Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/242/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207216140 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1207216140.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci žalobcu: D. R., nar. X.XX.XXXX, bytom T. XX, U., zastúpeného advokátom JUDr. Adriánom Suchánkom, Grösslingova 6 - 8, Bratislava, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a. s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 79.665,41 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 18.4.2012, č. k. 7C/43/2008-296, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 18.4.2012, č. k. 7C/43/2008-296 p o t v r d z u j e . Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal proti žalovanému zaplatenia 79.665,41 eur s príslušenstvom titulom poistného plnenia z poistnej zmluvy č. XXXXXX/X o životnom poistení, ktorú uzatvorili dňa 16.9.2004 žalovaný a U. U. (ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX), pričom tento v poistnej zmluve určil ako oprávnenú osobu na plnenie žalobcu. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania 7.169,46 eur (za súdny poplatok zaplatený za odpor proti platobnému rozkazu v sume 2.389,96 eur a súdny poplatok za odvolanie v sume 4.779,50 eur), a podľa § 148 ods. 1 O.s.p. na účet Okresného súdu Bratislava II zaplatiť štátu trovy konania 41,01 eur (svedočné), všetko do 10 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie okrem iného zistil, že dňa 16.9.2004 uzatvorili žalovaný a U. U., nar. XX.X.XXXX poistnú zmluvu č. XXXXXX, ktorej predmetom bolo životné a úrazové pripoistenie. Podľa tejto zmluvy so začiatkom poistenia od 1.10.2004 mal poistený platiť mesačné poistné v sume 2.975,- Sk. Podľa všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie poistnou udalosťou je smrť poisteného počas poistnej doby, pokiaľ poistenie nezaniklo z iných dôvodov. Podľa všeobecných poistných podmienok pre pripoistenia poistnou udalosťou v úrazovom poistení je úraz alebo jeho následok, ktorým bola postihnutá poistená osoba počas trvania pripoistenia. Súčasťou poistnej zmluvy bol dotazník o zdravotnom stave poisteného. Na otázku č. 7.7 "Mali ste alebo máte iné ochorenia, poškodenia zdravia alebo telesné chyby, ktoré v dotazníku nie sú?", odpovedal poistený: "nie". Na otázku č. 11 "Aká vysoká je Vaša priemerná denná konzumácia alkoholu?", odpovedal poistený: "príležitostne víno". Na otázku č. 11.1 "Bola konzumácia niekedy vyššia? Ak áno, kedy a aká vysoká?", odpovedal poistený: "nie". Na otázku č. 13 "Absolvovali ste v minulosti pobyt v nemocnici, na liečení, príp. predpokladajú sa?", odpovedal poistený: "nie". Poistná suma v životnom poistení bola dohodnutá na 1,200.000,- Sk a v úrazovom poistení na 1,200.000,- Sk. Podľa zmluvy oprávnenou osobu v prípade smrti poisteného bol žalobca. U. U. zomrel dňa XX.XX.XXXX (bol zavraždený). V čase úmrtia mal 1,25 promile alkoholu v krvi. Jeho dedičmi sú jeho rodičia H. U. a J. U.. Listom zo dňa 19.4.2005 oznámil žalobca cestou svojho právneho zástupcu žalovanému, že U. U. zomrel a žiadal o vyplatenie poistného plnenia. Listom zo dňa 4.5.2005 žalovaný vyzval právneho zástupcu žalobcu na predloženie dokladov, a to úradne overenej kópie vyplneného tlačiva Štatistického úradu Slovenskej republiky, Obyv 3-12 (List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí) a úradne overenej kópie rodného listu maloletej oprávnenej osoby. Listom zo dňa 6.2.2006 žiadal žalobca cestou svojho právneho zástupcu žalovaného o poistné plnenie. Ďalej mu oznámil, že všetky relevantné doklady a lekárske správy sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise. Listom zo dňa 2.3.2006 žalovaný žiadal právneho zástupcu žalobcu o doplnenie úradne overenej kópie vyplneného tlačiva Štatistického úradu Slovenskej republiky, Obyv 3-12 (List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí). Listom zo dňa 14.9.2007, doručeným H. U. dňa 17.9.2007 a J. U. dňa 15.9.2007, sa žalovaný dovolal relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy č. XXXXXX zo dňa 16.9.2004. Uviedol, že p. U. U. v návrhu poistnej zmluvy zo dňa 16.9.2004, v časti Dotazník o zdravotnom stave poisteného uviedol v bode 10 na otázku: Aká vysoká je Vaša priemerná denná konzumácia alkoholu? Odpoveď: príležitostne víno. V bode 10.1. uviedol na otázku: Bola konzumácia niekedy vyššia? Ak áno, kedy a aká vysoká? Odpoveď: Nie. V bode 13. na otázku: Absolvovali ste v minulosti pobyt v nemocnici, na liečení, príp. predpokladajú sa? uviedol Odpoveď: Nie. Z dokumentácie získanej žalovaným vyplýva, že na vyššie uvedené otázky odpovedal vedome nepravdivo. Pokiaľ by p. U. U. uviedol pravdivé informácie o svojom zdravotnom stave, žalovaný by vyžadoval lekárske správy a vyšetrenia a na ich základe by predmetnú poistnú zmluvu neuzavrel. