodné, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli. 1.3. Vo výroku III. v časti ktorej súd návrh vo zvyšnej časti zamietol svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil nedostatkom pasívnej legitimácie žalovaného 3./ , keď mal v prejednávanej veci preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1./ (ako i žalovaného 2./, ale táto v konaní namietaná nebola). 1.4. Výrok IV. prvoinštančný súd odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. a tým, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej. 2. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 3./, ktorý žiadal rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť, návrh zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a to dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Nesúhlasil s odôvodnením súdu prvej inštancie , v zmysle ktorého na neho neprešli postúpením pohľadávky zo zmluvy o poskytnutí úveru na bežnom kontokorentnom účte zo dňa 28.04.1992 práva a povinnosti zo zmluvy o zriadení záložného práva a teda, že nenadobudol práva a povinnosti zo zmluvy o zriadení záložného práva. Rovnako nesúhlasil s názorom, že záložná zmluva nebola uzavretá medzi bankou (žalovaným 1./) ako záložným veriteľom a záložcom, ale bola uzavretá medzi bankou a žalovaným 2./. Zastal názor, že je zrejmé, že záložná zmluva bola uzavretá medzi bankou a vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi nehnuteľnosti na ich spoluvlastnícky podiel, tzn. zmluva bola uzavretá medzi subjektmi oprávnenými na jej uzavretie (medzi záložným veriteľom Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave a podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - Y. U. a Y. U.), keď účastníci boli označení menom, priezviskom, rodným číslom, k čomu pripojili svoj podpis. V záložnej zmluve je dostatočne určité určenie zabezpečenej pohľadávky úvodných ustanoveniach zmluvy tzn. určenie pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy č. XXXXXXX/XXX zo dňa 28.4.1992 medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou a Y. U. a následne v bode 4. záložnej zmluvy tzn. určenie výšky zabezpečenej pohľadávky- 1.350.000,-Kčs. Bola splnená aj podstatná náležitosť a to určenie zálohu v bode 1. záložnej zmluvy - ako nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, parc. č. XXXX,XXXX, stavba so súpisným č. XXXXX v podiele 1 a následne v bode 5. zmluvy. Pokiaľ ide o uvedenia časti nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom zálohu, žalovaný 3./ uviedol, že predmetná skutočnosť je zrejmá aj z obsahu zmluvy a aj vzhľadom na okruh účastníkov je zrejmé, že ide o spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti patriaci podielovým spoluvlastníkom Jozefovi U. a Y. U.. Uviedol, že pokiaľ súd v odôvodnení tvrdí, že žalovaný 2./nebol vlastníkom nehnuteľností a nemal dispozičné oprávnenie nakladať s predmetom zmluvy tak on toto nikdy netvrdil a opätovne poukázal, že zmluva bola uzavretá medzi subjektmi na to oprávnenými a to medzi záložným veriteľom Slovenskou štátnou sporiteľňou a podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností Y. U. a Y. U.. V prípade, ak by to tak nebolo, a zmluva by nemal všetky podstatné náležitosti je vylúčené, aby katastrálny úrad vykonal vklad záložného práva vzhľadom na uvedené je záložná zmluva dostatočne určitá a platná. 3. K odvolaniu žalovaného 3./ sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Ďalej uviedla, že žalovaný 3./ podáva odvolanie proti rozhodnutiu v časti, v ktorej súd určil, že záložné právo nevzniklo. Odôvodňuje to však posudzovaním otázky platnosti alebo neplatnosti postúpenia pohľadávky resp. postúpenia práv, ktorými je pohľadávka zabezpečená. Dôvody odvolania teda nesúvisia a vôbec sa netýkajú napadnutej časti výroku, v ktorej súd rozhodoval o vzniku záložného práva, ale proti časti - ktorá je len v odôvodnení - týkajúcej sa postúpenia pohľadávky. Ide teda o odvolanie svojím obsahom len voči odôvodneniu rozsudku, čo zákon nepripúsťa. Ak žalovaný 3./ uvádza, že nesúhlasí s názorom súdu v časti týkajúcej sa neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o