Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/146/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208209947 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1208209947.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa Z. S. - Z., E. XXX, P.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Galovou, E. Belluša 10, Piešťany, proti odporcovi KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie istiny 14.546,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/297/2008-741 zo dňa 5.2.2014, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/297/2008-741 zo dňa 5.2.2014 v napadnutej vyhovujúcej časti o zaplatenie sumy 8.002,93 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 13.7.2012 do zaplatenia a 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.136,71 eur od 15.3.2008 do 12.7.2012 a v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdzuje.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 294,46 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.002,93 eur istiny s 8,5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 13.7.2012 do zaplatenia a 8,5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.136,71 eur od 15.3.2008 do 12.7.2012, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V časti o zaplatenie istiny vo výške 460,82 eur s príslušenstvom súd návrh zamietol. V zostávajúcej časti súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 4.887,03 eur, pozostávajúcich zo súdneho poplatku v sume 615,39 eur zo zloženého preddavku na trovy znaleckého dokazovania v sume 245,- eur a z trov právneho zastúpenia v sume 4.026,64 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 14.5.2008 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 464.153,19 Sk (15.407,06 eur) s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania v sadzbe 8,5 % ročne zo 439.198,- Sk (14.578,70 eur), od 6.1.2008 do zaplatenia a zo sumy 24.955,19 Sk (828,36 eur) od 14.5.2008 do zaplatenia z titulu poistného plnenia. Odporca nárok uplatnený žalobou neuznal a v odpore proti platobného rozkazu namietol opodstatnenosť uplatneného nároku.
Písomným podaním zo dňa 8.10.2009, súdu doručeným dňa 9.10.2009, zobral navrhovateľ svoj návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 860,47 eur z dôvodu duplicitného započítania časti uplatňovaných nárokov späť a navrhol zmenu žaloby v časti príslušenstva tak, že v ďalšom sa domáhal určenia
povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 14.546,59 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 13.338,70 eur od 6.1.2008 do zaplatenia a zo sumy 1.157,89 eur od 14.5.2008 do zaplatenia. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 24Cb 297/2008-480 zo dňa 14.1.2010 v tejto časti konanie zastavil a súčasne pripustil navrhovateľom navrhovanú zmenu žaloby. Na pojednávaní konanom dňa 26.1.2011 navrhovateľ namietal, že v návrhu navrhovateľa na zmenu žaloby v časti navrhovaného petitu, ktorá bola následne pripustená právoplatným uznesením súdu je zrejmá chyba v písaní a z toho dôvodu právna zástupkyňa navrhovateľa navrhla, aby súd pripustil zmenu žaloby v zmysle tejto opravy. Súd prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 26.1.2011 vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu žaloby tak, že nový petit žaloby znel: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 14.546,59 eur a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 13.388,70 eur od 6.1.2008 do zaplatenia a zo sumy 1.157,89 eur od 14.5.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania“.
Písomným podaním zo dňa 2.8.2012, súdu prvého stupňa doručeným dňa 6.8.2012, zobral navrhovateľ žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 5.385,80 eur a čiastočne v časti uplatňovaných úrokov z omeškania, a to v časti 5.133,78 eur z dôvodu úhrady sumy 5.133,78 eur odporcom dňa 12.7.2012, t.j. po podaní žaloby na súd a v časti 252,02 eur z dôvodu rozdielu medzi výpočtom ušlého zisku vypočítaného navrhovateľom vo výške 24.221,20 eur a výpočtom ušlého zisku vypočítaného znalkyňou P.. A. v znaleckom posudku č. X/XXXX vo výške 23.969,18 eur. V ďalšom konaní navrhovateľ trval na nároku na zaplatenie istiny vo výške 9.160,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 13.136,71 eur od 6.1.2008 do 12.7.2012, zo sumy 8.002,93 eur od 13.7.2012 do zaplatenia a zo sumy 1.157,89 eur od 14.5.2008 do zaplatenia.
Písomným podaním zo dňa 18.6.2013, doručeným súdu dňa 20.6.2013, zobral navrhovateľ svoj návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 697,07 eur späť s tým, že v ďalšom zotrval na zaplatení istiny vo výške 8.463,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 13.136,71 eur od 6.1.2008 do 12.7.2012, zo sumy 8.002,93 eur od 13.7.2012 do zaplatenia a zo sumy 460,82 eur od 14.5.2008 do zaplatenia.
