Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/341/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207217418 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1207217418.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti povinnému: RES Reality spol. s r.o., so sídlom Kollárova 2907, Pezinok, IČO: 35 690 852, zas. JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Štefanom Majchrákom, Exekútorský úrad Lermontovova 17, Bratislava, ustanoveným náhradníkom súdneho exekútora Františka Hrušeckého, pod sp. zn. EX 153/2007, pre vymoženie peňažného plnenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 53Er/2221/2007-44 zo dňa 7.4.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 53Er/2221/2007-44 zo dňa 7.4.2015 v napadnutom I. výroku, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu povinného na zastavení exekúcie, p o t v r d z u j e . Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konajúci vyšším súdnym úradníkom, I. výrokom zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z.z., Exekučného poriadku (ďalej „EP“) a II. výrokom zamietol návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že povinný sa domáhal zastavenia exekúcie s poukazom na tú skutočnosť, že zmluva o nájme pozemku č.08 88 0431 00 00 zo dňa 14.9.2000, ktorou bol založený záväzkový vzťah účastníkov, bola v konaní Okresného súdu Bratislava II, vedenom pod sp. zn. 20C/231/2007, v rámci riešenia predbežnej otázky vyhodnotená ako neplatná. Na tomto základe označený súd rozsudkom č.k. 20C/231/2007-259, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/352/2012-286, zamietol žalobu oprávneného (vystupujúceho v procesnom postavení žalobcu). V predmetnej veci sa voči povinnému vedie exekučné konanie na vymoženie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania, pre porušenie povinností zo zmluvy o nájme pozemku č. 08 88 0431 00 00. Povinný dôvodil tým, že s poukazom na konanie sp.zn. 20C/231/2007 a v ňom ustálenú neplatnosť zmluvy o nájme pozemku č. 08 88 0431 00 00, je v prejednávanej veci exekučné konanie voči povinnému vedené na základe exekučného titulu, ktorého podkladom je absolútne neplatný právny úkon a teda nastali okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku vymáhaného v tomto exekučnom konaní. Súd prvého stupňa posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný. Poukázal na to, že exekučné konanie je vedené na poklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 17C 217/2002-56 zo dňa 18.5.2006. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu vždy viazaný a nie je v jeho kompetencii toto rozhodnutie posudzovať. Stotožnil sa s argumentáciou oprávneného, že exekučné konanie je vedené na vymoženie plnenia z exekučného titulu - rozhodnutia súdu, ktoré nebolo zrušené ani napadnuté návrhom na obnovu konania. Súd prvého stupňa II. výrokom napadnutého rozhodnutia súčasne zamietol aj návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP, keď dospel k záveru, že nemožno očakávať zastavenie exekúcie. Uznesenie v zákonnej lehote napadol v celom rozsahu odvolaním povinný prostredníctvom právneho zástupcu, namietajúc jeho nesprávnosť. V odvolacích námietkach poukázal na to, exekučne vymáhaný nárok - zmluvná pokuta a úroky z omeškania má pôvod v záväzkovom vzťahu, založenom Zmluvou o nájme pozemku č. 08 88 0431 00 00 zo dňa 14.9.2000 (ďalej „zmluva“). Na splnenie vymáhanej povinnosti bol povinný zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 17C 217/2002-56 zo dňa 18.5.2006. V inom súdnom konaní Okresného súdu Bratislava II, vedenom pod sp. zn. 20C/231/2007 bola však táto zmluva v rámci riešenia predbežnej otázky vzhliadnutá ako absolútne neplatná a žaloba oprávneného bola zamietnutá. Povinný zotrval na tvrdení, že posúdenie zmluvy v konaní 20C/231/2007 ako absolútne neplatnej má za následok, že exekúcia sa vedie na poklade neplaného právneho úkonu a preto nastali okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti pohľadávky v exekučnom konaní. Povinný nemá legálnu možnosť domôcť sa zrušenia exekučného titulu, ani inú možnosť, ako zvrátiť terajší protiprávny stav, len domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie a povolenie jej odkladu. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie NS SR č.k. 3Cdo 63/2009, týkajúce sa prieskumu exekučnej notárskej zápisnice a rozhodnutie NS SR č.k. 6MCdo 8/2011, týkajúce sa dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ alebo h/ EP. Mal za to, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, dospel k nesprávnemu právnemu záveru a konanie trpí vadou podľa § 221 ods. 1 OSP Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s výrokmi napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa sa stotožňuje a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Poukázal na to, že exekúcia je vedená na podklade právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 17C 217/2002-56 zo dňa 18.5.2006, ktorý nebol zrušený a oprávnený nemá vedomosť o tom, že by bol zo strany povinného podaný návrh na obnovu konania. K vymoženiu vymáhanej pohľadávky doposiaľ nedošlo a argumenty povinného sú nedôvodné. Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Sudca v zmysle § 374 ods. 4 druhá veta OSP odvolaniu súdneho exekútora nemienil vyhovieť a vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, oboznámil sa s procesným postupom súdu prvého stupňa, ako aj dôvodmi odvolania. Podľa § 201 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523201'&ucin-k-dni='30.12.9999'> veta prvá OSP, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Podľa § 202 ods. 2 OSP, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Pred vecným prejednaním odvolania sa odvolací súd zaoberal otázkou rozsahu, v ktorom je napadnuté uznesenie predmetom konania odvolania pred odvolacím súdom. Exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 8.6.2007 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Podľa § 56 ods. 8 EP, odvolanie je prípustné len voči výroku, ktorým bol povolený odklad exekúcie. Proti výroku, ktorým nebol povolený odklad exekúcie odvolanie prípustné nie je. Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Z uvedeného vyplýva, že podaním odvolania voči uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom došlo v zmysle § 374 ods. 4 OSP, tretia veta zo zákona k zrušeniu odvolaním napadnutého II. výroku o zamietnutí návrhu povinného na povolenie odkladu exekúcie. O návrhu povinného na povolenie odkladu exekúcie preto musí opätovne rozhodnúť súd prvého stupňa osobou sudcu. Týmto spôsobom je zachovaná zákonodarcom sledovaná ústavná zásada nemožnosti odňatia veci zákonnému sudcovi, ako aj zásada dodržania postupnosti riadneho inštančného prejednania veci súdmi jednotlivých stupňov. Odvolanie voči II. výroku napadnutého uznesenia teda nie je predmetom prejednania pred odvolacím súdom, nakoľko v dôsledku jeho zrušenia zo zákona sa vec v tejto časti opätovne stala predmetom konania na súde prvého stupňa pred zákonným sudcom, ktorý je povinný o nej rozhodnúť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal z vyššie uvedeného dôvodu uznesenie súdu prvého stupňa len v I. výroku, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523219'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Napadnutým rozhodnutím exekučný súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP, ktorý nevzhliadol dôvodným. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že exekučné konanie je vedené na vymoženie pohľadávky oprávneného z exekučného titulu - rozsudku, vydaného Okresným súdom Bratislava II č. k. 17C 217/2002-56 zo dňa 18.5.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.1.2007 a vykonateľnosť 1.2.2007. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. Toto systematické zaradenie určuje a vymedzuje jeho úlohy, funkcie a kompetencie. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, ale len vykonáva. Exekučný súd ako súd „vykonávací“, preto nie je oprávnený (až na výnimky predpokladané zákonom napr. pri rozhodcovskom konaní) vecne preskúmať exekučný titul. Súd prvého stupňa nie je ani súdom odvolacím ani súdom dovolacím a nedisponuje ich funkčnou kompetenciou. Odvolacie námietky povinného, že v inom súdnom konaní Okresného súdu Bratislava II, v ktorom si oprávnený uplatňoval voči povinnému nárok na rovnakom právnom základe (vyplývajúci z rovnakej zmluvy) bol tento právny úkon (zmluva) v rámci predbežnej otázky posúdený ako neplatný, nemajú žiadnu relevanciu ani dopad na exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie exekučné konanie. Rozhodnutie 20C/231/2007-259 zo dňa 21.3.2012 (v ktorom bola zmluva posúdená ako neplatná) nemá žiadny dopad, na právoplatnosť ani vykonateľnosť exekučného titulu v predmetnej exekučnej veci. Existencia dvoch vzájomne odlišných súdnych rozhodnutí, v ktorých bol nárok vyplývajúci z rovnakého záväzkového vzťahu (rovnakého právneho základu) posúdený odlišne (opačne), nemá žiadny dopad na záväznosť a vzájomnú nezávislosť týchto rozhodnutí. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný. Odoprieť vymoženie práva vyplývajúceho z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je možné len v prípade jeho zániku (zrušenia), alebo v prípade existencie inej opodstatnenej prekážky predpokladanej § 57 ods. 1 EP. Takouto prekážkou však nesporne nie je a nemôže byť iné (opačné) právne posúdenie veci a z tohto posúdenia vyplývajúce opačné rozhodnutie v inom súdnom konaní. Rozhodnutia súdov rovnakého stupňa znejúce na peňažné plnenie a vyplývajúce z rovnakého právneho základu sa navzájom neovplyvňujú a v súlade s princípom právnej istoty pôsobí každé z nich voči účastníkom samostatne. Argumentácia povinného rozhodnutím 3Cdo 63/2009, týkajúceho sa prieskumu exekučnej notárskej zápisnice a rozhodnutím NS SR č.k. 6MCdo 8/2011, týkajúceho sa dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a h/ EP je pre odlišnosť káuz, z ktorých tieto rozhodnutia vychádzajú, neaplikovateľná. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že úroveň a rozsah oprávnenia exekučného súdu, týkajúci sa prieskumu exekučnej notárskej zápisnice a prieskumu rozhodnutia súdu je neporovnateľný a odlišný. Prieskum spôsobilosti exekučnej notárskej zápisnice je širší ako prieskum rozhodnutia súdu. Rovnako v prípade rozhodnutia NS SR č.k. 6MCdo 8/2011, v ktorom dovolací súd konajúc o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora SR riešil otázku, právneho posúdenia zastavenia exekúcie (aplikácie konkrétneho právneho dôvodu uvedeného v § 57 ods. 1 EP), pri úmrtí povinného bez zanechania majetku je neporovnateľná a bez spojitostí s kauzou v prejednávanej veci. Povinný v odvolaní nepreukázal existenciu žiadneho dôvodu, ktorý by spochybňoval správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v I. výroku, ktorý je predmetom prejednania pred odvolacím súdom. Odvolací súd nevzhliadol ani existenciu žiadnej z vád podľa § 221 ods. 1 OSP, ktorá by zakladala dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia v jeho I. výroku. Súd prvého stupňa dostatočne a správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd preto rozhodnutie v napadnutom I. výroku v zmysle § 219 ods. 1,2 OSP ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému oprávnenému ich náhradu nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil a v odvolacom konaní mu ani žiadne trovy nevznikli. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.