záložnom práve, tak o tejto otázke už rozhodoval prvoinštančný súd a konštatoval, že zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatná. Krajský súd, na odvolanie žalovaného 1./ síce vec vrátil, avšak vytkol súdu prvej inštancie len pochybenie vo veci nedoručenia Uznesenia nepripustení zmeny účastníkov konania a teda porušením procesno-právnych predpisov. S touto otázkou sa konajúci súd vysporiadal v intenciách, ktoré určil vo svojom rozsudku Krajský súd. Záverom poukázala nato, že záložné právo nevzniklo a je irelevantné, či bolo alebo nebolo záložné právo postúpené spolu s pohľadávkou. Postúpenie pohľadávky bolo prvoinštančným súdom posudzované ako otázka predbežná, avšak samotný úkon postúpenia pohľadávky (jeho platnosti či neplatnosť) nie je predmetom sporu, a teda nie je ani zrejmé, voči čomu sa žalovaný odvoláva. 4. Žalovaní 1./,2./ sa k odvolaniu žalovaného 3./ písomne nevyjadrili. 5. Replika zo strany žalovaných 1./,2./,3./ k vyjadreniu žalobkyne nebol podaná. 6. Krajský súd Bratislava ako súd odvolací svojím uznesením č.k. 9 Co 433/2015-428 zo dňa 29.1.2016 odvolanie žalovaného 3./ odmietol v zmysle § 218 ods. 1 písm. b ) O.s.p. ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, keď dospel k záveru, že v prípade výroku I. môže odvolanie podať žalobkyňa, žalovaní 1./,2./; v prípade výroku II. žalovaní 1./,2./ ktorých sa výrok týka; v prípade výroku III. žalobkyňa, keďže bola neúspešná. Odvolateľ - žalovaný 3./, ktorý bol v konaní úspešný / návrh voči nemu bol zamietnutý / nemôžu mať žiadny záujem na zrušení rozhodnutia v časti výroku II., keď výrokom súdu prvej inštancie mu nebola uložená žiadna povinnosť, výrok sa ho priamo netýka a nebola mu spôsobená žiadna ujma na jej právach. 7. Napadnutým uznesením č.k. 13 C 153/2005-480 zo dňa 30.6.2016 súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1./,2./,3./ k povinnosti nahradiť žalobkyni spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 41,49 € a právneho zastúpenia vo výške 1 465,15 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia a zároveň rozhodol, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému 3./ trovy právneho zastúpenia vo výške 376,24 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia a to z dôvodu, že rozsudok č. k. 13C/153/2005-388 nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/433/2015-428 zo dňa 29.01.2016 a preto bolo potrebné rozhodnúť o trovách konania. 7.1. O trovách konania v zastavenej časti rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Keďže v danom prípade žalobkyňa nevzala návrh späť pre správanie žalovaných 1./až 3./ vznikla jej povinnosť nahradiť žalovaným 1./ až 3./ trovy konania. Keďže žalovaným 1./,2./ žiadne trovy nevznikli, súd im ich náhradu nepriznal. Žalovanému 3./ súd priznal proti žalobkyni plnú náhradu trov konania v zastavenej časti, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia právneho podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej dňa 27.11.2012, účasť na pojednávaní odročenom bez prejednania veci 16.10.2012 , písomné podanie na súd vo veci samej dňa 24.06.2013 , účasť na pojednávaní dňa 28.06.2013, účasť na pojednávaní odročenom bez prejednania veci 29.05.2013 ; režijný paušál, 20 % DPH spolu 376,24 €. 7.2. V časti návrhu ktorému bolo vyhovené, súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. priznal žalobkyni proti žalovaným 1./ až 3./ plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia právneho podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za úkony právnej služby a to písomné podanie na súd vo veci samej dňa 07.07.2005, písomné podanie na súd vo veci samej dňa 18.12.2006, účasť na pojednávaní dňa 11.02.2008 a 14.02.2008, písomné podanie na súd vo veci samej dňa 21.05.2008, účasť na pojednávaní dňa 18.06.2009, písomné podanie na súd vo veci samej uskutočnené v dňoch 27.08.2010, 23.11.2010, 16.05.2011 , 20.05.2011, účasť na pojednávaní dňa 31.05.2011, písomné podanie na súd vo veci samej dňa 13.06.2011, účasť na pojednávaní dňa 24.06.2011písomné podanie na súd vo veci samej dňa 06.08.2012, účasť na pojednávaní dňa 16.10.2012, písomné podanie na súd vo veci samej uskutočnené v dňoch 28.11.2012 , 14.