Písomným podaním zo dňa 3.12.2013, doručeným súdu dňa 6.12.2013, navrhovateľ navrhol zmenu žaloby s tým, že v ďalšom konaní sa domáhal určenia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 8.463,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 13.136,71 eur od 15.3.2008 do 12.7.2012, zo sumy 8.002,93 eur od 13.7.2012 do zaplatenia a zo sumy 460,82 eur od 14.5.2008 do zaplatenia. Súd navrhovanú zmenu návrhu pripustil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu výsluchom navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne, splnomocnených zástupcov odporcu, svedkov P.. A. S., P. N., znaleckým dokazovaním znalkyňou z odboru ekonómia a manažment odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo a odvetvie controlling, poukázal na ustanovenie § 1 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z., § 5 ods. 1 písm. h/ zák.č. 381/2001 Z.z., § 11 ods. 5 zák. č. 381/2001 Z.z., § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z., § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa po viacerých čiastočných späťvzatiach návrhu a viacerých zmenách pripustených právoplatnými uzneseniami súdu zostal ku dňu vyhlásenia rozsudkom predmetom sporu nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 8.463,75 eur, pozostávajúcej zo sumy 8.002,93 eur, predstavujúcej rozdiel medzi výškou ušlého zisku určeného znalkyňou za obdobie od 20.8.2007 do 7.12.2007 v sume 23.969,18 eur a sumou 15.966,25 eur, uhradenou odporcom navrhovateľovi z titulu ušlého zisku (10.832,47 eur + 5.133,78 eur) a zo sumy 460,82 eur, predstavujúcej súčet súm 329,53 eur (kovanie rámu v cene 9.927,50 Sk) a 131,29 eur (cestovné náhrady vynaložené na zabezpečenie odvozu poškodeného motorového vozidla v sume 3.955,19 Sk). Súd prvého stupňa uviedol, že po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľovi ako poškodenému vznikol v dôsledku poistnej udalosti (dopravnej nehody) voči odporcovi ako poisťovateľovi škodcu na základe poistnej zmluvy na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nárok na náhradu spôsobenej škody, ktorá bola zo strany navrhovateľa voči odporcovi uplatnená a preukázaná. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že listom zo dňa 4.1.2008 navrhovateľ uplatnil u odporcu nárok na náhradu škody predstavujúcej ušlý zisk, t.j. neboli uplatnené nároky, predstavujúce sumu 329,53 eur (kovanie rámu v cene 9.927,50 Sk) a sumu 131,29 eur (cestovné náhrady vynaložené na zabezpečenie odvozu poškodeného motorového vozidla v sume 3.955,19 Sk). Nárok predstavujúci cestovné náhrady vo výške 131,29 eur bol navrhovateľom u odporcu uplatnený až listom datovaným dňa
12.8.2008, pravdepodobne ale vyhotoveným dňa 12.5.2008, pričom nárok na náhradu škody v sume 329,53 eur (kovanie rámu v cene 9.927,50 Sk) nebol zo strany navrhovateľa voči odporcovi uplatnený vôbec. Pokiaľ ide o výšku škody predstavujúcej ušlý zisk uplatnený navrhovateľom za obdobie od 20.8.2007 do 7.12.2007, súd prvého stupňa sa v danom prípade nestotožnil s argumentáciou odporcu, týkajúcou sa neprimeranosti dĺžky opravy poškodeného vozidla, nakoľko je nesporné, že navrhovateľovi bolo vozidlo objektívne z autorizovaného servisu odovzdané do užívania až dňa 8.12.2007, v dôsledku čoho navrhovateľ až do tohto dátumu nemohol predmetné vozidlo využívať na svoju podnikateľskú činnosť, a teda až do tohto dátumu vznikal na jeho strane ušlý zisk v dôsledku poistnej udalosti spôsobenej poisteným odporcu. Odporca žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, že by dĺžka opravy bola ovplyvnená konaním, resp. nekonaním navrhovateľa, pričom je nutné uviesť, že navrhovateľ v danom prípade nemohol dĺžku opravy žiadnym spôsobom ovplyvniť. Z uvedených dôvodov súd uznal opodstatnenosť navrhovateľom uplatneného nároku na náhradu škody z titulu ušlého zisku za obdobie od 20.8.2007 do 7.12.2007 v sume 8.002,93 eur predstavujúcej rozdiel medzi výškou ušlého zisku určeného znalkyňou za obdobie od 20.8.2007 do 7.12.2007 v sume 23.969,18 eur a sumou 15.966,25 eur uhradenou odporcom navrhovateľovi z titulu ušlého zisku (10.832,47 eur + 5.133,78 eur). Súčasne navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 8,5 % ročne. Pokiaľ ide o uplatnenie nároku na náhradu škody v sume 329,53 eur (kovanie rámu) a cestovné náhrady vynaložené na zabezpečenie odvozu poškodeného motorového vozidla v sume 131,29 eur súd dospel k záveru, že v tejto časti navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v časti o zaplatenie sumy 329,53 eur a v časti o zaplatenie 131,29 eur z dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku tejto škody. V zostávajúcej časti súd prvého stupňa konanie zastavil vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby.
