Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/256/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205230594 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1205230594.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa STAVBET, s.r.o., Majerská cesta 36, Banská Bystrica, IČO: 36 024 023, práv. zast. Mgr. Štefanom Lišiakom, advokátom, Robotnícka 9, Banská Bystrica, proti odporcovi FAVART - UNITEAM, s.r.o., Drieňová 24, Bratislava, IČO: 35 701 897, práv. zast. Mgr. Jindrichom Majerským, advokátom, Košická 56, Bratislava, o zaplatenie 11.204,27 EUR s príslušenstvom a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 23Cb/93/2006-481 zo dňa 25.3.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 23Cb/93/2006-481 zo dňa 25.3.2015 v časti zaplatenia istiny 11.204,27 EUR a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania potvrdzuje a vo zvyšku mení tak, že návrh na zaplatenie príslušenstva a zmluvnej pokuty zamieta. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho konania v sume 334,72 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.204,27 EUR s 10 % úrokom z omeškania ročne od 20.12.2001 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % zo sumy 11.204,27 EUR za každý začatý týždeň od 52. týždňa roku 2001 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške trov právneho zastúpenia navrhovateľa v sume 3.821,09 EUR a iných trov konania navrhovateľa v sume 373,32 EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet súdu prvého stupňa trovy konania štátu v sume 142,11 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku a odporca je povinný zaplatiť na účet súdu prvého stupňa trovy konania štátu v sume 281,16 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že návrhom sa navrhovateľ voči odporcovi pôvodne domáhal zaplatenia sumy 504.339,96 Sk (16.741,02 EUR) s 10 % úrokom z omeškania ročne od 20.12.2001 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý začatý týždeň od 52. týždňa roku 2001 do zaplatenia titulom zmluvy o dielo č. XXX XX zo dňa 7.12.2001. Odporca s návrhom nesúhlasil, pričom uviedol, že medzi účastníkmi boli dva samostatné záväzkové vzťahy zo zmluvy o dielo č. XXX XX a zmluvy o dielo č. XXX XX, ktoré na seba vzájomne nadväzovali. Navrhovateľ zo zmluvy č. XXX XX realizoval nižší než pôvodne dojednaný objem prác, odporca mu však plnil vo väčšom rozsahu prevyšujúcom objem navrhovateľom vykonaných prác. Z uvedeného dôvodu, ako aj vzhľadom na skutkové zameranie prác, ktoré vykonal odporca pri zmluve č. XXX XX vrátil odporca faktúru č. XX/ XXXX navrhovateľovi na prepracovanie, pretože nespĺňala náležitosti záverečnej faktúry. Práce mohol za odporcu prevziať jedine jeho konateľ, k čomu nedošlo. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 23Cb 93/2006-356 zo dňa 15.10.2009 tak, že návrhu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 11.204,27 EUR s 10 % úrokom z omeškania ročne od 20.12.2001 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % zo sumy 11.204,27 EUR za každý začatý týždeň od 52. týždňa roku 2001 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Voči vyhovujúcej časti rozsudku však podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. V odvolaním napadnutej časti Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/47/2010-404 zo dňa 24.7.2012 v spojení s opravným uznesením č.k. 2Cob/47/2010-426 zo dňa 25.4.2013 rozsudok súdu prvého stupňa spolu so súvisiacimi výrokmi o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa uviedol, že v ďalšom konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a v ňom založenými listinami, výsluchom štatutárnych zástupcov účastníkov konania, prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom svedkov, znaleckým posudkom a doplnil dokazovanie v rozsahu nariadenom odvolacím súdom. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 7.12.2001 zmluvu o dielo č. XXX XX (ďalej len zmluva), ktorou sa navrhovateľ ako zhotoviteľ zaviazal vykonať pre odporcu ako objednávateľa stavebné dielo R. J. B. - K. v rozsahu vnútorné a vonkajšie omietky. Z katalogizácie stavebných výrobkov v systéme KROS, s ktorým sa súd oboznámil vyplývalo, že v časti XXX-X bežné stavebné práce, odd. 130 omietkarské práce pod. XXXXX - sú zaradené vnútorné omietky stien zmesou HEBEL, YTONG alebo BAUMIT. Toto klasifikačné číslo zodpovedá klasifikácii omietky, ktorú si účastníci dohodli v zmluve. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že zo zápisu v Stavebnom denníku, list č. XXXXXX zo 7.1.2002 o vykonanej inventarizácii skutočne vykonaných vnútorných omietok vyplývalo, že navrhovateľ realizoval vnútorné omietky BAUMIT podľa PD a rohové omietkové listy spolu v rozsahu 1.827,37 m2, rohové lišty osadené 203,8 bm. Inventarizačný zápis v Stavebnom denníku za odporcu podpísal stavbyvedúci A.. Š. a stavebný dozor A.. H.. Skutočnosť, že navrhovateľ ako zhotoviteľ realizoval vnútorné omietky BAUMIT vyplývala podľa súdu prvého stupňa aj z iných častí stavebného denníka. Súd prvého stupňa tiež zistil, že stavebné práce na objekte R. J. B. navrhovateľ odporcovi fakturoval faktúrou č. XX/XXXX v sume 504.339,96 Sk, vystavenou dňa 18.12.2001, splatnou dňa 19.12.2001. Fakturovaná suma predstavovala neuhradený zostatok z celkovej ceny diela 822.127,26 Sk (27.289,62 EUR) + 10 % DPH, t.j. spolu 904.339,96 Sk po odpočítaní navrhovateľom prijatej zálohy 400.000,- Sk (13.277,56 EUR). Faktúru navrhovateľ vystavil na podklade Krycieho listu čerpania zo dňa 18.12.2001, Súpisu vykonaných prác zo dňa 18.12.2001 a Protokolu o odovzdaní a prevzatí prác zo dňa 16.12.2001. Krycí list čerpania bol za odporcu opatrený pečiatkou a podpisom stavebného dozoru K. J. ako aj pečiatkou odporcu s pripojeným nečitateľným podpisom ďalšej osoby za odporcu. Súpis vykonaných prác bol za odporcu opatrený pečiatkou a podpisom stavebného dozoru K. J.. Protokol o odovzdaní nie je podpísaný konateľom odporcu, ale len jeho pracovníkom pánom F.. Zo súpisu prác zo dňa 18.12.2001 súd zistil rozsah prác a dodávok vykonaných navrhovateľom ako aj ich finančnú hodnotu. Z obsahu nedatovaného Zisťovacieho protokolu, vyhotoveného osobami konajúcimi na diele za odporcu vyplývalo, že meraním skutočne realizovaných prác vykonaných na diele v rámci záverečného konania boli zistené odchýlky oproti stavu uvedenému v Súpise prác a Výkaze výmer. Súd prvého stupňa uviedol, že účastníci v priebehu konania zotrvali na písomných tvrdeniach. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ zmluvne dojednané dielo riadne vykonal. Odporca dielo nereklamoval, avšak odmietal ho zaplatiť. Objekt R. J. B. - K. bol od februára 2002 až doposiaľ v prevádzke. Navrhovateľ v objekte realizoval len vápenno-cementové omietky, pričom išlo o omietky strojové. Všetky doklady k dielu navrhovateľ odovzdal zástupcovi odporcu. Navrhovateľ vyhotovil preberacie protokoly vo forme predpokladanej zmluvou a tieto odovzdal odporcovi. Konateľ odporcu ich však odmietol podpísať. Znalecké dokazovanie na zistenie druhu a množstva použitej omietky by podľa navrhovateľa bolo nadbytočné, nakoľko z obsahu spisu a výpovedí svedkov vyplývalo, že bol použitý 1 druh omietky, a to vápenno-cementová. Poukázal na znalecký posudok A.. H., z ktorého vyplývalo, že už ustanovený súdny znalec vyzval odporcu, aby sa vyjadril, v ktorých miestnostiach stavby sú použité odlišné omietky. Odporca uviedol, že sa k tejto skutočnosti nevie vyjadriť a spochybnil druh použitej omietky a sám nevedel uviesť, v akej časti stavby mala byť použitá iná omietka. Pokiaľ ide o otázku odovzdania a prevzatia diela, poukázal na ust. § 537 ods. 2 ObZ. Konateľ navrhovateľa, Ľ. R., vo výpovedi ako aj ďalších vyjadreniach pred súdom uviedol, že práce z uzavretej zmluvy č. XXX XX riadne vykonal, odovzdal a vyfakturoval dohodnutú cenu. Zo strany odporcu neboli uplatnené žiadne výhrady. Právny zástupca odporcu zotrval na tvrdeniach o nedôvodnosti návrhu. Mal za to, že navrhovateľ nepreukázal