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 28.06.2013, písomné podanie na súd vo veci samej uskutočnené v dňoch 04.12.2013, 07.10.2014, 31.12.2014, účasť na pojednávaní dňa 12.02.2015 , 31.03.2015, písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 11.08.2015 ; režijný paušál spolu 1 465,15 €. Ďalej trovy tvoria zaplatený súdny poplatok - 33,19 €, list vlastníctva - 8,30 €, celkovo spolu 1506,64 €. Súd prvej inštancie Ďalej odôvodnil prečo nepriznal odmenu za ďalšie úkony právnej služby - výzvy, prípravu a prevzatie veci , vyčíslenie trov. 8. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa (túto označila ako sťažnosť) a žalovaný 3./. 8.1. Odvolanie žalobkyne smerovalo proti výroku, ktorým ju súd zaviazal nahradil trovy právneho zastúpenia žalovanému 3./ , keď namietala priznanú náhradu za úkon účasť na pojednávaní dňa 29.05.2013, keďže toto pojednávanie ; za úkon - písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie na súd zo dňa 24.06.2016, keď obsah predmetného vyjadrenia sa takmer úplne zhoduje s obsahom vyjadrenia žalovaného 3/. zo dňa 27.11.2012; za úkon účasť na pojednávaní dňa 28.06.2013, keď zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že pojednávania sa zúčastnil žalovaný 3./ osobne, bez právneho zástupcu a nadovšetko pojednávanie sa konalo bez prejednania veci samej, nemôže preto patriť žalovanému 3./ náhrada za úkon právnej služby v plnej výške, resp. vôbec. 8.2. Odvolanie žalovaného 3./ smerovalo proti výroku ktorým súd zaviazal žalovaných 1./ až 3./ na náhradu trov konania žalobkyni. Poukázal nato, že žalobkyňa zobrala žalobný návrh v časti o určenie, že zmluva o zriadení záložného práva je neplatná, späť a predmetom konania bolo určenie, že záložné právo k nehnuteľnostiam nevzniklo. Žalobkyňa bola v časti zastavenia konania neúspešným účastníkom konania, pričom išlo o jej polovičný neúspech. Súd jej však napriek tomu priznal plnú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, teda aj za úkony právnej služby, ktoré boli vykonané v čase, keď bolo predmetom žalobného návrhu určenie, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 28.10.1992 je neplatná, v ktorej časti bola žalobkyňa jednoznačne neúspešným účastníkom konania, keďže v tejto časti bol žalobný návrh vzatý späť, a to z dôvodov na jej žalobcu bez zavinenia žalovaného. Súd v danom prípade absolútne nezohľadnil pomer úspechu a neúspechu strán v konaní a rovnako súd vôbec nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný 3./ bol do konania pripustený až rozhodnutím zo dňa 07.07.2011, dovtedy v konaní nevystupoval, a aj napriek uvedenému ho súd zaviazal aj na náhradu trov konania žalobcu od roku 2005. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal účelnosťou jednotlivých úkonov právnej služby, keď príkladmo poukázal na úkony účasť na pojednávaní dňa 16.10.2012 a 31.03.2015, ktoré neboli otvorené, resp. pojednávanie zo dňa 16.10.2012 bolo odročené na nový termín bez jeho otvorenia a na pojednávaní dňa 31.03.2015 došlo len k vyhláseniu rozsudku, pričom za tieto úkony bola priznaná náhrada trov konania za jeden celý úkon. Taktiež vôbec nedisponuje vyjadreniami žalobkyne zo dňa 06.08.2012, 14.11.2012, 04.12.2012, 31,12.2014 (za ktoré bola priznaná náhrada trov konania v plnej výške), nakoľko mu zrejme neboli ani súdom ani žalobkyňou doručené, preto nie je možné posúdiť ich obsah s ohľadom na ich účelnosť. Vzhľadom na uvedená zastal názor, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie vo veci. Žalovaný 3./ navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 C.s.p. ho zmenil tak, že žalobkyni neprizná náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 C.s.p. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. 