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy žalovaný odôvodnil tým, že nebohý p. U. U. úmyselne uviedol žalovaného do omylu, keď v návrhu uviedol vedome nepravdivé údaje. Pokiaľ by nebohý p. U. U. v návrhu odpovedal na otázky poistiteľa pravdivo, t.j. v súlade s jeho zákonnou povinnosťou, žalovaný by predmetný návrh na uzavretie poistnej zmluvy neprijal a v dôsledku toho by ani poistnú zmluvu neuzavrel. Podľa oznámenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 17.10.2008, U. U., nar. 13.1.1972 od 26.3.1996 vykonával na Úseku ochranných liečení Zdravotníckeho zariadenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Leopoldove ambulantné ochranné protialkoholické liečenie nariadené Okresným súdom Trnava. Liečbu vykonal v plnom rozsahu a dňa 15.8.1996 bol z ochrannej liečby prepustený. 3. Takto zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie právne podľa § 37 ods. 1, § 40a, § 49a, § 788 ods. 1, § 793 ods. 1, § 797ods. 2, 3, § 798, § 802 ods. 1, 2, § 816, § 817 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. Konštatoval, že v konaní v zásade nebolo sporné, že medzi žalovaným a U. U. bola uzatvorená poistná zmluva, ani to, že došlo k poistnej udalosti - smrti poisteného. Žalovaný však namietal, že poistná zmluva je relatívne neplatná, nakoľko poistený ho uviedol do omylu, keď na 3 otázky v dotazníku o zdravotnom stave odpovedal nepravdivo, pričom keby na ne odpovedal pravdivo, žalovaný by poistnú zmluvu neuzavrel. Žalobca poukazoval na to, že na takýto prípad sa vzťahuje ust. § 802 ods. 1 OZ, a teda že žalovaný mohol od poistnej zmluvy odstúpiť, avšak iba v lehote 3 mesiacov, od kedy sa o tejto skutočnosti dozvedel. V danom prípade však žalovaný od poistnej zmluvy neodstúpil, súd teda nemusel skúmať, či žalovaný dodržal túto prekluzívnu lehotu. Súd podotkol, že toto ustanovenie sa vzťahuje v zásade na prípady, keď poisťovňa túto skutočnosť zistí pred vznikom poistnej udalosti (čo vyplýva a contrario aj z ust. § 802 ods. 2 OZ). V danom prípade sa žalovaný túto skutočnosť dozvedel v novembri 2005 (podľa jeho tvrdenia; že by sa to dozvedel skôr, nebolo v konaní preukázané), teda cca rok po poistnej udalosti, ktorou bola smrť poisteného, teda žalovaný už ani nemohol odstúpiť od poistnej zmluvy, nakoľko tým došlo k zániku poistného vzťahu. U žalovaného neprichádzala do úvahy ani aplikácia ust. § 802 ods. 2 OZ, teda nemohol odmietnuť plnenie z poistnej zmluvy, keďže príčinou poistnej udalosti v tomto prípade nebola skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia. Súd ďalej konštatoval, že žalovaný namietal relatívnu neplatnosť poistnej zmluvy z dôvodu, že ho poistený uviedol do omylu. K tomu súd uviedol, že aby bol omyl relevantný, teda aby spôsoboval neplatnosť právneho úkonu, musia byť splnené dve podmienky. Omyl musí byť predovšetkým podstatný, teda sa musí týkať takej skutočnosti, ktorá je, či bola, pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, teda skutočnosti, o ktorej možno predpokladať, že keby konajúcemu bola správne, pravdivo a náležite známa, nebol by právny úkon vôbec urobil. Druhou podmienkou je to, že omyl vyvolal subjekt, ktorému je právny úkon určený, prípadne, že tento subjekt aspoň o omyle konajúceho vedel. Žalovaný tvrdil, že poistený (U. U.) ho uviedol do omylu tým, že vedome nepravdivo odpovedal na otázky v dotazníku o zdravotnom stave. Na otázku "Aká vysoká je Vaša priemerná denná konzumácia alkoholu?", odpovedal poistený: "príležitostne víno". Z výpovedí svedkov, ktorí boli vypočutí v trestnom konaní vyplýva, že poistený na túto otázku odpovedal nepravdivo. Svedkovia uvádzali, že konzumácia alkoholu B. U. bola aj po tom, čo sa vrátil z výkonu trestu, teda po tom, čo absolvoval ambulantné protialkoholické liečenie, vyššia ako iba "príležitostne víno", nakoľko z ich výpovedí vyplýva, že pil aj pivo a tvrdý alkohol, aj do práce chodil pod vplyvom alkoholu. Súd väčšinu svedkov, ktorí boli vypočutí v trestnom konaní znovu nevypočul, nakoľko to účastníci konania nenavrhli, a súd tieto výpovede považoval za dostatočné aj pre účely tohto