realizáciu omietky zo zmesi Hebel. Pokiaľ ide o argumentáciu právneho zástupcu navrhovateľa v zmysle § 537 ods. 2 ObZ uviedol, že forma odovzdania diela dojednaná zmluvou má prednosť pred týmto ustanovením zákona. Súd prvého stupňa v konaní nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru stavebníctvo, A.. Š. H., za účelom zistenia, či navrhovateľ vykonal práce v rozsahu, ako je uvedené v Súpise prác a či bola použitá iba malta zo zmesi Hebel alebo aj iná. Súd prvého stupňa uviedol, že medzi účastníkmi konania bolo sporné, či navrhovateľ realizoval celú výmeru 1.827,37 m2 len z omietkovej zmesi, pre ktorú zmluva o dielo č. XXX XX určovala cenu 250,- Sk/m2 a či je teda z tohto hľadiska správna navrhovateľom fakturovaná cena omietky 250,- Sk/m2 za celú realizovanú výmeru 1.827,37 m2, či si navrhovateľ správne vyčíslil objem lešenia a s týmto objemom súvisiacu výšku ceny za lešenie a či si správne vyčíslil objem presunu hmôt a s týmto objemom súvisiacu výšku ceny za presun hmôt. Vzhľadom na zistený skutkový stav, vykonané dokazovanie a príslušné zákonné ustanovenia súd prvého stupňa dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je opodstatnený a vo veci je dôvodné opätovne rozhodnúť rovnako. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľ dielo riadne vykonal a došlo k splneniu podmienok jeho odovzdania, hoci iným, než zmluvou predpokladaným spôsobom. Z výsluchu účastníkov konania, svedkov, ako aj z listinných dôkazov, najmä zo zápisu v Stavebnom denníku list č. XXXXXX zo 7.1.2002 vyplynulo, že navrhovateľ vykonal zmluvne dohodnuté práce - vnútorné omietky na stavbe R. J. B.Y. - K. v objeme 1.827,37 m2, ktorý objem medzi účastníkmi nebol sporný. Navrhovateľ po vykonaní prác opustil stavenisko a odporcovi umožnil s dielom nakladať. Konateľ odporcu uviedol, že mu bol doručený protokol o odovzdaní a prevzatí diela, súčasťou ktorého bol aj súpis vykonaných prác, avšak tento nepodpísal a vrátil ho navrhovateľovi na prepracovanie, nakoľko nesúhlasil s tam uvedenými výmerami. V konaní nebolo sporné, že odporca následne odovzdal dielo - stavbu, v ktorej navrhovateľ ako subdodávateľ vykonával len dielčie práce. Stavba ako celok bola skolaudovaná a počínajúc od mesiaca február 2002 je v prevádzke. Odporca nepreukázal, že by poskytol súčinnosť potrebnú pre odovzdanie a prevzatie diela. Súd prvého stupňa poukázal na to, že úlohou súdu je vykladať právo ako reálny nástroj efektívne riešiaci sporné vzťahy účastníkov konania v konkrétnom prostredí. Z tohto pohľadu je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať nielen to, či boli doslovne naplnené konkrétne zmluvné dojednania, ale aj postoj, správanie sa a konanie účastníkov z hľadiska ich snahy dosiahnuť naplnenie sporných dojednaní, najmä to, či niektorý z účastníkov nemal záujem na nesplnení neskôr vytýkaných povinností (ustanovení zmluvy) alebo, či svojím postojom a konaním neprispel alebo nezavinil nesplnenie takých zmluvných dojednaní na splnenie, ktorých sa viažu jeho povinnosti (v prejednávanej veci išlo o spísanie a podpis protokolu o odovzdaní a prevzatí prevzatia diela, s ktorým bola spojená zmluvná povinnosť odporcu uhradiť cenu diela). Zotrvávanie na povinnosti zmluvou predpokladaného spísania a podpisu preberacieho protokolu, (ktorého nepodpísanie je odporcovi na prospech), súd za týchto okolností považoval nielen za príliš formalistické, ale aj za konanie, ktoré sa priečilo zákonnému účelu zmluvy o dielo ako aj poctivému obchodnému styku a nemohlo byť dôvodom na neuhradenie ceny diela. Súd mal za to, že v prejednávanej veci došlo v zmysle § 555 ods. 1 prvá veta v spojení s § 554 ObZ., k splneniu povinnosti navrhovateľa ako zhotoviteľa vykonať dielo dňom 18.12.2001 tým, že po vykonaní prác umožnil odporcovi s dielom nakladať. Navrhovateľ bol preto podľa názoru súdu oprávnený vystaviť záverečnú faktúru, ktorou si fakturoval úhradu zvyšku ceny diela po odpočítaní prijatej zálohy. K sporu účastníkov ohľadne správnosti