Súd prvého stupňa ustálil, že prevažný úspech vo veci mal navrhovateľ, a to v časti predmetu sporu vo výške 13.136,71 eur (suma 8.002,93 eur, v ktorej súd žalobe vyhovel a v sume 5.133,78 eur, ktorá bola vzatá späť z dôvodu jej úhrady odporcom po podaní žaloby na súd. Úspech navrhovateľa vo vzťahu k predmetu sporu podľa žaloby, t.j. 15.407,06 eur predstavuje 85 %. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a trovy konania pomerne rozdelil tým spôsobom, že z 85 %-ného úspechu navrhovateľa odpočítal 15 %-ný úspech odporcu, v dôsledku čoho priznal strane navrhovateľa nárok na náhradu 70 % vzniknutých trov konania v celkovej sume 4.4887,03 eur pozostávajúcej zo súdneho poplatku vo výške 615,39 eur, zo sumy 245,- eur zloženej navrhovateľom ako preddavok na trovy znaleckého dokazovania a z trov právneho zastúpenia v sume 4.026,64 eur.
Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal odporca, ktorý sa odvolal proti výroku rozsudku, ktorým prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.002,93 eur spolu s úrokom z omeškania. Odporca ma za to, že v tejto časti súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, nakoľko nesúhlasí so skutkovými zisteniami prvostupňového súdu, pričom v nadväznosti na uvedené skutkové zistenia z hľadiska aplikácie platných právnych predpisov považuje právne posúdenie predmetnej veci za nesprávne. Uvádza, že odporca nespochybňuje dĺžku doby, počas ktorej sa motorové vozidlo navrhovateľa fyzicky nachádzalo v autoservise, poukazuje však na to, že táto doba bola neprimeraná. Odporca niekoľkokrát počas prvostupňového konania uviedol dôvody, prečo považuje dĺžku opravy vozidla v trvaní 78 dní za neprimeranú. Má za to, že dĺžku opravy stanovuje výrobca vozidla, ktorý zadáva práce v rámci jednotlivých pracovných operácií pri odstraňovaní vzniknutých poškodení na vozidle a podľa toho vypočítal dobu opravy vozidla navrhovateľa na 52 dní. Odporca tiež vychádzal z dátumu, kedy bola vystavená faktúra za opravu vozidla, t.j. dňa 31.10.2007, ku ktorému mala byť oprava vykonaná a vozidlo odovzdané navrhovateľovi. Podľa jeho názoru ide o štandardný a odôvodnený postup, keďže faktúra sa vždy vystavuje po vykonaní opravy, kedy je známy celkový rozsah vykonávanej opravy a je možné vyčíslenie ceny za vykonanú opravu. V danom prípade bola faktúra za opravu vozidla vystavená so značným časovým odstupom, a to mesiac a 7 dní pred odovzdaním vozidla navrhovateľovi. Tento postup považuje odporca za neštandardný a neodôvodnený. Prvostupňový súd sa podľa názoru odporcu nesprávne uspokojil s odôvodnením tohto postupu zo strany navrhovateľa a nesprávne vyhodnotil dôkaz predložený navrhovateľom, a to vyjadrenie autoservisu Motor-Car Trenčín s.r.o. zo dňa 16.1.2013. Odporca má za to, že práve uvedený listinný dôkaz preukazuje správnosť tvrdení odporcu, že doba opravy 78 dní je neprimeraná. Ak teda navrhovateľ nemohol objektívne vozidlo využívať na podnikateľské účely a vznikol mu ušlý zisk, nie je možné iba na základe tejto skutočnosti konštatovať, že za škodu, ktorá mu preukázateľne vznikla v dôsledku porušenia povinnosti iného subjektu zodpovedá odporca, a to ani s odôvodnením, ktoré uviedol prvostupňový súd, že navrhovateľ nemohol dĺžku opravy žiadnym spôsob ovplyvniť. Poukázal na ust. § 4 zák. č. 381/2001
Z.z., podľa ktorého sa nahrádzajú poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody a na ust. § 15 Zákona o PZP, podľa ktorého je poškodený pri uplatnení priameho nároku voči poisťovateľovi povinný nárok na náhradu škody preukázať. Ďalej poukázal na ust. § 427 Občianskeho zákonníka. Uvádza, že v rámci znášania dôkazného bremena vyplývajúceho z § 15 Zákona o PZP a § 120 ods. 1 O.s.p. je poškodený povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou, a vznikom škody ako následkom. Odporca na záver udáva, že spornou a nepreukázanou skutočnosťou je náhrada ušlého zisku, ktorú si navrhovateľ uplatňuje touto žalobou a ktorá nevznikla v príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky, ale v dôsledku nekonania iného subjektu, čo bolo v konaní preukázané. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
K odvolaniu odporcu sa písomne dňa 19.5.2014 vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že odvolanie odporcu je neopodstatnené a vecne nesprávne.
