Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/139/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207204478 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1207204478.5 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľa: 1/ Letisko M.R.Štefánika - Airport Bratislava, a.s. , so sídlom v Bratislave, IČO: 35 884 916, 2/ Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 6, IČO: 00 30 416 094, proti odporcom: X/ Ľ. K., J.. XX.XX.XXXX, G. G., G. X, 2/ F.. S. K., J.. XX.X.XXXX, G. G., Š. X, obaja zastúpení advocatius, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Palackého 12, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľa 2/ a odporcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. decembra 2010 č.k. 52C/31/2007-528, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom 2/ a odporcami p o t v r d z u j e . V časti týkajúcej sa náhrady trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom 1/ a odporcami m e n í tak, že navrhovateľovi 1/ nepriznáva náhradu trov prvostupňového konania. Navrhovateľovi 1/ nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ 2/ je povinný zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania odporcov vo výške 258,57 € advocatius, s.r.o., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom za splnenia podmienky existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.) určil navrhovateľa 1/ za výlučného vlastníka pozemku K.. Č.. XXXXX/XXX, zastavaná plocha Q. I. XXXX S., tak ako je vyznačený v geometrickom pláne F.. Z. S. zo dňa 22.10.2004, č. 165/2004, keď dospel k záveru, že právny predchodca odporcov Kristián Krištofič kúpnou zmluvou zo dňa 17.10. 1975 platne previedol sporný pozemok na československý štát. Ako nepeňažný vklad bol vložený Slovenskou republikou do letiskovej spoločnosti navrhovateľa 1/. Súd prvého stupňa neprihliadol na obranu odporcov o neplatnosti kúpnej zmluvy. Predmetný pozemok (K.. Č.. XXXXX I. I.. Č.. XXXX I. H.. Ú. Y.Á.) nadobudol ako jediný dedič v konaní po M. S ohľadom na posudzovanie určitosti kúpnej zmluvy podľa § 37 ods. 1 OZ považoval za postačujúci odkaz v zmluve na geometrický plán, v ktorom prevádzaná časť pozemku bola vyznačená nezameniteľným spôsobom. Z vtedy platného hmotného práva podľa súdu nevyplývalo, že geometrický plán musí tvoriť súčasť zmluvy. Zmluvu považoval za platnú, i keď nebola registrovaná štátnym notárstvom; išlo o prevod majetku do socialistického vlastníctva, pri ktorom registrácia nebola potrebná. Za nedôvodnú považoval námietku odporcov, že sporný pozemok nebol vnesený do majetku navrhovateľa 1/ ako novovzniknutej letiskovej spoločnosti. Dospel k záveru, že navrhovateľ 1/ nadobudol vlastníctvo k spornému pozemku zo zákona, ku dňu svojho vzniku dňa 05.05.2004, v súlade s ustanovením § 7 ods. 2 zákona o letiskových spoločnostiach (zák. č. 136/2004 Z.z. ), na základe rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR o vyňatí častí majetku účtovne oddelenej vnútornej organizačnej jednotky Slovenskej správy letísk - Letisko M.R. Štefánika v Bratislave, ktoré má povahu časti podniku. Celé letisko, teda vrátane priľahlých pozemkov, bolo predmetom nepeňažného vkladu do majetku navrhovateľa 1/. Napokon poukázal i na inštitút vydržania, keďže sporný pozemok bol v užívaní správy letísk od roku 1975 a držba trvá doposiaľ. Dobromyseľnosť navrhovateľa 1/ vyplýva práve zo skutočnosti, že sporný pozemok bol v roku 1975 odpredaný. Odporcovia vlastnícke práva k pozemku neuplatňovali viac než 30 rokov. Vzhľadom na určenie navrhovateľa 1/ za výlučného vlastníka sporného pozemku, bolo potrebné zamietnuť návrh navrhovateľa 2/, ktorý sa domáhal určenia vlastníctva rovnako v celosti, pričom spor o vlastníctvo medzi navrhovateľmi neexistuje. Úspešnému navrhovateľovi 1/ súd priznal náhradu uplatnených trov konania spolu vo výške 5.758,01 Eur. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovateľ 2/ a odporcovia. Navrhovateľ 2/ mal za to, že súd prvého stupňa vyhovejúc primárnemu petitu, t.j. určeniu, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti je navrhovateľ 1/, nemal rozhodovať o zamietnutí náhradného petitu, t.j. o určení, že vlastníkom sporných nehnuteľnosti je navrhovateľ 2/. Z týchto dôvodov žiadal zamietajúci výrok voči navrhovateľovi 2/ zrušiť a konanie v tejto časti zastaviť. Odporcovia podali včas odvolanie voči vyhovujúcemu výroku a výroku o náhrade trov konania. Súdu prvého stupňa vyčítali predovšetkým nesprávne závery o platnosti kúpnej zmluvy z r. 1975 a v otázke nadobudnutia vlastníctva navrhovateľom 1/ z titulu nepeňažného vkladu majetku štátu do majetku navrhovateľa 1/ ako letiskovej spoločnosti. Zdôraznili, že H. H. nikdy nebol vedený ako vlastník sporného pozemku v pozemkovej knihe a ani v evidencii nehnuteľnosti, sporný pozemok mohol mať len v oprávnenej držbe a pokiaľ vec predal, nadobúdateľovi mohlo vzniknúť len právo oprávnenej držby, nie vlastníctvo. Kúpnu zmluvu považovali tiež za neplatnú z dôvodu neurčitosti, keď jej súčasťou nebol geometrický plán, nepovažovali za dostatočný odkaz na plán z r. 1967. Opätovne poukázali na skutočnosť, že sporný pozemok nebol uvedený v rozhodnutí ministra o vyňatí časti majetku zo správy Slovenská správa letísk a ani v súpise majetku, tvoriaceho nepeňažný vklad do spoločnosti navrhovateľa 1/. Záver súdu prvého stupňa, že vlastníctvo k spornému pozemku vzniklo navrhovateľovi ku dňu jeho vzniku dňa 05.05.2004 považovali za záver, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Napokon za nepreskúmateľné považovali závery súdu ohľadom vydržania pozemku navrhovateľom 1/. Namietali tiež priznanie náhrady trov konania navrhovateľovi 1/. Poukázali pritom na ustanovenie § 143 O.s.p. a skutočnosť, že na podanie návrhu nedali svojim správaním žiadnu príčinu. Navrhovatelia žiadali vo vyhovujúcom výroku rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mali za to, že majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď navrhovateľ nie je zapísaný na LV ako vlastník sporného pozemku. Zastávali názor, že súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru o vklade sporného pozemku do letiskovej spoločnosti navrhovateľa 1/. Išlo o predaj podniku / jeho časti/, teda o hromadnú vec, účelom zákonodarcu pri založení navrhovateľa 1/ bolo previesť všetky zložky patriace letisku Bratislava na novovzniknutú letiskovú spoločnosť. Neexistuje žiaden obhájiteľný dôvod, aby pozemok, slúžiaci na prevádzkovanie letiska, mal naďalej zostať vo vlastníctve štátu; na tom nič nemení skutočnosť, či pozemok bol špecifikovaný v súpise nehnuteľností, ktorý je len podkladom na vykonanie záznamu o prechode vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti. Vlastníctvo k pozemkom slúžiacim na prevádzkovanie letiska sa podľa § 7 ods. 2 zákona o letiskových spoločnostiach nadobudlo vznikom letiskovej spoločnosti. Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa 2/ a odporcov v rozsahu a z dôvodov nimi vymedzenými podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k názoru, že vo veci samej je potrebné napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ 1/ je letiskovou spoločnosťou, ktorá vznikla podľa zákona č.136/2004 Z.z. z časti podniku Slovenskej správy letísk, letisko Bratislava. Sporný pozemok K.. Č.. XXXXX/XXX Q. I. XXXX S. je súčasťou areálu tohto letiska, pričom navrhovateľ 1/ nie je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako jeho výlučný vlastník; na pozemok nie je založený list vlastníctva. List vlastníctva je založený v prospech právnej predchodkyne odporcov na pozemok K.. Č.. XXXXX Q. K. Q. I. XXXX S. (X. Č..XXXX ) a to na základe dedenia po H. H.. Podľa poznámky na uvedenom liste vlastníctva sa o pozemok vedie predmetné súdne konanie. Posúdenie opodstatnenosti návrhu navrhovateľa 1/ i s na obranu odporcov bolo potrebné vyporiadať sa s otázkami; 1/ platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27.10.1975, uzavretej medzi čsl. štátom a právnym predchodcom odporcov H. H., 2/ otázkou možného vydržania časti pozemku prevádzaného uvedenou zmluvou v prospech štátu, 3/ otázkou existencie nepeňažného vkladu štátu do založenej letiskovej spoločnosti i v prípade, ak sporný pozemok v súpise nehnuteľného majetku nebol uvedený. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, ku ktorým pri riešení uvedených otázok dospel. 1/ H. H. bol jediným dedičom po pozemnoknižnej vlastníčke M. H.. S ohľadom na výsledok dedičského konania po jeho právnej predchodkyni sa na základe dedenia stal vlastníkom pozemku K.. Č.. XXXXX Q. I. XXXX S. v pkn vl. č. 2661 v H. bez ohľadu na to, či bol alebo nebol ako jeho vlastník zapísaný v evidencii nehnuteľností. Ako vlastník pozemku bol potom oprávnený prevádzať vlastnícke právo na inú osobu, neobstojí preto tvrdenie odporcov, že štát mohol zmluvou nadobudnúť len právo držby, nie vlastníctvo. Kúpna zmluva je i podľa názoru odvolacieho súdu perfektným právnym úkonom i z hľadiska určitosti predmetu kúpnej zmluvy (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď ňou došlo k scudzeniu len časti zdedeného pozemku o výmere 1.790 m2. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že geometrický plán, na ktorý odkazovala kúpna zmluva, nemusel byť súčasťou kúpnej zmluvy; predloženie geometrického plánu sa vyžadovalo pre účely registračného konania, resp. pri zápise nadobúdateľa do evidencie nehnuteľnosti (porovnaj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/3382/07). Pre kvalifikovanú vedomosť zmluvných strán, ktorá časť pozemku je predmetom scudzenia, postačoval odkaz na geometrický plán z r. 1967 i s ohľadom na okolnosti tohto prípadu. Pozemok bol vykupovaný pre účely letiska; išlo teda o výkup pôdy od početnej skupiny vlastníkov trvajúci po dlhšie obdobie, v teréne časť prevádzaného pozemku bola ľahko identifikovateľná, keďže pozemok je situovaný uprostred ďalších vykupovaných pozemkov v oplotenom areáli letiska. Ako už bolo ustálenou súdnou praxou judikované, pri prevode nehnuteľností do socialistického vlastníctva registrácia zmluvy nebola potrebná. 2/ Ak by aj kúpna zmluva nemala byť platným právnym úkonom, nepochybne došlo k vydržaniu vlastníctva na základe oprávnenej držby, a to ku dňu účinnosti tzv. veľkej novely Občianskeho zákonníka (01.01.1992), od ktorého dátumu sa spôsobilým subjektom vydržania stala i právnická osoba (štát), s možnosťou započítania vydržacej doby ich právneho predchodcu podľa § 872 ods. 6 OZ (porovnaj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1050/01). Dobromyseľnosť právneho predchodcu navrhovateľa vyplýva práve z uzatvorenej kúpnej zmluvy, na základe ktorej bola podľa evidencie predchodcu navrhovateľa 1/ i vyplatená kúpna cena. 3/ Za opodstatnené nemožno považovať ani námietky odporcov ohľadom nevloženia sporného pozemku do majetku navrhovateľa 1/ ako letiskovej spoločnosti, založenej podľa zák. č. 136/2004 