Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/260/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210219972 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1210219972.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobkyne: P. Ď.E., A.. XX.XX.XXXX, W.: X. XX, W., v zast.: JUDr. Samuel Baránik, advokát so sídlom Podjavorinskej 7, Bratislava proti žalovaným: 1/Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, IČO: 30 416 094, so sídlom: Námestie slobody 6, Bratislava, 2/ Letisko M.R.Štefánika - Airport Bratislava, a.s., (BTS), IČO: 35 884 916, Letisko M.R.Štefánika, Bratislava, 3/ M. S., A.. XX.XX.XXXX, W. A. U. XX, W., v zast.: JUDr. Igor Macúch, advokát so sídlom: Trnková 13, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, 17C/174/2010-274 zo dňa 01.12.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia č.k. 17C/174/2010-288 zo dňa 28.03.2017 p o t v r d z u j e . Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/8 z nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území S., pozemok s parcelným číslom I.-O. XXXXX/ XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 090 m2 a pozemok s parcelným číslom I.- O. XXXXX/ XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 595 m2, ktorý je evidovaný pod W. XX na liste vlastníctva Č.. XXXX vedenom Správou katastra pre M. P. X. W., patrí do dedičstva po zosnulej Y.A. W., H.. F., A.. XX.XX.XXXX, N. T. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. U. XX, W. - Q.. Žalovanej priznal súd prvej inštancie právo na plnú náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 123, § 126 ods. 1, § 40 ods. 1, § 46 ods. 1, 2, § 47 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 2, § § 3 ods. 2 až 4 vyhl. č. 90/1984 Zb. o správe národného majetku účinnej v čase uzavretia zmluvy z roku 1986, § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 a vecne tým, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 07.09.2010 domáhala určenia spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území S.. 3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej 3/, ich právnych zástupcov, poverených zástupcov žalovaných 1/, 2/, oboznámil sa s obsahom rozhodnutia o dedičstve bývalého Obvodného súdu Bratislava 3 č.k. D 628/93-22 zo dňa 28.06.1994, osvedčenia o dedičstve súdneho komisára sp. zn. D 105/94 , pozemnoknižnej vložky č. XXXX, spisu tunajšieho súdu sp. zn. 50C/330/2007, rozhodnutia Správy katastra pre M. P. X. W., Č.. R.-XXXX/XX zo dňa 23.01.2009, originálu D. Č.. XXXX pre kat. úz. S., ďalších výpisov z D. Č.. XXXX pre O.. Ú.. S., geometrického plánu G.. U. P. Č.. XX/XXXX, spisu Správy katastra pre M.. P. X. W. Č.. N.-XXXX/XX, návrhu na vykonanie záznamu vlastníckeho práva registrovaný pod Č.. N.-XXXX/XX, rozhodnutia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zo dňa 24.03.2010 ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a na základe zisteného skutkového stavu rozsudkom zo dňa 03.05.2012, č.k. 17C/174/2010 žalobe v celom rozsahu vyhovel. 4. Na odvolanie žalovaného 2/ Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 27.10.2015 č.k. 5Co/426/2012-221 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5. V novom konaní súd prvej inštancie opätovne oboznámil s doposiaľ vykonaným dokazovaním a rekapituluje stav nasledovne: 6. Predmetom konania je určovacia žaloba, v ktorej súvislosti žalovaný 1/ namietol nedostatok naliehavého právneho záujmu, predovšetkým vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý nie je v súčasnosti zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľnosti a preto mu nesvedčí ani hmotné vlastnícke právo k sporným pozemkom. Ak sa žalobkyňa domáha určenia, že vec patrí do dedičstva, rozhodovanie o tejto otázke prináleží len súdu v dedičskom konaní, nie však súdu v tomto konaní. Opačný výklad by znamenal to, že v tomto konaní by sa musel súd vysporiadať aj s okruhom dedičov, ktorí majú postavenie tzv. nerozlučných účastníkov, keďže dedičstvo nie je v danom prípade prejednané. Žalovaný 1/ mal za to, že žalobkyňa podanou žalobou obchádza reštitučné zákony. Pokiaľ mala za to, že jej právnej predchodkyni svedčí vlastníctvo k sporným pozemkom, mala postupovať v súlade s tzv. reštitučnými zákonmi, t.j. zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku a zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/2005 Z.z. ak teda sporné nehnuteľnosti boli vo faktickom užívaní štátu, ak by aj nebol vykúpený, tak už len sama okolnosť, že štát užíval veci bez právneho dôvodu, by zaväzovala skutočného vlastníka spornej nehnuteľnosti aby si svoje práva uplatňoval spôsobom upraveným v reštitučných predpisoch. Ak by tak nepostupoval, tak by bol pozbavený svojho nároku na navrátenie vlastníctva uplynutím prekluzívnych lehôt ustanovených v reštitučných predpisoch. 7. Žalovaný 2/ uviedol, že jeho právny predchodca - Československý štát, zastúpený Československými aerolíniami, Praha 6, uzatvoril dňa 19.8.1986 ako kupujúci s predávajúcimi Y.A. W., H.. F. a jej synom C. W., dedičom po nebohom U. W. kúpnu zmluvu č. XX/XX -F.