konania, keďže svedkovia boli riadne poučení o následkoch nepravdivej výpovede, a najmä boli vypočutí v období do 1 roka od smrti B. U., teda si v tom čase určite lepšie pamätali na skutočnosti, ktoré boli predmetom ich výsluchu. Na ďalšiu otázku "Absolvovali ste v minulosti pobyt v nemocnici, na liečení, príp. predpokladajú sa?", odpovedal poistený: "nie". Súd konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by poistený na túto otázku odpovedal nepravdivo. Preukázané bolo iba, že poistený absolvoval ochranné ambulantné protialkoholické liečenie. V otázke sa však uvádza "pobyt na liečení", pokiaľ teda poistený na túto otázku odpovedal "nie", neodpovedal nepravdivo, lebo on absolvoval nie pobyt na liečení, ale iba ambulantné liečenie. Na otázku "Bola konzumácia (alkoholu) niekedy vyššia? Ak áno, kedy a aká vysoká?", odpovedal poistený: "nie". Na túto otázku poistený odpovedal nepravdivo, čo sa dá usúdiť z vykonaného dokazovania, najmä z prepúšťacej správy Zdravotníckeho strediska Q. a C. S., z ktorej vyplýva, že piť U. U. začal už v mladosti. Postupne zvýšil dávku až na 10 pív. Občas sa s partiou opil. Bežne neskôr pil 10 - 15 pív a 3 - 4 poldeci k tomu. Poistený odpovedal nepravdivo aj na otázku "Mali ste alebo máte iné ochorenia, poškodenia zdravia alebo telesné chyby, ktoré v dotazníku nie sú?", na ktorú odpovedal "nie", hoci v konaní bolo preukázané, že v minulosti u neho bol diagnostikovaný syndróm závislosti od alkoholu. Žalovaný v konaní preukázal, a to jednak listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďou svedkyne J.. R. X., že pokiaľ by poistený na uvedené otázky odpovedal pravdivo, žalovaný by s ním poistnú zmluvu neuzatvoril, nakoľko sa jednalo o skutočnosti, ktoré boli pre posúdenie poistného rizika, a teda aj pre uzatvorenie poistnej zmluvy rozhodujúce. Naviac je zrejmé, že B. U. na otázky odpovedal úmyselne nepravdivo, keďže sa jednalo o jeho zdravotný stav a jeho konzumáciu alkoholu, ktoré musel poznať, pričom právny úkon je neplatný, ak omyl osoba, ktorej bol právny úkon určený, vyvolala úmyselne, a to potom bez ohľadu na to, či bol omyl rozhodujúci (podstatný) alebo nie. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že poistná zmluva uzatvorená dňa 16.9.2004 medzi U. U. a žalovaným je podľa § 49a OZ (relatívne) neplatná. Keďže žalovaný sa relatívnej neplatnosti zmluvy dovolal v súlade s § 40a OZ, žalobca sa už nemôže domáhať plnenia z tejto zmluvy. Súd sa tiež v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu zaoberal otázkou, či poistná zmluva nie je postihnutá vadou spôsobujúcou jej absolútnu neplatnosť. Odvolací súd poukázal na to, že U. U., tesne pred svojou násilnou smrťou v ôsmych rôznych poisťovniach uzatvoril osem životných a úrazových poistení s poistnou sumou pre prípad smrti úrazom v celkovej výške 19,651.875,- Sk, pričom mesačne bol povinný platiť splátky poistného vo výške cca 20.000,- Sk. Tieto poistné zmluvy uzatvoril v období od 16.9.2004 do 8.10.2004, t. j. v čase, kedy jeho mesačný príjem z pracovného pomeru predstavoval sumu netto cca 5.000,- Sk, resp. časť poistných zmlúv uzatvoril v čase, kedy bol nezamestnaný, keďže pracovný pomer ukončil dohodu dňom 20.9.2004. Z obsahu svedeckých výpovedí založených vo vyšetrovacom spise zn. A.:X.-XX/OVK-TT-XXXX okrem iného vyplýva, že v osobe U. U. išlo o nemajetného človeka, ktorý "nikdy nebol pri peniazoch, žil od výplaty k výplate", do práce chodil v montérkach, inak nosil rifle a tričko. Pri uzatváraní zmlúv v rôznych poisťovniach vystupoval podľa oblečenia ako solventný človek (hoci jeho výzor tomu nenasvedčoval), pôsobil ako poistný agent, poznal terminológiu. Osoby z jeho okolia potvrdili, že rád požíval alkoholické nápoje, "ľúbil si vypiť, raz za dva týždne bol opitý", niekedy prišiel opitý aj do práce a ako vyplýva zo znaleckých posudkov vypracovaných pre orgány činné v trestnom konaní, alkohol požil aj v deň svojej smrti. Tesne pred svojou smrťou bol B. U. na dovolenke v Egypte, hoci takúto dovolenku si zjavne nemohol financovať z vlastných prostriedkov a po návrate z nej povedal svojmu otcovi, že keby sa mu niečo stalo, dostane "melón" (milión). Aj iné výroky nebohého: "buď mi teraz niečo vyjde alebo ma zabijú", resp., že si ešte užije a potom skončí so životom, navodzujú dojem nekalého konania a veľmi zvláštnych okolností, za ktorých došlo k uzatvoreniu nielen poistnej zmluvy č. XXXXXX dňa 16.9.2004 so žalovaným, ale aj ostatných