K otázke nesprávneho skutkového zistenia, ktoré uviedol odporca v podanom odvolaní navrhovateľ uvádza, že ani jedno z uvedených skutkových záverov na základe vykonaných dôkazov, ktoré namieta odporca v podanom odvolaní nie je nesprávne, resp. odporca neuviedol žiadny dôkaz, ktorý by tieto závery vyvracal. Neuviedol ani v čom by mal byť proces vyhodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa, z ktorých tieto závery vyplynuli, nesprávny. Aj námietka odporcu o vzťahu k dôkazu - vyjadreniu autoservisu Motor-Car Trenčín s.r.o. nie je opodstatnená. Odporca uvádza, že prvostupňový súd sa nesprávne uspokojil s odôvodnením tohto postupu zo strany navrhovateľa a nesprávne tento dôkaz vyhodnotil. Podľa odporcu práve tento listinný dôkaz predložený navrhovateľom jasne preukazuje, že doba, počas ktorej bolo vozidlo navrhovateľa v autoservise, bola neprimeraná. Odporca však neprimeranosť posudzuje podľa vlastných pravidiel, ktorými súd nie je viazaný. Odporca sa odvoláva na svoje vlastné výpočty dĺžky opravy bez žiadneho dôkazu, ktorý zahŕňajú výlučne normohodiny údajne stanovené výrobcom. Tieto normohodiny porovnáva so skutočnou opravou a nepočíta s ostatnými konkrétnymi okolnosťami prípadu, majúce vzťah k autoservisu, v ktorom sa oprava vykonávala ako to, že servis môže byť vyťažený, neráta s možnosťami ako a kedy jednotliví zamestnanci servisu sa môžu venovať oprave, čas dodania náhradných dielov a podobne. Autoservis potvrdil, kedy sa motorové vozidlo odovzdalo navrhovateľovi (8.12.2007) a že sa vykonávali práce výlučne v súvislosti s opravou vozidla v rámci škodovej udalosti. Je preto neopodstatnené vytýkať neprimeranosť dĺžky opravy, pokiaľ sa vykonávala oprava následkov škodovej udalosti, čo sa aj vykonávala, teda príčinná súvislosť je daná. Výnimkou by boli jedine príčiny a následky opravy, ktoré by spôsobil navrhovateľ a nemali by súvis so škodovou udalosťou. V danom prípade nebolo preukazné, že by navrhovateľ akýmkoľvek spôsobom zasahoval do opravy vozidla a mal vplyv na jeho dĺžku. Z tohto dôvodu považuje záver súdu prvého stupňa k otázke ušlého zisku za správny. Opätovne poukazuje na svoje záverečné písomné vyjadrenie zo dňa 18.6.2013, kde poukázal práve v súvislosti s otázkou dĺžky opravy a náhrady ušlého zisku na jednotlivé súdne rozhodnutia. Nemenej významný je i dôkaz, ktorý doložil sám odporca a ku ktorému sa navrhovateľ vyjadril takisto v písomnom vyjadrení zo dňa 21.1.2013. Ide o metodiku náhrady škody - metodické usmernenie členov SKP č. XX/XXXX. V tejto metodike sa uvádza, že k primeranosti dĺžky sa majú vyjadrovať autorizované opravovne. Odporca žiadny takýto dôkaz súdu nepredložil. Odvoláva sa opätovne len na svoje výpočty čistých normohodín prác stanovených výrobcom bez dôkazu, nie autorizovanou opravovňou. Z týchto dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku I. II. a III. za vecne správne. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 294.46 eur za písomné vyjadrenie k odvolaniu (237,34 eur + 8,04 eur režijný paušál + DPH).