-XX, predmetom ktorej boli i nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. XXXX O.. Ú.. W. a to časť z PK parcely Č.. XXXXX Q. Q. X XXX P. Y. F. F. Č.. XXXXX Q. Q. XXX P., ktorých boli predávajúci podielovými spoluvlastníkmi a to každý v 1/8. Predmetné nehnuteľnosti boli zabraté pre potreby letiska Bratislava - Ivanka pre stavbu predĺženia vzletovej a pristávacej dráhy 13-31 a vyčlenené geometrickým plánom Správou geodézie a kartografie - Stredisko geodézie W. - P. dňa 13.12.1984, podľa ktorého sa stali súčasťou novovytvorenej parcely B. Č.. XXXXX/X O.. Ú.. S.. Stavba VPD 13-31 bola začatá v roku 1963, pričom pozemky zabraté pre túto stavbu boli vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu ešte v roku 1962. Predmetné pozemky boli v tomto čase v užívaní JRD Vajnory. Majetkovoprávne vysporiadanie zabratého územia prebiehalo v niekoľkých etapách, geometrický plán č. XXX/XX zo dňa 17.5.1967 na záber pozemkov obsahoval stovky dielov pozemkov, súvislé vysporiadanie nebolo možné. Zisťovanie vlastníkov predmetných pozemkov, zapísaných vo vložke pozemkovej knihy prebiehalo poštovou korešpondenciou a šetrením na Štátnom notárstve. Kúpna zmluva č. XX/XX-F.-XX nebola v čase uzavretia zaevidovaná v evidencii nehnuteľností z dôvodu, že neboli majetkovoprávne vysporiadané všetky diely geometrického plánu č. XXX/XX. Od ďalších spoluvlastníkov predmetných zabratých pozemkov do roku 1989 ich spoluvlastnícke podiely zo strany právneho predchodcu letiskovej spoločnosti vykúpené neboli. Následne boli vedené Správou katastra v zmysle ustanovenia § 45 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení, zmluvy k vysporiadaným dielom pozemkov podľa geometrického plánu XXX/XX v osobitnej evidencii katastrálneho operátu. Následne pristúpila Slovenská správa letísk (právny nástupca Československých aerolínií) k vypracovaniu geometrických plánov na obnovu právneho stavu zabratých pozemkov podľa geometrického plánu č. XXX/XX, v zmysle čoho bol na každý diel pôvodného geometrického plánu vypracovaný samostatný geometrický plán, v tomto prípade č. XX/ XXXX vypracovaný G.. P., ktorým pôvodné zabraté parcely B. -O. XXXXX a XXXXX boli identické s novými parcelami I.-O. F..Č.. XXXXX/XXX Y. XXXXX/XXX Q. O.. Ú.. S.. Následne Slovenská správa letísk požiadala Správu katastra o zápis vlastníckeho práva spoluvlastníckeho podielu k pozemkom p. č. XXXXX/XXX Y. XXXXX/XXX na základe uvedenej kúpnej zmluvy. Zápis vlastníckeho práva k pozemkom na D. Č.. XXXX Q. O.. Ú.. S. zodpovedajúci podielu po Y. W. vo veľkosti 1/8, N. - XXXX/ XXXX bol vykonaný na základe žiadosti žalovaného 1/ ako právneho nástupcu Slovenskej správy letísk. Rozhodnutím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 200 zo dňa 20.12.2004 došlo k zrušeniu príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk ku dňu 31.12.2004 a to prechodom všetkého majetku, práv a povinností na zriaďovateľa, t. j. na ministerstvo, ktorý je s účinnosťou od 01.01.2005 jeho univerzálnym právnym nástupcom. V priebehu vypracovania zápisnice o odovzdaní a prevzatí majetku zahrnutého do nepeňažného vkladu letiskovej spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS) v súlade s ustanovením § 7 ods. 2 zákona o letiskových spoločnostiach sa zistilo, že časť nehnuteľnosti (pozemkov v areáli Letiska M.R. Štefánika) bola zaevidovaná v účtovnej evidencii zrušenej Slovenskej správy letísk, príspevkovej organizácii (ďalej aj ako "SSL"), avšak v evidencii katastra nehnuteľnosti vlastnícke právo štátu (s vyznačenou poznámkou o tom, že Slovenská správa letísk je správcom majetku štátu) u časti pozemkov evidované nebolo. Jednalo sa práve o pozemky, ktoré boli vykupované v procese rozširovania vzletovej a pristávacej dráhy v areáli letiska M.R. Štefánika v časti záberu v zmysle geometrického plánu č. XXX/XX z roku 1967. Keďže vlastnícke právo nadobúdal vtedajší Československý štát do tzv. socialistického vlastníctva, tak účinnosť zmlúv, predmetom ktorých bol prevod vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, nebola viazaná na ich registráciu vtedajším štátnym notárstvom a preto už len samotné uzavretie zmluvy postačovalo v zmysle platného právneho poriadku na nadobudnutie vlastníckeho práva. Uvedené zmluvy však neboli zaevidované vtedajšími orgánmi geodézie (čo samozrejme nemá vplyv na perfektnosť týchto zmlúv). V rámci usporiadania pozemkov prináležiacich areálu Letiska M. R. Štefánika boli pozemky (jedná sa aj o podiel po Y. W.) z dôvodu odstránenia evidenčných nezrovnalostí zapísané ako podielové spoluvlastníctvo štátu SR a ako správca týchto nehnuteľností bolo zapísané ministerstvo. Dôvodom takéhoto postupu bolo to, že Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu mala za preukázané vlastnícke právo v zmysle nadobúdacích titulov v prospech štátu a súčasne nebolo preukázané, že vlastníctvo k týmto pozemkom prešlo dôsledkom nepeňažného vkladu do majetku pri založení spoločnosti (keďže v tom čase nebol ešte Správou katastra zapísaný štát na LV). Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že aj napriek skutočnosti, že predmetné pozemky neboli uvedené v súpise nehnuteľností tvoriacich nepeňažný vklad do letiskovej spoločnosti, tak došlo k zmene vlastníctva zo štátu v prospech letiskovej spoločnosti dôsledkom vloženia časti podniku Slovenskej správy letísk predstavujúcej Letisko M.R. Štefánika v Bratislave do letiskovej spoločnosti, nakoľko predmetné pozemky boli súčasťou podniku Slovenskej správy letísk, keďže tvoria predpolie vzletovej a pristávacej dráhy. K tvrdeniam žalobkyne týkajúcich sa neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol žalovaný 1/ vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, poukázal na ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka v spojení s intertemporálnym ustanovením § 507a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. Keďže na základe zmluvy zo dňa 19.08.1986 nadobúdal vlastnícke právo vtedajší Československý štát do tzv. socialistického vlastníctva, tak jej účinnosť podľa právneho stavu platného do 01.01.1992 nebola viazaná na registráciu štátnym notárstvom a preto už len samotné uzavretie postačovalo v zmysle platného právneho poriadku na nadobudnutie vlastníckeho práva. Zmluva bola platná a účinná a nemôže sa stať neplatnou pre nesplnenie technickej jednoty listín, keď túto podmienku zákon v tom čase nestanovoval. Predmetná zmluva bola v súlade s vtedy platnými zákonnými podmienkami. Tvrdenie žalobkyne o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že nespĺňala technickú jednotu listiny v zmysle stanoviska v tomto prípade neobstojí, keďže situácia, kedy bola kúpna zmluva uzavretá bola diametrálne odlišná ako po roku 1992 resp. v roku 2001, kedy bolo žalobkyňou citované stanovisko prijaté. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s jeho právnym názorom poukázal i na možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním. Žalovaný 2/ mal za to, že predmetnú nehnuteľnosť užíval v dobrej viere, že mu patrí od roku 1986, viac ako 10 rokov. Držba nebola ani pôvodným vlastníkom ani inými tretími osobami ničím narušovaná ani spochybňovaná, čo kompletne napĺňa podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním ako originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, kdeže zákonom dané podmienky vydržania boli z jeho strany naplnené a to okamihom uplynutia vydržacej doby, pričom k tomuto právnemu následku dochádza priamo zo zákona a nevyžaduje sa konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu. 8. Z obsahu výpisu z pozemnoknižnej vložky Č.. XXXX, zápisu evidovanom pod písm. W. súd zistil, že pôvodnou vlastníčkou nehnuteľností parc. Č.. XXXXX o výmere 7 209 m2 a parc. č. XXXXX o výmere 595 m2 bola Y. W., H. F. v 1/8, s manž. U. W. v 1/8. Vlastnícke právo nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.01.1933. Y.na W. dňa XX.XX.XXXX zomrela. Bývalý Obvodný súd Bratislava 3 v Bratislave rozhodnutím zo dňa 28.06.1994, č.k. D 628/93 potvrdil nadobudnutie celého dedičstva po poručiteľke jej synovi C. W. . V dedičskom konaní však neboli prejednávané sporné pozemky. C. W. zomrel T. XX.XX.XXXX, dedičské konanie po ňom bolo vedené pred bývalým Okresným súdom Bratislava 3 v Bratislave pod sp. zn. D 105/94. Dedičstvo bolo priznané P. W. a M. S. ako jeho potomkom. Podiel k sporným nehnuteľnostiam, ktorý vlastnil manžel Y. W. - U. W. zdedil jeho syn C. W. a následne ho po jeho smrti v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. a D 105/94 ho zdedila žalobkyňa a žalovaná 3/ ako jeho dcéry v rovnom diely každá v 1/16 k celku. Na liste vlastníctva č. XXXX pre O.. Ú.. S. boli vedené sporné nehnuteľnosti v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, avšak nebol zapísaný podiel Y. W.. 9. Z obsahu rozhodnutia Správy katastra pre M. P. X. W. Č.. R.-XXXX/XX zo dňa 23.01.2009 súd prvej inštancie zistil, že bol opravený údaj v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva č.XXXX, katastrálne územie S., na ktorom sú evidované nehnuteľnosti - pozemky registra B. F.. Č.. XXXXX - orná pôda o výmere 7 209 m2 a parc. č. XXXXX - orná pôda o výmere 595 m2 v podielovom spoluvlastníctve E. M., H.. O., A..XX.XX.XXXX v podiele 13/80, T. Q., H. C., A.. XX.XX.XXXX v podiele 6/80, T.Y. C., A.. XX.XX.XXXX v podiele 73/2880, F. C., A.. XX.XX.XXXX v podiele 7/288, H. C., A.. XX.XX.XXXX v podiele 73/2880, P. W., A.. XX.XX.XXXX v podiele 4/64 (F. po E. C. W.), M. S., H.. W., A.. XX.XX.XXXX v podiely 4/64 (podiel po otcovi C. W.), Q. C.J., A.. XX.XX.XXXX v podiely 13/80, Slovenskej republiky - Slovenského pozemkového fondu v podiely 8/32, Slovenskej republiky - Krajského úradu v Bratislave v podiely 1/40, P.Í. C., A.. XX.XX.XXXX v podiely 4/32 tak, že okrem iných úprav bola ako spoluvlastníčka parc. č. XXXXX - orná pôda o výmere 7209 m 2 a parc. č. XXXXX - orná pôda o výmere 595 m2, O.. Ú.. S. zapísaná Y. W., H.. F., A.. XX.XX.XXXX v podiely 1/8. Ako titul nadobudnutia bola uvedené kúpna zmluva zo dňa 20.01.1933. Rozhodnutie Správy katastra pre M.. P. X. W. nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2009, ktorým rozhodnutím bolo teda deklarované vlastnícke právo Y. W. k predmetnému spoluvlastníckemu podielu k sporným nehnuteľnostiam. Dňa 19.08.1986 bola uzavretá kúpna zmluva medzi Y.A. W., H.. F. a synom C. W. ako predávajúcimi a Československým štátom, zastúpeným Československými aerolíniami ako kupujúcim. Predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. XXXX, O. Ú. W. Y. S. Č. F. F. Č.. XXXXX Q. Q. X XXX P. Y. F. F. Č.. XXXXX Q. Q. XXX P., X. X XXX P., ktorých boli predávajúci spoluvlastníkmi v podiele 1/8 - 1/8. Podľa článku II zmluvy boli nehnuteľnosti zabraté pre potreby letiska Bratislava - Ivanka a vyčlenené geometrickým plánom vyhotoveným Ústavom geodézie, kartografie Brno zo dňa 17.05.1967 a overeným Správou geodézie a kartografie - Stredisko geodézie Bratislava - mesto dňa 13.12.1984, podľa ktorého sa stali súčasťou novoutvorenej EN parcely Č.. XXXXX/X. Napriek tomu, že kúpna zmluva sa odvoláva na znalecký posudok č. XXX/XX, nebol tento posudok súčasťou kúpnej zmluvy, naopak, Správe katastra pre M.. P. X. W. bol k návrhu na vykonanie zápisu práv k predmetným nehnuteľnostiam záznamom predložený geometrický plán č. XX/ XXXX vypracovaný G.. U. P.. 10. Z obsahu geometrického plánu Č.. XX/XXXX vypracovaného dňa 10.03.2004 geodetom G.. U. P. súd prvej inštancie zistil, že tento bol vypracovaný na obnovu celej pôvodnej parc. č. XXXXX a časti pôvodnej parc. č. XXXXX - nové parc. č. XXXXX/XXX a XXXXX/XXX. Geometrický plán bol vypracovaný bez súhlasu žalobkyne a žalovanej 3/ ako spoluvlastníčok sporných pozemkov po otcovi C. W., napriek tomu, že pri rozdelení parciel sa vyžaduje súhlas všetkých spoluvlastníkov. 