siedmych poistných zmlúv, k splateniu prvých splátok a následnej násilnej smrti poisteného, a to vo veľmi krátkom časovom slede. Súd takisto v prvostupňovom konaní zistil, že B. U. u svojho posledného zamestnávateľa dosahoval mesačnú mzdu od 4.322,- Sk do 8.192,- Sk, tento jeho pracovný pomer skončil 20.9.2004. Že by bol následne zamestnaný a mal príjem z pracovnej činnosti nebolo preukázané. Nebohý B. U. nemal ani žiaden účet v banke, a teda ani žiadne úspory uložené v banke (čo vyplýva z obsahu trestného spisu). V súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu vyššie opísané skutočnosti svedčia o nedostatku vážnej vôle na strane B. U. uzatvoriť poistnú zmluvu, najmä sa zaviazať platiť dohodnuté poistné (popri poistnom z ďalších 7 poistných zmlúv) na vopred neurčitú dobu (max. 33 rokov) pri zachovaní prvku náhodnosti (teda, že strany nevedia či, resp. kedy nastane udalosť, na ktorú je poistenie viazané), čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy. Súd na záver zdôraznil, že pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 17C 151/2007, a na iné rozhodnutia, v ktorých bol žalobca úspešný, súd na tieto neprihliadol, nakoľko nimi nie je viazaný (§ 135 ods. 1 O.s.p.). 4. Rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 18.4.2012 a žalovanému dňa 23.4.2012. 5. Proti rozsudku podal dňa 30.4.2012, v zákonom stanovej lehote, odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu žalobcu bude v celom rozsahu vyhovené a bude mu priznaná aj náhrada trov konania a právneho zastúpenia. Podľa odvolateľa sa súd prvej inštancie dôsledne neriadil zákonnými ustanoveniami § 157 ods. 2, 120 ods. 1, § 132 a § 153 ods. 1 O.s.p.. Odôvodnenie rozsudku je stručné najmä pri uvedení dôvodu zamietnutia jeho návrhu, je nepresvedčivé a v rozpore s vykonanými dôkazmi. Žalovaný namietal relatívnu neplatnosť poistnej zmluvy v dôsledku konania v omyle, keď pri uzatváraní zmluvy dňa 16.9.2004 vychádzal z nepravdivých a neúplných odpovedí poisteného ohľadne skutočností, ktoré, keby bol vedel, poistnú zmluvu by nebol uzavrel. Pre uvedenie nepravdivých a neúplných odpovedí zákon upravuje osobitné sankcie v § 798 a § 802 OZ, ktoré ako špeciálna právna úprava majú prednosť pred všeobecnou úpravou relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy pre uvedenie do omylu nepravdivými a neúplnými odpoveďami. Žalovaný sa preto nemôže dovolávať uvedenia poisteným do omylu v nepriamom predmete právneho úkonu poistenia, teda v zdravotnom stave poisteného, a ani v neuvedení uzavretia ďalších poistných zmlúv. Žalovaný mal právo od poistnej zmluvy odstúpiť podľa § 802 ods. 1 OZ pre vedomé zamlčanie rozhodujúcich skutočností pre uzavretie poistnej zmluvy, čo však v trojmesačnej prekluzívnej lehote od ich zistenia vo vzťahu k oprávnenému z poistnej zmluvy neurobil. Odvolateľ ďalej zdôraznil, že doručenie dovolania sa relatívnej neplatnosti osobe dotknutej právnym úkonom je rozhodujúce pre vznik právnych následkov relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy. Žalovaný uviedol, že o nepravdivých odpovediach na otázky v dotazníku sa dozvedel v novembri 2005. Relatívnej neplatnosti sa dovolal listom zo dňa 14.9.2007 s názvom „Dovolanie sa relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy“, ktorý doručil len právnemu zástupcovi žalobcu až dňa 18.9.2007. Žalobcovi uvedený list nedoručil. List obsahujúci dovolanie sa relatívnej neplatnosti adresovaný priamo na meno H.. G. Y. nemožno považovať za účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti, nakoľko nebol doručený osobe dotknutej právnym úkonom. Žalovaný doručil tento list len právnemu zástupcovi žalobcu po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (3 roky od uzavretia poistnej zmluvy podľa § 101 OZ). Žalovaný list s názvom dovolanie sa relatívnej neplatnosti, ktorý adresoval právnemu zástupcovi žalobcu, musel považovať len za „danie na vedomie“ skutočností, že list s rovnakým obsahom doručoval aj žalobcovi. Tento mu ale doručený nebol, čo potvrdila aj právna zástupkyňa žalovaného. Žalovaný sa teda nikdy účinne nedovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu voči samotnej oprávnenej osobe (dotknutej právnym úkonom). To, že list rovnakého obsahu doručoval žalovaný aj právnemu zástupcovi žalobcu, nemôže konvalidovať vyššie uvedený stav (to, že sa nedomáhal relatívnej neplatnosti voči oprávnenej osobe) a nemôže spôsobiť účinky, ktoré zákon spája s doručením listiny