fakturácie, t.j. k správnosti fakturovanej ceny diela pozostávajúcej z položiek - cena za omietky, cena lešenia a presun hmôt súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný v rozsahu, ako bolo uvedené vo výroku rozsudku. Pokiaľ išlo o spornú cenu omietky, z obsahu zmluvy o dielo ako aj zhodných tvrdení účastníkov konania vyplývalo, že účastníci si dohodli pevnú cenu za 1 m2 omietky. Dohoda o pevnej cene znamená, že v sebe obsahuje nielen cenu materiálu, ale aj hodnotu (cenu) prác na natiahnutie 1 m2 omietky. Pri pevnej cene je vecou zhotoviteľa v akej hodnote je schopný obstarať materiál a v akej hodnote je schopný realizovať práce. Tieto skutočnosti zohľadňuje zhotoviteľ v cenovej kalkulácii (teda pri nacenení prác) a vyjadrí ich v konečnej pevnej cene prác. Preto nie je podstatné, za akú cenu navrhovateľ obstaral materiál na omietky, keďže tento tvorí len jednu zložku z cien kalkulovaných pri stanovovaní celkovej pevnej ceny za realizáciu 1 m2 omietky. Zo zápisu v Stavebnom denníku list č. XXXXXX zo 7.1.2002 o vykonanej inventarizácii skutočne vykonaných vnútorných omietok vyplývalo, že navrhovateľ realizoval vnútorné omietky BAUMIT podľa PD v objeme 1827,37 m2. Identický rozsah realizácie dojednaných prác vyplýva aj zo Zisťovacieho protokolu a tento objem medzi účastníkmi nebol sporný. Vzhľadom na spornosť účtovania ceny za realizáciu 1 m2, ktorú si navrhovateľ uplatňoval v sume 250 Sk/m2 (8,30 EUR), čo mu odporca vytýkal ako nesprávnu cenu dôvodiac tým, že navrhovateľ nepoužil v celom rozsahu omietkovú zmes, pre ktorú zmluva predpokladala túto cenu, sa súd vysporiadaval s týmto rozporom. Odporca s poukazom na Zisťovací protokol tvrdil, že navrhovateľ nepoužil v celom objeme omietku zo zmesi Hebel. Omietka touto zmesou bola podľa odporcu realizovaná len v rozsahu 900 m2, a preto si navrhovateľ nemohol uplatňovať cenu 250 Sk/m2 (8,30 EUR) za celý vykonaný objem 1.827,37 m2 omietky, keďže suma 250 Sk/m2 sa podľa odporcu vzťahovala len na omietku zo zmesi Hebel. S touto argumentáciou odporcu sa súd nestotožnil. Uviedol, že z čl. IV zmluvy o dielo vyplýva, že účastníci si dohodli pevnú cenu za 1 m2 vnútornej omietky, a to pre dva zmluvou predpokladané druhy omietky: - cementovú omietku vnútorného muriva hladkú vo výške 180,- Sk/m2 (5,97 EUR) uvedenú pod položkou 4. a - vnútornú omietku pre Hebel - t.j. pre stavebný systém Hebel vo výške 250,- Sk/m2 uvedenú pod položkou 5. Navrhovateľ preto podľa zmluvných dojednaní v závislosti od druhu použitej omietky mohol účtovať za realizovanú omietku buď cenu 180,- Sk/m2 (5,97 EUR), pokiaľ by použil cementovú omietku alebo cenu 250,- Sk/m2, pokiaľ použil omietku pre Hebel (t.j. omietku vhodnú na stavebný systém Hebel). Steny, na ktoré navrhovateľ nanášal omietku, boli vybudované steny zo stavebného systému Hebel. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporca súdu žiadnym spôsobom nezdôvodnil ani nepreukázal svoje tvrdenia prečo mal za to, že navrhovateľ mal časť z objemu realizovanej omietky (konkrétne 900 m2) fakturovať v cene 180,- Sk/m2, ktorá je spojená len s použitím cementovej omietky. Žiaden v rámci dokazovania vykonaných dôkazov tomuto tvrdeniu odporcu nenasvedčoval. Použitie cementovej omietky, pre ktorú zmluva predpokladala cenu 180,- Sk/m2 nevyplývala dokonca ani zo Zisťovacieho protokolu, ktorý sám odporca označuje za ťažiskovú listinu svedčiacu o dôvodnosti jeho tvrdenia. Podľa dokazovaním zistených skutočností navrhovateľ realizoval len jeden druh omietky, a to omietku vápenno-cementovú, ktorá bola nanášaná ako omietka strojová. Použitie vápenno-cementovej omietky, konkrétne omietky zo zmesi BAUMIT predpokladal aj projekt. Skutočnosť, že táto omietka bola navrhovateľom aj použitá vyplýva i zo záznamov v Stavebnom denníku, ako základnom a podstatnom dokumente o stavbe. V konaní tak podľa záveru súdu bolo bez pochybností preukázané, že navrhovateľ vykonal dojednané práce natiahnutím vápenno-cementovej omietky, teda omietky