11. Na liste vlastníctva č. XXXX pre O.. Ú.. S., bola ku dňu 14.07.2009, okrem iných evidovaná ako spoluvlastníčka parc. č. XXXXX/XXX o výmere 3090 m2 a parc. č. XXXXX/XXX o výmere 595 m2, pod poradovým číslom 12 aj Y. W., H.. F. A.. XX.XX.XXXX v podiely 1/8 k celku. 12. Z obsahu spisu Správy katastra pre M. P. X. W. Č.. N.-XXXX/XX súd prvej inštancie zistil, že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR listom zo dňa 27.05.2009, ktorý bol Správe doručený dňa 28.05.2009, žiadalo o zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti záznamom tak, že na LV č. XXXX bude vykonaná zmena ktorou dôjde k výmazu parcely registra E č. XXXXX a z parcely registra E č. XXXXX bude odčítaná vykúpená výmere 3 030 m2 a predané nehnuteľnosti budú zapísané ako parcely registra "C" na novozaložený list vlastníctva, kde štát bude zapísaný ako spoluvlastník po Y. W. vo veľkosti 1/8 a budú zapísaní ostatní spoluvlastníci vo veľkosti spoluvlastníckych podielov tak ako vyplývajú z LV č. XXXX s tým, že v prípade spoluvlastníckych podielov M. S. Y. P. Ď. bude zapísaná obmedzujúca poznámka, že hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľnosti bola spochybnená a súčasne bude zapísaná informatívna poznámka o začatí súdneho konania. Dňa 28.05.2009 bol doručený návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti k sporným parcelám. Nakoľko k zápisu vlastníckeho práva nebola predložená verejná listina alebo iná listina potvrdzujúca správu k predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalovaného 1/, bol tento správou katastra, listom zo dňa 14.07.2009, č. Z-556/09 vyzvaný na doloženie potrebných dokladov. Vzhľadom na to, že Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií SR Správe katastra potrebnú verejnú listinu alebo inú listinu potvrdzujúcu prechod predmetnej nehnuteľnosti do správy ministerstva nepredložilo, bolo mu listom zo dňa 12.10.2009 oznámené, že zápis vlastníckeho práva nemôže byť vykonaný. Napriek uvedeným skutočnostiam vo výpise z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 19.02.2010 figuruje pod poradovým číslom 12, namiesto Y. W. ako vlastník sporných nehnuteľností v podiely 1/8 , žalovaný 1/, ktorého vlastnícke právo malo vzniknúť na základe žiadosti o zápis Z-5667/09 zo dňa 27.05.2009, čo však nekorešponduje z obsahom spisu Správy katastra pre M. P. X. W.. 13. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 50C/330/2007 súd zistil, že navrhovateľom konania bolo Letisko M.R.Štefánika - Airport Bratislava a. s. (BTS) a Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ako odporca v konaní vystupovala P. Ď.. Pôvodne sa Letisko M.R.Štefánika Airport Bratislava a. s. (BTS) domáhal proti žalovanej M. S. určenia, že je v podiele 2/8 spoluvlastníckom pozemkov v katastrálnom území S. zameraných geometrickým plánom z 10. marca 2004 vyhotoveným G.. U.A. P. F. Č.. XX/XXXX, ktoré sú v tomto geometrickom pláne označené ako parcela č. XXXXX/ XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 595 m2 a parcela č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 3090 m2. Voči M. S.B. bol návrh vzatý späť, konanie bolo zastavené a na jej miesto vstúpila ako žalovaná P. Ď.. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k nasledovnému záveru: 14. Žalobkyňa v konaní namietala, že kúpna zmluva z roku 1986 nespĺňa požiadavku formálnych náležitostí stanovených v § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 19.08.1986, odvolávala sa na geometrický plán č. XXX/XX vypracovaný dňa 17.05.1967 a overeným Správou geodézie a kartografie - Stredisko geodézie Bratislava - mesto dňa 13.12.1984. Citovaný geometrický plán netvoril súčasť a jednotu kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva sa odoláva na znalecký posudok č. XXX/XX avšak geometrický plán vyhotovený G.. U. P. - L. bol vyhotovený až dňa 01.04.2004, bez súhlasu žalobkyne a žalovanej 3/ ako spoluvlastníčok netvorí technickú jednotu. V tejto súvislosti poukázala na stanovisko NS SR sp. zn. Cpj 33/01 zo dňa 03.10.2001, podľa ktorého ak je zmluva o prevode nehnuteľnosti napísaná na viac ako jednom liste alebo ak jej súčasťou je nadväzujúci geometrický plán potvrdený príslušným orgánom, potom zákonnej požiadavke, že prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine zodpovedá len také spojenie jednotlivých hárkov, aby tieto tvorili technicky (nie vôľovo, či obsahovo) nedeliteľný celok, teda jednu listinu, a to už pred podpísaním zmluvy. Požiadavku zákonnej technickej jednoty viacerých listín nespĺňa prejav vôle účastníkov zmluvy, hoci aj výslovne vyjadrený v zmluve, rešpektovať ustanovenie § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak bez patričného pevného spojenia (zošitia) bude podobný ako u listín a iných dodatkov, ktoré spája vo svojej činnosti notár (§ 44 ods. 3 