obsahujúcej dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu osobe dotknutej týmto úkonom. List obsahujúci dovolanie sa relatívnej neplatnosti znejúci na adresáta H.. G. Y. a zasielaný výlučne len tomuto subjektu nebol spôsobilý vyvolať účinky spojené s dovolaním sa relatívnej neplatnosti. Žalovaný nepreukázal, že sa dovolal relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy v trojročnej premlčacej dobe od uzavretia poistnej zmluvy, t.j., že doručil list žalobcovi, ktoré doručenie je rozhodujúce pre vznik právnych následkov relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy, a preto je opodstatnená žalobcova námietka premlčania. Žalovaný sa mohol dovolať jedine relatívnej neplatnosti právneho úkonu poistnej zmluvy úmyselným uvedením do omylu podvodným konaním poisteného. Je pravdou, že poistná zmluva bola uzavretá za podozrivých okolností, z ktorých však nemožno nepochybne vyvodiť také konanie poisteného, ktorým by úmyselne predstieral niečo čo neexistuje, alebo zastieral niečo, čo existuje so zámerom dosiahnuť pre seba alebo iného neoprávnenú výhodu na úkor žalovaného. Pre takýto záver však skutkové zistenia vykonaným dokazovaním neposkytujú spoľahlivý podklad. Rovnako tieto podozrivé okolnosti nemôžu samé o sebe zakladať neplatnosť poistnej zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Žalovaný mal k dispozícii dostatok takých zákonných právnych nástrojov, aby odvrátil následky poistnej zmluvy uzavretej na základe nepravdivých údajov, a preto nemožno na ujmu právnej istoty neprimerane oslabovať práva oprávnených z poistnej zmluvy dovolaním sa jej absolútnej neplatnosti pre rozpor s dobrými mravmi. Vôľa poisteného smerovala k vyvolaniu tých právnych následkov, ktoré zákon spája s jej prejavom, a teda uzavretím poistnej zmluvy chcel poistený dosiahnuť pre prípad poistnej udalosti dojednané poistné plnenie. Pohnútka, ktorá ho k uzavretiu poistenia viedla, nie je z hľadiska platnosti poistnej zmluvy právne relevantná. Tejto vôli poisteného nasvedčuje aj zaplatenie poistného do dňa poistnej udalosti. Nedostatok finančných prostriedkov, či nepriaznivá majetková situácia, ktoré by nedovoľovali poistenému platiť poistné, nenasvedčujú nedostatku vážnosti vôle. Pokiaľ by poistník uzatváral poistnú zmluvu s tým, že poistné nebude môcť riadne platiť, musel byť uzrozumený s tým, že neplatenie poistného by mohlo byť neskôr dôvodom zániku poistenia. Nejde o prípad simulácie, ktorou by poistený predstieral vôľu zmluvu uzavrieť, u poisteného nešlo pri uzatváraní poistnej zmluvy o úmyselnú nezhodu jeho vôle s prejavom spočívajúcu v predstieraní určitej vôle za účelom dosiahnutia obohatenia protiprávnym vylákaním poistného plnenia. Žiadne objektívne zistenia spoľahlivo nenasvedčujú takejto skutočnej vôli poisteného, ktorá by bola v rozpore s jeho prejavenou vôľou. Pokiaľ by poistený pri uzatváraní poistnej zmluvy úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom, aby tým u žalovaného vyvolal omyl, alebo využil jeho omyl, nie je zmluva absolútne neplatná pre nedostatok vážnosti vôle, a žalovaný by sa mohol dovolať relatívnej neplatnosti pre uvedenie do omylu. Odvolateľ na záver svojho odvolania poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, v ktorom išlo o rovnaký prípad poistenia a oprávneným z poistnej zmluvy bol otec nebohého poisteného a žalovaným AEGON Životná poisťovňa, a.s. s tým, že aj keď súd nie je viazaný uvedeným rozhodnutím, je v záujme právnej istoty, aby súdy rešpektovali skôr vydané už právoplatné rozhodnutie vo veci a právny názor vyslovený odvolacím Krajským súdom v Bratislave. 6. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný (vyjadrenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 12.6.2015). Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, a preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby ho potvrdil. Zdôraznil, že v rámci rozsiahleho dokazovania preukazoval neplatnosť poistnej zmluvy v rozmere nielen relatívnej, ale aj absolútnej neplatnosti. Rozmer relatívnej neplatnosti spočíval v skutočnosti, že keby mal žalovaný vedomosť o tom, že poistník - U. U. nar. XX.X.XXXX bol v čase dojednávania poistnej zmluvy alkoholikom, bol by pre žalovaného nepoistiteľnou osobou a k uzavretiu poistnej zmluvy by nikdy nedošlo. Zodpovedaním otázok uvedeným spôsobom poistený zámerne vytvoril dojem štandardného požívateľa alkoholických nápojov bez zvláštnej rizikovosti. Na otázku, či v minulosti užíval