vhodnej pre stavebný systém Hebel, pre ktorú zmluva určovala cenu 250,- Sk/m2. Z hľadiska námietok odporcu, že navrhovateľ nepoužil omietkovú maltu zo zmesi Hebel je potrebné uviesť, že v prílohe č. 1 zmluvy - označenej ako cenová kalkulácia si účastníci pri vnútornej omietke pre Hebel vymienili aj konkrétny typ výrobku tohto druhu omietky, a to omietku zo zmesi Hebel. Tento konkrétny druh výrobku vápenno- cementovej omietky, ako vyplynulo zo spisu a vykonaného dokazovania, na stavbe realizovaný nebol. Záznamom v Stavebnom denníku a výsluchmi svedkov bolo preukázané, že navrhovateľ realizoval v celom rozsahu omietku zo zmesi BAUMIT. Podľa katalogizácie stavebných výrobkov v systéme KROS však súd zistil, že vnútorné omietky stien zmesou Hebel, Ytong a Baumit sú podľa ich zaradenia alternatívne (t.j. vzájomne nahraditeľné). Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ nepoužil zmluvou vymienený typ výrobku - zmes Hebel, ale projektom zadanú omietku vápenno-cementovú BAUMIT, ktorá je vhodná na stavebný systém Hebel a je rovnocennou alternatívou omietky zo zmesi Hebel. Súd prvého stupňa uviedol, že podľa jeho názoru použitie iného ako vymieneného typu výrobku daného druhu omietky nemalo vplyv na povinnosť odporcu prevziať dielo a zaplatiť dohodnutú pevnú cenu diela. Tento nedostatok je podľa názoru súdu vadou diela v jeho vymienených vlastnostiach a odporca si tento nedostatok (vadu) mohol a mal uplatniť len v rámci nárokov z vád a s touto vadou spojeným konkrétnym nárokom, čo však neučinil. Uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád podľa § 436 a 437 ObZ. nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Odporca nepreukázal, že by si uplatnil nároky z vád diela spočívajúce v nedodržaní vymienených vlastností diela - t.j. v použití konkrétneho typu výrobku daného druhu omietky, ktorý si účastníci vymienili - dohodli v prílohe č. 1 zmluvy, a to omietky zo zmesi Hebel. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ na steny zo stavebného systému Hebel realizoval vnútornú vápenno-cementovú omietku v objeme 1.827,37 m2, ktorej zodpovedá zmluvne dojednaná cena 250,- Sk/ m2 . Pokiaľ ide o Zisťovací protokol, súd prvého stupňa ho pre jeho rozpor so zápismi v Stavebnom denníku a vzhľadom na výpovede svedkov považoval za nevierohodný doklad bez relevantnej vypovedacej hodnoty v prejednávanej veci. V dátumom neopatrenom Zisťovacom protokole, na ktorý sa odvolával odporca, však svedkovia uviedli, že z vnútorných omietok stien realizovaných v objeme 1.827,37 m2, bolo zmesou Hebel natiahnutých 927,30 m2 a vápenno-cementovou maltou 900 m2. Zo Zisťovacieho protokolu nevyplývalo, akým spôsobom jeho zostavovatelia, ku ktorým patril ešte A.. J. dospeli k záveru, že časť vnútorných omietok bola zo zmesi Hebel a časť bola iná (bližšie neoznačená) vápenno-cementová omietka, keď predtým zápisom v SD potvrdili, že vnútorné omietky boli realizované projektom zadanou zmesou BAUMIT. Zo Zisťovacieho protokolu nevyplýva ani to, akým spôsobom jeho zostavovatelia dospeli k objemu omietky zo zmesi Hebel a akým spôsobom dospeli k objemu inej - bližšie neuvedenej vápenno-cementovej omietky. Žiadny zo svedkov nevedel vo svojej svedeckej výpovedi jasným, konkrétnym, určitým a zrozumiteľným spôsobom vysvetliť ani uviesť, kedy presne došlo k vyhotoveniu Zisťovacieho protokolu, akým spôsobom jeho zhotovitelia vykonali merania ako dospeli k záveru o druhu a množstvách realizovaných omietok. Svedkovia k Zisťovaciemu protokolu len všeobecne uviedli, že robili merania a ani nevedeli vysvetliť rozpory medzi meraniami uvedenými v Zisťovacom protokole a Stavebným denníkom. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa Zisťovací protokol nepovažoval za vierohodný a relevantný doklad preukazujúci tvrdenia odporcu. Súd preto vychádzal zo skutočností uvedených v Stavebnom denníku, projektovej dokumentácii a z dokazovania zistených tvrdení, že na diele navrhovateľ realizoval vápenno-cementovú omietku, a to zo zmesi BAUMIT. Stavebný denník súd vzhľadom na jeho charakter a účel považoval za základný, podstatný a vierohodný doklad pre zistenie skutočností o vedení stavby, použitých materiáloch a realizácii stavebných prác. Súd uviedol, že nevykonal dôkaz nariadený odvolacím súdom, a to ustanovenie znalca za účelom zistenia druhu a množstva vykonanej omietky, nakoľko vzhľadom na skutkový stav zistený po doplnení dokazovania tento dôkaz nebol pre rozhodnutie vo veci potrebný. Zároveň prihliadol aj na hospodárnosť konania vzhľadom na cenu tohto znaleckého posudku, ktorá je podľa zistení súdu minimálne 6 až 7 tisíc EUR, vyžadovala by si súhlas vlastníka stavby vzhľadom na nutný viacnásobný zásah do omietky a jej možné poškodenie, zvážil otáznu výpovednú hodnotu tohto dôkazu po 13 rokoch od uvedenia stavby do prevádzky a už možné zásahy do pôvodnej omietky, ako aj skutočnosť, že zmes Hebel je vápenno-cementová omietka. Súd v neposlednom rade vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že samotní účastníci konania vykonanie tohto dôkazu nežiadali. Pokiaľ ide o výmeru lešenia a presun hmôt, ani jeden zo svedkov nepotvrdil, ako dospeli k množstvám uvedeným na súpise prác, keďže tieto položky nebolo možné fyzicky zmerať a nevyplývali ani presne zo zmluvy. Určené boli len jednotkové ceny, rozpor však bol v množstve. Súd preto pri týchto položkách vychádzal zo záverov znaleckého posudku, podľa ktorého obvyklá výmera lešenia pre vyhotovenie predmetných omietok mohla činiť 944,10 m2 a presun hmôt v prípade, že navrhovateľ vyhotovil všetky omietky zmesou Hebel, predstavuje 28,942 ton. Realizovaný objem omietok a ostatné súvisiace položky odporca nenamietal. Jednotkové ceny sporné neboli, tieto vychádzali zo zmluvy. Množstvá 203,80 m2 ako príplatok za zabudované rohovníky, 2.101,40 m2 výstužná sieťka, 88,08 m2 hrubá výplň na stenách použil aj súdny znalec pre účely výpočtu presunu hmôt, čo žalovaný nespochybnil. Vzhľadom na všetky zistenia súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ má nárok na zaplatenie prác za realizáciu vnútorných omietok vo výške 553.391,74 Sk (18.369,23 EUR), t.j. v sume tak, ako je uvedená pod položkami Súpisu prác z 18.12.2001. Pri výmere lešenia 944,10 m2 má navrhovateľ nárok na zaplatenie sumy 110.063,16 Sk (3.653,43 EUR). K tejto sume súd dospel vynásobením výmery 944,10 m2 s jednotkovými cenami dohodnutými v zmluve za montáž, príplatok a demontáž tak, ako bolo určené v zmluve. Pri množstve presunu hmôt 28,942 t má navrhovateľ nárok na zaplatenie sumy 4.141,60 Sk (137,48 EUR) a príplatok 2.894,20 Sk (96,07 EUR). Spolu predstavuje cena prác 670.490,70 Sk + 10 % DPH = 737.539,70 Sk (24.481,83 EUR). Po odrátaní preddavku 400.000,- Sk (13.277,56 EUR) predstavuje priznaný nárok navrhovateľa 337.539,70 Sk (11.204,27 EUR). Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporca napriek riadnemu vykonaniu diela cenu diela nezaplatil, čím sa dostal do omeškania. Faktúru teda možno považovať za výzvu na zaplatenie peňažného záväzku a od dátumu splatnosti je odporca v omeškaní. Nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplýva zo zmluvy. Zmluvná pokuta bola dohodnutá v čl. VI. bod 2 zmluvy. Ide o nárok, ktorý je možné uplatniť popri nároku na úroky z omeškania, preto súd v tejto časti návrhu vyhovel. K výhradám odporcu proti pravosti v spise vo fotokópii založených listín Krycí list a Súpis vykonaných prác súd uviedol, že v rámci dokazovania navrhovateľ súdu predložil originály oboch týchto listín, ktoré súd následne predložil na nahliadnutie konateľovi odporcu. Konateľ odporcu voči predloženým mu originálnom nevzniesol žiadne výhrady. Skutočnosť, že na týchto listinách sa nachádza podpis a pečiatka stavebného dozoru odporcu K. J. potvrdil samotný J.. J.. Súd preto nemal dôvod pochybovať o pravosti týchto listín. Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania a príslušných ustanovení zákona súd návrhu vyhovel. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Uviedol, že v konaní vznikli trovy konania štátu a to vyplatením znalečného zo štátnych finančných prostriedkov v sume 346,31 EUR a vyplateného svedočného v sume 2.228,- Sk (73,96 EUR), spolu 420,27 EUR. Štát má preto podľa výsledku sporu právo na náhradu trov konania (§148 ods. 1 O.s.p.). Súd prvého stupňa preto uložil účastníkom povinnosť zaplatiť tieto trovy podľa výsledku sporu (pomer úspechu a neúspechu), a to tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania štátu v sume 281,16 EUR a navrhovateľovi v sume 142,11 EUR. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, a to v časti, v ktorej súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa na zaplatenie istiny, úroku z omeškania, zmluvnej pokuty a náhrady trov konania. Odvolanie podal odporca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca nesúhlasil so závermi súdu prvého stupňa a uviedol, že s argumentáciou navrhovateľa sa súd nesprávne stotožnil. Za rozhodujúce vo veci nesprávneho záveru súdu uviedol najmä rozsah prác, kde pre nespornosť výkladu dodal, že len veľmi malú časť stavebných prác mal v zmysle zmluvy vykonať navrhovateľ a ďalej poukázal na odovzdanie a prevzatie prác ako aj fakturáciu za vykonané práce, ktoré mali byť vykonané v súlade s podmienkami v zmluve. Podľa odporcu navrhovateľ nevykonal rozsah prác v stanovenom rozsahu, čo potvrdzujú aj listinné dôkazy založené v spise. Odporca v súvislosti s tým uviedol, že navrhovateľ bol povinný a oprávnený podľa vlastného výberu zabezpečiť prostredníctvom nižšieho poddodávateľa časť stavebných prác. Odovzdávacím a preberacím protokolom odporca odovzdal spoločnosti ZIPP, a.s. rozsah stavebných prác, pričom súčasťou protokolu boli aj práce, ktoré mal vykonať navrhovateľ, avšak ich nevykonal a za neho tak urobila spoločnosť UNIOS s.r.o.. Podľa názoru odporcu súd nemohol v podstate anulovať zmluvné dojednania, konkrétne, že spôsob a forma odovzdania diela a fakturácie majú prednosť pred ustanovením § 537 ods. 2 ObZ. Odporca tvrdil, že nikdy nespochybňoval svoju povinnosť zaplatiť za vykonané dielo, avšak len cenu, ktorá by bola stanovená na základe súpisu skutočne vykonaných prác odsúhlasených oboma zmluvnými stranami. Odporca mal za to, že zo strany navrhovateľa nebola splnená ani jedna zo zmluvných podmienok týkajúca sa odovzdania a prevzatia diela. Preberací protokol bol síce odporcovi odoslaný, ale nespĺňal požadované náležitosti a bol v ňom uvedený rozsah prác, ktoré navrhovateľ nevykonal, čo podľa odporcu súd v napadnutom rozsudku potvrdil tým, že priznal navrhovateľovi sumu za vykonaný rozsah prác a nie sumu 16.741,02 EUR pôvodne fakturovanú navrhovateľom. Odporca uviedol, že nakoľko protokol predložený navrhovateľom nebol podpísaný konateľom odporcu, nemohlo dôjsť k oprávnenému vystaveniu záverečnej faktúry, a teda ani k omeškaniu odporcu a nároku navrhovateľa na s tým súvisiacu zmluvnú pokutu. Odporca mal za to, že súd prvého stupňa napriek predloženej zmluve, ktorej pravosť a viazanosť nespochybňovala ani jedna zo strán, neriadil sa jej ustanoveniami a nerozhodol podľa nich. Odporca v súvislosti s priznaným nárokom navrhovateľa poukázal na závažný rozpor, nesprávne právne posúdenie a skutkové zistenia súdu prvého stupňa. Uviedol, že ako mohol navrhovateľ vystaviť faktúru už 18.12.2001, keď v Stavebnom denníku sa uvádza ukončenie prác dňa 21.12.2001. Odporca namietal, že strany Stavebného denníka, z ktorých súd prvého stupňa vychádzal, mu boli predložené až dodatočne, a to 02.11.2005 a samotný Stavebný denník mu bol predložený až na základe niekoľkonásobného dožiadania dňa 04.04.2002. Odporca trval na tom, že faktúra bola navrhovateľom v ňom požadovanej sume vystavená neoprávnene, o čom podľa odporcu svedčí aj skutočnosť, že súd navrhovateľovi priznal len sumu 11.204,27 EUR namiesto 16.741,02 EUR. Odporca bol názoru, že navrhovateľ viedol Stavebný denník len pasívne a formálne a kvalitatívne nezodpovedal Stavebnému zákonu. Denné záznamy