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo znalec § 19 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 263/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zák. č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch). Splnenie tejto náležitosti je povinný súd v občianskoprávnom konaní skúmať. Kúpna zmluva zo dňa 19.08.1986 nespĺňa formálno-právne náležitosti zakotvené v ustanovení § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého dôvodu mala žalobkyňa za to, že ide o absolútne neplatný právny úkon. 15. V tejto súvislosti prihliadnuc na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. IV ÚS 15/2014-77 zo dňa 28.4.2014, tak ako naňho upozornil odvolací súd, súd uvádza nasledovné: Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. Cpj 33/01 prijatého 3. októbra 2001 "ak je zmluva o prevode nehnuteľnosti napísaná na viac ako jednom liste alebo ak jej súčasťou je nadväzujúci geometrický plán potvrdený príslušným orgánom, potom zákonnej požiadavke, že prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine, zodpovedá len také spojenie jednotlivých hárkov, aby tieto tvorili technicky (nie vôľovo či obsahovo) nedeliteľný celok, teda jednu listinu, a to už pred podpísaním zmluvy. Požiadavku zákonnej technickej jednoty viacerých listín nespĺňa prejav vôle účastníkov zmluvy, hoci aj výslovne vyjadrený v zmluve, rešpektovať ustanovenie § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak bez patričného pevného spojenia (zošitia) jednotlivých listín (hárkov), napr. len kovovou sponou ap. Spôsob pevného spojenia (zošitia) bude podobný ako u listín a iných dodatkov, ktoré spája vo svojej činnosti notár [§ 44 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov] alebo znalec (§ 19 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 263/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch). Splnenie tejto technickej podmienky je povinný skúmať príslušný katastrálny orgán v rámci posudzovania platnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti [v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)] a v prípadnom spore o neplatnosť takejto zmluvy podľa ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka i súd v občianskom súdnom konaní." 16. Z uvedeného stanoviska skutočne vyplývajú závery, ku ktorým sa súd prvej inštancie vo svojom prvšom rozhodnutí priklonil a na základe ktorých odôvodnil svoj rozsudok a tiež to, že podmienka technickej jednoty listín je podmienkou platnosti právneho úkonu. Ústavný súd však vo svojom rozhodnutí č. IV ÚS 15/2014-77 poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sž-o-KS 55/2006 z 5. októbra 2006 (uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2008 ako R 32/2008) podľa ktorého pevné spojenie (zošitie) jednotlivých listín (hárkov) zmluvy o prevode nehnuteľností vrátane jej nedielnych príloh a geometrického plánu, ktorým má dôjsť k rozdeleniu nehnuteľností, predstavuje tzv. technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľností. Pokiaľ zmluva nie je technicky jednotná, ide o nedostatok, na odstránenie ktorého musí byť navrhovateľ vyzvaný príslušným orgánom katastra. Podľa najvyššieho súdu v tomto prípade nie je technická jednota zmluvy o prevode nehnuteľnosti podmienkou platnosti právneho úkonu, ale iba podmienkou katastrálneho konania. Rovnako podľa uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 64/2011 z 26. septembra 2012 "Zákon v ustanovení § 46 ods. 2 veta druhá OZ stanovuje u zmluvy o prevode nehnuteľnosti ako ďalšiu náležitosť písomnej formy, že písomné prejavy účastníkov takejto zmluvy, včítane ich podpisov, musia byť na tej istej listine. Žiadnu osobitnú pojmovú náležitosť v prípade, že takúto zmluvu tvorí viac ako jeden list, neurčuje. Nevyžaduje pevné spojenie jednotlivých listov a neurčuje ani konkrétny spôsob, ako majú byť jednotlivé listy spojené, aby zodpovedali požiadavke uvedenej v citovanom zákonnom ustanovení. Podľa Ústavného súdu SR, opačný názor by presahoval rámec platnej právnej úpravy určujúcej náležitosti písomnej formy zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Negatívnym spôsobom by zasiahol nielen do právnej istoty účastníkov tohto konania ale by mohol negatívne ovplyvniť aj množstvo ďalších občianskoprávnych vzťahov. Z dôvodu uvedených záverov, preto súd zmenil svoj skôr vyslovený záver ohľadne neplatnosti kúpnej zmluvy a musí konštatovať, že jej písomná forma bola dodržaná. 16. Zostáva naďalej nejasné, na základe akých právnych skutočností Správa katastra pre M.. P. X. W. zapísala na list vlastníctva č. XXXX pre O.. Ú.. S. ako vlastníka žalovaného 1/. Podľa listu vlastníctva č. XXXX, zo dňa 19.2.2010 bol k uvedenému dátumu ako vlastník zapísaný pod B12 a B13 Slovenská republika v správe MDPaT SR. Ako titul nadobudnutia je uvedená žiadosť o zápis zo dňa 27.5.2009, č. Z 5667/09. Spis Správy katastra č. Z 5667/09 si súd pripojil a tento spis sa končí listom Správy katastra zo dňa 12.10.2009, adresovaným žalovanému 1/, v ktorom sa uvádza: "na základe doplnení predloženého potvrdenia nie je preukázaný prechod vlastníckeho práva z Československých aerolínii na Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a preto Vám ho v prílohe vraciame ako nespôsobilé na zápis do katastra nehnuteľností." Na výzvu súdu zo dňa 02.02.2012 správa katastra oznámila, že k zmene zápisu vlastníka pod por. č. 12 (Y. W.) na aktuálneho vlastníka: Letisko M.R.