alkoholické nápoje vo vyššej miere odpovedal, že nie. Vzhľadom na vykonané dokazovanie v rámci súdneho konania, ako aj interné prešetrovanie bolo zistené, že U. U. konzumoval už v mladom veku alkoholické nápoje v množstve 10 až 15 pív a 3 až 4 poldeci k tomu, čo rozhodne nemožno posúdiť ako štandardnú mieru konzumácie alkoholu. Poistený bol rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 30.5.1995, č. k. 2T/179/1995-118 uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví a zároveň mu bolo nariadené ochranné ambulantné liečenie s diagnózou alkoholizmus. Z pripojeného trestného spisu a z výpovedi svedkov v rámci trestného konania jednoznačne vyplýva, že U. U. v čase dojednania poistnej zmluvy neabstinoval, a preto bol na účely poistenia stále klasifikovaný ako alkoholik. Za účelom preukázania tejto skutočnosti predložil žalovaný súdu doklady, z ktorých je zrejmé, že postup žalovaného spočívajúci v odmietnutí alkoholika do poistenia je štandardný, a bol štandardný aj v dobe uzavretia poistnej zmluvy s U. U.. Tento postup žalovaného vyplýva z inštrukcií zaisťovateľa, ktoré sú pre postup žalovaného smerodajné. Žalovaný ďalej zdôraznil, že vyslovenie relatívnej neplatnosti doručoval okrem dedičov U. U., aj právnemu zástupcovi žalobcu v tom čase, H.. G. Y.. Občiansky zákonník nestanovuje žiadne formálne náležitosti dovolania sa neplatnosti právneho úkonu. Zo samotnej textácie podaní doručených dedičom U. U., ako aj žalobcovi v zastúpení H.. Y. je zrejmé, že žalovaný považuje poistnú zmluvu č. XXXXXX/X za neplatný právny úkon spolu s presným uvedením dôvodov, ktoré ho viedli k tomuto stanovisku. Z tohto dôvodu má žalovaný za to, že podľa § 35 OZ s poukazom na § 37 ods. 1 OZ spĺňajú jeho podania nielen voči dedičom, ale aj voči žalobcovi náležitosti úkonu dovolania relatívnej neplatnosti podľa § 40a OZ. Súd prvého stupňa bol viazaný právnym názorom krajského súdu, ktorý mu prikázal vykonať dokazovanie za účelom posúdenia absolútnej neplatnosti dojednanej poistnej zmluvy, vzhľadom na obsah trestného spisu, okolností uzavretia poistnej zmluvy s poukazom na chýbajúci základný atribút poistenia, a to náhodnosť poistnej udalosti. Žalobca nesprávne chápe inštrukcie krajského súdu, keď uvažuje v intenciách, či je spôsobilosť platiť poistné podmienkou platnosti právneho úkonu, resp. stotožňuje vedomosť poistníka o poistnej udalosti s pohnútkou. Dôvodom pre uzavretie poistnej zmluvy je štandardne potreba zabezpečiť seba alebo svojich blízkych v prípade nepriaznivej životnej situácie. Tento legitímny zámer poistníka, resp. poisteného však nemožno stotožňovať s vedomosťou poistníka o poistnej udalosti, resp. s cieleným konaním poisteného smerujúcim k vzniku poistnej udalosti počas celej doby trvania poistenia (napr. pri samovražde), pretože by sa tým poprel zákonný aj zmluvný rozmer poistnej udalosti ako udalosti náhodnej. Ďalej zdôraznil potrebu zisťovania sociálnych pomerov poistníka vo vzťahu k plateniu poistného ako nepriamy dôkaz o tom, či mohol mať U. U. za sociálnych podmienok v čase uzatvorenia zmluvy reálnu možnosť a záujem pokračovať v dojednaných poisteniach. Skutočnosť, že poistený U. U. ako nezamestnaná osoba uzatvoril súčasne vo viacerých (približne v siedmich) poisťovniach poistné zmluvy s vysokými poistnými sumami a v krátkom čase po uzatvorení poistných zmlúv bol násilne usmrtený, indikujú záver, že uzatvorenie poistných zmlúv a následná násilná smrť poisteného boli vopred zosnované s vedomím samotného U. U. a so zámerom docieliť výplatu poistných plnení. U. U. bol v čase dojednania poistnej zmluvy bez zamestnania z dôvodu požitia alkoholu na pracovisku, čo zároveň vyvracia akúkoľvek pochybnosť o tom, že U. U. nebol iba občasným konzumentom alkoholických nápojov. Zo svedeckých výpovedí, ktoré sú citované v rozsudku, je úplne zrejmý obraz U. U. ako osoby takpovediac prežívajúcej zo dňa na deň bez príjmu, u ktorého si za štandardných okolností nemožno nijako vysvetliť náhly záujem o životné poistenie vo viacerých poisťovniach súčasne, a to s vysokými poistnými sumami. Z vykonaného dokazovania dospel súd k správnemu skutkovému záveru o nemajetnosti U. U., a správne z toho v spojitosti s ostatnými dôkazmi vyvodil aj záver o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy s poukazom na zrejmú vedomosť U. U. o svojej smrti. 7. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď návrh zamietol. Odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 9.8.2016. 