podľa neho neobsahovali základné údaje pre uskutočňovanie postupu prác, a preto nebolo možné považovať Stavebný denník za kľúčový dokument pre posudzovanie kvantity, rozsahu a kvality vykonaných stavebných prác a zároveň mal odporca za to, že išlo v danom prípade o dokument nedôveryhodný, s administratívnymi nedostatkami a obsahovo vedený v rozpore s ustanoveniami Stavebného zákona. Odporca sa nestotožnil s rozsahom vykonaných prác a s cenou za skutočne vykonané práce tak, ako to stanovil súd prvého stupňa. Na základe všetkých skutočností uvedených v odvolaní odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil a uložil navrhovateľovi a odporcovi povinnosť znášať trovy konania štátu spolu vo výške 423,27 EUR pomerne, teda každý v 1/2. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ a uviedol, že podľa jeho názoru je napadnutý rozsudok vecne správny a odvolanie je nedôvodné. Podľa navrhovateľa boli všetky podstatné okolnosti v danej veci súdom prvého stupňa náležite zistené a preukázané na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania. Navrhovateľ uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi, ku ktorým súd prvého stupňa dospel v napadnutom rozsudku. Poukázal na to, že odporca nikdy nespochybňoval Stavebný denník a až teraz v odvolaní ho označil za nedôveryhodný. Uviedol, že Stavebný denník podpisoval za odporcu hlavný stavbyvedúci, ktorého výkonom tejto činnosti poveril odporca. Hlavný stavbyvedúci, rovnako ako ostatní svedkovia, potvrdili správnosť a pravdivosť údajov v Stavebnom denníku. Navrhovateľ bol toho názoru, že ak odporca chcel, aby denník podpisoval stavebný dozor, mal ho tým poveriť a nič mu v tom nebránilo. Podľa navrhovateľ odporcove obviňovanie z manipulácie údajov v denníku nemá žiadne opodstatnenie a je v celom rozsahu nepravdivé a vykonštruované. Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré zároveň vyčíslil. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je v časti zaplatenia istiny a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania vecne správny. V časti týkajúcej sa zaplatenia príslušenstva a zmluvnej pokuty dospel odvolací súd k záveru, že návrh nie je dôvodný. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom i s právnym posúdením súdom prvého stupňa i s dôrazom na vykonané znalecké dokazovanie, v ktorom bol aj preukázaný rozsah vykonaných prác a ich cena, ktorá bola nižšia ako si navrhovateľ u odporcu pôvodne účtoval. Z uvedeného dôvodu odporca oprávnene odmietol podpísať Preberací protokol, čo malo i za následok neoprávnené účtovanie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Naviac je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa priznal tieto nároky navrhovateľa bezdôvodne, a preto v tejto časti napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol i s poukazom na postup súdu podľa § 537 ods. 2 Obch. zák.. V napadnutej vyhovujúcej časti vychádzal súd prvého stupňa plne zo znaleckého posudku, a právne posúdenie o odovzdaní diela v zmysle §§ 554 a 555 Obchodného zákonníka považuje i odvolací súd za správne vzhľadom na odstup času a vykonané dokazovanie vo veci. V súlade s rozhodnutím súdu prvého stupňa vyhodnotil odvolací súd za správne i nároky o náhrade trov štátu. Preto Krajský súd v Bratislave s poukazom na uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvého stupňa v časti zaplatenia istiny 11.204,27 EUR a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a vo zvyšku podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh na zaplatenie príslušenstva a zmluvnej pokuty zamietol. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p. a ich náhradu priznal úspešnému navrhovateľovi, ktorému v tomto konaní vznikli trovy len na nákladoch právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby vo výške 334,72 EUR, a to za vyjadrenie k odvolaniu v sume 270,54 EUR + režijný paušál v sume 8,39 EUR + 20% DPH v sume 55,79 EUR (§ 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.