Štefánika- Airport Bratislava a.s., (BTS) došlo na základe žiadosti žalovaného 2/ zo dňa 14.04.2010, ktorou žiadal o vykonanie záznamu. Spáva katastra viedla žiadosť pod č. Z 4996/10 s položkou výkazu zmien 658/10. V návrhu na záznam bolo uvedené, že podľa rozhodnutia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR zo dňa 24.03.2010 sú predmetné pozemky zapísané v katastri nehnuteľnosti ako vlastníctvo štátu v správe ministerstva. Teda na základe rovnakého dokladu Správa katastra v jednom prípade návrh na zápis vrátila ako nespôsobilý na zápis, v druhom prípade na návrh žalovaného 2/ na základe tej istej listiny záznam vykonala. 16/ Žalovaný 1/ namietal vo svojich vyjadreniach, že žalobkyňa sa mohla svojich práv domáhať podľa reštitučných zákonov. Pokiaľ mala žalobkyňa za to, že jej právnej predchodkyni svedčí vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, mala postupovať v súlade s tzv. reštitučným zákonodarstvom, t.j. zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku a zákonom č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Citované reštitučné zákony podľa vyjadrenia žalovaného 1/ prioritne upravujú spôsob navrátenia majetku z tzv. doby neslobody (1948 - 1990) a tieto spôsoby navrátenia majetku nemožno obchádzať inými právnymi inštitútmi a najmä nie určovacou žalobou. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa sa nemohla svojich práv domáhať podľa reštitučných predpisov z dôvodu, že vlastnícke právo jej právnej predchodkyne bolo z listu vlastníctva, tak ako bolo konštatované vyššie, vymazané až v roku 2010. Žalobkyňa sa teda nemohla domáhať svojho práva podľa reštitučných právnych predpisov z dôvodu, že v rozhodnom období vlastnícke právo jej právnej predchodkyni svedčalo. Reštitučné predpisy neboli vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto, ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva (II.ÚS 321/09, III. ÚS 178/06). 17. K otázke možného vydržania vlastníckeho práva žalovaným 2/ súd prvej inštancie uvádza, že absentuje dobromyseľnosť vstúpenia do držby. Sám žalovaný 2/ na pojednávaní uviedol, že tieto pozemky letisko "zabralo" už v roku 1963. Je nesporné, že štát (Československé aerolínie) nemalo v roku 1963 žiaden právny titul k užívaniu sporných pozemkov. Uvedené skutočnosti museli byť vzhľadom na obsah listu vlastníctva, štátu známe. Držba bola teda svojvoľná, bez súhlasu vlastníka, bez akéhokoľvek iného právneho titulu. Pre splnenie podmienky vydržania sa vyžaduje, aby vydržiteľ vstúpil do držby veci dobromyseľne na základe aspoň domnelého titulu. Žalovaný 2/ nemohol tieto vydržať ani z dôvodu, že tieto sa nenachádzajú v ich nepeňažnom vklade, ani v špecifikácii prioritného nepeňažného vkladu ( vypracovanom podľa § 5 až 7 zák. č. 136/2004 Z.z. o letiskových spoločnostiach). Letisko teda nemá na základe akej skutočnosti odvodzovať, že naň bolo prevedené vlastníctvo, prípadne oprávnená držba predmetných pozemkov. Pokiaľ bola v roku 1986 uzavretá kúpna zmluva bol kupujúci povinný podľa § 4 ods. 3 zák. č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľnosti podať na vtedajšie Stredisko geodézie, návrh na zápis kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva však nikdy zapísaná nebola, teda žalovaní resp. ich právni predchodcovia sa nesprávali k pozemkom ako vlastníci. Vydržanie môže byť založené jedine na ospravedlniteľnom omyle držiteľa, pričom ospravedlniteľný je jedine omyl skutkový, pričom neznalosť práva neospravedlňuje. Ak teda právni predchodcovia žalovaných vstúpili do držby nehnuteľností na základe zmluvy, pri ktorej však neboli dodržané ustanovenia vyhl. č. 90/1984 Zb. a nedošlo tým k naplneniu účinnosti právneho úkonu, jedná sa o pri tom o omyl právny, ktorý nesmeruje k vydržaniu, pretože takýto omyl nie je ospravedlniteľný (R 73/2015, R 74/2015). Letisko, ani štát - Československé aerolínie, do roku 2010 neboli zapísaní v evidencii nehnuteľnosti. Pokiaľ teda boli dobromyseľní a s vecou mali nakladať ako vlastníci, bolo ich zákonnou povinnosťou ako nadobúdateľov podľa § 4 ods. 3 zák. č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, do 60 dní odo dňa vzniku právneho vzťahu podliehajúceho evidovaniu v evidencii nehnuteľností, podať na Stredisko geodézie návrh na zápis kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva však takto nikdy zapísaná nebola. Súd je teda toho názoru, že pri takomto skutkovom stave nemožno považovať žalovaných a ich právnych predchodcoch ako o dobromyseľných, že by sa teda k nehnuteľnostiam správali ako vlastníci. Žalovaní si nechali vlastnícke právo zapísať až v roku 2009/2010, t.j. v čase, keď sa začala žalobkyňa aktívne zaujímať o svoje vlastnícke právo. Ak by chceli žalovaní preukázať, že k predmetnej nehnuteľnosti sa správali ako vlastníci a keďže predmetom konania je menšinový spoluvlastnícky podiel 1/8 museli by v konaní preukázať, že vykonávali svoje spoluvlastnícke právo podľa § 139 Občianskeho zákonníka. Žalovaný však s ostatnými spoluvlastníkmi nikdy nerokoval o hospodárení so spoločnou vecou, nikdy sa nehlasovalo o hospodárení so spoločnou vecou a preto aj z tohto dôvodu nemohol nadobudnúť spoluvlastnícky podiel do vlastníctva vydržaním. Žalovaní si nechali pozemky na list vlastníctva zapísať až v roku 2009 - 2010 a to na základe nejasných okolností. Podľa listu vlastníctva č. XXXX pre O.. Ú.. S. zo dňa 19.2.2010 bolo k tomuto dátumu zapísané ministerstvo ako vlastník pod