8. Po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu o nesprávnych skutkových zisteniach a o nesprávnom právnom posúdení veci, dospel odvolací súd k záveru, že tieto nemôžu obstáť. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený z riadne vykonaného dokazovania, vysporiadal sa so všetkými pre vec rozhodujúcimi námietkami účastníkov sporu a odvolal sa na právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil svoj správny právny záver o relatívnej, ako aj absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy č. XXXXXX o životnom poistení zo dňa 16.9.2004, na základe čoho ani nebolo možné žalobe vyhovieť. Svoj právny záver súd prvej inštancie aj riadnym spôsobom vysvetlil, teda v odôvodnení rozsudku v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku o zamietnutí nároku žalobcu na zaplatenia 79.665,41 eur s príslušenstvom titulom poistného plnenia. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, po vyčerpávajúco vykonanom dokazovaní potrebnom na posúdenie uplatneného nároku, pričom výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, aj podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s právnym záverom súdu prvej inštancie vo veci, keďže tento vec i správne právne posúdil. Preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. 9. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie najmä na závere, že žalovaný sa včas a účinne dovolal relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy podľa § 40a OZ v nadväznosti na § 49a OZ z dôvodu, že pri uzatváraní zmluvy konal žalovaný v omyle, ktorý úmyselne vyvolal poistník o skutočnostiach, ktoré boli pre uzavretie poistnej zmluvy rozhodujúce. Žalobca namietal, že pre poistné zmluvy je vylúčená aplikácia týchto ustanovení vzhľadom na osobitnú právnu úpravu týkajúcu sa tohto zmluvného typu v § 788 a nasl., konkrétne právne nástroje poisťovateľa v § 798 OZ - zníženie poistného a § 802 OZ - odstúpenie od zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu však tieto právne nástroje by žalovaný ako poisťovateľ mohol využiť len v prípade trvania poistnej zmluvy po vzniku poistnej udalosti, čo v danom prípade nebolo možné, pretože poistenie a poistná zmluva zanikli smrťou poistníka/poisteného. Ustanovenia štvrtej hlavy OZ sú všeobecnou právnou úpravou pre právne úkony a vzťahujú sa preto na všetky právne úkony bez ohľadu na príslušný zmluvný typ. Žalovaný tak mal oprávnenie dovolať sa relatívnej neplatnosti spornej poistnej zmluvy. 10. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ustanovenej v § 101 OZ. Podľa tohto ustanovenia premlčacia doba je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je deň nasledujúci po dni, keď bol urobený právny úkon, ktorého relatívna neplatnosť sa namieta. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. 11. Trojročná premlčacia doba na dovolanie sa neplatnosti začala plynúť dňa 17.9.2004 a uplynula dňom 17.9.2007. Svoj jednostranný právny úkon dovolania sa neplatnosti zmluvy nemohol žalovaný adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu - U. U., lebo tento bol dňa XX.XX.XXXX zavraždený. Žalovaný však v konaní preukázal, že sa riadne a včas dovolal relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy v zmysle § 40a OZ voči dedičom zavraždeného U. U. (v zmysle osvedčenia o dedičstve zo dňa 9.2.2005, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 25.2.2005 sa dedičmi po poručiteľovi U. U. stali jeho rodičia H. U., nar. XX.X.XXXX a J. U., nar. XX.X.XXXX) listom zo dňa 14.7.2007, doručeným matke U. U. dňa 15.9.2007 (č.l. XX spisu) a otcovi U. U. dňa 17.9.2007 (č.l. XX spisu). Pretože sa žalovaný relatívnej neplatnosti právneho úkonu riadne a včas dovolal, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). Dôjdením dovolania sa neplatnosti dedičom účastníka právneho úkonu sa skončila relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastala neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. 