Voči uvedenému rozsudku v časti rozhodnutia o trovách prvostupňového konania (výrok č. IV. rozsudku) sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý nesúhlasí s určením pomerného úspechu jedným číselným vyjadrením 70 % na celé súdne konanie. Uvedené jediné percentuálne vyjadrenie podľa názoru navrhovateľa neodzrkadľuje správne úspešnosť navrhovateľa v konaní. Navrhovateľ v priebehu konania viackrát menil žalobu čiastočným späťvzatím návrhu, čím menil aj vzťah žaloby k výsledku konania, preto má za to, že bolo potrebné odlišovať jednotlivé štádiá konania medzi čiastočnými späťvzatiami návrhu a v rámci nich určovať príslušný pomerný úspech účastníkov konania. Takto určený pomer náhrady trov konania treba aplikovať na odmenu za úkony právnej služby v jednotlivých obdobiach. Náhrada trov konania nakoniec predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.680,95 eur + 783,30 eur ako 89,10 % zo sumy 879,13 eur (súdny poplatok) + 311,85 eur ako 89,10 % z 350,- eur (preddavok na trovy znaleckého dokazovania). Trovy konania spolu predstavujú sumu 5.776,10 eur.
Z týchto dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok vo výroku č. IV. zmenil a rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 5.776,10 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Dňa 4.2.2016 (po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý rozhodol rozsudkom zo dňa 28.1.2016) sa k vyjadreniu navrhovateľa vyjadril odporca, pričom odvolací súd už na uvedené vyjadrenie nereagoval, pokiaľ predmetné vyjadrenie bolo doručené odvolaciemu súdu až po rozhodnutí odvolacieho súdu.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu ako i navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne vo všetkých napadnutých výrokoch rozsudku.
Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver.
Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p..
Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:
Odporca nespochybňuje, ako sám uviedol, dĺžku doby počas ktorej sa motorové vozidlo navrhovateľa fyzicky nachádzalo v autoservise, poukazuje však na to, že táto doba bola neprimeraná, keď má za to, že dostatočným spôsobom odôvodnil, prečo považuje dĺžku opravy vozidla v trvaní 78 dní za neprimeranú. Zdôraznil, že dĺžku opravy stanovuje výrobca vozidla, ktorý zadáva práce v rámci jednotlivých pracovných operácií pri odstraňovaní vzniknutých poškodení na vozidle a podľa toho vypočítal dobu opravy vozidla na 52 dní. Za spornú a nepreukázanú odporca považoval náhradu ušlého zisku, ktorú si navrhovateľ uplatnil touto žalobou a ktorá podľa jeho názoru nevznikla v príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky, ale v dôsledku nekonania iného subjektu, čo bolo podľa jeho názoru v konaní preukázané. Má teda za to, že navrhovateľ nepreukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou mu bola spôsobená škoda v uplatnenom rozsahu.
K týmto námietkam odvolací súd uvádza, že tento záver a právny názor odporcu je nesprávny a v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd uvádza, že navrhovateľovi ako poškodenému vnikol nárok uplatnený touto žalobou výlučne v dôsledku poistnej udalosti, dopravnej nehody voči odporcovi ako poisťovateľovi škodcu na základe uzatvorenej poistnej zmluvy na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá bola aj podľa názoru odvolacieho súdu riadne uplatnená a preukázaná. Odporca v podanom odvolaní namieta, že prvostupňový súd sa nesprávne uspokojil s odôvodnením postupu zo strany navrhovateľa a nesprávne vyhodnotil dôkaz predložený navrhovateľom, a to vyjadrenie autoservisu Motor-Car Trenčín s.r.o. zo dňa 16.1.2013.