9. K odvolaniu žalovaného 3./ sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá mala zato, že konanie žalovaného 3./ voči nej možno považovať za šikanózne, keď nie je zrejmé, čoho sa žalovaný 3./ vlastne domáha, keď podal odvolanie, resp. ktoré svoje práva alebo nároky chce takýmto spôsobom chrániť. V prípade ak by jej súd náhradu trov konania vzhľadom na celý priebeh konania nepriznal išlo by v tomto prípade o príliš formalistický postup súdu. 10. Žalovaní 1./,2./,3./ sa k odvolaniu žalobkyni písomne nevyjadrili a rovnako sa žalovaní 1./,2./ nevyjadrili ani k odvolaniu žalovaného 3./. 11. Najvyšší súd SR ako súd dovolací na základe dovolanie podaného žalovaným 3./Uznesením č.k. 2 Cdo 160/2016-498 zo dňa 27.10.2016 zrušil uznesenie Krajského súdu Bratislava č.k. 9 Co 433/2015-428 zo dňa 29.1.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom uznesení vyslovil právny názor, že s postúpenou pohľadávkou dochádza bez ďalšieho aj k prevodu ďalších práv spojených s pohľadávkou, ktoré sú na prevádzanej pohľadávke závislé. Za také práva treba považovať práva vymenované v § 528 Občianskeho zákonníka. Sú to predovšetkým zabezpečovacie inštitúty a to najmä záložné právo, ručenie a ďalšie zabezpečovacie inštitúty. Uvedený záver, že na postupníka spolu s prechodom pohľadávky prechádza aj zabezpečenie pohľadávky, teda prechod zabezpečenia uskutočnený zriadením záložného práva alebo zabezpečením pohľadávky akýmkoľvek iným spôsobom, nevylučuje, že odvolanie čo do výroku II. mohol napadnúť odvolaním žalovaný 3./, na ktorého prešla pohľadávka zo zmluvy o poskytnutí úveru, ktorá bola zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam 28.4.1992. Opačný záver by viedol k príliš formalistickému postupu súdu a odopretiu práva na súdnu ochranu. 12. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Po zrušení veci dovolacím súdom Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. v rozsahu podaných odvolaní proti rozsudku aj uzneseniu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 3./ proti rozsudku nie je dôvodné a že v prípade napadnutého uznesenia je potrebné toto zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 14. Odvolací súd vzhľadom na princíp okamžitej použiteľnosti (novej) procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov, skúmal či v čase rozhodovania odvolacieho súdu je s poukazom na § 217 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 C.s.p. naliehavý právny záujem na určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) C.s.p. keď v zmysle citovaného ustanovenia žalobou možno požadovať , aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (pozri rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 24/2017, 4 Cdo 89/2007) stav ohrozenia práva žalobkyne alebo neistotu v jej právnom postavení možno odstrániť určením, či tu existuje (vzniklo) alebo neexistuje (nevzniklo) záložné právo. Odvolací súd aj napriek tomu, že došlo k výmazu záložného práva v katastri nehnuteľností zastáva názor, že žalobkyňa aj naďalej má v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. naliehavý právny záujme na určení, že záložné právo k nehnuteľnostiam nevzniklo. Podľa prednesu žalobkyne na pojednávaní dňa 25.10.2018 k výmazu záložného práva došlo na základe rozsudku k. 13C 153/2005-388 zo dňa 31. marca 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 9 Co 433/2015-428 zo dňa 29.1.2016. Toto uznesenie Krajského súdu v Bratislave bolo zrušené Uznesením NS SR , č.k. 2 Cdo 160/2016-498 zo dňa 27.10.2016, rozsudok súdu prvej inštancie na základe ktorého došlo k výmazu teda právoplatnosť nadobudnúť nemohol a neistota v právnom postavení žalobkyňa pretrváva aj v čase rozhodnutia odvolacieho súdu. 15. Po vyriešení otázky naliehavého právneho záujmu odvolací súd dospel k záveru, že preskúmavanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žalobkyňou uplatňovaného nároku v časti určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam nevzniklo, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré žalovaný v konaní uvádzali na svoju obranu, keď ako predbežnú otázku riešil otázku neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy. Následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 191 (predtým § 132 O.s.p.) dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danom prípade s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka platného a účinného 31.12.1992 (t.j. v čase uzavretia záložnej zmluvy, ďalej len „ Občiansky zákonníka“) je táto absolútne neplatná a preto záložné právo k nehnuteľnostiam nevzniklo (neexistuje). Dôvody na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k týmto záverom, podrobne opísal v odôvodnení svojho rozhodnutia (pozri odsek 1.2.1) v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2,3 C.s.p., na ktoré odôvodnenie v tejto časti poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. 