Z.z. o letiskových spoločnostiach. Súd prvého stupňa dospel k správnym záverom o tom, že sporný pozemok, tvoriaci súčasť areálu letiska, sa stal vlastníctvom navrhovateľa 1/ ku dňu jeho vzniku ex lege, v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 136/2004 Z.z. o letiskových spoločnostiach, a to bez ohľadu na skutočnosť, že nebol výslovne uvedený ani v rozhodnutí ministra a ani v súpise nehnuteľného majetku. V konaní bolo nesporne preukázané, že ako nepeňažný vklad do majetku navrhovateľa 1/ bola zakladateľom (§ 4 ods. 1) vložená účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk, letisko Bratislava, ktorá sa na účely zákona považuje za časť podniku podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 5, § 59 ods. 4, § 487). Rovnako je nesporné, že sporný pozemok je súčasťou oploteného areálu tohto letiska. Odporovalo by preto rozumnému usporiadaniu veci i účelu, sledovanému predajom podniku ako celku (vymedzenom v § 5 Obchodného zákonníka ako súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania), aby štát pri privatizácii letiska mal zostať naďalej vlastníkom pozemku, tvoriaceho areál letiska, len z dôvodu, že pozemok nebol výslovne špecifikovaný ako súčasť podniku, či už v rozhodnutí ministra alebo v súpise nehnuteľnosti, ku ktorým katastrálny úrad vykoná len záznam (§ 7 ods. 2, druhá veta zák. č. 136/2004 Z.z.). Navrhovateľ 1/ tak nadobudol vlastníctvo k spornému pozemku dňom svojho vzniku (§ 7 ods. 2), keďže sporný pozemok slúžiaci prevádzke letiska tvoril nepeňažný vklad do letiskovej spoločnosti. Štát ako zakladateľ navrhovateľa 1/ oprávnene nakladal so sporným pozemkom ako s vlastným, či už na základe kúpnej zmluvy z roku 1975, alebo z titulu vydržania ku dňu 01.01.1992 na základe oprávnenej držby od roku 1975 do účinnosti tzv. veľkej novely Občianskeho zákonníka. Odporcovia nepreukázali, že sporný pozemok bol navrhovateľovi 1/ prenajatý. Na požadovanom určení mal navrhovateľ 1/ naliehavý právny záujem, keďže ako vlastník sporného pozemku nie je v katastri nehnuteľnosti vedený. S ohľadom na uvedené, súd prvého stupňa správne zamietol návrh navrhovateľa 2/, ktorým sa z opatrnosti domáhal rovnakého určenia ako navrhovateľ 1/. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd zmenil výrok o trovách konania, ktorým boli odporcovia zaviazaní na náhradu trov konania navrhovateľa 1/ (§ 220 O.s.p.) a podľa § 150 ods. 1 O.s.p. navrhovateľovi 1/ ich náhradu nepriznal. Za okolnosti hodné osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že odporcovia na podanie návrhu nedali príčinu. Zápis na LV č. 3639 pre kat. územie Trnávka v prospech ich právneho predchodcu bol vykonaný na základe dedenia. Odvolací súd v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi 1/ z rovnakých dôvodov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania ( § 224 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ 2/ bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania odporcov. Trovy odporcov, vyvolané odvolaním neúspešného navrhovateľa 2/, boli priznané podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za tri úkony právnej služby. Za účasť na pojednávaní v r. 2012 patrí odmena vo výške 58,69 € + režijný paušál 7,63 € + 20% DPH (13,26 €), za 2 úkony v r. 2016 - účasť na pojednávaniach vo výške po 66,- € + 2 x paušál á 8,58 € + 20% DPH (29,83 €), spolu 258,57 €. Ďalšia náhrada trov (súdny poplatok, podanie odvolania a replika k vyjadreniu navrhovateľov) nebola priznaná, keďže tieto náklady súvisia s ich odvolaním, ktoré však nebolo vo veci samej opodstatnené. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.