B12 a B13, ako titul nadobudnutia bola uvedená žiadosť o zápis zo dňa 27.5.2009, č. Z5667/09. Spis Správy katastra č. Z 5667/09 bol súdom vyžiadaný a z jeho obsahu bolo zistené, že sa končí listom Správy katastra zo dňa 12.10.2009, kde Správa katastra uvádza: „na základe doplnení predloženého potvrdenia nie je preukázaný prechod vlastníckeho práva z Československých aerolínií na Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a preto Vám ho v prílohe vraciame ako nespôsobilé na zápis do katastra nehnuteľností." Napriek uvedenému bolo neskôr ministerstvo zapísané na LV Č.. XXXX na základe listiny, ktorá neexistuje, keď na liste vlastníctva (č.l. 105) je na podiel B12 priamo z Y. W. zapísané letisko bez toho, aby bolo ako vlastník vedené ministerstvo s odkazom na príslušnú listinu. Žalobkyňa mala za to, že v prejednávanej veci je zrejmé, že Československý štát - zastúpený Československými aerolíniami bol štátnou organizáciou, preto bolo na účinnosť zmluvy potrebné jej schválenie priamo nadriadeným orgánom, ktorým bolo Federálne ministerstvo dopravy Československej socialistickej republiky, ktorému však zmluva na schválenie predložená ani nebola. Podľa § 47 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Toto ustanovenie bolo do Občianskeho zákonníka zavedené novelou č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 1.1.1992 s tým, že podľa § 868 sa vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pre jej účinnosťou t.j. pred 1.1.1992. V súvislosti s namietaným nedostatkom schválenia kúpnej zmluvy nadriadeným orgánom v zmysle § 2 ods. 2 vyhl. č. 90/1984 Zb. žalovaný 2/ poukázal na ustanovenie § 1 ods. 2 citovanej vyhlášky, podľa ktorého táto vyhláška sa nevzťahuje na nadobúdanie vecí od iných socialistických organizácií než štátnych, od občanov a iných organizácií než socialistických, ktoré je predmetom činnosti štátnej organizácie, na prevody správy a prevody vlastníctva národného majetku, ku ktorým dochádza pri obvyklom hospodárení. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenie považoval preto kúpnu zmluvu za účinnú. Bol toho názoru, že odkúpenie pozemkov na účely prevádzky letiska je predmetom jeho činnosti, preto sa súhlas nadriadeného orgánu nevyžaduje. Vzhľadom na uplynutú dobu odo dňa podpisu zmluvy a zaužívanú prax pri majetkovoprávnom vysporiadavaní sa žalovaný 2/ domnieval, že predmetná vyhláška sa na kúpne zmluvy neaplikovala a teda nebolo potrebné schvaľovanie nadriadeným orgánom, nakoľko v tom čase keď bola zmluva uzavretá, bolo uzavretých niekoľko ďalších kúpnych zmlúv, predmetom ktorých bola kúpa nehnuteľností, ani ostatné zmluvy nepodliehali schváleniu nadriadeným orgánom a boli neskôr riadne zapísané do evidencie katastra nehnuteľností. 20. Súd prvej inštancie sa s právnym názorom žalovaného 2/ nestotožňuje, výnimku z ustanovenia § 2 ods. 2 vyhl. č. 90/1984 Zb. špecifikuje §1 ods. 2 cit. vyhl. avšak za predpokladu, že nadobúdanie nehnuteľnosti je predmetom podnikateľskej činnosti štátnej organizácie alebo v prípade, že tak stanoví štatút. Žalovaný nepredložil súdu štatút štátnej socialistickej organizácie, z ktorého by bolo zrejmé, že v danom prípade sa schválenie nadriadeného orgánu nevyžaduje a v konaní ani nebolo preukázané, že predmetom činnosti štátnej organizácie bola kúpa a predaj nehnuteľností. Na aký účel bol pozemok v konečnom dôsledku použitý súdu vyhodnotil ako nepodstatné. 21. S poukazom na obsah založených listinných dôkazov, vyhodnotiac ich jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a po doplnení dokazovania v intenciách uznesenia krajského súdu, poukazujúc na citované zákonné ustanovenie dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobkyňa sa domáhala určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke, ktorý návrh nepredstavuje tzv. inú žalobu, ktorá sleduje ochranu vlastníckeho práva. Názor, že k takémuto určeniu môže dôjsť len v konaní o dedičstve podľa ustanovenia § 175a a nasl. O. s. p., ktorého účastníkmi sú iba dediča je chybný. Rozhodovanie súdu v spore o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nenahrádza konanie o dedičstve podľa § 175a a nasl. O. s .p. Samotné prejednanie dedičstva po poručiteľovi v dedičskom konaní, ktoré je svojou podstatou nesporovým konaním, nemohlo by odstrániť spornosť vlastníctva k tomu istému predmetu medzi žalobkyňou na jednej strane a žalovanými (ktorý by neboli účastníkmi takéhoto nesporového konania) na strane druhej a vo svojom výsledku by iba založilo dôvody pre ďalší spor o určenie vlastníctva, pretože rozhodnutie vydané v dedičskom konaní je deklaratórnym a zaväzuje iba účastníkov tohto konania (uznesenie NS SR č. 1Cdo 26/2007). 22. Súd je toho názoru, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovanými 1/,2/ nedošlo so zákonných dôvodov, zmluva nebola schválená nadriadeným orgánom v zmysle § 2 ods. 2 vyhl. č. 90/1984 Zb., k nadobudnutiu vlastníckeho práva nedošlo ani vydržaním z dôvodu absencie dobromyseľnosti. Súd po doplnenom dokazovaním opätovne vyhodnotil žalobu za dôvodnú, preto jej v celom rozsahu vyhovel. 23. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že ich plnú náhradu priznal žalovanej. 24. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 1/, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobkyne zastavil. Svoje odvolanie žalovaný 1/ odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. Odvolateľ sa nestotožňuje s tvrdením súdu, že pri vydržaní vlastníckeho práva žalovaným 2/ absentuje dobromyseľnosť držby. Odvolateľ má za to, že minimálne od roku 1986 mal žalovaný 2/, resp. jeho právny nástupcovia sporné pozemky v dobromyseľnej držbe a tieto pozemky fakticky užívali a do dnešného dňa užíva. Žalovaný 1/ uvádza, že žalovaný mal predmetné pozemky v držbe po dobu podstatne dlhšiu než vyžaduje § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ uvádza, že na základe rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii SR č. 57 z 20.04.2004 v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 136/2004 Z.z. došlo k vyňatiu vymedzenej časti podniku Letisko Bratislava a táto časť bola predmetom nepeňažného vkladu štátu do majetku novozaloženej letiskovej spoločnosti Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava a.s., pričom sporné pozemky boli súčasťou nepeňažného vkladu. V tejto súvislosti poukazuje žalovaný 1/ na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19.11.2015, sp. zn. 9Co/477/2016 a z 28.6.2016 sp. zn. 5Co/139/2011. Odvolateľ má za to, že sporné pozemky tvoriace súčasť areálu letiska sa stali vlastníctvom žalovaného 2/ ku dňu jeho vzniku ex lege, v tomto zmysle poukazuje žalovaný 2/ na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/105/2010. Žalovaná 2/ taktiež namieta, že sa súd prvej inštancie nevyporiadal s námietkou nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne. Odvolateľ poukazuje na to, že prebieha súdny spor o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam medzi stranami sporu vedený na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 50C/330/2007. Odvolateľ poukazuje ďalej na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/112/2004. Odvolateľ poukazuje na to, že zo strany katastra sa nejednalo o spochybnenie prechodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na štát ale o pochybnosti o správcovi majetku štátu. V súvislosti s nedostatkom schválenia kúpnej zmluvy nadriadeným orgánom podľa vyhlášky č. 90/1984 Zb. žalovaný 1/uvádza, že ust. § 1 ods. 2 vyhlášky vylučuje použitie vyhlášky v prípade ak sa jedná o nadobúdanie vecí od občanov, ktoré je predmetom činnosti štátnej organizácie. Žalovaný 1/ poukazuje na rozhodnutie R 45/1986 a na to, že žalobkyňa so sporným podielom nikdy nenakladala ako s vlastným a nikdy ho neoznačila ako podiel, ktorý by mal spadať do dedičstva po Y. W.. 25. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný 2/, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Svoje odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. Žalovaný 2/ si oprávnenosť svojej držby a svoju dobromyseľnosť odvodzuje od v súdnom konaní predloženej platnej kúpnej zmluvy č. 92/86-POZ/ S -84 z 19.08.1986. Žalovaný 2/ má za to, že splnil všetky náležitosti riadneho vydržania. Rovnako aj žalovaný poukazuje na to, že na základe rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii SR č. 57 z 20.04.2004 v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 136/2004 Z.z. došlo k vyňatiu vymedzenej časti podniku Letisko Bratislava a táto časť bola predmetom nepeňažného vkladu štátu do majetku novozaloženej letiskovej spoločnosti Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava a.s. Žalovaný 2/ poukazuje na to ust. § 4, § 5, § 6, § 7 zákona č. 136/2005 Z.z. Žalovaný 2/ zdôrazňuje, že predmetom nepeňažného vkladu do majetku žalovaného 2/, ako obchodnej spoločnosti neboli samostatné hnuteľné veci, nehnuteľné veci pohľadávky a pod. ale časť podniku. Pre časť podniku platia inak ustanovenia týkajúce sa podniku samotného ibaže právna úprava výslovne ustanovuje inak. Žalovaný 2/ poukazuje na § 5 Obchodného zákonníka. Podľa názoru žalovaného 2/ práve využitie pozemkov je v danom prípade podstatné, pretože iné využitie pozemkov neprichádza do úvahy, čiže konštatovanie súdu v bode 20 napadnutého rozsudku, že na aký účel bol pozemok v konečnom dôsledku použitý súd vyhodnotil ako nepodstatné, je nesprávne posúdenie skutkových okolností sporu. Žalovaný 2/ má za to, že pokiaľ zákonodarca v súvislosti so založením letiskových spoločností ustanovil, že predmetom nepeňažného vkladu do základného imania, tak je potom logické, aby súčasťou takto vymedzenej časti podniku boli i pozemky, ktoré by neboli uvedené v znaleckom posudku č. 115 - 2004. Podľa žalovaného 2/ boli obe podmienky ust. § 5 Obchodného zákonníka splnené. Žalovaný 2/ poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/105/2010. 26. K odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý sa stotožňuje s týmto odvolaním a poukazuje na svoje vlastné odvolanie. 27. K odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý sa stotožňuje s týmto odvolaním. 28. K odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a jej priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie a stotožňuje sa s tým, že žalovaný neboli pri držbe dobromyseľný. Rovnako tak žalobkyňa považuje za vecne správny názor súdu o tom, že mala na predmetnom konaní právny záujem. 29. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 30. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je opodstatnené. 31. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 32. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 33. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. 34. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 35. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).