16. Žalovaný 3./ aj v odvolaní zotrval na názore, že záložná zmluva bola uzavretá medzi bankou a vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi nehnuteľnosti na ich spoluvlastnícky podiel, tzn. zmluva bola uzavretá medzi subjektmi oprávnenými na jej uzavretie (medzi záložným veriteľom Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave a podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - Y. U. a Y. U.), keď účastníci boli označení menom, priezviskom, rodným číslom, k čomu pripojili svoj podpis. Pokiaľ ide o uvedenia časti nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom zálohu, žalovaný 3./ mal zato, že bola splnená aj podstatná náležitosť a to a to určenie zálohu v bode 1. záložnej zmluvy, keď predmetná skutočnosť je zrejmá aj z obsahu zmluvy a aj vzhľadom na okruh účastníkov je zrejmé, že ide o spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti patriaci podielovým spoluvlastníkom Y. U. a Y. U.. 17. Pri výklade neurčitých pojmov a formulácií použitých v zmluve vo všeobecnej rovine nemožno presne vyjadriť hierarchiu jednotlivých interpretačných argumentov ani špecifikovať okolnosti, za ktorých má mať jednotlivý argument prednosť pred argumentom iným. Súd musí ale prihliadať k vzájomným vzťahom jednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade vyvážiť s ohľadom na špecifikum danej kauzy, a nie tieto kritériá iba mechanicky aplikovať. Takýto prístup je zároveň prístupom modernej judikatúry, ktorá postupne nahrádza formálne legalistický pohľad na právo pohľadom, ktorým sa sudca usiluje poskytnúť najlepšie vyargumentovanú odpoveď na právne a skutkové otázky, ktoré pred neho strany sporu predložia. Ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. Rozumným sa preto javí postulát, podľa ktorého tvorca zmluvy, ktorý argumentuje neurčitým ustanovením pripúšťajúcim viacerý možný výklad, sám musí preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočne konsenzus na tvorcom zmluvy tvrdenom význame, a nie naopak (Pozri N8lez ÚS SR sp. zn. I. ÚS 243/2007). 17.1. V danom prípade je nesporné, že predmetná Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 28.04.1992 k nehnuteľnostiam bola koncipovaná a napísaná jednou jej stranou (žalovaným 1./ resp. jeho právnym predchodcom ) na predtlačenom vzore a preto je potrebné výklad neurčitých pojmov a formulácií použitých v zmluve vykladať v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil a nie v nesprospech žalobkyne. Pri takomto výklade potom nemožno dospieť k záveru, že záložná zmluva bola uzavretá medzi bankou a vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi nehnuteľnosti na ich spoluvlastnícky podiel, tzn. zmluva bola uzavretá medzi subjektmi oprávnenými na jej uzavretie (medzi záložným veriteľom Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave a podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - Y. U. a Y. U.), keď účastníci boli označení menom, priezviskom, rodným číslom, k čomu pripojili svoj podpis. Naopak odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie zastáva ten výklad, že účastníkmi právneho úkonu uzavretia zmluvy, boli žalovaní 1./ a 2./. Len samotné podpisy Y. U. na mieste klienta a Y. U. ako vlastníka, s uvedením ich rodných čísel v samotnom závere zmluvy, sú bezpredmetné a zmätočné. Menovaní neboli účastníkmi úkonu, neboli riadne uvedení v záhlaví zmluvy a identifikovaní menom a ďalšími údajmi, nebolo uvedené, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľností, ani ktorých častí a taktiež nevyjadrili svoj súhlas so založením nehnuteľností na mieste v zmluve predtlačenom. Rovnako pri takomto výklade Zmluvy nemôže obstáť názor, žalovaného 3./ , že bola splnená aj podstatná náležitosť zmluvy a to a to určenie zálohu v bode 1. záložnej zmluvy. Z obsahu samotnej zmluvy a jej výkladu nie je jednoznačne zrejmé čo je predmetom zálohu (t.j. čo vlastne má byť zálohom), ktorú polovicu vlastne žalovaný 2./ založil a na základe akého právneho titulu vôbec žalovaný 2./ dal nehnuteľnosti do zálohu. 