K tejto námietke odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ navštívil autorizovaný servis v Bratislave Motor-Car Bratislava spol. s r.o., v ktorom bolo zakúpené predmetné poškodené vozidlo, kde však bezprostredne nemohli vykonať opravu predmetného poškodeného vozidla a navrhovateľ bol odkázaný s opravou poškodeného vozidla na pobočku tohto autorizovaného servisu v Trenčíne, a to z dôvodu, že v prípade ponechania vozidla v opravovni v Bratislave by oprava mohla byť zrealizovaná až v novembri 2007, a teda doba, po ktorú by bolo vozidlo v oprave, resp. nepoužiteľné pre navrhovateľa, by sa predĺžila. Odporca pri stanovení dĺžky opravy vychádzal z metodiky náhrady škody pri prenájme náhradného vozidla, a pokiaľ odporca považoval dobu opravy za neprimeranú, mohol si
vyžiadať stanovisko iných autorizovaných opravovaní za účelom stanovenia primeranosti doby opravy vozidla, čo však neurobil, a súdu takýto dôkaz nepredložil. Navrhovateľ nie je subjektom špecializujúcim sa na opravu konkrétnej značky vozidiel, nevlastní žiaden autoservis, a preto od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby predložil dôkazy o dĺžke opravy vozidla, pretože ich nemá ako získať a nie je ani schopný preukázať, ako dlho táto oprava mala alebo mohla trvať a nemohol ani v danom prípade dĺžku opravy objektívne ovplyvniť. V konaní však bolo preukázané, že navrhovateľ ako poškodený nijako svojím konaním opravu vozidla nepredlžoval a neovplyvňoval. Povinnosťou autorizovaného autoservisu bolo odovzdať vozidlo riadne opravené, teda mali byť riadne opravené všetky poškodenia, ktoré boli spôsobené na predmetnom vozidle v dôsledku poistnej udalosti. V konaní nebolo preukázané, že k predĺženiu doby opravy došlo v dôsledku opravy napríklad iných poškodení vozidla, ktoré nesúviseli s danou poistnou udalosťou. V závere je potrebné uviesť, že práve odporca v rámci likvidácie poistnej udalosti neurobil v zmysle svojich interných predpisov riadne šetrenie čo do primeranosti dĺžky opravy a svoje tvrdenia náležite nepreukázal.
Keďže odporca v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd sa v ďalšom už len obmedzil len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia v napadnutých výrokoch.
O odvolaní navrhovateľa, ktorý sa odvolal voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti trov prvostupňového konania, odvolací súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa za nedôvodné. Súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého trovy konania pomerne rozdelil tým spôsobom, že od 85 %-ného úspechu navrhovateľa odpočítal 15 %-ný úspech odporcu, v dôsledku čoho priznal na strane navrhovateľa nárok na náhradu 70 % vzniknutých trov konania. Navrhovateľ v podanom odvolaní mal za to, že súd prvého stupňa nepostupoval pri aplikácii ust. § 142 ods. 2 O.s.p. správne, keď poukázal na niekoľkokrát menenú žalobu s jednotlivými čiastočnými späťvzatiami návrhu, kedy podľa názoru navrhovateľa mal súd prvého stupňa rozlišovať jednotlivé štádiá konania medzi čiastočnými späťvzatiami návrhu a v rámci nich určovať príslušný pomer úspechu účastníkov konania.
S týmto záverom odvolací súd nesúhlasí, nakoľko úspech v konaní a prípadné percentuálne vyčíslenie úspechu v konaní je možné zisťovať až v konečnom rozhodnutí a nie v jednotlivých etapách súdneho konania, keďže pri jednotlivých čiastočných späťvzatiach návrhu vznikol nárok navrhovateľovi na náhradu trov konania z dôvodu procesného zavinenia a nie úspechu v konaní, tak ako má ma mysli ust. § 142 O.s.p. (hmotnoprávny úspech), ktorý je možné zisťovať len v konečnom rozhodnutí vo veci samej, pričom tento konečný úspech vo veci samej nie je možné spätne premietnuť v jednotlivých častiach konania.
Z týchto dôvodov ako i z dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozhodnutie ako vecne správne v napadnutej časti potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ mal v odvolacom konaní neúspech v pomerne nepatrnej časti (v časti rozhodnutia o trovách prvostupňového konania), odvolací súd mu priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu á 237,34 eur + 8,04 eur režijný paušál + DPH, spolu trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 294,46 eur, na úhradu ktorej bol odporca zaviazaný v odvolacom konaní.
Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.