12. Žalobca namieta, že žalovaný sa nikdy účinne nedovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu voči samotnej oprávnenej osobe (dotknutej právnym úkonom), lebo list rovnakého obsahu nedoručil priamo žalobcovi, ale doručoval ho právnemu zástupcovi žalobcu, čo nemôže konvalidovať vyššie uvedený stav. 13. Podľa názoru odvolacieho súdu, táto námietka nie je dôvodná. Účastníkom poistného vzťahu nie sú tzv. tretie osoby, ktorým poistiteľ vyplatí za určitých podmienok poistné plnenie (okrem iných aj osoba oprávnená na výplatu poistného plnenia v životnom poistení v prípade smrti poisteného). Tieto osoby nedisponujú poistnou zmluvou z hľadiska jej vzniku, trvania, ani zániku. Žalobca ako osoba oprávnená na výplatu poistného plnenia v životnom poistení v prípade smrti poisteného nebol účastníkom právneho úkonu. Preto nie je pre dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu rozhodujúce, či žalovaný toto dovolanie sa adresoval aj priamo jemu. Navyše, v súdnom spise na č.l. 2 je založené plnomocenstvo zo dňa 14.4.2005, ktorým rodičia žalobcu (v čase podania žalobného návrhu bol žalobca maloletý) splnomocnili H.. G. Y., advokáta, aby zastupoval ich maloletého syna vo všetkých právnych úkonoch pri vymáhaní plnenia z poistnej zmluvy č. XXXXXX/X, ktorú uzavrel nebohý U. U. so žalovaným. Splnomocnený advokát bol oprávnený v horeuvedenej veci vykonávať všetky úkony, vymáhať nároky, plnenie nárokov prijímať, ich plnenie potvrdzovať, prijímať písomnosti, podávať návrhy a žiadosti, uzatvárať zmiery, uznávať uplatnené nároky, vzdávať sa nárokov, podávať opravné prostriedky a vzdávať sa ich; to všetko i vtedy keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie, vrátane zastupovania pred súdmi a orgánmi štátnej správy. Z takto formulovaného plnomocenstva (§ 32 ods. 2 OZ) je nepochybné, že sa vzťahovalo nielen na úkony v rámci súdneho konania, ale aj mimosúdne právne úkony, vrátane prijímania písomností. Táto plná moc bola zo strany právneho zástupcu žalobcu doručená aj žalovanému. Na jej základe aj žalovaný doručil list zo dňa 14.7.2007 „Dovolanie sa relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy č. XXXXXX priamo do rúk právneho zástupcu žalobcu, ktorý ju prevzal dňa 18.9.2007. 14. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (teraz § 365 ods. 1 písm. f) CSP) a odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (teraz § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Tieto však nie sú dôvodné. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (teraz § 365 ods. 1 písm. f) CSP) spočíva v nesprávnych skutkových zisteniach a týka sa skutkových zistení, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 až § 194 a § 205 CSP (podľa O.s.p. účinného do 30.6.2016 podľa § 132 až § 135) vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. V zmysle § 191 ods. 1 CSP (§ 132 O.s.p.) dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Odvolaním napadnutému rozsudku sa nedá vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, a ani to, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo; aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané; alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor; prípadne, aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť v konaní zistené; alebo, aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval. 15. Žalobca v závere odvolania argumentuje tým, že v konaniach s totožným predmetom konania (keď skutkové a právne okolnosti sú rovnaké s existenciou dôvodov, pre ktoré boli priznané nároky žalobcu) legitímne očakáva, že rozhodovacia prax všeobecných súdov bude ustálená a nevybočí z ustáleného rozhodovacieho rámca, v opačnom prípade by došlo k porušeniu princípu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí v podobných prípadoch. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že každú poistnú zmluvu o životnom poistení, ktorú uzavrel nebohý U. U. v 8 rôznych poisťovniach treba posudzovať individuálne vzhľadom na rozličné znenia návrhov poistných zmlúv, vzhľadom na okolnosti jej uzavretia a vzhľadom na skutkovú a právnu argumentáciu strán sporu v jednotlivých súdnych konaniach. Žalobca preto nemôže legitímne očakávať, že všetky rozhodnutia všeobecných súdov budú rovnaké. 16. Čo sa týka návrhu žalobcu zo dňa 17.6.2013 (č.l. XXX spisu) podľa § 238 ods. 3 O.s.p. o pripustenie dovolania pre prípad, ak by odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, odvolací súd musí k nemu uviesť, že už nemá právo rozhodovať o pripustení dovolania. Prípustnosť dovolania vyplýva priamo zo zákona (CSP). 17. Pretože súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu, ako aj o trovách konania, vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 18. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19. Aj keď žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy v tomto odvolacom konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).