17.2. Nad rámec vyššie uvedených skutočností, ktoré majú za následok neplatnosť Zmluvy o zriadení záložného práva ako to skonštatoval aj súd prvej inštancie odvolací súd dodáva, že zo znenia § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy je zrejmé, že i bez súhlasu vlastníka veci môže vzniknúť záložné právo, ak sa vec odovzdala záložnému veriteľovi a ten ju prijal dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť (že je vlastníkom, alebo koná so súhlasom vlastníka). Z podmienky, že pre vznik záložného práva k veci, ktorá žalobcovi nepatrí a ani z iného právneho dôvodu nie je oprávnený záložné právo zriadiť, sa vyžaduje odovzdanie veci, vyplýva, že takto môže vzniknúť záložné právo len k hnuteľnej veci. Charakter nehnuteľnosti, ako zvláštneho druhu veci, neumožňuje, aby bola odovzdávaná. Odovzdaná môže byť len vec hnuteľná. Pre typickú vlastnosť nehnuteľnosti, ktorou je nemožnosť s ňou hýbať, nedochádza k zmene vlastníctva jej faktickým odovzdaním a prevzatím, ako je to pri hnuteľných veciach (§ 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale až zápisom do katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rovnako rozdielne je stanovená i podmienka vzniku záložného práva pre hnuteľné a nehnuteľné veci (§ 151b ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka). Znamená to, že nevlastník nehnuteľnej veci nemôže bez súhlasu vlastníka platne uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva. (Pozri R 13/1999). Vzhľadom na tieto závery je zrejmé, že žalovaný 2./ktorý nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom zálohu nemohol bez súhlasu spoluvlastníkov platne uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva. 18. Obsah odvolania žalovaného 3./ nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok II.) ktorým súd určil, že záložné právo k nehnuteľnostiam nevzniklo podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 19. Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia č.k. 13 C 153/2005-480 zo dňa 30.6.2016 odvolací súd zistil, že týmto uznesením súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania vzhľadom na výrok IV. napadnutého rozsudku podľa ktorého o náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to s poukazom na ustanovenie §151 ods. 3 O.s.p. a vzhľadom nato, že napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 9 Co 433/2015-428. Toto uznesenie Krajského súdu v Bratislave bolo zrušené Uznesením NS SR , č.k. 2 Cdo 160/2016-498, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie teda právoplatnosť nadobudnúť nemohol. V danom prípade vzhľadom na spôsob rozhodnutia v napadnutom rozsudku o trovách konania a spôsob rozhodnutia odvolacieho ako aj dovolacieho súdu napadnuté uznesenie o trovách konania ako závislé rozhodnutie stratilo svoj podklad. Bez nadväznosti na predchádzajúce rozhodnutia vo veci samej by zostalo uznesenie o trovách konania osamotené a strácalo by rozumný zmysel, čo by odporovalo princípu právnej istoty. 19.1. Odvolací súd preto s poukazom na ustanovenie § 389 C.s.p ods. 1 písm. d) C.s.p. napadnuté uznesenie zrušil keďže dôvody pre ktoré bolo vydané zanikli a vec podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Keďže nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti Civilného sporového poriadku (§ 470 ods. 1 C.s.p.) bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. len o nároku na náhradu trov prvoištančného odvolacieho, dovolacieho konania a po právoplatnosti tohto rozhodnutia o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie , b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie , c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).